Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/396/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108218374 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5108218374.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, G., zastúpený opatrovníčkou A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G., W. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom G., B. W. 1/A, proti odporcovi: FERONA Slovakia, a.s., so sídlom Bytčická 12, 011 45 Žilina, IČO: 36 401 137, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Záborským, advokátom so sídlom v Q., E. B. J. 2, o určenie pomeru zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 27C 155/2008-307, zo dňa 30. septembra 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorým určil, že za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi pracovným úrazom počas trvania pracovného pomeru u odporcu, ku ktorému došlo dňa 3.7.2007, zodpovedá v celom rozsahu odporca. Okresný súd rozhodoval o uvedenom nároku navrhovateľa na základe skutočnosti, že navrhovateľ si uplatnil u Sociálnej poisťovni na základe zákona 461/2003 Z.z. nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, pričom Sociálna poisťovňa uznesením zo dňa 27.10.2008 č. 300/2351/2008 konanie o priznanie dávky z úrazu prerušila a odkázala navrhovateľa ako poškodeného na podanie návrhu na okresný súd (určenie miery zodpovednosti na spôsobenie škody) podľa ust. § 198 zák. č. 461/2003 Z.z.. Vykonaným dokazovaním zistil, že 3.7.2007 okolo 13.50 hod. v Žiline v skladovej hale areálu firmy FERONA Slovakia, a.s. (odporcu), u ktorého bol navrhovateľ zamestnancom a plnil si svoje pracovné úlohy, došlo k pracovnému úrazu navrhovateľa tým spôsobom, že na žeriavovej dráhe č. 7 navrhovateľ vykladal z pristaveného vagóna zväzky kovového plochého materiálu o priereze 100 x 20 mm a o dĺžke 6 m, hmotnosti 2450 kg pomocou mostového žeriava na nakladaciu a na vykladaciu rampu do regálov, na už predtým naložený obchodný materiál. Pri vykladaní jedného zo zväzkov na vrch regála došlo vplyvom hmotnosti materiálu k zlomeniu podkladového hranola, čo spôsobilo zošmyknutie zväzku s materiálom a jeho pádu na zem a pri páde malo dôjsť k strhnutiu navrhovateľa a jeho pádu po naloženom materiáli na regáli, pričom bol navrhovateľ pritlačený medzi regál a železničný vagón. Pri páde a následnom pritlačení uvedeným materiálom navrhovateľovi boli spôsobené mnohopočetné poranenia, v dôsledku čoho Úradom práce sociálnych vecí a rodiny mu bola priznaná miera funkčnej poruchy 100 % a v súčasnej dobe je považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Vo veci pracovného úrazu vykonal šetrenie Inšpektorát práce v Žiline, o čom bol vykonaný zápis zo dňa 4.9.2007 č. IZA-082-12-2.2/P-J4207 o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu u odporcu. V závere sa konštatujú zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou, a to zo strany postihnutého v bode 1 tak, že tento uložil bremeno nevhodne na presahujúcu časť podkladového hranola tak, že došlo k zlomeniu tejto časti hranola a následnému zošmyknutiu a pádu materiálu, čo je v rozpore s § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z článku 90 a 91 STN 270143. V bode 2 postihnutý ukladal bremená do väčšej výšky a väčšej hmotnosti, ako to povoľuje vnútorný predpis zamestnávateľa, s ktorým bol navrhovateľ oboznámený - Pp 23 miestny predpis BOZP pre sklad Žilina v článku 6.3.4.3. a 6.3.4.4., podľa ktorých, materiál uložený v úložných priestoroch resp. regáloch nesmie presahovať ich výšku a k regálu smie viazač uložiť iba také váhové množstvo materiálu, ktoré je uvedené a vyznačené na regáli, čo je v rozpore s § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z citovaných článkov predpisu Pp 23. Inšpektorát práce konštatuje nedostatky na strane zamestnávateľa, keď zamestnávateľ napriek tomu, že minimálne deň pred úrazom (2.7.2007) ale už aj pred týmto dátumom vedel, že na nakladacej a vykladacej rampe pod žeriavovou dráhou č. 7 je nesprávne a proti predpisom uložený materiál, nevykonal opatrenia, aby toto uviedol do vyhovujúceho stavu, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zák. č. 124/2006 Z.z. nedodržaním bezpečnostnej úrovne. Odporca v konaní predložil záznam o priebehu teoretickej a praktickej