Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012897756 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012897756.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: Mesto Kremnica, Štefánikovo námestie 1/1, Kremnica, právne zastúpený JUDr. Antonom Vaským, advokátom, so sídlom U. O. č. XXX/X, X., proti odporcovi: 1/ Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Pliešovce, Lesnícka č. 23, IČO: 31 577 920, právne zastúpený JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, so sídlom U., T. č. XX, 2/ SR - Ministerstvo obrany SR, Bratislava, Kutuzovova č. 8, v konaní o vydanie veci, na odvolanie odporcu v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 11C 142/96-635 zo dňa 22. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu v rade 1/ vydať navrhovateľovi nehnuteľnosti a vo výroku, ktorým rozhodnutie o trovách konania bolo prenechané na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, p o t v r d z u j e . Výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti odporcu v rade 2/ vydať navrhovateľovi nehnuteľnosti sa n e d o t ý k a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi v rade 1/ povinnosť vydať navrhovateľovi pozemky v obci Y., katastrálne územie Y., okres W. W., zapísané na Správe katastra Turčianske Teplice na LV č. XXX ako KNC parcely č. 1416, 1417, 1419, 1420, 1421, 1423, 1424, 1426, 1427 a KNE parcela č. 8980/2 do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Odporcovi v rade 2/ uložil povinnosť vydať pozemky v obci Y. pre katastrálne územie Y., okres W. W., zapísané na Správe katastra Turčianske Teplice na LV č. XX ako KNC parcela č. 1422. Rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzajúc z ust. zákona 138/1991 Zb. a prihliadajúc na vykonané dokazovanie dospel prvostupňový súd k záveru, že sporné nehnuteľnosti v minulosti tvorili vlastníctvo a majetok mesta Kremnica, ktoré sa na základe uvedeného právneho predpisu stalo opätovne ich vlastníkom. Nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v pozemnoknižných vložkách č. 1 až 44 obce Y., ako vlastník v nich figurovalo mesto Kremnica a to až do momentu, kedy sa tieto stali národným majetkom na základe zákona č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov. Iné prevody vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, z ktorých by vyplývalo, že sa nestali národným majetkom na základe uvedeného zákona, ale prešli do vlastníctva štátu iným spôsobom preukázané neboli. Po ustálení, že navrhovateľ je vlastníkom sporných nehnuteľností, zaoberal sa okresný súd zisťovaním, čo konkrétne má byť predmetom vydania, keďže vzhľadom na zmeny vykonané v pozemkovej knihe nebolo jednoznačné, ktoré nehnuteľnosti pôvodne zapísané a označené v „starých" vložkách pozemkovej knihy č. 1 až 44 tvoria „nové" nehnuteľnosti podľa súčasného stavu katastra. Na základe identifikácie vyhotovenej Správou katastra nehnuteľností v Turčianskych Tepliciach a grafickej identifikácie Ing. W. mal preukázané, že pôvodné nehnuteľnosti zodpovedajú nehnuteľnostiam zapísaných pre katastrálne územie obce Y. na listoch vlastníctva č. XX a č. XXX. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bola odporcovi v rade 1/ uložená povinnosť vydať sporné nehnuteľnosti navrhovateľovi, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v rade 1/, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Primárne namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Túto okolnosť videl v tom, že okresný súd vykonal pojednávanie dňa 22.11.2011 napriek skutočnosti, že sa jeho právny zástupca z neúčasti na tomto pojednávaní riadne ospravedlnil, z vážneho dôvodu, účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava II ( v ospravedlnení z neúčasti na tomto pojednávaní uvedený Okresný súd Bratislava V. - pozn. odvolacieho súdu), žiadal o jeho odročenie a zdôraznil, že jeho klient nesúhlasil, aby ho na uvedenom pojednávaní zastupoval advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec právneho zástupcu. Ostatné odvolacie námietky odporcu v rade 1/ smerovali voči vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Namietal závery