Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoPr/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012897124 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012897124.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Y. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Q. XXXX/XX, Q. - V., právne zastúpený advokátom Mgr. Patrikom Pálffym, so sídlom K. W. X, Q., proti odporcovi: VÝVOJ Martin, a.s., Komenského 19, Martin, IČO: 36 381 829, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, so sídlom S. XX, Q., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 5Cpr 1/2011-104, zo dňa 22. februára 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru dané mu odporcom listom zo dňa 15.8.2011 ku dňu 16.8.2011, na určenie, že jeho pracovný vzťah naďalej trvá a odporca je povinný zaplatiť mu náhradu mzdy. Vychádzal zo zistenia, že odporca vo svojom pracovnom poriadku presne špecifikoval, čo považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Medzi takéto dôvody zaraďoval aj nedodržanie stanoveného pracovného postupu a technologickej disciplíny, čoho sa navrhovateľ dopustil, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Poukázal na to, že navrhovateľ sám hodnotil svoje správanie do určitej miery ako skratové, ovplyvnené časovou tiesňou pri dodaní zákazky. Túto okolnosť však prvostupňový súd nezohľadnil a dospel k záveru, že navrhovateľ svojím konaním závažne porušil pracovnú disciplínu a boli dané dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas po právoplatnom skončení veci podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu. Namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že svojím konaním, pre ktoré ním bol okamžite skončený pracovný pomer, sa snažil počínať si v súlade s ust. § 178 ods. 1 Zákonníka práce tak, aby nedošlo ku škode na majetku odporcu. Zdôraznil, že pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny, nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku hodnotí určité konanie zamestnanca. Uviedol, že okresný súd neskúmal, či u jeho osoby v minulosti došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, neprihliadol na okolnosť, že konal v časovej tiesni, že predtým bol spoľahlivým zamestnancom. Nezaoberal sa jeho doterajším profesijným prístupom k práci a k pracovným úlohám, neprihliadal na to, že škodu, ktorá jeho konaním vznikla, odporcovi v celom rozsahu uhradil. Bez ďalšieho vychádzal iba z odporcom predloženej internej smernice. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že porušenie technologického postupu, ktoré bolo dávané navrhovateľovi za vinu, bolo v konaní riadne preukázané. Namietal, že výška nepriamej škody, ktorá takýmto správaním navrhovateľa vznikla, je rozsiahlejšia než faktická škoda, ktorú navrhovateľ uhradil. Okrem toho spôsobenie škody nebolo dôvodom, pre ktorý s navrhovateľom skončil pracovný pomer. Za pravdivé nepovažoval tvrdenie navrhovateľa o konaní v časovej tiesni. Navrhovateľ nebol zamestnancom, ktorý by zodpovedal za včasné ukončenie zákazky, nebolo v jeho kompetencii vyhodnocovať vzniknutú situáciu mimo svojich oprávnení. Mal povinnosť dbať na dodržiavanie pracovného poriadku a technologickej disciplíny, a to o to viac, že vykonával funkciu technológa, ktorý má uvedené činnosti v pracovnej náplni. Uviedol, že je spoločnosťou so špecializovaným zameraním svojej činnosti v oblasti obrannej techniky a akékoľvek porušenie či vybočenie zo striktne stanovených pravidiel upravujúcich technologický postup pri výrobe, teda nemôže byť pre neho akceptovateľné. Nemôže si dovoliť nielen porušenie, ale ani ohrozenie technologického postupu. Tieto skutočnosti sú dôvodom, pre ktorý má presne rozpracovaný pracovný postup, ktorý je každý zamestnanec povinný ovládať a dodržiavať. Rovnako má vypracované interné smernice, ktoré sú pravidelne aktualizované, kontrolované, preverované a vyhodnocované. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu stanovenom ustanovením § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu, patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce). Porušenie pracovnej disciplíny spočíva v neplnení povinností, ktoré sú určené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom zamestnávateľa, poprípade jeho vedúcim zamestnancom. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce rozlišuje medzi sústavným menej závažným porušovaním pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Predmetné zákonné ustanovenie patrí k právnym normám z relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou , tzn. k takým právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Pre posúdenie, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, zákon neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. V Zákonníku práce, ani v ostatných pracovnoprávnych predpisoch nie je tento pojem definovaný, pričom na jeho vymedzení závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny. Vymedzenie hypotézy právnej normy závisí teda v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Je vecou súdu, aby určil predpoklady, podmienky, na základe ktorých môže zamestnávateľ realizovať svoje oprávnenie - skončiť so zamestnancom pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd môže prihliadnuť v tomto prípade k osobe zamestnanca, k funkcii ktorú vykonáva, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh, k času a situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu atď. Zákon tu ponecháva súdu širokú možnosť na úvahu, aby rozhodnutie o platnosti (neplatnosti) skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením zodpovedalo tomu, či možno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho ďalej pokračoval. Teda, pokiaľ platia vyššie uvedené východiská pre posudzovanie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny, nemožno bez ďalšieho, ako to urobil okresný súd, určiť iba jedno jediné hľadisko a to nedodržanie pracovného postupu a technologickej disciplíny určenej internými smernicami odporcu a bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu výlučne k tomuto jedinému hľadisku prihliadať. Pretože vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade, ako už bolo konštatované na úvahe súdu, je nerozhodné, či zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) určil, či a ktoré konkrétne konanie má alebo nemá byť, ktorým stupňom intenzity porušenia pracovnej disciplíny ohodnotené. Rovnako v rozpore s vyššie uvedenými východiskami by bolo, ak by uvedeným spôsobom bolo vopred súdu určené, že v tom ktorom prípade k porušeniu pracovnej disciplíny v určitej intenzite došlo, bez toho, aby súd sám mal možnosť hypotézu vymedziť. V prejednávanej veci okresný súd bez ďalšieho vychádzal zo zistenia, že konanie navrhovateľa bolo pracovným poriadkom odporcu kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Túto okolnosť však nemožno zameniť za skutočnosť, že iba súd je kvalifikovaný k tomu, aby po vykonanom súdnom konaní rozhodol, či skutočne v konkrétnom prejednávanom prípade k porušeniu pracovnej disciplíny určitou intenzitou došlo alebo nie. Okresný súd sa týmito skutočnosťami nezaoberal. Nevysvetlil, na základe akých úvah dospel k záveru, že si osvojil kvalifikáciu správania sa navrhovateľa odporcom, ktorý ho považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedeného dôvodu, s vymedzením hypotézy právnej normy, tak ako to urobil okresný súd, nemožno bez ďalšieho súhlasiť, lebo ním uvádzané skutočnosti neposkytujú dostatočný podklad pre záver, akou intenzitou navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu. Na základe toho krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a z toho dôvodu nedostatočne zistil skutkový stav veci, preto napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní bude dôsledne vychádzať z právnych záverov odvolacieho súdu týkajúcich sa výkladu ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a okrem skutočnosti, že konanie navrhovateľa je odporcom kvalifikované v pracovných predpisoch ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, sa zameria na posúdenie aj ostatných (krajským súdom vyššie uvádzaných) hľadísk, ktoré je potrebné posúdiť pre ustálenie záveru, či konaním navrhovateľa došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Súvisiace úvahy a v nich rezultujúce závery stručne a jasne vyloží v odôvodnení „nového“ rozhodnutia, v ktorom zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.