prípravy zaškoľovania žeriavnika a viazača, z ktorých bolo zistené, že navrhovateľ bol zaškolený a zaškolenie potvrdil svojím podpisom, len pokiaľ sa jedná o normy 270143 a 270144, pričom svedok V. G. jednoznačne potvrdil, že pracovné postupy Pp 23 miestny predpis BOZP nie je súčasťou týchto noriem, nakoľko sa jedná samostatný predpis, ktorý nebol zahrnutý do školenia, ktoré písomne potvrdil navrhovateľ. Pri školení číslo témy 423 predpis Pp 23, sa ako školiteľ uvádza pán W., pri uvedenom predpise sa nenachádza podpis navrhovateľa o vykonaní školenia a odporca v priebehu konania nepredložil žiaden doklad o tom, že by bol navrhovateľ s týmto predpisom školený. Podľa predpisu Pp 23 miestny predpis BOZP pre sklad Žilina zo dňa 15.8.2001 s platnosťou od 1.9.2001, kde v časti 6.3.4 je uvedené uskladanie materiálu do úložných miest sa v bode 6.3.4.3 uvádza, že materiál uložený v úložných priestoroch resp. regáloch nesmie presahovať ich výšku a v bode 6.3.4.4 sa uvádza, že do úložného priestoru resp. regálu smie viazač uložiť iba také váhové množstvo materiálu, ktoré je uvedené a vyznačené buď na každom tŕni úložného priestoru resp. regálu alebo na začiatku a konci úložného poľa alebo regálov. Uvedené porušenie pracovného postupu konštatoval Inšpektorát práce Žilina v protokole zo dňa 4.9.2007 ako aj znalec Ing. O. P., vo svojom znaleckom posudku č. 11/2010. Znalec v bode 1 záveru znaleckého posudku špecifikuje príčinu pracovného úrazu zo dňa 3.7.2007 a v bode 2 odpovedá na otázku, že príčinou tohto úrazu navrhovateľa bol aj tento stav, že skladové priestory boli preplnené a odporca trpel stav, že materiál bol uskladňovaný vo výške, ktorá nezodpovedala bezpečnostnej úrovni. Znalec uvádza, že odporca mal kapacitne naplnené skladové priestory tak, že navrhovateľ vykladal kovový materiál z pristaveného vagónu pod žeriavovou dráhou č. 7 podľa zaužívanej praxe nad povolenú výšku skladovania 1,5 m, čo bolo jednou z príčin vzniku pracovného úrazu, čím odporca porušil § 6 ods. 1 písm. a/, d/ zák. č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na články 6.3.4.3 a 6.3.4.4 Pp 23 miestneho predpisu BOZP pre sklad Žilina, keďže odporca nevykonal opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracovisko skladu a organizácia práce v sklade neohrozovali bezpečnosť a zdravie navrhovateľa. Znalec ďalej konštatuje, že odporca porušil § 6 ods. 1 písm. b/ a písm. f/ citovaného zákona v tom, že nevyhodnotil riziká a ohrozenie pádom z výšky minimálne pridelením prvkov osobného zabezpečenia. Ďalej znalec potvrdil, že tá skutočnosť, že zamestnanci, a teda aj navrhovateľ vykonávali výkladku materiálu z vagónov bez toho, aby dostali príkaz, potvrdili viacerí svedkovia a považovali to za bežnú prax. Odporca porušil § 6 ods. 8 a § 9 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 cit. zákona v nadväznosti na článok 4.1 Pp 29 bezpečnostného predpisu pri prevádzke a obsluhe v tom, že zodpovední zamestnanci skladov boli povinní vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, kontrolovať a vyžadovať plnenie tohto pracovného postupu od svojich podriadených zamestnancov a boli povinní pravidelne vykonávať kontroly, ak vedeli o skutočnosti, že sa materiál ukladá nad povolenú výšku a aj napriek tomu tento stav tolerovali a kontrolnou činnosťou nedostatky neodstránili. Navrhovateľ bol oprávnený obsluhovať daný typ žeriavu a bol oprávnený vykonávať prácu viazača. Organizačné podmienky odporca pre navrhovateľa nevytvoril, pretože mu určil nesprávny pracovný postup v tom, že mohol vykladať materiál bez toho, aby mu túto prácu pridelil vedúci zamestnanec. Odporca navrhovateľovi nepripravil voľné skladovacie kapacity pod žeriavovou dráhou č. 7 a dovolil mu ukladať materiál nad povolenú výšku regálu. Výchovné podmienky odporca nesplnil v tom, že nepreškolil navrhovateľa a neoveril jeho vedomosti z predpisov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú v znaleckom posudku špecifikované na strane 26. Pokiaľ sa týka hranola, na ktorom bol materiál uskladňovaný, k tomuto sa znalec nevedel vyjadriť, nakoľko bolo zistené, že tento hranol sa na ORPZ v Žiline, (ktorý viedol vyšetrovanie vo veci) nenachádza a zrejme bol znehodnotený. Vo veci bol vypočutý ako svedok Zdeněk W., ktorý bol spolupracovníkom