okresného súdu o splnení podmienok zákona č. 138/1991 Zb., na základe ktorého malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva sporných nehnuteľností na navrhovateľa. Poukázal na to, že okresný súd opomenul ust. § 16 ods. 1 a 2 tohto právneho predpisu a nezisťoval, či sporné nehnuteľnosti boli pozemky vo vojenských obvodoch. Zároveň uviedol, že jeho súčasťou nikdy neboli. Ďalej namietal, že zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov, na základe ktorého sa majetok navrhovateľa mal sa stať národným majetkom, takýto prechod neriešil. Osobitným predpisom mohol byť iba zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch. Jeho aplikácia je však vylúčená, nakoľko sporné nehnuteľnosti neboli súčasťou vojenského obvodu. Za spornú považoval ďalej skutočnosť, či predmetné nehnuteľnosti boli ku dňu 31.12.1949 majetkom mesta Kremnica. Tvrdil, že k uvedenému dňu boli národným majetkom, ktorého správu vykonával národný výbor. V súvislosti s týmto svojím tvrdením odkázal na zápisnicu zo dňa 7.11.1950, z ktorej je zrejmé, že išlo len o „vecnú delimitáciu" lesných pozemkov medzi zástupcami MNV Kremnica a zástupcami Československých štátnych lesov. Rovnako z uznesenia Rady MNV v Kremnici zo dňa 18.10.1950 jednoznačne vyplynulo, že táto zobrala na vedomie výnos Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 7.10.1950, v zmysle ktorého doterajšiu správu národného majetku vykonávanú MNV v Kremnici preberali Československé štátne lesy, teda išlo len o zmenu správcu národného majetku. Obdobnej zmene správcu majetku došlo na základe administratívnej dohody medzi MNV v Kremnici a Krajskou vojenskou a ubytovacou správou v Žiline. Ďalej namietal, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal prídelovou listinou zo dňa 19.12.1959, ktorou bol lesný majetok v katastrálnom území F. T. pridelený Československému štátu v správe Ministerstva obrany, ani administratívnou dohodou zo dňa 6.4.1960, na základe ktorej došlo k zmene správy tohto majetku z Krajskej správy lesov v Žiline na Krajskú ubytovaciu správu v Žiline. Na záver odvolania, odporca v rade 1/ spochybnil svoju pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní, poukazujúc na to, že je iba správcom majetku štátu a pri výkone vlastníckeho práva tento zastupuje v súlade s ust. § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. Nesúhlasil ani s rozhodnutím, že okresný súd o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnom skončení veci. Tvrdil, že podmienky pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia splnené neboli. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Námietku odporcu v rade 1/, týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom, považoval za nedôvodnú. Podľa jeho názoru nemôže byť ponechané úplne na ľubovôli právneho zástupcu, ktorému pojednávaniu pri kolízii viacerých pojednávaní dá prednosť. Zároveň poukázal i na to, že právny zástupca odporcu v rade 1/ sa dostavil iba na jedno pojednávanie, teda nemožno dospieť k záveru, že urobil všetko pre to, aby sa mohol na nariadených pojednávaniach zúčastňovať. Pokiaľ išlo o námietky týkajúce sa nesplnenia zákonných podmienok pre prechod sporných nehnuteľností, navrhovateľ zákon č. 279/1949 Zb. považoval za právny predpis, na základe ktorého sa stal majetok z mesta Kremnica národným majetkom. Listinné dôkazy, ktoré odporca v rade 1/ vo svojom odvolaní spomínal, nepreukazujú jeho tvrdenia o tom, že sporné nehnuteľnosti neboli k 31.12.1949 vo vlastníctve mesta Kremnica. Tieto listiny naopak upravujú správu uvedeného majetku ako národného majetku po tomto dátume. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal nenapadnutý výrok o povinnosti odporcu v rade 2/ vydať nehnuteľnosti) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v posudzovanej časti rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Odvolací súd sa (v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/ argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa. Nezodpovedá stavu veci tvrdenie odporcu v rade 1/, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V súvislosti s neúčasťou právneho zástupcu na pojednávaní z dôvodu kolízie termínov je dostatočne ustálená aj judikatúra súdov, ktorá kolíziu pojednávaní bez ďalšieho, nepovažuje za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Správne odvolateľ poukázal na to, že takýmto dôvodom môže byť kolízia pojednávaní iba v prípade, ak by od účastníka nebolo možné spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Právny zástupca odporcu v rade 1/, ani samotný odporca v rade 1/ v ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní pred okresným súdom dňa 22.11.2011 žiadne skutočnosti, ktoré by tomuto nasvedčovali, neuviedli, dokonca neboli uvedené ani v samotnom odvolaní. Právny zástupca odporcu v rade 1/ sa obmedzil iba na tvrdenie, že predvolanie na termín pojednávania na Okresnom súde Bratislava V. mu bolo doručené skôr nekonkretizoval dátum doručenia a nepreukázal samotné doručenie. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom" vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa pojednávania zúčastniť a súčasne sú vážne, ako z hľadísk objektívnych, tak aj subjektívnych (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). Na splnenie uvedenej podmienky nestačí, že účastník súdu iba oznámi skutočnosť týkajúcu sa kolízií pojednávaní, ale je nutné, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť, predovšetkým, z akého dôvodu sa musí zúčastniť práve kolidujúceho pojednávania, resp. prípadne prečo bola účasť na tomto pojednávaní naliehavejšia. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či sa o odročenie žiada z dôležitého dôvodu a eventuálne aj zamedziť nedôvodným prieťahom v konaní. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ak právny zástupca odporcu v rade 1/ prevzal predvolanie na pojednávanie s dostatočným časovým predstihom, iba kolízia pojednávaní bez doloženia naliehavosti jeho účasti práve na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava V. nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň v tejto súvislosti možno poukázať, že už v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR v zošite č. 6, str. 45 R 120/1999, bolo uvedené, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Odporcovi v rade 1/ uplatnenie uvedeného práva bolo umožnené. Skutočnosť, že nesúhlasil s prípadnou substitúciou (ktorý súhlas v písomnom splnomocnení deklaroval) možno chápať tak, že sám si znemožnil výkon tohto práva. Námietky odporcu v rade 1/, týkajúce sa vecnej správnosti napadnutého rozsudku, nepovažoval krajský súd za dôvodné. Zhodne ako okresný súd má za to, že osobitný predpis, na základe ktorého mal byť prevedený pôvodný majetok obcí do národného majetku, bol zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov. Na uvedený právny predpis odkazuje poznámka 27 v § 15a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci, podľa ktorého poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda, ktorá bola vo vlastníctve obcí k 31.12.1949 a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona v majetku Slovenskej republiky, prechádza do vlastníctva obce, z majetku ktorej sa previedla do národného majetku podľa osobitného predpisu, ak už do jej vlastníctva neprešla podľa § 2. Zákon č. 279/1949 Zb. nadobudol účinnosť 1.1.1950. Išlo o verejnoprávne opatrenie, na základe ktorého obec stratila nielen majetok, ale aj spôsobilosť vlastniť a stala sa iba správcom národného majetku. V § 29 sa totiž stanovilo, že „národný výbor spravuje národný majetok zverený do jeho správy" a § 30, naviac, že „doterajšie kmeňové obecné imanie stráca túto povahu". Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda nedôvodná odvolacia námietka, že týmto právnym predpisom neprešiel majetok obce na štát. Ďalšia zásadná námietka odvolateľa smerovala k záveru okresného súdu, že sporné nehnuteľnosti boli k 31.12.1949 vo vlastníctve mesta Kremnica. Dôkazy, na ktoré odporca v rade 1/ poukazoval, preukazujú „iba" skutočnosť, že v období po 1.1.1950 sa so sporným majetkom nakladalo ako s národným majetkom a tento bol v súvislosti s jeho správou „prevádzaný" medzi rôznymi poverenými správcami. Tieto dôkazy však nie sú v rozpore so závermi okresného súdu o tom, že k 31.12.1949 bolo ako vlastník sporných nehnuteľností vedené mesto Kremnica. Dôkazy, na ktorých okresný súd tieto svoje závery založil, odporca v rade 1/ v odvolaní nespochybňoval. Okresný súd vychádzal zo záznamov týkajúcich sa sporných nehnuteľností v období pred týmto dátumom, poukazoval na okolnosti z tohto obdobia, ktoré nasvedčovali jeho záveru o tom, že nehnuteľnosti boli vedené ako vlastníctvo mesta Kremnica. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (najmä str. 8 a str. 9 ods. 1 a 2 rozsudku). Okrem toho skutkové zistenia preukázané listinami, na ktoré poukazoval odporca v rade 1/ v podanom odvolaní, konštatoval aj okresný súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia. Zaoberal sa skutočnosťami prevodu predmetných nehnuteľností medzi jednotlivými správcami v súvislosti s ich správou ako národným majetkom. Vzhľadom na vznesenú námietku odporcu v rade 1/ o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, sa odvolací súd zaoberal otázkou, či sa navrhovateľ správne domáhal vydania sporných nehnuteľností proti subjektu, ktorý je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z takto uplatneného nároku. Štát, t.j. Slovenská republika a štátny podnik sú samostatné, od seba odlišné subjekty právnych vzťahov. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, štátny podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve . Podnik má právo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho a nakladať ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom (§ 6 cit. zákona). Sporné nehnuteľnosti sú tzv. lesným majetkom, kde je nutné na práva a povinnosti odporcu v rade 1/ ako štátneho podniku, okrem všeobecných ustanovení o štátnom podniku, aplikovať aj ustanovenia zákona č. 326/2005 Z.z.. Podľa § 50 ods. 3 tohto zákona správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov. Podľa § 50 ods. 6 tohto zákona, správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu. Odporca v rade 1/ ako správca pozemkov patriacich vlastnícky štátu, vykonáva aj práva vlastníka vyplývajúce z ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia je oprávnený predmet vlastníctva štátu držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo vydanie sporných nehnuteľností, v ktorom sa otázka existencie vlastníckeho práva štáturiešila ako otázka prejudiciálna v súvislosti s oprávnenosťou nároku na vydanie týchto nehnuteľností. Pokiaľ by išlo o žalobu, ktorá sa týka samotnej existencie vlastníckeho práva štátu - žalobu o určenie vlastníckeho práva, je zrejmé, že pasívne vecne legitimovaný na takéto konanie by bol priamo štát. V prejednávanej veci je však predmet konania „čiastkový" nárok vyplývajúci z existujúceho vlastníckeho práva, ktoré v zmysle citovaného § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. vykonáva priamo správca, t.j. v tomto prípade odporca v rade 1/. Odporca v rade 1/ ako štátny podnik, vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť v zmysle ustanovení Zákona o štátnom podniku vykonáva práva vlastníka. V prípade uplatneného nároku bol teda správne označený odporca v rade 1/ ako povinný subjekt. Navrhovateľ nesúhlasil ani s rozhodnutím okresného súdu, ktorým podľa § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal rozhodnutie o trovách konania až na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Prípady, kedy môže súd pri rozhodovaní o trovách konania takto postupovať § 151 ods. 3 uvádza iba demonštratívne, teda zložitosť prípadu nespočíva len vo väčšom počte účastníkov konania alebo vo väčšom počte nárokov, môžu to byť aj iné okolnosti, pre ktoré sa súd takto rozhodol. Vzhľadom na dĺžku uvedeného konania, množstvo procesných úkonov účastníkov, ako aj samotného súdu, prvostupňovým súdom zvolený postup považoval krajský súd za správny. Keďže okresný súd ponechal rozhodnutie o trovách konaniach na čas po právoplatnom skončení veci, krajský súd v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania nerozhodol, o týchto rozhodne prvostupňový súd v rozhodnutí o trovách konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.