Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/42/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108219599 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5108219599.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: RNDr. A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. - J., ul. U. č. XXX/XX zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, Advokátska kancelária Karkó, Karkóová a spol., so sídlom Žilina, ul. D. Dlabača č. 35, proti odporcovi: Ing. J. L., nar. XX. XX. XXXX, podnikajúci pod obchodným menom Ing. Tibor Filippi - AKCEPT, s miestom podnikania Žilina, ul. A. Bernoláka č. 2200/26, IČO: 10 939 377, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Ján Mrázovský & JUDr. Michaela Kojtalová, s. r. o., so sídlom Žilina, Mariánske námestie č. 2, IČO: 36 855 278, o zaplatenie sumy 3.319,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/218/2008-146 zo dňa 14. apríla 2010, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.659,69 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.659,69 eur odo dňa 18. 06. 2008 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku m e n í tak, že návrh navrhovateľa v tejto časti z a m i e t a . Vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, rozsudok okresného súdu p o t v r - d z u j e . Výrok, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, a to pokiaľ ide o úroky z omeškania 8,5 % ročne odo dňa 27. 03. 2008 do 17. 06. 2008, zostáva n e d o t k n u t ý . Odporcovi sa voči navrhovateľovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č. k. 27C/218/2008-146 zo dňa 14. 04. 2010 Okresný súd Žilina zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.659,69 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.659,69 eur odo dňa 18. 06. 2008 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Návrh vo zvyšku zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané to, že odporca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11. 04. 2006 a neobstaral pre navrhovateľa ako záujemcu uzavretie zmluvy o kúpe nehnuteľnosti parc. KN-C č. 1546/45 v kat. území J., a tak navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. bod 6 spomínanej zmluvy. Po právnej stránke prvostupňový súd vec posúdil podľa ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúceho dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Posledne menované ustanovenie bolo zohľadnené pri určení výšky zmluvnej pokuty, ktorú okresný súd znížil na 1-icu (uplatňovaných bolo 100.000,- Sk t. j. 3.319,39 eur), vychádzajúc z toho, že predmetom zmluvy o sprostredkovaní boli dve nehnuteľnosti (dva pozemky), pričom medzi účastníkmi nebolo špecifikované, aký je vzťah medzi výškou zmluvnej pokuty a jednotlivými pozemkami, ktoré majú byť predmetom kúpnej zmluvy. V tomto smere nevzal v úvahu výmeru pozemkov, ktoré boli predmetom sprostredkovania, na čo opakovane poukazoval odporca. Prvostupňový súd neprihliadol na obranu odporcu, že uzavretím zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a vlastníkom pozemku, o ktorý mal navrhovateľ záujem, sa jeho záväzok sprostredkovať prevod aj druhej nehnuteľnosti parc. KN-C č. 1546/45 stal nemožným. V konaní bolo totiž nesporne preukázané to, že medzi účastníkmi nedošlo k určeniu riadnej lehoty, kedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom druhého pozemku, pričom z vykonaného dokazovania aj v súlade s názorom krajského súdu vysloveného v predchádzajúcom rozhodnutí vyplynulo, že odporca mohol najskôr pre navrhovateľa sprostredkovať kúpu nehnuteľností až po ukončení dedičského konania po poručiteľovi D. G.. Po skončení dedičského konania odporcovi nič nebránilo, aby si svoj záväzok - zabezpečiť prevod nehnuteľnosti parc. KN-C č. 1546/45 splnil. Navyše bolo jednoznačne preukázané aj to, že po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a pôvodným vlastníkom parc. KN-C č. 1546/45 odporca so svojou manželkou uzavreli kúpnu zmluvu pod č. V 2668/08 zo dňa 26. 03. 2008, ktorou nadobudli do spoluvlastníctva práve parc. KN-C č. 1545/45, o ktorú mal záujem navrhovateľ. Túto nehnuteľnosť následne kúpnou zmluvou zo dňa 10. 04. 