navrhovateľa a pracoval u odporcu v období od roku od roku 1998 až do roku 2007. Do 30.6.2007 pracoval ako riaditeľ logistiky. K príčinám úrazu svedok uviedol, že pri žeriavovej dráhe, kde došlo k úrazu, mal byť materiál ukladaný do regálov do výšky 1,60 m. Skutočnosť, že tovar sa vykladal aj nad výšku jednotlivých regálov, pretrvávalo počas dlhej doby a prakticky od roku 1998 ako nastúpil, niekedy bola situácia lepšia, niekedy horšia. Poukázal ďalej na skutočnosť, že aj na poradách vedenia upozorňovali viacerí pracovníci na tieto skutočnosti, že nie sú dostatočne zabezpečené skladové priestory. Aj počas ohliadok v skladoch vedúci pracovníci vedeli o situácii, keď priamo videli, akým spôsobom je ukladaný materiál v skladoch nad prípustnú výšku. Pracovníci mali vedomosť o tom, do akej výšky môžu uskladňovať tovar v jednotlivých regáloch, ale nikdy sa nestalo, že by odmietli vykonávať prácu a umiestňovať tovar nad povolenú výšku. Pri určovaní presných služieb v sklade, samotní pracovníci vedeli, na akej žeriavovej dráhe majú mať službu. Svedok ďalej uviedol, že priamo zodpovedný za skladníka, za prácu pri vykladaní, bol predák. Jednotliví predáci rozhodovali aj o pristavení vagónov k rampám a určili práce skladníkovi, nebol potrebný samostatný pokyn skladníkovi na vykladanie tovaru. Keď bol pristavený vagón ku konkrétnej žeriavovej dráhe, ku ktorej bol pridelený konkrétny skladník, tak tento bez ďalšieho pokynu pracovníkov začal vykladať vagón. Svedok X. W., ktorý je zamestnancom odporcu od roku 1983 a v čase úrazu pracoval ako vedúci logistiky, uviedol, že v deň úrazu boli predákmi skladu Q. S. a B. Q., pričom pokiaľ deň predtým zistil, že je vyložený náklad na rampe č. 7 a tento sa nachádzal nad úrovňou regálov, dal pokyn Q. S. a B. Q. na preloženie tohto materiálu na rampu č. 2. Konkrétny pokyn na preloženie dal ráno dňa 3.7.2007 o 8.00 hod.. Uvedenú skutočnosť mal navrhovateľovi (podľa svedka) oznámiť Q. S.. Navrhovateľ preto svojvoľne začal vykladať tovar na rampe č. 7 o 13.50 hod., i keď mal pracovnú smenu do 14.00 hod.. Svedok sa ďalej vyjadril, že navrhovateľ ako skladník bez pokynu predáka vagón vykladať nemohol. Zrejme sa jednalo o iniciatívu tohto zamestnanca, ktorý v organizácii pracoval krátku dobu, ale javil sa ako snaživý pracovník. V konaní bol vypočutý ďalej svedok V. G., ktorý pracoval u odporcu od roku 1978 a vykonával prácu referenta služieb. Uvedený svedok sa vyjadroval k zaškoleniu pracovníkov k predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Svedok uviedol, že navrhovateľa zaškoľoval k témam, pokiaľ sa týka témy Pp 23, táto nie je súčasťou školenia o predpisoch, ktoré sa týkajú práce žeriavnika a nie sú ani zahrnuté v normách 270143 a 270144, nakoľko sa jedná o samostatné predpisy, ktoré nie sú zahrnuté v zozname o školení, ktoré podpísal navrhovateľ. Svedok X. Q., ktorý vykonával funkciu predáka aj v deň úrazu, sa vyjadril, že nastupoval na poobedňajšiu smenu pričom sa nevedel vyjadriť k situácii na žeriavovej dráhe 7, ale len všeobecne vypovedal, že vždy je presne určené, ktorý materiál na vagónoch sa pristavuje ku ktorej žeriavovej dráhe. Keď preberal službu, oboznamoval sa s dokladmi a s navrhovateľom v kontakte nebol. Smenu preberal od Q. S., čo bolo ešte pred úrazom navrhovateľa. Svedok potvrdil, že pokiaľ bolo veľa materiálu, tento sa umiestňoval aj nad úroveň regálu, ale len do výšky pol metra nad rozsah. Svedok B. Q., ktorý u odporcu vykonával funkciu predáka uviedol, že nastupoval do poobedňajšej smeny, ktorá začínala o 13.45 hod. a od nikoho nedostal žiadne pokyny. Do smeny nastupoval s pánom Q., takže na smene vykonávali funkciu dvaja predáci. V ten deň nedostal žiaden pokyn ohľadom materiálu a jeho vykladania na žeriavovej dráhe č. 7 alebo premiestnenia tohto materiálu. Postup vo všeobecnosti bol taký, že predák z prvej smeny oznámil predákovi z druhej smeny, ako ďalej postupovať s vykladaním materiálu. V deň, kedy došlo k úrazu, nebola žiadna dohoda alebo rozhovor medzi predákmi týchto smien. Svedok Q. S. na pojednávaní uviedol, že v deň úrazu bolo pristavených asi 5 vagónov a on ich rozmiestnil podľa toho, pod aké žeriavové dráhy boli pristavené. Navrhovateľovi výslovne povedal, aby vagóny nechal tak a ďalším pracovníkom, aby uvoľnili miesto pod