Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105222367 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5105222367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika v právnej veci navrhovateľky: C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom T. L. C., J. XXX, zastúpená Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom X., V. P. XXX/ XX proti odporcom: v rade 1/ O. C., nar. X.X.XXXX, v rade 2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. L. C., D. XXXX, zastúpení JUDr. Milošom Levrincom, PhD., advokátom so sídlom X., J. T. XXE, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 27C/235/2005-422 zo dňa 26.8.2001, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom v rade 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v sume 64.41,- Eur, tieto na účet zástupcu JUDr. Levrinca, PhD., Advokátska kancelária so sídlom X., J. T. XXE, v lehote 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka (pred prvostupňovým súdom aj ďalší navrhovatelia v rade 2/ až 10/) domáhala určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T. L. C. vytvorené geometrickým plánom č. 30604974-59/05 zo dňa 23.8.2005 overeným pod č. 225/05 z 24.8.2005 ako parc. KNC 3717/339 zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a KNC 3717/340 záhrada o výmere 39 m2 patria v 1 do vlastníctva navrhovateľky C. G.. V zdôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že právny predchodcovia odporcov (O. J. a manželka R. J.) boli zapísaní v evidencií nehnuteľností na základe osvedčenia N 250/93, NZ 291/93 zo dňa 1.9.1993. Osvedčenie bolo vydané v zmysle § 2 a nasl. zák. č. 293/1992 Zb. a upravený bol vzťah k nehnuteľnostiam, pričom odporcovia v rade 1/ a 2/ získali uvedené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, registrovanou správou katastra pod č. V 93/2000. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa tak po uplynutí 10 - ročnej lehoty od vydania osvedčenia, stali spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Prvostupňový súd zároveň skonštatoval, že v konaní osoby označené ako navrhovatelia v rade 2/ až 10/ nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby a preto voči ním aj z tohto dôvodu návrh zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol súd tak, že právo na ich náhradu priznal odporcom v rade 1/ a 2/ a k povinnosti zaplatiť trovy zaviazal navrhovateľov v rade 1/ až 10/ spoločne a nerozdielne vo výške 2 260,- Eur. Po právnej stránke súd rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 132, 134 OZ, § 2 zák. č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 1.12.2000 a rozhodnutie o trovách konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu, podala odvolanie navrhovateľka C. G.. Zástupca v odôvodnení uviedol, že súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že určí predmetné nehnuteľnosti v 1 do vlastníctva navrhovateľky C. G. a v 1 polovici do dedičstva po I. G., zomr. XX.X.XXXX. Zároveň žiadal priznať trovy konania. Podľa jeho názoru v konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka na základe ústnej zmluvy v roku 1961 spolu s nebohým manželom I. G. odkúpila časť pozemnoknižnej parcely 3831, 3830/2 a 3724/2, ktoré dnes tvoria jej domovú nehnuteľnosť, dvor a záhradu spolu s pozemkami vytýčenými geometrickým plánom a špecifikované v petite návrhu. O tom, že sporné nehnuteľnosti by mali patriť do vlastníctva odporcov, resp. ich právneho predchodcu sa dozvedela až v roku 1999 a 2000, keď odporcovia začali vybavovať projektovú dokumentáciu k rekonštrukcii rodinného domu. Má zato, že to bola práve ona s nebohým manželom, ktorí nehnuteľnosti nadobudli vydržaním. Stalo sa tak najneskôr ku dňu 1.1.1992. Pokiaľ aj právnemu predchodcovi odporcov dala súhlasné vyjadrenie k vydaniu osvedčenia, toto bolo získané ľsťou a nemôže to zakladať dobromyseľnosť a oprávnenosť držby, hoci súd sa pridržiava zákonnej fikcie trvania 10-ročnej lehoty odo dňa spísania notárskej zápisnice o vyhlásení vydržania. Osoba, ktorá vyhlásila vydržanie sa má stať vlastníkom s čím sa nemôže stotožniť, pretože vlastnícke právo je nepremlčateľné a nie je možné pripraviť osobu o vlastníctvo ľsťou. V odvolaní ďalej zástupca poukazuje na to, že súd mal konať o určení vlastníckeho práva do dedičstva po otcovi navrhovateľov v rade 2/ až 8/. Nesúhlasil s názorom, že títo navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby, predsa v prípade pozitívneho výroku by žalobcovia získali právo na prejednanie predmetu návrhu v dedičskom konaní, bez určovacieho výroku to nejde a súd ani neuviedol iný spôsob riešenia tohto problému. Poukazoval v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/26/2007. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrili odporcovia v rade 1/ a 2/. Majú zato, že predloženými dôkazmi a vykonaným dokazovaním bolo dostatočne a jednoznačne preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, právnym predchodcom odporcov, resp. odporcami samotnými. Navrhovateľka počas celého súdneho konania tvrdila, že sporná časť pozemnoknižnej parcely 3831, ktorú odkúpila od I. T. zodpovedá časti parciel KNC 3717/40 a 3717/41, avšak žiadne dôkazy na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení nepredložila. Naopak zo znaleckého posudku č. 50/2009 vypracovaného znalcom Ing. T. je len zrejmé, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu, neboli odkúpené navrhovateľmi ani právnymi predchodcami odporcov. V prípade tvrdeného vydržania u navrhovateľky je spochybnená dobromyseľnosť, keď svojím podpisom potvrdila, že sporná nehnuteľnosť patrí do vlastníctva právneho predchodcu odporcov. Prvostupňový súd tak správne poukazoval na ust. zák. č. 293/1992 Zb., že pokiaľ v 10-ročnej lehote odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností po vydaní osvedčenia nebolo na súde, alebo v konaní o pozemkových úpravách napadnuté vlastnícke právo k nehnuteľnosti, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom na základe vydržania. Odporcovia, resp. ich právni predchodca za sporné nehnuteľnosti platili daň, čo vyplýva i z vykonaného dokazovania. Pokiaľ v odvolaní poukazuje na vyjadrenie navrhovateľov v rade 2/ až 10/ v prvostupňovom konaní, títo nepodali odvolanie, preto nie je namieste sa zaoberať právnou argumentáciou zástupcu navrhovateľky. Z uvedených dôvodov žiadali odporcovia napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Preskúmaním napadnutého rozsudku a spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľka dňa 12.9.2005 podala proti odporcom 1/ a 2/ určovaciu žalobu, kde žiadala určiť, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T. L. C. vytvorené geometrickým plánom, zo dňa 23.8.2005 overeným pod č. 225/05 ako parcely KNC 3717/339 zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a KNC 3717/340 zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2 patria do jej výlučného vlastníctva. Žalobu skutkovo vymedzila tak, že s nebohým manželom I. G. na základe ústnej zmluvy v roku 1961 odkúpila od I. T. časť pozemnoknižnej parcely č. 3831. Od ďalších vlastníkov odkúpila časť pozemnoknižných parciel č. 3830/2 a 3724/2. Označení odporcovia sú spoluvlastníkmi KNC parciel 3717/40 a 3717/41, pričom geometrický plán, na ktorý navrhovateľka poukazovala odčlenil z týchto parciel novovytvorené parcely KNC 3717/339 o výmere 22 m2 a KNC 3717/340 o výmer 39 m2. Ohľadom takto označených nehnuteľností navrhovateľka tvrdila, že sa stala ich výlučnou vlastníčkou vydržaním. Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 22.8.2007 návrhu vyhovel, avšak odvolací súd uznesením zo dňa 31.3.2008 predmetný rozsudok zrušil. Už v tomto uznesení odvolací súd poukázal na vydané osvedčenie, pre právneho predchodcu odporcov podľa zák. č. 293/1992 notárskou zápisnicou NZ 291/93 z 1.9.1993. Práve na základe tohto osvedčenia boli aj k sporným nehnuteľnostiam ako spoluvlastníci zapísaní odporcovia. Navrhovateľka následne požiadala prvostupňový súd o pripustenie zmeny návrhu, čo súd uznesením zo dňa 12.1.2009 pripustil a rozhodoval o návrhu, podľa ktorého mal určiť, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T. L. C. označené ako KNC parcely č. 3717/339 a 3717/340 patria v 1/2 do spoluvlastníctva navrhovateľky C. G. a v 1/2 do dedičstva po nebohom I. G.. Skutkovo bol takýto návrh upravený tak, že navrhovateľka a jej nebohý manžel nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam najneskôr dňa 31.12.1971 podľa zák. č. 40/1964 Zb., reps. podľa zák. č. 141/1950 Zb. O takto vymedzenom návrhu prvostupňový súd rozhodol rozsudkom zo dňa 29.1.2010, pričom čiastočne návrhu vyhovel v časti, kde žiadala navrhovateľka určiť, že je v 1/2 