2008 previedli na Ing. A. G. a manželku A., rod. F.. Na základe takéhoto konania okresný súd dospel k záveru, že odporca mohol splniť svoj záväzok podľa sprostredkovateľskej zmluvy aj po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve. Pokiaľ teda bolo okresnému súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo strany krajského súdu vytýkané to, že nevyhodnotil aký vplyv mala uzavretá zmluva o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a pôvodným vlastníkom na záväzok sprostredkovateľa, t. j. odporcu, okresný súd dospel k záveru, že táto zmluva nemala žiaden vplyv na možnosť odporcu ako sprostredkovateľa splniť si svoju povinnosť podľa sprostredkovateľskej zmluvy. Odporca totiž aj po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve mal stále reálnu možnosť splniť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o sprostredkovaní a daný stav mu neznemožnil splniť si povinnosť a ani nedošlo k zániku jeho povinnosti nemožnosťou plnenia. Inak povedané, jeho záväzok sa nemohol stať nemožným, pretože sám prevod nehnuteľnosti sprostredkoval, avšak nie v prospech záujemcu, t. j. navrhovateľa, ale pre seba a svoju manželku. Opačný výklad, a to konštatovanie o zániku povinnosti odporcu ako sprostredkovateľa nemožnosťou plnenia ohľadom nehnuteľnosti parc. KN-C č. 1546/45 by bol v hrubom rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Ako už bolo uvedené, prvostupňový súd sa pri rozhodovaní nestotožnil ani s argumentáciou odporcu, ktorý rozsah svojho splnenia povinnosti v percentuálnom vyjadrení odvíjal od výmery pozemkov. Vychádzal z toho, že predmetom zmluvy o sprostredkovaní boli dva pozemky a nesporné bolo, že odporca splnil svoju povinnosť a obstaral uzavretie zmluvy len ohľadom jedného a síce parc. KN-C č. 765/1 a porušil svoje povinnosti ohľadne druhého parc. KN-C č. 1546/45. Považoval tak za v súlade s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka a v súlade so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi účastníkmi, aby bol odporca ako sprostredkovateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu pre nesplnenie povinnosti len v sume vo výške 1.659,69 eur (50.000,- Sk). Vo zvyšnej časti preto návrh navrhovateľa zamietol. Odporcu súd súčasne zaviazal aj k povinnosti zaplatenia úrokov z omeškania, a to vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.659,69 €, pričom pri určovaní doby omeškania vychádzal z mimosúdnej výzvy zo dňa 10. 06. 2008, v ktorej navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty do 17. 06. 2008. Odo dňa nasledujúceho, t.j. odo dňa 18. 06. 2008 priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v hore uvedenej výške. Navrhovateľ v konaní ničím nepreukázal, že by sa odporca dostal do omeškania, tak ako tvrdil, t.j. odo dňa 27. 03. 2008, čo je deň nasledujúci po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol nehnuteľnosť spolu so svojou manželkou pod č. V 2668/08 zo dňa 26. 03. 2008. S poukazom na uvedené bol vo zvyšnej časti ohľadom uplatňovaných úrokov návrh zamietnutý. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), keď žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, vychádzajúc z toho, že obaja mali vo veci úspech len čiastočný. Proti vyššie uvedenému rozsudku podali odvolanie tak navrhovateľ, ako aj odporca. Navrhovateľ v podanom odvolaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť mu titulom zmluvnej pokuty sumu 3.319,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 18. 06. 2008 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Opakovane zdôraznil, že odporca neobstaral uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. KN-C č. 1546/45 v rozpore s uzavretou zmluvou o sprostredkovaní. Obstaral len uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku parc. KN-C č. 765/1 pre kat. úz. J.. V rozpore so zmluvou, ako aj s dobrými mravmi, spolu so svojou manželkou uzatvoril dňa 26. 03. 2008 sám kúpnu zmluvu s predávajúcim na pozemok KN-C parc. č. 1546/45 a následne tento dňa 10. 04. 2008 previedol kúpnou zmluvou na ďalšie osoby. Navrhovateľ mal pritom eminentný záujem o uzavretie kúpnej zmluvy na obe vyššie špecifikované nehnuteľnosti. Keďže pre tento prípad si zmluvné strany podľa čl. IV. bod 6 zmluvy o sprostredkovaní dohodli zmluvnú pokutu v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eur), navrhovateľovi vznikol nárok na jej zaplatenie, a to podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S názorom prvostupňového súdu, na základe ktorého zmluvnú pokutu znížil, sa navrhovateľ nestotožnil majúc za to, že v prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v určitej výške, môže ju súd znížiť (s využitím moderačného oprávnenia) len z dôvodov uvedených v § 545a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Vzhľadom na záujem navrhovateľa uzavrieť kúpnu zmluvu na oba pozemky z dôvodu, že ide o susediace s pozemkom, na ktorom má postavený rodinný dom a úmyselné konanie odporcu v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktorým zároveň porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy, nemožno považovať uplatňovanú zmluvnú pokutu dohodnutú vo výške 3.319,39 € za neprimerane vysokú. Odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Prvostupňovému súdu vytýkal to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bližšie poukázal na to, že z vykonaných dôkazov nespochybniteľne vyplynulo to, že navrhovateľ po tom, ako s odporcom podpísal zmluvu o sprostredkovaní, sám uzatvoril s pôvodným vlastníkom A. G. zmluvu o budúcej zmluve, a to dňa 26. 