Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/67/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108228982 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5108228982.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľov: 1/ X. C., nar. X.X.XXXX, bytom B. S. X. XXX/XX, XXX XX V., 2/ N. C., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom B. S. X. XXX/XX, XXX XX V., navrhovatelia v rade 1/, 2/ zastúpení Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom P. O. XXX, XXX XX H., proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4C/227/2008-245 zo dňa 21. 10. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4C/227/2008-245 zo dňa 21. 10. 2011 p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom v rade 1/, 2/ trovy odvolacieho konania v sume 66,32 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet Mgr. Branislava Samca, advokáta so sídlom P. O. XXX, XXX XX H., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZI k ÚZ č. 032/4006/05HU zo dňa 5.5.2005, ktorej vklad bol správou katastra povolený dňa 10.5.2005 pod č. V 2479/05 (ďalej už len zmluva o zriadení záložného práva), je neplatná (v poradí prvý výrok). Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom v rade 1/ a 2/ trovy konania vo výške 681,91 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí druhý výrok). Zároveň odporcovi uložil povinnosť nahradiť štátu - Slovenskej republike trovy konania vo výške 551,98 eur na účet Okresného súdu Žilina do troch dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí tretí výrok). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ (ďalej už len navrhovatelia) sa návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2008 domáhali určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu, že predmetnú zmluvu spoločne nepodpisovali. Podpis navrhovateľky v rade 2/ nezodpovedá jej podpisom na iných listinách. V priebehu konania tiež tvrdili, že dlžníkom G. B. boli sústavne zavádzaní o povahe záväzku, na ktorý pristúpili uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva, nakoľko menovaný im stále tvrdil, že ide len o zabezpečenie pohľadávky vo výške 400.000,00 Sk. Až neskôr sa preukázalo, že zmluvou zabezpečovali hypotekárny úver aj pre O. B. a T. B. v celkovej výške 5.750.000,00 Sk. Aj z tohto dôvodu považovali zmluvu o zriadení záložného práva za absolútne neplatnú. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Vo vzťahu k ust. § 80 písm. c) O.s.p. uviedol, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať každý, táto neplatnosť nastáva zo zákona, pôsobí ex tunc a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Cieľom tejto určovacej žaloby bolo vydanie rozsudku, ktorého výrok odstraňuje právnu neistotu navrhovateľov v tom, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že stav právnej neistoty medzi účastníkmi konania existuje, nakoľko navrhovatelia sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorou bolo zriadené záložné právo pre odporcu ako záložného veriteľa k zálohu, ktorým je byt č. 78 na 4. poschodí, v bytovom dome č. XXX, na parc. č. 7732, na ul. B. S. X. v V. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 666/101396 a spoluvlastnícky podiel vo výške 666/101396 k pozemku - parc. č. 7732 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 1278 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. V., ktoré nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Rozhodnutím o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva dôjde k odstráneniu neistoty medzi účastníkmi konania, ako i k odstráneniu ohrozenia postavenia navrhovateľov v tomto právnom vzťahu. Vzhľadom na charakter zálohu, ktorý je bytom, na bývanie v ktorom sú navrhovatelia odkázaní, bola v konaní preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. S poukazom na výsledky znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectvo (ktorým bolo preukázané, že podpis navrhovateľky v rade 2/ na zmluve o zriadení záložného práva nie je jej vlastnoručným podpisom), okresný súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je absolútne neplatná. V podrobnostiach uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ) v prípade, ak navrhovateľ adresuje návrh na uzavretie zmluvy dvom alebo viacerým osobám a jeho úmysel smeruje k tomu, aby sa všetci adresáti stali stranou zmluvy, zmluva je uzavretá až vtedy, keď všetky tieto osoby návrh príjmu. Vzhľadom na absenciu podpisu navrhovateľky v rade 2/ ako účastníčky zmluvy o zriadení záložného práva, je tento právny úkon v zmysle ust. § 39 v spojení s § 40 ods. 3 OZ absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko navrhovateľka v rade 2/ nikdy neprejavila vôľu, ktorá by smerovala k vzniku zmluvy o zriadení záložného práva. Výsluchom navrhovateľov a svedka D. D. mal súd I. stupňa tiež preukázanú skutočnosť, že navrhovatelia boli sústavne zavádzaní G. B. o povahe záväzku, na ktorý pristúpili uzatvorením záložnej zmluvy, nakoľko podľa tvrdenia menovaného malo ísť len o zabezpečenie pohľadávky vo výške 400.000,00 Sk. Pokiaľ sa odporca bránil tvrdením, že navrhovatelia sa mali domáhať určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva v zmysle ust. § 40a v spojení s ust. § 145 ods. 1 OZ v trojročnej premlčacej dobe, okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v danom prípade nešlo o právny úkon, ktorý mal urobiť len jeden z manželov, t.j. navrhovateľ v rade 1/, ale obaja navrhovatelia. Opätovne poukázal na ust. § 44 ods. 3 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., nakoľko navrhovatelia mali plný úspech vo veci. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že návrh navrhovateľov sa v celom rozsahu zamietne. Uviedol, že trvá na tom, že v danom prípade sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko išlo o právny úkon týkajúci sa veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná len jedným z manželov, t.j. navrhovateľom v rade 1/, považuje sa za platnú, pokiaľ sa druhý z manželov nedovolá relatívnej neplatnosti v zákonom stanovenej lehote. V zmysle ust. § 101 OZ sa navrhovateľka v rade 2/ mohla dovolať relatívnej neplatnosti vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Nakoľko zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná dňa 5.5.2005, navrhovateľka v rade 2/ mohla uplatniť svoje právo o vyslovenie relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy po prvýkrát dňa 6.5.2005 a najneskôr dňa 6.5.2008. Návrh na určenie neplatnosti záložnej zmluvy bol súdu doručený až dňa 26.11.2008, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne žiadali, aby im odporca nahradil trovy odvolacieho konania vo výške 66,33 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu. Uviedli, že v predmetnej veci sa nepochybne jedná o prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Rozpor zmluvy o zriadení záložného práva so zákonom je nepochybný vo vzťahu k navrhovateľke v rade 2/, a preto nebolo potrebné skúmať podmienky platnosti právneho úkonu vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 1/. Ani vo vzťahu k nemu nebol preukázaný súlad vôle a jej prejavu smerujúci k vzniku zmluvy o zriadení záložného práva. Závery vykonaného dokazovania nasvedčujú tvrdeniam navrhovateľov, že v celom konaní boli postupom G. B. vo vzťahu k nim i k odporcovi naplnené skutkové podstaty trestného činu podvodu a úverového podvodu. V podrobnostiach uviedli, že z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva sa v jej závere uvádza, že bola uzavretá v D. pred D. D., zamestnancom odporcu, ktorý prehlásil, že obaja navrhovatelia zmluvu pred ním vlastnoručne podpísali. Vo vzťahu k navrhovateľke v rade 2/ táto skutočnosť bola vyvrátená znaleckým dokazovaním a na tvrdenie navrhovateľov, ktorí uvádzali, že nikdy v priestoroch odporcu v D. neboli, svedok D. D. už tvrdil, že jeden z manželov (záložcov) zmluvu na pobočke podpísal a druhý z manželov ju mohol podpísať u notára. Podpisy navrhovateľov na zmluve o zriadení záložného práva sa síce úradne osvedčovali na Notárskom úrade JUDr. Chodelkovej v Žiline, ale nie takým spôsobom, že by navrhovatelia zmluvu pred zamestnankyňou notárskeho úradu podpisovali, nakoľko sa jednalo len o uznanie podpisov za vlastné. Navrhovatelia pritom listiny v rukách nemali, keďže sa podpisovali len do osvedčovacej knihy. V závere vyjadrenia uviedli, že ich právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 15.11.2010 sa dovolal i relatívnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Uvedené však nič nemení na tom, že napadnutú zmluvu považujú primárne za absolútne neplatný právny úkon. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolaciu námietku, ktorou odporca namietal iba skutočnosť, že v dôsledku absencie vôle navrhovateľky v rade 2/, uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva, išlo o relatívnu, a nie absolútnu neplatnosť zmluvy, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva nepochybne vyplýva, že táto bola určená dvom osobám, t.j. navrhovateľom v rade 1/ a 2/. To znamená, že úmyslom odporcu (ako navrhovateľa zmluvy) bolo, aby aj navrhovateľka v rade 2/ bola účastníčkou zmluvy (§ 44 ods. 3 OZ). Podľa § 151b ods. 1 veta prvá OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, a pokiaľ ide o vznik záložného práva (vo vzťahu k nehnuteľnosti), toto vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností (§ 151e ods. 2 OZ). Podľa § 40 ods. 1 OZ právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, je neplatný. Ak v prejednávanej veci bolo nepochybným spôsobom preukázané, že podpis navrhovateľky v rade 2/ na zmluve o zriadení záložného práva nie je jej vlastnoručným podpisom, predmetná zmluva je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 a § 40 OZ. Pokiaľ aj navrhovateľka v rade 2/ uznala svoj podpis za vlastný (č.l. 47 spisu), stalo sa tak až dňa 18.5.2005, t.j. po uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva. Naviac, tento uznávací prejav sa preukázal v konaní ako nepravdivý. Nakoľko iné odvolacie námietky neboli zo strany odporcu vznesené a zároveň neboli vznesené ani námietky voči výroku o trovách konania, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l . Odvolateľ - odporca nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešní navrhovatelia si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania uplatnili a to vo výške 66,32 eur za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 58,69 eur + režijný paušál v sume 7,63 eur. Odvolací súd preskúmal výšku uplatnených trov, pričom konštatoval, že splnomocnenému zástupcovi navrhovateľov patria trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.1.2012 účtovaných v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 58,69 eur, ku ktorému v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. mu prináleží režijný paušál v hodnote 7,63 eur. Zároveň odvolací súd priznané trovy odvolacieho konania v celkovej sume 66,32 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, uložil odporcovi zaplatiť na účet advokáta, ktorý zastupoval navrhovateľov v tomto konaní v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.