spoluvlastníkom v návrhu označených nehnuteľností, vo zvyšku bol návrh zamietnutý (v časti, kde navrhovateľka žiadala určiť, že 1 nehnuteľností patrí do dedičstva). Odvolací súd uznesením zo dňa 29.6.2010 rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým určil, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1 zrušil a výrok, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol odvolaním nenapadnutý, ostal nedotknutý. Do konania následne požiadali o vstup ako navrhovatelia v rade 2/ až 10/, dedičia po nebohom I. G. a žiadali tiež pripustiť rozšírenie návrhu o určenie, že do dedičstva patrí 1 spoluvlastníckeho podielu v návrhu označených parciel. Prvostupňový súd uznesením zo dňa 14.9.2010 vstup účastníkov ako navrhovateľov v rade 2/ až 10/ pripustil a o navrhovanej zmene návrhu rozhodol tak, že túto nepripustil. Z uvedeného je potom zrejmé, že rozsudkom, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh (zo dňa 26.8.2011) rozhodoval o tom, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou v 1 v návrhu označených parciel KNC 3717/339 a 3717/340. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní navrhovateľky (v prvostupňovom konaní navrhovateľka v rade 1/), pričom navrhovatelia 2/ až 10/ sa neodvolali, preto nie sú účastníkmi odvolacieho konania. Pokiaľ teda v odvolaní zástupca navrhovateľky poukazuje aj na skutočnosti, ktoré by sa mali dotýkať v prvostupňovom konaní označených účastníkov ako navrhovateľov v rade 2/ až 10/, nemá to súvis s predmetom konania ani s obsahom odvolania navrhovateľky. Odvolací súd mal teda posúdiť, či navrhovateľka vyvrátila domnienku, že spoluvlastníkmi sporných parciel sú odporcovia, ktorí sú ako spoluvlastníci zapísaní na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností a preukázať, že spoluvlastníčkou týchto parciel je v 1 ona. Vychádzajúc z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, z výpovedí účastníkov, vypočutých svedkov má odvolací súd zato, že rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým návrh zamietol (navrhovateľka je spoluvlastníčkou v návrhu označených parciel v 1/2 ) je správne. Počas celého konania navrhovateľka nepreukázala, že by existoval titul na základe ktorého, by sa mohlo domnievať po roku 1961, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľnosti v 1. Tomu nekorešpondoval ani ňou opísaný skutkový stav. Je nepochybné, že na predmetné nehnuteľnosti bolo zapísané vlastnícke právo predchodcovi odporcov, na základe § 2 zák. č. 293/1992 Zb. v znení platnom v čase vydania osvedčenia (1.9.1993). Podľa ods. 2 ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa ods. 1 si neuplatní na súde, alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania. To platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. V tomto prípade mal aj odvolací súd jednoznačne preukázané, že v roku 1993 došlo k zápisu, že vlastníkom nehnuteľností sa stáva právny predchodca odporcov, od ktorého v roku 2000 kúpnou zmluvou nehnuteľnosti odkúpili odporcovia v rade 1/ a 2/. Po dobu 10 rokov si k nehnuteľnostiam iná osoba neuplatnila vlastnícke právo. Zo zákona sa potom uplynutím 10-ročnej lehoty odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností vlastníkmi stali odporcovia v rade 1/ a 2/. Z tohto pohľadu je potom nepodstatné to, čo tvrdila navrhovateľka, že v minulosti pred rokom 1993 (31.12.1971) sa mala stať spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti potom považuje závery prvostupňového súdu za správne a preto rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil, pričom v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožnil aj s jeho odôvodnením, na ktoré poukazuje. Pretože navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní, prípadne v zdôvodnení rozsudku, odvolací súd nepovažoval odvolanie za dôvodné a preto rozsudok v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a odporcom v rade 1/ a 2/, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal náhradu trov v sume 64,41 Eur, čo predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 57,- Eur (§ 10 ods. 2) a režijný paušál vo výške 7,41 Eur (§ 16 ods. 3) ako účelne vynaložené náklady odporcov v odvolacom konaní. Trovy je povinná zaplatiť navrhovateľka k rukám zástupcu odporcov v rade 1/ a 2/. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.