žeriavovou dráhou. Dal pokyn, aby sa uvoľnili regále, ktoré boli pod žeriavovou dráhou č. 2 a potom vagón, ktorý bol pristavený pod žeriavovou dráhou č. 7 sa premiestni a materiál sa bude vykladať pod žeriavovú dráhu č. 2, nakoľko už regále pod dráhou č. 7 boli zaplnené. V tejto súvislosti sa svedok ale rozporne vyjadril, pokiaľ sa ku skutočnosti vyjadroval pred Inšpektorátom práce, kedy uviedol, že o premiestňovaní materiálu navrhovateľovi nič nepovedal. Svedok ale potvrdil, že materiál, ktorý bol uložený v regáloch pod dráhou č. 7 už bol uložený možno pár centimetrov nad regál, a to ešte v pondelok ako aj v utorok, keď sa pristavil vagón pod dráhu č. 7, preto sa rozhodol, že materiál sa bude vykladať pod dráhou č. 2. Svedok sa už nevedel rozpamätať, či pod dráhou č. 2 bol pristavený nejaký vagón. Svedok ďalej uviedol, že navrhovateľovi nedal žiaden pokyn na vyloženie vagónu pod žeriavovou dráhou č. 7. Hodnotiac takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že odporca sa nezbavil zodpovednosti za spôsobenú škodu na základe podmienok uvedených v § 196 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Zákonníka práce. Na základe výsledkov dokazovania, a to najmä zo záverov znaleckého posudku Ing. O. P. č. 11/2010, zo spisu Inšpektorátu práce ako aj z výpovede svedkov bolo preukázané porušenie povinností na strane zamestnávateľa. Je možné konštatovať porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na strane zamestnávateľa, konkrétne § 6 ods. 1 písm. a/, písm. d/, § 6 ods. 1 písm. b/, písm. f/ zák. č. 124/2006 Z.z. ale aj § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 tohto zákona. Všetky tieto porušenia boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom navrhovateľa. Zo strany odporcu došlo aj k porušeniu pracovného postupu Pp 23, čo je miestny predpis BOZP pre sklad Žilina, a to konkrétne článkov 6.3.4.3. a 6.3.4.4.. Taktiež znalec konštatoval porušenie bezpečnostného predpisu pri prevádzke a obsluhe Zz článok 4.1 Pp 29, ako aj porušenia podľa § 6 ods. 1 písm. i/ a § 7 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z.. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že k úrazu navrhovateľa došlo pri plnení si pracovných povinností. Pokiaľ v zázname s Inšpektorátu práce je konštatované porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci aj na strane navrhovateľa ako zamestnanca, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ nebol riadne oboznámený s predpisom Pp 23 a to najmä článkami, ktoré presne špecifikujú podmienky ukladania materiálu do úložných miest. Tieto skutočnosti boli konštatované aj v znaleckom posudku v odpovedi na otázku 6 na strane 26 posudku, kde sa konštatuje, že výchovné podmienky odporca nesplnil v tom, že nepreškolil navrhovateľa, neoveril jeho vedomosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a presne sú špecifikované predpisy, s ktorými nebol navrhovateľ preukázateľne a riadne oboznámený a zaškolený. V takom prípade nemohli nastať hmotnoprávne podmienky uvedené v § 196 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce. Taktiež skúmal, či na strane zamestnávateľa nedošlo k čiastočnému zbaveniu sa zodpovednosti podľa podmienok uvedených v § 196 ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce, t.j. že by sa u zamestnanca jednalo o ľahkomyseľné konanie. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ pri pracovnom úraze si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania a konal ľahkomyseľne, a teda aj v rozpore s bezpečnostnými predpismi, avšak na základe bežnej praxe zamestnávateľa. Svedok G. W. na pojednávaní potvrdil, že takýto stav pretrvával počas dlhšej doby a boli s tým oboznámení aj vedúci pracovníci, či už na poradách vedenia prípadne priamo pri ohliadkach v skladoch. Svedok ďalej potvrdil, že nebol potrebný samostatný pokyn skladníkovi na vykladanie tovarov, ale vychádzalo sa z toho, že skladník má pridelený určitú žeriavovú dráhu a keď bol pri nej pristavený vagón, tak bez ďalších pokynov skladník začal tento vagón vykladať. Uvedená výpoveď sa zhoduje s výpoveďou svedka X. W., že už deň predtým pod žeriavovou dráhou č. 7 bol tovar nad úrovňou regálov. Svedok X. W. v jednej časti výpovede uvádzal, že nehovoril so skladníkmi, ale informoval Q. S., že materiál je