Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/95/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106226153 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5106226153.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom P. X, XXX XX H., proti žalovanému: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. XX, XXX XX B., v konaní o zaplatenie 764,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 26Cb 4/2007-116 zo dňa 30.11.2010 a čiastočnom späťvzatí žaloby, takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie časti žaloby, a to o návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 756,09 Eur od 01.09.2006 do 30.09.2006 a úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej 9,50 % ročne zo sumy 756,09 Eur od 01.10.2006 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cb 4/2007-116 zo dňa 30.11.2010 z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cb 4/2007-116 zo dňa 30.11.2010 vo zvyšnej časti výroku o zamietnutí žaloby, a to o nároku na zaplatenie sumy 764,06 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 756,09 Eur od 01.10.2006 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na žalobu doručenú súdu dňa 20.11.2006, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 23 018,- Sk spolu s 0,08 % úrokom z omeškania denne zo sumy 22 778,- Sk od 01.09.2006 do zaplatenia a s náhradou trov konania. Podľa žaloby žalobca poskytol žalovanému na základe časti C Návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo 14.8.2003 revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Žalovaný mal vyčerpať ku dňu 22.06.2005 z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 90 700,- Sk. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, teda po 1 000,- Sk splatných vždy ku 10. dňu kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Podľa žalobcu záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nebol žalovaným splnený. S odkazom na článok V bod 3 všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru bol žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu 8 % z každej čiastky, so splácaním ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol žalobcom na jej zaplatenie vyzvaný. Dňa 31.08.2006 sa podľa žalobcu stal splatným celý dlh žalovaného vo výške 23 018,- Sk. S prihliadnutím na stav úverového účtu žalovaného ku dňu podania žaloby žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku 23 018,- Sk. V zmysle článku V bod 5 všeobecných podmienok od splatnosti dlhu je žalobca oprávnený od žalovaného požadovať úroky z omeškania 0,08 % z dlžnej čiastky denne. V priebehu konania žalobca podaním zo 4.11.2010 upresnil znenie žalobného petitu v časti vymedzenia počiatku omeškania žalovaného, od ktorého je uplatnený úrok z omeškania tak, že 0,08 % úrok z omeškania denne pri rovnakom základe žiadal priznať od 01.10.2006. Vo vzťahu k upresneniu žalovanej sumy s príslušenstvom žalobca výslovne neučinil žiaden úkon čiastočného späťvzatia žaloby, upresnenie odôvodňoval nedopatrením, ku ktorému došlo pri písomnom vyhotovení žaloby vo veci. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, ďalej len „OBZ“), § 708 ods. 1, 2 OBZ, § 269 ods. 2 OBZ, § 2 písm. b/, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k tvrdenému momentu uzavretia zmluvy, v spojení s § 25 ods. 1, 2 intertemporálnych ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z., § 120 ods. 1, 3 OSP, § 132 OSP, konštatoval nedôvodnosť žaloby. Uviedol, že základom žalovanej pohľadávky bola časť C písomného vyhotovenia Zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 14.8.2003, zmluvy o revolvingovom úvere formou poskytnutia úverového rámca, z ktorého mal žalovaný ku dňu 22.06.2005 vyčerpať peňažné prostriedky v sume 90 700,- Sk. Pri takomto skutkovom vymedzení žalovanej peňažnej pohľadávky bolo obsahom procesnej dôkaznej povinnosti žalobcu podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP preukázať existenciu takéhoto skutkového základu žalovanej peňažnej pohľadávky s dôrazom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorá smerovala práve proti základu žalovanej pohľadávky, keď žalovaný namietal, že zmluvu o revolvingovom úvere formou poskytnutia úverového rámca so žalobcom neuzatvoril, neobdržal úverovú kartu a ani nečerpal z poskytnutého úverového rámca. Uvedenú dôkaznú povinnosť si žalobca v konaní dôsledne nesplnil, nepreukázal, že by so žalovaným uzatvoril zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, že by mu poskytol úverový rámec a umožnil čerpanie z poskytnutého úverového rámca a zároveň nepreukázal samotné zmluvné plnenie spočívajúce v čerpaní finančných prostriedkov žalovaným z poskytnutého úverového rámca. Z listinných dôkazov nevyplýval spoľahlivý a pevný základ pre záver okresného súdu o existencii základu žalovanej pohľadávky predstavovanej zmluvou o revolvingovom úvere, na základe ktorej by žalobca umožnil žalovanému čerpať z poskytnutého úverového rámca finančné prostriedky v konkrétnych výškach a na základe ktorého by žalovaný i reálne tieto finančné prostriedky čerpal. Základom pre dôvodné uplatnenie prostriedkov čerpaných z úverového rámca poskytnutého žalovaného žalobcom malo byť vlastné čerpanie týchto prostriedkov. Takéto plnenie žalobca nepreukázal. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v podaní jeho právnej zástupkyne z 27.1.2011. Mal za to, že v prvostupňovom konaní dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku, riadne označil a doložil všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Bol názoru, že úverová zmluva, všeobecné úverové podmienky, odstúpenie od úverovej zmluvy s dokladom o doručení, podrobná špecifikácia uplatneného nároku, potvrdenie o čerpaní peňažných prostriedkov a prijatých úhradách, z ktorých je zrejmý dátum a výška jednotlivých čerpaní, ako aj splátok uskutočnených žalovaným, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte, ktoré žalobca založil do súdneho spisu počas konania na súde prvého stupňa, sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Žalobca poukázal, že žalovaný sa uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere riadil, plnil z nej vyplývajúce záväzky, keď v súlade so zmluvnými podmienkami hradil mesačné splátky, na pojednávanie sa nedostavil, nepredložil ani žiadne tvrdenia rozporujúce nárok žalobcu. Keďže žalobca v prvostupňovom konaní uvádzal tvrdenia na preukázanie svojich nárokov a predložil dôkazy na ich podporu a žalovaný zostal absolútne pasívny, bol žalobca názoru, že okresný súd pochybil, keď predložené dôkazy a tvrdenia žalobcu považoval za nedostatočné, resp. že tieto nesprávne vyhodnotil, pričom tak dospel k neobjektívnemu a tendenčnému záveru, výrazne v prospech žalovaného, čo vo vykonanom dokazovaní nemá žiadnu oporu. Zdôraznil, že v predmetnej právnej veci žalovaný absolútne ignoroval súdne konanie. Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorým žalobu zamietol. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 28.03.2012, ktoré krajskému súdu došlo 03.04.2012, žalobca zobral čiastočne žalobu späť, obmedzil uplatnený nárok tak, že ďalej žiadal voči žalovanému zaplatenie sumy 764,06 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 756,09 Eur od 01.10.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. K doručenému odvolaniu žalobcu a čiastočnému späťvzatiu žaloby sa žalovaný písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP), postupom podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a následne po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené v zákonnej lehote na úradnej tabuli krajského súdu a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline (www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk>), s hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 za, 0 proti, verejne vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým za aplikácie ust. § 208 OSP pripustil späťvzatie časti žaloby v zmysle podania žalobcu z 28.03.2012, v tejto časti napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a konanie v tejto časti zastavil a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Primárne k postupu v odvolacom konaní vo vzťahu k vykonanému čiastočnému späťvzatiu žaloby odvolací súd odkazuje na ust. § 208 OSP, podľa ktorého, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Na výzvu krajského súdu zo dňa 04.04.2012 v zmysle § 208 OSP, obsahujúcu i poučenie v zmysle § 101 ods. 3 OSP, ktorú žalovaný prevzal 14.04.2012, žalovaný nereagoval, preto mal krajský súd za to, že s vykonaným čiastočným späťvzatím žaloby v podaní žalobcu z 28.03.2012, súhlasí. Tým došlo k naplneniu zákonných podmienok podľa § 208 OSP, za ktorej procesnej situácie odvolací súd rozhodol o pripustení späťvzatia časti žaloby, a to o nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 756,09 Eur od 01.09.2006 do 30.09.2006 a úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej 9,50 % ročne zo sumy 756,09 Eur od 01.10.2006 do zaplatenia, v tejto časti napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd uvádza, že základom potvrdzujúceho rozhodnutia v danej odvolacej právnej veci boli vyššie citované zákonné ustanovenia. Odvolacie dôvody spočívali v námietkach voči vyhodnoteniu žalobcom doložených listinných dôkazov, z ktorého (ne)správneho vyhodnotenia podľa žalobcu dospel prvostupňový súd k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných záverov okresného súdu tak vo vzťahu k hodnoteniu vykonaných dôkazov, z nich zisteného skutkového stavu, ako aj správnej aplikácie a interpretácie citovaných právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré zistenia, vyhodnotenia a závery okresného súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby vo zvyšnej, v odvolaní preskúmavanej časti. Nosným dôvodom zamietnutia žaloby bolo konštatovanie neunesenia dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, k poskytnutým tvrdeniam v prvostupňovom konaní. Po oboznámení sa s celou dôkaznou situáciou, s dôkazmi produkovanými žalobcom pred súdom prvého stupňa, za okolnosti spochybnenia, namietania zo strany žalovaného celého nároku, čo do dôvodu i výšky už v rámci obrany v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, bolo na žalobcovi ako preukáže svoje tvrdenia a objektivizuje, verifikuje informácie obsiahnuté v doložených listinách, ktoré majú súkromnoprávny charakter, ktoré pokiaľ išlo o listiny na č.l. 10, 11, 93-106, tvorili jednostranné, interné doklady vyhotovené žalobcom. Odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že ani zo sumáru doložených dôkazov žalobca dostatočne, teda presvedčivo, preskúmateľne a nepochybne žalobou uplatnený nárok a v žalovanom rozsahu nepreukázal. Pokiaľ tvrdil čerpanie úverovou kartou, tak žalobca nepreukázal nepochybne ani to, že žalovanému úverovú kartu poskytol. Pritom spôsob vzniku záväzkového vzťahu u tvrdeného revolvingového úveru, ktorý bol viazaný na potvrdenie prijatia návrhu, podľa IV. - 1. a IV. - 1.-2. všeobecných úverových podmienok, bol viazaný na doručenie karty, príp. PIN k úverovej karte, čo žalovaný poprel a žalobca preukazné dôkazy, potvrdzujúce existenciu vzniku zmluvou založeného záväzku žalovaného a v žalovanej výške, nedoložil. Tiež predložené interné doklady žalobcu o tvrdenom pohybe na vedenom úverovom účte žalovaného, bez nepochybného preukázania poskytnutia tvrdených splátok žalovaným, nebolo možné vyhodnotiť inak než okresný súd, a to v rovine neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku v celom rozsahu. Nedôvodné bolo tiež poukazovanie na úplnú nečinnosť žalovaného, ak žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu jasne formuloval svoju obranu voči uplatnenému nároku, pričom dôkazné bremeno v danom prípade bolo na žalobcovi, nie na žalovanom. Z vyššie uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok okresného súdu v dotknutej (zvyšnej) časti potvrdený podľa § 219 ods. 1, 2 OSP tak vo výroku v merite veci, ako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania, v odvolacom konaní ani nebol zistený vznik takýchto trov, preto žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.