05. 2006, na základe ktorej mu aj vyplatil ako zálohu kúpnu cenu za pozemok, ktorý mal byť aj predmetom sprostredkovania, v sume 250.000,- Sk. Z uvedeného dôkazu je možné vyvodiť objektívny hodnotiaci záver, že záväzok odporcu ako sprostredkovateľa sa stal nemožným (už nemal čo sprostredkovávať). Odporca tiež mal za to, že v danom prípade sa medzi účastníkmi konania na základe uzatvorenej zmluvy nejednalo ohľadom jeho povinností o také plnenie, ktoré by bolo možné vymáhať na súde. Pokiaľ ide o povahu povinnosti, ktorej splnenie možno zabezpečiť zmluvou pokutou, musí ísť o takú povinnosť, ktorá je spôsobilá byť predmetom porušenia. Táto vlastnosť právnej povinnosti je predpokladom na to, aby sa povinnosť mohla zabezpečiť zmluvou pokutou, resp. aby zmluvná pokuta mala reálnu silu zabezpečenia. Musí ísť o povinnosť, z ktorej môže vzniknúť nárok, t. j. o takú povinnosť, ktorú možno vymáhať žalobou na súde alebo iným spôsobom. V týchto prípadoch platí, že nemožno zabezpečiť plnenie povinnosti, ktorá je nevynútiteľná, pri ktorej absentuje nárok. Uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi navrhovateľom a záujemcom a prijatím sumy 250.000,- Sk záujemcom ako časti kúpnej ceny na kúpu predmetného pozemku vzniklo navrhovateľovi právo podľa ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka domáhať sa na súde, aby vyhlásenie vôle povinnej strany bolo nahradené súdnym rozhodnutím, a to výlučne voči záujemcovi a v žiadnom prípade nevzniklo právo domáhať sa splnenia akejkoľvek povinnosti k prevodu predmetného pozemku voči odporcovi. Každá takáto žaloba voči odporcovi by bola vopred odsúdená na neúspech pre nemožnosť plnenia, nevykonateľnosť eventuálneho petitu. Stalo sa teda právne nemožné zo strany odporcu sprostredkovať práva pre záujemcu a navrhovateľa, ktoré už boli zabezpečené samostatnou osobitnou zmluvou. V závere podaného odvolania odporca ešte uviedol (s poukázaním na ust. § 774 a § 775 Občianskeho zákonníka), že v zmysle čl. IV. bod 7 zmluvy si záujemca na rozdiel od právnej úpravy § 775 vyhradil za služby sprostredkovateľa nezaplatiť žiadnu odmenu. Subsumovaním tejto požiadavky k výške zmluvnej pokuty a konaniu navrhovateľa, ktorý sám uzatvoril zmluvu s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, rozhodnutie súdu o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, nezodpovedá hypotéze ust. § 1, 2 O. s. p. Navrhovateľ v podanom vyjadrení k odvolaniu odporcu odvolací súd žiadal (poukazujúc aj na svoje odvolanie vo veci samej), aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že uzatvorením zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 05. 2006 nijakým spôsobom neznemožnil odporcovi splniť si jeho záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o sprostredkovaní. Nakoľko nedošlo ku prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľa, odporca bol povinný vyvíjať činnosť smerujúcu ku prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľa, pričom z celého textu sprostredkovateľskej zmluvy, ako aj zmluvnej úpravy sankcií zmluvných strán vyplýva, že sprostredkovateľ sa zaviazal sprostredkovať nielen možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale aj prevzal zodpovednosť za jej uzatvorenie. Odporca úmyselným konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o sprostredkovaní, t. j. povinnosť obstarať navrhovateľovi, ako záujemcovi, uzavretie kúpnej zmluvy na predmetný pozemok, a to tým, že napriek zmluve o sprostredkovaní, ako aj zmluve o budúcej zmluve navrhovateľa s budúcim predávajúcim sám uzatvoril kúpnu zmluvu a predmetný pozemok kúpil. Takže nie navrhovateľ, ale odporca zmaril možnosť kúpy nehnuteľnosti, na sprostredkovanie ktorej sa sám zaviazal. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že v prípade povinnosti odporcu ako sprostredkovateľa nešlo o takú, ktorú by nebolo možné zabezpečiť zmluvnou pokutou. Opak je pravdou. Podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka možno totiž zmluvnou pokutou zabezpečiť akúkoľvek zmluvnú povinnosť. Zákonodarca ponechal priestor pre zmluvnú voľnosť účastníkov zmluvy, pričom v dohode je potrebné len konkrétnu povinnosť, ktorej splnenie chcú účastníci zmluvou zabezpečiť, presne špecifikovať. V danom prípade povinnosť odporcu - vyvíjať činnosť smerujúcu k nadobudnutiu konkrétnych pozemkov navrhovateľom, je nielenže porušiteľná, ale táto bola aj skutočne porušená, a to konaním samotného odporcu. Pokiaľ sa jedná o možnosť navrhovateľa domáhať sa na súde nahradenia vyhlásenia vôle vlastníka pozemku, tá tu samozrejme s poukazom na ust. § 50a Občianskeho zákonníka existovala. K jej využitiu však navrhovateľ nepristúpil, a to z toho dôvodu, že