Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/144/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012897308 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012897308.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Ing. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., R. X, právne zastúpený JUDr. Jozefom Holíčom, advokátom so sídlom v P., B. XX, proti odporkyni: KOTEZA, s.r.o., so sídlom Železničná 16, Vrútky, IČO: 31 628 478, právne zastúpenej JUDr. Annou Kokavcovou, advokátkou so sídlom v O., ul. Z. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č. k. 10C/441/2001-1030 zo dňa 28.2.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni na trovách odvolacieho konania sumu 571,58 eur a zaplatiť ich na účet JUDr. Anny Kokavcovej, advokátky so sídlom v O. do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - HB budove súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. 4240/13 v katastrálnom území L., zapísanej na LV č. XXXX, v Správe katastra Martin. Pri rozhodovaní vo veci, vychádzal z vykonaného dokazovania, keď konštatoval, že pokiaľ i by navrhovateľ preukázal totožnosť tejto budovy s pôvodne žalovanou budovou EMO, nachádzajúcou sa vo Vrútkach, kód 10108, vlastníctvo, ku ktorej mal nadobudnúť zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 14.10.1992 vlastnícke právo, previedol ju na spoločnosť ŽELSTAV AZ, s.r.o., v zmysle vtedy platného ust. § 133 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.1992. Navrhovateľ majetok, ktorý získal zmluvou o predaji časti podniku, zo dňa 30.4.1992, vniesol v súlade s ust. § 59 ods. 3, § 109 ods. 3 za primeraného použitia § 476 a nasledujúceho Obchodného zákonníka, ako nepeňažný vklad do spoločnosti ŽELSTAV AZ, spoločnosť s.r.o. a Dodatkom č. 1 k spoločenskej zmluve spoločnosti ŽELSTAV AZ, spoločnosť s.r.o. zo dňa 23.11.1992. Pokiaľ v priebehu konania navrhovateľ namietal určitosť Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve, súd mal za to, že vymedzenie majetku, ktorý navrhovateľ vložil do spoločnosti ŽELSTAV AZ, s.r.o. v bode 5 Dodatku, je dodatočne určité. Pokiaľ i hnuteľné a nehnuteľné veci neboli v dodatku explicitne vymedzené, boli však presne určené odkazom na zmluvu o predaji časti podniku Železničné staviteľstvo Bratislava, š.p., zo dňa 14.10.1992 a jej príloh, s výnimkou dvoch nehnuteľností, ktoré netvorili predmet vkladu. Takéto určenie predmetu zmluvy súd považoval za dostatočné určité. O trovách prvostupňového konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni, ako úspešnej účastníčke náhradu trov prvostupňového konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 8.497,56 eur. Proti tomuto rozsudku, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac s tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Tvrdenie súdu, že „záznamom“ registrovaný Dodatok č. 1 zo dňa 28.12.1992 pod číslom R1 587/92, je právnou skutočnosťou konštitutívneho charakteru, je neakceptovateľné. V tomto smere poukazoval na stanovisko NS SR č. Cpj 33/01 zo dňa 3.10.2001. Nesprávny je i názor súdu, že označenie v článku IV. bod 5 Dodatku č. 1 zmeny spoločenskej zmluvy „vnáša“ všetko čo sprivatizoval, je určité a zrozumiteľné na to, aby bolo možné nehnuteľnosti vôbec označiť. Podľa jeho názoru, je potrebné sa vrátiť k interpretácii dodatku spoločenskej zmluvy v tom, že JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - stavebná obchodná firma A-Z Bratislava, vnáša ako nepeňažný vklad ....., keď v tomto prípade bolo nevyhnutné zistiť, kto bol vlastníkom veci, kto bol spoločníkom a kam vlastne mal byť majetok vnesený. Valné zhromaždenie 2/3-novou väčšinou hlasov by muselo odsúhlasiť navýšenie základného imánia, pričom v základnom imánií je stále iba 200.000,- Sk čo sú peňažné vklady spoločníkov. Najdôležitejšou chybou v právnom posúdení, je podľa jeho názoru to, že súd prvého stupňa opäť v odôvodnení pripustil, že navrhovateľ nepreukázal totožnosť pôvodne žalovanej budovy s budovou, ktorá je predmetom konania, pričom si neuvedomuje, že ak nie je stotožnená sprivatizovaná budova, tak nie je ani určené čo mal, resp. mohol správca konkurznej podstaty zaradiť do konkurznej podstaty, ani to, čo predal odporcovi. Rozsudok prvostupňového súdu je podľa jeho názoru vnútorne protichodný tak, že neodpovedá na základné právne skutočnosti. Navrhovateľ, ktorý bol nezákonným spôsobom zbavený majetku za desiatky rokov, sa snaží domôcť práva, ktoré