uložený nad úrovňou regálov, ale v ďalšej časti uvádzal, že upozornil navrhovateľa, že nesmie ukladať tovar nad úroveň regálov, a to v dopoludňajších hodinách v deň, kedy došlo k úrazu. Svedok Q. S. uvádza, že X. W., nie v deň úrazu, ale v predchádzajúci deň upozornil navrhovateľa, že prečo vyložil materiál, keď to bolo nad limit. Tu sú dané rozpory vo výpovediach uvedených svedkov. Ďalší svedok X. Q. potvrdil, že sa stávalo, že sa tovar umiestňoval aj nad úroveň regálu, ale len do výšky pol metra. Svedok B. Q. uvádzal, že v deň, kedy došlo k úrazu, nedostal od nikoho žiadne pokyny, keď nastupoval do smeny s pánom Q. ako ďalším predákom. Táto časť výpovede je v rozpore s výpoveďou svedka X. W., ktorý výslovne uviedol, že dal pokyn Q. S. a B. Q., aby došlo k preloženiu tohto materiálu. Q. S. napokon uviedol, že bolo možné aj bez ďalšieho pokynu predáka alebo iného pracovníka, aby pracovník (skladník) sám vykladal vagón, ktorý bol umiestnený pod konkrétnou žeriavovou dráhou, a to bez akýchkoľvek ďalších priamych pokynov. Svedok Q. S. uviedol, že s Q. sa dohodli, že vagón bude vyložený na žeriavovej dráhe č. 2. Svedok X. Q. ale vo svojej výpovedi uviedol, že v deň úrazu nevedel sa vyjadriť k situácii na žeriavovej dráhe č. 7, pretože keď preberal službu, len sa oboznamoval s dokladmi a neuvádza žiadnu dohodu alebo rozhovor s Q. Kasákom o uložení (preložení) predmetného materiálu. Ďalej Q. S. pred inšpektorom práce výslovne uviedol, že sa vagón na 7. dráhu nebude vykladať, bol už rozhodnutý ráno, o tomto sa ale s navrhovateľom nerozprával, takže o tom nevedel. Uvedené tvrdenie Q. S. pred Inšpektorátom práce sú v rozpore s jeho výpoveďou na pojednávaní, kde sa už vyjadroval ku skutočnosti inak. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že na strane zamestnávateľa (odporcu) nedošlo k zbaveniu sa zodpovednosti za spôsobenú škodu. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Poukázal na závery protokolu o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu u navrhovateľa, kde sú konštatované porušenia v príčinnej súvislosti s ťažkým pracovným úrazom tým, že pracovník uložil bremeno nevhodne na presahujúcu časť podkladového hranola tak, že došlo k zlomeniu tejto časti hranola a k následnému zošmyknutiu a pádu materiálu na pracovníka, čím pracovník porušil § 12 ods. 2 písm. a/ Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci; ďalej že pracovník ukladal bremená do väčšej výšky a väčšej hmotnosti, ako to povoľuje vnútorný predpis zamestnávateľa, s ktorým bol oboznámený; zamestnávateľ napriek tomu, že minimálne deň pred úrazom vedel, že na nakladacej a vykladacej rampe je nesprávne, proti predpisom uložený materiál, nevykonal opatrenia, aby toto uviedol do vyhovujúceho stavu. Podľa protokolu je zavinenie aj na strane pracovníka v pomere 2/3-ín. Svedok X. W. na pojednávaní uviedol, že deň predtým, ako došlo k úrazu, zistil, že na rampe č. 7 je materiál uložený nad úroveň regálov a ihneď dal pokyn podriadeným, aby tento materiál bol preložený do iných regálov. Uviedol, že na tejto rampe i deň pred úrazom ukladal materiál nad úroveň regálov pracovník Y. D.. Uviedol, že navrhovateľ nedostal žiadny pokyn v deň úrazu vykladať tovar pod žeriavovú dráhu na rampe č. 7, vykladal ho svojvoľne. Taktiež potvrdil, že navrhovateľ bol oboznámený s pracovným postupom pre ukladanie materiálu pre žeriavové dráhy. Bolo to súčasťou školenia. Tým navrhovateľ porušil bezpečnostné predpisy. Svedok G. potvrdil, že zaškoľoval žeriavnikov, vykonával školenia o bezpečnosti pri práci, tieto prebiehali viaceré dni. Zaškolený bol aj navrhovateľ, okrem iného aj o tom, ako má vykladať materiál na rampách. Keď svedok chodil na kontroly, nikdy nezistil, že by materiál vykladal nad úroveň regálov. Keby pracovník postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, nedošlo by k ťažkému pracovnému úrazu. Svedok Q. potvrdil, že žeriavnici nemohli vykladať materiál bez súhlasu nadriadeného. Svedok S. potvrdil, že žeriavnici mohli vykladať materiál len na pokyn nadriadeného, navrhovateľ vykladal tovar svojvoľne nad povolenú bezpečnostnú úroveň. Navrhovateľ bol riadne zaškolený ohľadom bezpečnostných predpisov, i keď časť školiacich protokolov nepodpísal. V konaní ako zamestnávateľ sa zbavil zodpovednosti v minimálnej časti, pretože zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že konal ľahkomyseľne a musel si byť pritom vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu navrhovateľa zamietnuť. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy vyhodnotil v súlade s podmienkami uvedenými v § 132 O.s.p.. Súd správne poukázal na rozpory vo výpovedi svedka X. W., keď v jednej časti uvádzal, že nehovoril so skladníkmi ale informoval predáka Q. S., že materiál je uložený nad prípustnú úroveň regálu a je potrebné ho preložiť a v ďalšej časti výpovede už uvádzal, že upozornil navrhovateľa, že nesmie ukladať tovar nad úroveň regálu, čo sa malo stať v dopoludňajších hodinách v deň, kedy došlo k úrazu. Odporca v ďalšom uvádza, že svedok X. W. nie v deň úrazu, ale predchádzajúci deň upozornil navrhovateľa, že prečo vyložil materiál, keď už to bolo nad povolený rozsah limitu regálu. Pri šetrení pracovného úrazu Inšpektorátom práce odporca nenavrhol vypočuť X. W. k uvedeným skutočnostiam, pričom ako vyplýva z Dodatku z protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 10.9.2007, odporca bol v protokole v záverečnej časti vyzvaný, aby predložil všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Skutočnosť, že by navrhovateľovi bol daný výslovný príkaz, aby náklad neprekladal, takýto dôkaz alebo tvrdenie nebolo predložené. Výpoveď svedka X. W. v priebehu konania pred súdom je možné považovať za účelovú. Výpoveď svedka X. W. je aj v rozpore so závermi znaleckého posudku Ing. O. P.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že odporca porušil aj ust. § 6 ods. 8, § 9 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zák. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na článok 4.1 Pp 29. Tvrdenie svedka X. W. o tom, že za čas jeho praxe (26 rokov) sa nikdy nestalo, aby niekto svojvoľne začal vykladať vagón, je v rozpore s ostatnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že u odporcu sa trpel stav, že sa bremená umiestňovali aj nad povolenú výšku a uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok G. W., ktorý vykonával u odporcu funkciu zástupcu technického riaditeľa. Okresný súd pri hodnotení dokazovania vzal do úvahy výpovede X. W. v porovnaní s výpoveďou svedka Q. S. pred Inšpektorátom práce, ako aj v súvislosti s posúdením so svedeckou výpoveďou X. Q., ohľadom vykladania alebo nevykladania materiálu na žeriavovej dráhe č. 7. Z výpovede ostatných svedkov vypočutých pred súdom, ale najmä pred Inšpektorátom práce, jednoznačne vyplýva, že pristavené vagóny na dráhe sa vykladali automaticky bez príkazu nadriadeného, čo je v rozpore s výpoveďou X. W., ktorý uvádzal, že pracovníci tak mohli postupovať iba na príkaz nadriadeného. Z vykonaného dokazovania je taktiež zrejmé, že bolo bežnou praxou u odporcu, že tovar sa vykladal nad povolenú výšku ako aj hmotnosť. Skutkovému stavu nezodpovedá tvrdenie odporcu, že navrhovateľ mal začať s výkonom práce na žeriavovej dráhe asi o 13.40, pretože podľa svedka G. W. jeden zväzok je možné uložiť za 10 minút, pričom je nelogické, aby za 10 minút navrhovateľ preložil väčšie množstvo materiálu. Iniciatíva navrhovateľa vyložiť tovar z vagóna na žeriavovej dráhe č. 7 bola ovplyvnená i skutočnosťou, že žeriav na dráhe č. 7 bol často nepojazdný, ako to vyplýva zo záznamu o prevádzke z 2.7.2007 (deň pred úrazom), kedy je takýto záznam vykonaný. Dňa 3.7. je záznam, že žeriav je pojazdný o 6.00 hod.. Taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania (výsluch svedka V. G.) vyplýva, že navrhovateľ nebol zaškolený o bezpečnosti pri práci a o zaškoľovaní žeriavnikov. Svedok nepredložil dôkaz o tom, že navrhovateľ sa zúčastnil školení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s témami, ako sú uvedené na strane 19 a 20 znaleckého posudku, t.j. s predpisom Pp 23, pričom svedok uvádza, že o týchto predpisoch mal byť zaškolený priamym nadriadeným X. W.. V zázname o školení ale podpis navrhovateľa sa k uvedeným témam ani k dátumom vykonania školenia nenachádza. Svedok V. G. ako školiteľ vykonal školenia vzťahujúce sa k požiarnemu poriadku a bezpečnosti z hľadiska ochrany pred požiarmi. Odporca teda v konaní nepreukázal, či urobil všetko, aby poškodený zamestnanec bol riadne oboznámený so svojimi povinnosťami v oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. S riadnym oboznámením úzko súvisí sústavné vyžadovanie a kontrolovanie dodržiavania bezpečnostných predpisov a pokynov. Ak poškodený zamestnanec nebol s bezpečnostnými predpismi riadne oboznámený, neprichádza do úvahy ani čiastočná liberalizácia odporcu podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce. Žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil. Okresný súd na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav, skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. a záver okresného súdu, že odporca nepreukázal liberačné dôvody v zmysle § 196 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, c/ Zákonníka práce, považuje za správny. Odvolanie odporcu v tvrdení, že navrhovateľ porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. a tým sú dané liberačné dôvody podľa § 196 ods. 2 písm. a/ a c/ Zákonníka práce, nepovažuje za dôvodné. Krajský súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného súdu, na ktoré vo svojich dôvodoch odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd považoval za významné sa vyjadriť k tým skutočnostiam, ktoré sú uvedené v odvolaní odporcu proti rozsudku okresného súdu, ktorými je odvolací súd v odvolacom konaní viazaný (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.). Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196. Z vykonaného dokazovania okresným súdom je zrejmé, že navrhovateľ v čase úrazu bol pracovníkom odporcu, keď na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2007, pre odporcu vykonával prácu skladníka (druh práce). Na základe vykonaného dokazovania okresným súdom je ďalej zrejmé, že pracovný úraz sa stal počas pracovnej doby, ktorú navrhovateľ mal určenú od 6.00 hod. do 14.00 hod.. K úrazu došlo cca o 13.40 hod. dňa 3.7.2007 tým, že navrhovateľ začal vykladať z pristaveného vagóna zväzky kovového plochého materiálu o priereze 100 x 20 mm o dĺžke 6 m, hmotnosti 2450 kg pomocou mostového žeriava na dráhe č. 7 na nakladaciu a vykladaciu rampu do regálov na už predtým naložený obchodný materiál vo výške cca dva a pol metra. Pri vykladaní jedného zo zväzkov na vrch regála došlo pravdepodobne k odviazaniu lana z jednej strany zväzku, pod vplyvom hmotnosti došlo k zošmyknutiu zväzku s materiálom a jeho pádu na zem, pričom pri páde tohto bremena došlo k strhnutiu postihnutého (navrhovateľa) a jeho pádu po naloženom materiáli na regáli na zem, medzi regál a vagón. Podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline zo dňa 28.5.2008 sa v dôsledku tohto pracovného úrazu u navrhovateľa jedná o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, v dôsledku stavu po ťažkom pracovnom úraze s ťažkou polytraumou. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností je možné vyvodiť záver, že je daná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze podľa ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce. Ustálenie zodpovednosti zamestnávateľa za spôsobenú škodu nebola medzi účastníkmi sporná. Zamestnávateľ v priebehu konania poukazoval, že sú dané liberačné dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti podľa ust. § 196 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ poukazujúc na závery protokolu Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 4.9.2007 č. IZA-082-12-2.2/P-J42-07, podľa ktorých navrhovateľ postupoval v rozpore s § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. na zaistenie bezpečnosti ochrany pri práci, keď uložil bremeno (zväzok materiálu) nevhodne na presahujúcu časť podkladového hranola tak, že došlo k zlomeniu tejto časti hranola a následne k zošmyknutiu a pádu materiálu, ako aj z dôvodu, že ukladal bremená (zväzky materiálu) do väčšej výšky a väčšej hmotnosti, ako to povoľuje vnútorný predpis zamestnávateľa, s ktorým bol preukázateľne oboznámený Pp 23 - miestny predpis BOZP pre sklad Žilina v článku 6.3.4.3 a 6.3.4.4, čím taktiež došlo k porušeniu podmienok uvedených v § 12 ods. 12 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z.. Z ustanovenia § 196 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce vyplýva, že jedným z predpokladov pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je zabezpečenie znalostí právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pri odseku 1 písm. a/ okrem uvedeného - aj sústavné vyžadovanie a sústavná kontrola ich dodržiavania. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že (hmotnoprávne) podmienky uvedené v § 195 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ neboli splnené. Z výsluchu svedka V. G., zo záverov znaleckého posudku Ing. O. P. č. 11/2010 ale hodnotiac aj výpovede svedkov X. W. a Q. S., tak v čase vzniku úrazu, ako aj na pojednávaní, okresný súd správne vyvodil, že odporca nepreukázal v konaní, že by navrhovateľ bol riadne oboznámený s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konkrétne vo vzťahu k tým nedostatkom, ktoré konštatuje Inšpektorát práce v protokole zo dňa 4.9.2007, ako porušenie predpisov o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci v súvislosti s výkonom práce na strane navrhovateľa. Jedná sa konkrétne o pracovné postupy Pp 23 - miestny predpis BOZP, pričom odporca v konaní nepredložil žiadny dôkaz (na základe jeho dôkaznej povinnosti), či už listinný alebo iný hodnoverný dôkaz, ktorý by jednoznačne potvrdzoval, že navrhovateľ sa takéhoto školenia zúčastnil. V takom prípade nemohli byť naplnené hmotnoprávne podmienky uvedené v § 196 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, že zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti ochrany pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený. Zhodne s názorom okresného súdu krajský súd ďalej vyvodil, že nedostatky vytýkané v protokole Inšpektorátu práce dňa 4.9.2007 u navrhovateľa ako porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nezodpovedajú ani ďalším výsledkom dokazovania. Okresný súd v zmysle § 132 O.s.p. v tejto súvislosti hodnotil každý vykonaný dôkaz tak jednotlivo (napr. protokol Inšpektorátu práce zo dňa 4.9.2007, Dodatok k protokolu zo dňa 10.9.2007, znalecký posudok Ing. O. P. č. 11/2010, výpovede jednotlivých svedkov) ako aj vo vzájomnej súvislosti ako napr. listinné dôkazy vo vzťahu k jednotlivým výpovediam svedkov, svedecké výpovede navzájom a podobne. Zo záverov vykonaného šetrenia Inšpektorátom práce, zo znaleckého posudku Ing. O. P. č. 11/2010 ako aj zo svedeckej výpovede G. W. vyplýva, že ukladanie materiálu na rampe do výšky vyššej ako je povolené (1,5 metra) a väčšej hmotnosti, bolo všeobecnou praxou u odporcu už po dlhšiu dobu. V tejto súvislosti svedok ďalej potvrdil, že na poradách vedenia upozornili viacerí pracovníci na tieto skutočnosti, t.j. že nie sú dostatočne zabezpečené skladové priestory a že sa materiál v skladoch ukladá nad prípustnú výšku. V konaní odporca nepreukázal (na základe svedeckej výpovede X. W.), že by bol navrhovateľovi daný príkaz, aby materiál na žeriavovej dráhe č. 7 dňa 3.7.2007 nevykladal. Naopak zo svedeckých výpovedí a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že bolo bežnou praxou, že materiál sa vykladal z vagónov automaticky na základe toho, že vagón bol v žeriavovej dráhe pristavený. Ak by X. W., ako vedúci logistiky, dal podriadeným Q. S. a B. Q. príkaz, aby sa materiál na rampe č. 7 dňa 3.7.2007 nevykladal, v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ o takom príkaze vedel. Okresný súd správne prihliadal aj na ďalšie porušenie predpisov na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci na strane odporcu, konkrétne špecifikované v znaleckom posudku č. 11/2010 Ing. O. P.. Zbavenie sa zodpovednosti organizácie neprichádza do úvahy ani podľa § 196 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, keďže odporca poukázal na tie porušenia povinností zo strany navrhovateľa ako zamestnanca, ktoré sú dôvodmi pre zbavenie sa zodpovednosti organizácie podľa § 196 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, vo vzťahu ktorým okresný ako aj odvolací súd dospel k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre liberáciu na strane odporcu nie sú dané. Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd riadne zistil skutkový stav a na základe skutkových okolností dospel k správnemu záveru, že na strane odporcu nie sú dané liberačné dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti za škodu spôsobenú úrazom navrhovateľa podľa § 196 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, c/ Zákonníka práce, krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.