v prípade ak by aj súd prejav vôle budúceho predávajúceho nahradil, vzhľadom k tomu že budúci predávajúci medzičasom previedol predmetnú nehnuteľnosť na odporcu, navrhovateľ by vlastnícke právo na základe takéhoto súdneho rozhodnutia nikdy nenadobudol a rozhodnutie by nebolo možné vykonať. Bez ohľadu na to či došlo alebo nedošlo k podaniu návrhu na nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím, nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty. Iné tvrdenie odporcu je skutočne iba účelovo vymyslenou právnou konštrukciou bez zákonnej opory. Nárok na zaplatenie pokuty totiž nezávisí od toho, či sa návrh v zmysle § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka podal alebo nie, pre posúdenie nároku je rozhodujúca skutočnosť porušenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvou pokutou, a teda ani tento argument odporcu nemožno akceptovať. Aj za stavu, kedy sa navrhovateľ v zmysle zmluvy o sprostredkovaní nezaviazal za službu odporcu zaplatiť žiadnu odmenu, nie je uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť zmluvnú pokutu v rozpore s dobrými mravmi (resp. ust. § 1, § 2 O. s. p., na čo poukázal odporca). Naopak, takéto rozhodnutie je spravodlivé, vedúce k zachovaniu zákonov a preventívne pôsobiace vo vzťahu k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Ak by totiž súd v prípade zjavného a úmyselného porušenia povinnosti odporcu navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nepriznal, takýmto súdnym rozhodnutím by bol význam inštitútu zmluvnej pokuty, ako jedného z prostriedkov zabezpečenia riadneho a včasného plnenia záväzkov potlačený, a takéto súdne rozhodnutie by v konečnom dôsledku viedlo k porušovaniu jednej zo základných zásad súkromného práva „pacta sunt servanda“. Uznesením č. k. 8Co/230/2009-125 zo dňa 24. 11. 2009 Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, zrušil v poradí prvý rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/218/2008-80 zo dňa 11. 03. 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd sa v procese hodnotenia vykonaných dôkazov vôbec nezaoberal tým, aký vplyv na možnosť plnenia sprostredkovateľa malo uzavretie zmluvy o budúcej zmluve zo strany navrhovateľa s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti parc. KN-C č. 1546/45. V tomto bode bolo preto aj odvolanie odporcu dôvodné. Odvolací súd vyslovil názor, že pri riešení tejto otázky je potrebné vychádzať z toho, akú mal stále odporca reálnu možnosť aj za stavu uzavretia zmluvy o budúcej zmluve (medzi navrhovateľom ako záujemcom a vlastníkom pozemku), splniť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o sprostredkovaní. Inak povedané, či mu daný stav znemožňoval splniť si povinnosť, resp. či došlo týmto k zániku jeho povinnosti nemožnosťou plnenia. Pokiaľ sa týka lehoty pre sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že táto medzi účastníkmi určená nebola, a to pre podmienku, ktorú nebolo možné splniť odporcom, a to ukončenie dedičského konania. Odporca najskôr mohol pre navrhovateľa sprostredkovať kúpu nehnuteľnosti až po ukončení dedičského konania po poručiteľovi D. G.. Čo sa týka otázky porušovania dobrých mravov, bolo potrebné v ďalšom konaní zasa vychádzať z toho, či sa účastníci dohodli na tom, že záujemca o kúpu nehnuteľnosti sa zaviazal výhradne cez sprostredkovateľa kúpiť nehnuteľnosť alebo nie. Napokon v otázke výšky zmluvnej pokuty odvolací súd zaujal to stanovisko, že jej výšku možno znížiť len v prípadoch ustanovených zákonom, prípadne ak by jej priznanie bolo v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 14. 12. 2010 sp. zn. 8Co/194/2010 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 04. 2011 sp. zn. 8Co/194/2010 zmenil rozsudok okresného súdu tak, „že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.319,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 18. 06. 2008 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, a to pokiaľ ide o úroky z omeškania 8,5 % ročne odo dňa 27. 03. 2008 do 17. 06. 2008, zostal nedotknutý. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 2.287,72 eur k rukám Mgr. Richarda Karkó, advokáta so sídlom Žilina, ul. D. Dlabača č. 35, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odvolací súd nariadil opravu rozsudku okresného súdu Žilina zo dňa 14. 04. 2009 č. k. 27C/218/2008-146 v časti dátumu vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu tak, že správne má znieť dňa 14. 04. 2010“. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že účastníci konania 11. 04. 