postupom času akoby zaniklo, pričom ako čiastočne invalidný dôchodca žije z ruky do úst a má ešte zaplatiť trovy právneho zastúpenia odporcom, ktoré by z neho spravili bezdomovca. Odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľ podľa jej názoru vo svojom odvolaní opäť uvádza tvrdenia, ktoré sú buď nesporné, alebo sa netýkajú merita veci, alebo boli súdom v prijateľnom rozsahu akceptované. Pokiaľ tvrdí, že účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, neuviedol, ktorému účastníkovi sa odňala táto možnosť, ani nekonkretizoval ako k tomu malo dôjsť. To isté platí i o ním tvrdenej nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, kde opäť neuviedol, v čom malo byť rozhodnutie, resp. dôvody rozhodnutia nepreskúmateľné. V prípade úspechu uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. , ako vecne správne potvrdil. Čo sa týka skutkových zistení, vyhodnotenia rozhodujúcich skutočností a právneho posúdenia veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Tak, ako to konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, navrhovateľ sa svojim návrhom domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992 s tým, že túto nehnuteľnosť nikdy nevniesol do spoločnosti ŽELSTAV AZ, s.r.o. ako nepeňažný vklad. Dodatok č. 1 k spoločenskej zmluve spoločnosti ŽELSTAV AZ, s.r.o., je podľa jeho názoru neurčitý a nemožno z neho vyvodiť prevod takéhoto majetku. Za takéhoto stavu potom prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal či zo strany navrhovateľa došlo k prevodu sporných nehnuteľností zmluvou o nepeňažnom vklade, lebo práve táto skutočnosť bola rozhodujúcou pre posúdenie veci. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď konštatoval, že navrhovateľ zmluvou o nepeňažnom vklade majetok, ktorý je predmetom konania vniesol do spoločnosti ŽELSTAV AZ, s.r.o. a z tohto dôvodu návrh na určenie vlastníctva zamietol. Interpretácia zmluvných textov je vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľná s výkladom právnych predpisov. Ako spoločný faktor spája výklad zmluvných textov a právnych predpisov, hlavne skutočnosť, že obidve t. j. právny predpis aj zmluva zakladajú právo. Ako v prípade výkladu právneho predpisu, tak aj v prípade zmluvy, rovnako platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je východiskom objasnenia a ujasnenia si jej obsahu, zmyslu a účelu. Text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojim konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Ďalším základným princípom výkladu zmlúv, je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská, hospodárska funkcia. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu, vyplývajúcimi z článku 1 Ústavy taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúcich k neplatnosti zmluvy, pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim (nález Ústavného súdu SR.ÚS 242/07-29). S prihliadnutím na vyššie uvedené, potom dospel i odvolací súd k presvedčeniu (v súlade s názorom prvostupňového súdu), že Dodatok č. 1 k zmluve o vnesení nepeňažného vkladu zo strany navrhovateľa, je dostatočne určitým a možno z neho ustáliť okruh hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré boli vnesené do spoločnosti ŽELSTAV AZ, s.r.o.. Z tohto dôvodu potom napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, ako vecne správny potvrdil. Správne postupoval prvostupňový súd i pri rozhodovaní o trovách konania, keď s prihliadnutím na úspech a neúspech účastníkov v konaní, priznal odporkyni, ako úspešnej účastníčke náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu a preto aj v tejto časti odvolací súd jeho rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ navrhovateľ v konaní poukazoval na svoju zlú sociálnu situáciu, tu je potrebné uviesť, že prvostupňový súd uznesením zo dňa 12.11. v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline 5Co 420/2010-940 zo dňa 10.1.2011, nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, z dôvodu jeho zlej sociálnej situácie a v priebehu konania neboli preukázané iné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zníženie náhrady trov, resp. nepriznanie trov konania odporkyni (§ 150 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni, ako úspešnej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) po 469,74 eur + 1 x režijný paušál 7,41 eur, čo spolu s 20 % DPH prestavuje sumu 571,58 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.