2006 uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej sa odporca zaviazal ak sprostredkovať obstarať pre navrhovateľa ako záujemcu uzavretie kúpnych zmlúv ohľadom nehnuteľnosti - parc KN-C č. 765/1 a parc. KN-C č. 1546/45 kat. úz. J.. Svoju povinnosť si odporca splnil len čiastočne vo vzťahu k parc. KN-C č. 765/1 v kat. úz. J.. Vo vzťahu k druhej parcele bolo síce preukázané, že navrhovateľ uzatvoril priamo s pôvodným vlastníkom nehnuteľností zmluvu o budúcej zmluve, ku ktorej realizácii však nikdy nedošlo. Odvolací súd sa taktiež, tak ako prvostupňový súd nestotožnil s názorom odporcu, že uzavretím zmluvy o budúcej zmluve došlo z jeho strany k nemožnosti plnenia. V konečnom dôsledku zánik záväzku nemožnosťou plnenia bolo vyvrátené i tým, že odporca sám pre seba a svoju manželku pozemok, o ktorý mal navrhovateľ záujem, kúpil. V danom prípade neboli splnené podmienky pre zníženie zmluvnej pokuty, tak ako to má na mysli ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu I. stupňa. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a o nariadení opravy rozsudku v zmysle § 222 ods. 3 O. s. p. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Jeho prípustnosť vyvodzoval z § 238 ods. 1 O. s. p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu I. stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súdy vec nesprávne právne posúdili, pretože v danej veci sa nemalo jednať o sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle § 774 Občianskeho zákonníka. Odporca svoju činnosť vykonával bezodplatne. Navyše poukázal na to, že súd túto skutočnosť vôbec nezohľadnil. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné. Tiež uviedol, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné a nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie krajského súdu videl dovolateľ i v tom, že povinnosť dojednaná v čl. IV. bod 6 zmluvy z 11. 04. 2006, zabezpečená zmluvnou pokutou nie je povinnosťou, ktorú možno vymáhať na súde alebo iným spôsobom. Teda povinnosť nie je spôsobilá byť predmetom porušenia, keďže predpokladá súčinnosť i budúceho predávajúceho, ktorý ako vlastník nehnuteľností v medziach podľa § 123 Občianskeho zákonníka je oprávnený podľa vlastnej vôle s predmetom vlastníctva nakladať. Z uvedeného je zrejmé, že nemožno zabezpečiť splnenie povinnosti, ktorá je nevynutiteľná a pri ktorej absentuje nárok. Uzavretím samostatnej zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a vlastníkom nehnuteľností vzniklo navrhovateľovi právo v súlade s § 50a Občianskeho zákonníka domáhať sa na súde, aby vyhlásenie vôle povinnej strany bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Navrhovateľ toto svoje právo nevyužil. Uznesením sp. zn. 2Cdo/185/2011zo dňa 30. 11. 2011 Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, zrušil v prejednávanej veci rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. 12. 2010 sp. zn. 8Co/194/2010 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 04. 2011 sp. zn. 8Co/194/2010 okrem výroku o nariadení opravy rozsudku súdu I. stupňa a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu I. stupňa namietal, že v danej veci je potrebné vysporiadať sa s povahou zabezpečovanej povinnosti. Uviedol (ako aj v dovolaní), že pokiaľ ide o povahu povinnosti, ktorej splnenie možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, musí ísť o takú povinnosť, ktorá je spôsobilá byť predmetnom porušenia. Táto vlastnosť právnej povinnosti je predpokladom na to, aby sa povinnosť mohla zabezpečiť zmluvnou pokutou, resp. aby zmluvná pokuta mala reálnu silu zabezpečenia. Uviedol, že musí ísť o povinnosť, z ktorej môže vzniknúť nárok, t. j. o takú povinnosť, ktorú možno vymáhať žalobou na súde alebo iným spôsobom. Mal za to, že v týchto prípadoch platí, že nemožno zabezpečiť splnenie povinnosti, ktorá je nevynutiteľná, pri ktorej absentuje nárok (viď č. l. 160 spisu). Odvolací súd sa však s touto námietkou odporcu vôbec nevysporiadal. Rozhodnutie teda odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p., keďže z neho nie je zrejmé, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní otázky možnosti zabezpečenia povinnosti zmluvnou pokutou, pri splnení ktorej sa vyžaduje súčinnosť tretej osoby. Odôvodenie rozhodnutia súdu musí byť totiž zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj účastníkovi konania, keďže súd rozhoduje o jeho právnej veci (I. ÚS 241/2007). Odvolací súd preto ak sa nestotožňuje v tomto smere s názorom odporcu, má uviesť o dôvod a svoj postoj bližšie vysvetliť. Vzhľadom na zistenie vady v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., nezaoberal sa dovolací súd ďalšími dôvodmi uvedenými dovolateľom. Navyše však dodal, že vec bola nesprávne právne posúdená keď bolo konštatované, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní v zmysle § 774 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že zmluva medzi účastníkmi konania z 11. 04. 2006 neobsahovala podstatnú náležitosť, t. j. záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu. Je preto potrebné, aby súd ustálil, o akú zmluvu v danom prípade išlo. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1 O. s. p., § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.659,69 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.659,69 eur odo dňa 18. 06. 2008 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku podľa § 220 O. s. p. zmenil a vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov: Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom voči odporcovi domáhal uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 3.319,39 eur spolu s príslušenstvom, titulom nezaplatenej zmluvnej pokuty podľa zmluvy o sprostredkovaní, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 11. 04. 2006. Po skutkovej a právnej stránke navrhovateľ poukázal na to, že odporca sa ako sprostredkovateľ podľa vyššie citovanej zmluvy zaviazal navrhovateľovi ako záujemcovi previesť naňho nehnuteľnosti bližšie špecifikované v čl. II., a to do 60 dní od podpísania tejto zmluvy. V tej istej lehote mal sprostredkovateľ podľa čl. III. bod 3 zmluvy zabezpečiť doplňujúce podklady k nehnuteľnostiam, a to nový geometrický plán na oddelenie časti parc. č. 765 a „ukončenie dedičského konania, ako i návrh kúpnej zmluvy“ (čl. IV ods. 3 zmluvy). Podľa čl. IV. bod 6 sprostredkovateľskej zmluvy sa sprostredkovateľ zaviazal zaplatiť záujemcovi zmluvnú pokutu vo výške 100.000,- Sk, ak sprostredkovateľ nezabezpečí, že budúci predávajúci uzavrie v dohodnutom termíne kúpnu zmluvu napriek tomu, že sprostredkovateľ pripravil pre neho všetky doklady potrebné k predaju nehnuteľností, vrátane toho, že budúcemu predávajúcemu predložil kúpnu zmluvu so záujemcom. Podľa čl. IV. bod 7 sprostredkovateľskej zmluvy mal záujemca zaplatiť sprostredkovateľovi za služby odmenu 0,- Sk, z čoho vyplýva, že v skutočnosti išlo o bezodplatnú zmluvu (čo bolo preukázané aj výpoveďami účastníkov). Z už vykonaného dokazovania, konkrétne výsluchu navrhovateľa odvolací súd zistil, že podnet k uzavretiu „sprostredkovateľskej zmluvy“ vyšiel zo strany odporcu, ktorý ho kontaktoval s informáciou, že na predaj sú pozemky v blízkosti jeho domu. Keďže o tieto nehnuteľnosti mal navrhovateľ eminentný záujem, dohodol sa s odporcom na sprostredkovateľskej zmluve, podľa ktorej mal odporca zabezpečiť pre navrhovateľa ako záujemcu kúpu vyššie uvedených nehnuteľností. V prípade nehnuteľnosti parc. KN-C č. 756/1 si odporca svoj záväzok splnil riadne, v lehote určenej v zmluve. Navrhovateľ je doposiaľ vlastníkom tejto nehnuteľnosti (viď. kúpna zmluva zo dňa 22. 05. 2006, ktorej vklad bol povolený dňa 29. 05. 2006 pod č. V 3518/06) V prípade druhej nehnuteľnosti vyšlo najavo, že ju nie je možné previesť vzhľadom na neukončené dedičské konanie, ktoré mal zabezpečiť odporca a následne pripraviť podklady. Navrhovateľ medzitým v snahe zvýšiť si právnu istotu na získanie aj druhej nehnuteľnosti, uzatvoril s pôvodným vlastníkom tejto nehnuteľnosti zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej mu aj vyplatil zálohu v sume 250.000,- Sk. Aj napriek zmluve o budúcej zmluve si však vlastník pozemku svoju povinnosť nesplnil, pretože pozemok previedol na odporcu a jeho manželku. Odporca vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom v podstate potvrdil okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, tak ako ich uvádzal navrhovateľ. Trval však na tom, že podpisom zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a vlastníkom pozemku, o ktorý mal záujem, došlo k zániku jeho záväzku sprostredkovateľa. Záležitosti týkajúce sa nehnuteľnosti, parc. KN-C č. 1546/45, však zabezpečoval aj ďalej, aj po zistení, že nehnuteľnosť nie je možné vzhľadom na jej nevysporiadaný právny stav previesť v lehote určenej v zmluve. Mal za to, že navrhovateľ o nehnuteľnosť už nemá záujem, a preto ju po právnom vysporiadaní kúpil spolu s manželkou s úmyslom zabezpečiť stavebný pozemok pre svojho syna. Vzápätí po nadobudnutí nehnuteľnosti ju však previedol na iné osoby, a to po tom, ako sa o kúpe nehnuteľnosti odporcom dozvedel navrhovateľ. Z prednesov účastníkov konania, ako aj predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že ohľadom druhej parcely KN-C č. 1546/45 v kat. úz. J., bola dňa 26. 05. 2006 medzi navrhovateľom a jej pôvodným vlastníkom A. G. uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej navrhovateľ vyplatil vlastníkovi parcely sumu vo výške 250.000,- Sk ako zálohu na kúpnu cenu za predmetný pozemok. Odporca tak v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní tvrdil, že uzavretím predmetnej zmluvy o budúcej zmluve sa jeho záväzok ako sprostredkovateľa stal nemožným a taktiež, že sprostredkovateľská zmluva je v dôsledku absencie dojednania odmeny za sprostredkovanie zmluvou neplatnou. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca ako sprostredkovateľ mal možnosť obstarať uzavretie kúpnej zmluvy po skončení dedičského konania po nebohom D. G., ale naopak, v rozpore so zmluvou o sprostredkovaní spolu so svojou manželkou uzatvoril dňa 26. 03. 2008 priamo s predávajúcim kúpnu zmluvu ohľadom pozemku parc. č. 1546/45, ktorý zároveň bol aj predmetom zmluvy o sprostredkovaní. Tento pozemok následne dňa 10. 04. 2008 previedol na ďalšie osoby. Zmluva bola vkladovaná pod č. V 3212/08. Na základe čl. IV. bod 6 sprostredkovateľskej zmluvy mal za to, že boli naplnené všetky predpoklady pre priznanie zmluvnej pokuty v dohodnutej výške. Vzhľadom k tomu, že dovolací súd vo svojom rozhodnutí okrem iného odvolaciemu súdu vytkol nesprávne právne posúdenie, keď bolo konštatované, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní aj napriek tomu, že zmluva neobsahovala podstatnú náležitosť, záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, odvolací súd sa najskôr pri ďalšom rozhodovaní zaoberal tým, o akú zmluvu v danom prípade išlo. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú: a/ záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu určitej zmluvy b/ záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Určenie odmeny patrí medzi podstatné náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy. Ak sprostredkovateľská zmluva neobsahuje dojednanie o odmene, bola by zrejme absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Judikatúra, avšak i keď len výnimočne, pripúšťa konverzu neplatnej sprostredkovateľskej zmluvy na základe ust. § 41a Občianskeho zákonníka. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Po oboznámení sa s obsahom, medzi účastníkmi uzatvorenej, zmluvy bol odvolací súd toho názoru, že vzhľadom k tomu čo bolo jej predmetom a síce záväzok „sprostredkovateľa“ zabezpečiť pre navrhovateľa „ako záujemcu“ nielen uzavretie zmluvy k bližšie špecifikovaným nehnuteľnostiam, ale i nový geometrický plán a ďalšie podklady potrebné k uzavretiu riadnej zmluvy, prichádzalo by v danom prípade v úvahu uzavretie zmiešanej zmluvy podľa § 491 Občianskeho zákonníka s prvkami príkaznej zmluvy a sprostredkovateľskej zmluvy (k uvedenému porovnaj Ro NS ČR sp. zn. 33Odo/374/2004). Podľa § 491 ods. 1 až 3, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Za ďalšie sa pri rozhodovaní o prejednávanej veci odvolací súd zaoberal otázkou platnosti samotnej „sprostredkovateľskej zmluvy“. Správne posúdenie uvedenej otázky bolo dôležité preto, lebo zmluvná pokuta (§ 544 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorú si navrhovateľ v prejednávanom prípade uplatňoval predpokladá riadne platne uzavretú hlavnú zmluvu. V prípade neplatnej zmluvy nemá dohovor o zmluvnej pokute žiadne právne účinky. Dohoda o zmluvnej pokute je teda vedľajším dohovorom, ktorá je tak dlho platná, dokiaľ je platná hlavná zmluva. Inak povedané, záväzok z dohody o zmluvnej pokute má akcesorickú povahu - že existencia a dôsledky sa viažu na existenciu hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Ak ku vzniku hlavného záväzku z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý má zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. V prechádzajúcom rozhodnutí odvolací súd dospel k záveru, že ohľadom lehoty, v ktorej malo dôjsť k splneniu záväzku nedošlo medzi účastníkmi k riadnej dohode a to preto, lebo lehota na sprostredkovanie - 60 dní od podpísania zmluvy bola okrem iného viazaná aj na ukončenie dedičského konania. Účastníkom pritom táto skutočnosť musela byť znám. Išlo o dodatočné prejednanie dedičstva po nebohom poručiteľovi D. G. na pozemok parc. č. 1546/45. Vzhľadom na formuláciu čl. IV. bod 3 zmluvy odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je v zmluve podmienka, ktorú nemožno splniť. Lehota dokedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom pozemku parc. KN-C č. 1546/45 preto určená nebola. Podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podmienka je vedľajšie ustanovenie v právnom úkone, ktorým sa následky právneho úkonu (vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti) robia závislými od skutočnosti, o ktorej konajúci (zmluvné strany) nevedia či sa splní. Pojmovým znakom podmienky je teda neistá skutočnosť, ktorá má buď nastať v budúcnosti (napr. narodenie dieťaťa, dosiahnutie určitého veku, smrť určitej osoby) alebo skutočnosť, ktorá nastala v minulosti, avšak účastníkom právneho úkonu nie je známe či nastala (napr. či konkrétna osoba dosiahla určitý vek). Podmienka obsahuje takú obsahovú súčasť právneho úkonu, ktorou strany obmedzujú účinky svojho právneho úkonu. Ak právne následky (účinky) právneho úkonu (zmluvy) závisia od splnenia podmienky platí, že podmienka nesmie byť v čase právneho úkonu nemožná (nesplniteľná). Možnosť podmienky znamená, že nastane skutočnosť ustanovená za podmienku. Možnosť podmienky musí byť fyzická a objektívna. Podmienky možno deliť podľa rôznych hľadísk. Za odkladacie (suspenzívne) sa považujú také, ktoré sa týkajú účinnosti právneho úkonu; vznik účinnosti (vznik, zmena alebo zánik právneho pomeru) sa robí závislým od toho, či sa stanovená neistá skutočnosť stala alebo stane, prípadne či sa nestala alebo nestane. V prejednávanom prípade už skôr odvolací súd dospel k záveru, že článok IV. ods. 3 „sprostredkovateľskej zmluvy“ obsahoval nemožnú podmienku, keďže ukladal sprostredkovateľovi zabezpečiť ukončenie dedičského konania, na čo bezpochyby menovaný nemal žiadne právne možnosti už v čase podpísania zmluvy. Preto mal odvolací, že lehota určená k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy ohľadne pozemku parc. KN-C č. 1546/45 určená nebola. Pri svojom rozhodovaní sa ale nezaoberal tým, či uvedená nemožná, podľa povahy svojej formulácia odkladacia podmienka, zakoncipovaná aj v čl. I. ods. 3, nemala vplyv na samotnú platnosť zmluvy. Podľa spomínaného článku sa totiž záujemca „zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu prostredníctvom sprostredkovateľa, a to do 60 pracovných dní od podpísania tejto zmluvy v prípade, že do uvedeného termínu bude ukončené dedičské konania na časť parc. č. 1546/45“. Vychádzajúc z predmetného textu zmluvy bol odvolací súd toho názoru, že jej účastníci podmienili uzavretie riadnej kúpnej zmluvy tým, že do termínu 60 pracovných dní bude ukončené dedičské konanie. Keďže túto skutočnosť mal zabezpečiť sprostredkovateľ, jednalo sa už podľa skôr prijatého záveru odvolacieho súdu o nemožnú a s ohľadom na jej povahu odkladaciu podmienku spôsobujúcu neplatnosť celého právneho úkonu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd pri svojom ďalšom rozhodovaní dospel k záveru o neplatnosti celej „sprostredkovateľskej zmluvy“, rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.659,69 eur spolu s príslušenstvom zmenil (§ 220 O. s. p.) tak, že návrh navrhovateľa zamietol, keďže navrhovateľ si nemohol uplatňovať zmluvnú pokutu z neplatnej zmluvy. Vo výroku, ktorým prvostupňový súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, avšak po vykonanom dokazovaní z iných skutkových a právnych dôvodov a síce preto, lebo právny úkon, na podklade ktorého si navrhovateľ uplatňoval právo na zmluvnú pokutu, považoval za neplatný. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania sa odvolací súd už ani nemal dôvod zaoberať ďalšími skutočnosťami, ktoré mu boli vytýkané dovolacím súdom (námietkou odvolateľa - dovolateľa, „že nemožno zabezpečiť splnenie povinnosti, ktorá je nevynutiteľná, pri ktorej absentuje nárok“). Vo zvyšnej časti, v ktorej súd návrh vo zvyšku zamietol, a to pokiaľ ide o úroky z omeškania 8,5 % ročne odo dňa 27. 03. 2008 do 17. 06. 2008 zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko nebol napadnutý odvolaním. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O. s. p. a § 224 ods. 1 O. s. p. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol, skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (ods. 1). Aplikácia ustanovenia § 150 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. MCdo 14/99). Aj keď v prejednávanej veci mal odporca plný úspech, a preto by mu v zmysle zásady úspechu v konaní zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 1 O. s. p. patrila plná náhrada všetkých účelne vynaložených trov spojených s bránením práva, odvolací súd mu napriek uvedenému náhradu trov nepriznal. Odvolací súd mal za to, že v prejednávanej veci vyšli najavo také výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré považoval za nespravodlivé, aby navrhovateľ, inak neúspešný účastník, platil odporcovi náhradu trov konania. Za takéto výnimočné okolnosti považoval to, že na uzavretí spornej sprostredkovateľskej zmluvy sa podieľali obaja účastníci, podnet k jej uzavretiu dal samotný odporca, tento si záväzok z nej aj čiastočne splnil, z čoho je zrejmé, že sám konal v presvedčení jej platnosti. Až v prebiehajúcom súdnom konaní sa začal brániť otázkou neplatnosti sprostredkovateľskej zmluvy, s ktorým argumentom sa napokon odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s textom zmluvy aj stotožnil. Neplatnosť sprostredkovateľskej zmluvy bola podľa názoru odvolacieho súdu spôsobená tak správaním sa navrhovateľa ako aj odporcu, nielen výlučne jedným z nich. S prihliadnutím teda na správanie sa oboch účastníkov, či už pred začatím sporu, resp. v jeho priebehu, odvolací súd považoval za nespravodlivé, v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov medzi nimi, aby na zaplatenie vzniknutých trov bol zaviazaný navrhovateľ. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .