Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/291/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109217707 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5109217707.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov v rade: 1/ Ing. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. I. XXX/X, G., 2/ Ing. U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, O., obaja právne zast. Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom P. Y. X, G., proti odporcovi: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, G., právne zast. JUDr. Mária Padalová, advokátka, so sídlom G., B. XX, o zaplatenie 1.458,83 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 18C/152/2009-237 zo dňa 23.2.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Žiline rozsudkom č.k. 18C/152/2009-237 zo dňa 23.2.2012 zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade 599,49 € a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 502,81 € od 25.7.2009 až do zaplatenia a zo sumy 96,68 € od 17.12.2011 až do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi v 2/ rade sumu 60,78 € a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 60,78 € počítaným od 25.7.2009 až do zaplatenie a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách prvostupňového konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovatelia podaným návrhom sa domáhali voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatenia sumy 1.076,59 €, po zmene petitu 1.343,22 € navrhovateľ v 1/ rade a navrhovateľ v 2/ rade sumu 115,61 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že odporca v období od 1.7.2007 do 30.6.2009 bez právneho titulu užíval pozemok parc. č. KN-C 607 ako pozemok pod budovou, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve a taktiež užíval pozemok parc. č. KN- C 608/1 v časti 650 m2 ako záhradu, ktorú kosil a časť pozemku parc. č. KN-C 593/32, ktorú užíval ako prístupovú cestu a časť pozemku parc. č. KN-C 593/8 na parkovanie osobného motorového vozidla, spolu 145 m2. Odporca na zmluvné vyriešenie užívania nereagoval. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovatelia si uplatňujú bezdôvodné obohatenie odporcu za užívanie nehnuteľnosti parc. č. KN-C 607 vo výmere 127 m2, parc. č. KN-C 593/32 a parc. č. KN-C 593/8 vo výške 145 m2 a parc. č. KN-C 608/1 v časti 650 m2, všetko k.ú. I. a to v období od 1.7.2007 do 30.6.2009, pričom navrhovateľ v 1/ rade a navrhovateľ v 2/ rade boli v období od 1.7.2007 do 4.12.2007 podielovými spoluvlastníkmi každý v 1 a od 5.12.2007 navrhovateľka v rade 2/ už nie je podielovou spoluvlastníčkou, ale navrhovateľ v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom v 1. Z listu vlastníctva č. XXXX k 19.3.2007 mal súd preukázané, že vlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. KN-C 593/8 o výmere 18.048 m2, parc. č. 607 a parc. č. 608/1 je A. S. v podiele 1, navrhovateľ v rade 1/ v podiele 1 a navrhovateľ v rade 2/ v podiele 1. Z výkazu výmere vyplynulo, že z parc. č. KN-C 593/8 o výmere 18.048 m2 sa vytvorili nové parcely a to parcela č. 593/8 o výmere 5.427 m2 a parc. č. 593/32 o výmere 1.052 m2. Z LV č. XXXX k.ú. I. vyplýva, že odporca je výlučným vlastníkom stavby - odchovňa kurčiat, postavenej na parc. č. 607, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX a to na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná 15.6.2007. Medzi účastníkmi nie je sporné vlastníctvo uvedených nehnuteľností, ako aj to, že odporca býva v nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kde má aj trvalý pobyt. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporca je vlastníkom iba nehnuteľnosti postavenej na parc. č. 607, ktorej je t.č. podielovým spoluvlastníkom navrhovateľ v rade 1/ a A. S., každý v podiele 1. Súd ohliadkou zistil, že odporca na predmetnú nehnuteľnosť prechádza cez parc. č. 593/32, pričom užíva v časti aj parc. č. 608/1 - trvalé trávne porasty, ktorá je pred predmetnou stavbou, pričom užíva aj časť parcely č. 593/8 na parkovanie svojho auta a to v časti 10 m2. Odporca nespochybňoval užívanie predmetných nehnuteľností a to ani výmeru užívania parc. č. 593/8 v rozsahu 10 m2, parc. č. 593/32 v rozsahu 135 m2 a parc. č. 607 v rozsahu 127 m2. Namietal rozsah užívania parc. č. 608/1 s tvrdením, že danú nehnuteľnosť užíva iba v časti 70 - 80 m2, keďže vo zvyšku ju iba udržiava a to kosením a čo sa týka parc. č. 607, tvrdil, že dom bol postavený bývalým jednotným roľníckym družstvom, ktoré bolo na to oprávnené v zmysle vtedy platných právnych predpisov a teda budova sa stala zákonným vecným bremenom, pričom od JRD odporca kúpil danú stavbu aj s bezplatným prechodom cez prístupovú cestu. Súd prvého stupňa konštatoval, že odporca nepreukázal svoje tvrdenie o kúpe stavby s bezplatným prechodom, pričom z predloženej kúpnej zmluvy vyplynulo iba predaj danej stavby. Súd konštatoval, že aj keď JRD bolo oprávnené postaviť stavbu na pozemku, ktorý nebol v jeho vlastníctve, odporca nie je oprávnený bezplatne a bez právneho titulu užívať nehnuteľnosť iného, aj keď na nej stojí stavba v jeho výlučnom vlastníctve. Navrhovatelia vyzývali odporcu na uzatvorenie zmluvy výzvami zo dňa 24.3.2009 a zo dňa 15.5.2009, no k žiadnej zmluve nedošlo, pričom odporca dané nehnuteľnosti naďalej užíva. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že odporca užíva parc. č. 607 o výmere 127 m2 a že na nej stojí jeho nehnuteľnosť. Taktiež bola nesporná výmera užívania parcely č. 593/8 a to 10 m2, ktorú užíva odporca na parkovanie svojho vozidla. Čo sa týka parc. č. 593/32, ktorá je „prístupovou cestou“, taktiež bola medzi účastníkmi konania nesporná výmere užívania a to 135 m2, avšak odporca namietal, že po danej nehnuteľnosti prechádzajú ďalšie subjekty, čo by malo byť pri určení výšky náhrady zohľadnené. S uvedeným navrhovatelia nesúhlasili, s tvrdením, že je vecou vlastníkov danej nehnuteľností, od koho a v akej výške bude požadovať nájomné, resp. inú náhradu. S týmto názorom, čo sa týka výšky náhrady súd súhlasil, no len v prípade zmluvného dojednania. Pokiaľ k žiadnej dohode nedôjde a vo veci rozhoduje súd, nie je možné určiť výšku bez žiadneho obmedzenia, svojvoľne, pokiaľ súd má vedomosť, že nehnuteľnosť užíva viac subjektov, čo bolo v konaní aj nepochybne preukázané a s ktorými dokonca navrhovatelia vedú viaceré súdne spory, predmetom ktorých je tiež bezdôvodné obohatenie z dôvodu užívania nehnuteľnosti bez právneho titulu. Preto súd konštatoval, že rozhoduje v zmysle platných právnych predpisov a ak nie je výška náhrady stanovená zákonom vo výške, ktorá je bežná, primeraná, porovnateľná s inými alebo určená odhadom znalca. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd nepochybne preukázané, že danú nehnuteľnosť okrem odporcu užívajú ako prístupovú cestu aj iné subjekty bez obmedzenia. Preto súhlasil s odporcom, že je potrebné zohľadniť počet osôb, resp. iných subjektov, ktorý túto „prístupovú cestu“ pravidelne využívajú a s ktorými navrhovatelia vedú obdobné súdne spory. Preto bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby všetky tieto osoby platili náhradu za bezdôvodné obohatenie v plnej a rovnakej výške za 1 m2. Odporca oznámil subjekty, ktoré v spornom období prístupovú cestu užívali a to: D., Q., Pamstav, Pamiatkostav, X., I. a družstvo. Preto súd prvého stupňa bez ďalšieho dokazovania a to aj zhodnou výpoveďou navrhovateľmi mal preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť - parc. č. 593/32 užívali v spornom období okrem spoluvlastníkov minimálne 8 subjektov - nevlastníkov, pričom odporca užíval túto nehnuteľnosť v rozsahu 135 m2. Čo sa týka užívania parcely č. 608/1, medzi účastníkmi bola sporná rozloha užívania odporcom. Preto súd vykonaným dokazovaním ohliadkou na mieste samom a výsluchov svedkov zistil, že odporca skutočne neužíva danú nehnuteľnosť vo výmere tvrdenej navrhovateľmi, ale ani vo výmere, ktorú tvrdil odporca. Ohliadkou na mieste samom zistil, že odporca užíva chodník ku svojmu domu, ktorý je od domu vzdialený 55 cm a široký 60 cm, teda okolo domu užíva nehnuteľnosť v šírke 1,10 m od múru svojho domu pozdĺž bočnej a prednej strany domu, pričom počas ohliadky bola pokosená tráva od domu vo vzdialenosti 18,80 m. Súd si osvojil skutočnosť - rozsah užívania danej parcely z predloženej nájomnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a A. S., ktorá je spoluvlastníčkou v podiele 1 predmetných parciel. V tejto zmluve je uvedená výmera užívania parc. č. 608/1 odporcom vo výmere 127 m2 v rokoch 2007 až 2009. Teda uvedená výmera je vyššia, než iba nevyhnutná pre vstup do domu, ako bolo zistené aj ohliadkou a zároveň tvrdená odporcom v tomto konaní, pričom v danej zmluve je výmera stanovená zmluvnými stranami - odporcom a jedným zo spoluvlastníkov, teda výslovne dohodnutá a potvrdená aj odporcom. Bolo by nelogické určenie výmery v nižšom rozsahu, keď s druhým podielovým spoluvlastníkom A. S. (tiež v podiele 1/2ň bola dohodnutá výmera 127 m2, pričom bolo preukázané užívanie nielen pre prístup do domu, ale aj prístup k sušiaku. Časť, ktorú odporca nepochybne užíva, pozostáva z chodníka vedeného z prístupovej cesty do domu, z chodníka okolo a z miesta využívaného na sušenie prádla. Súd zvyšnú časť výmery neposúdil ako časť, ktorú odporca skutočne užíval vo svoj prospech na úkor navrhovateľov, ale iba v nevyhnutnej miere a to pokosenie trávy a vyprázdnenie žumpy vedenej od odporcovho domu. Je síce pravdou, že odporca užíva cca 2x za rok danú nehnuteľnosť aj za účelom vyprázdnenia žumpy, čo by bolo užívanie vo väčšom rozsahu, avšak podľa názoru súdu priznanie nejakej odplaty titulom bezdôvodného obohatenia, za toto užívanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na frekvenciu takéhoto užívania (2x za rok) a vzhľadom na to, že odporca danú nehnuteľnosť udržiava namiesto jej vlastníkov, nakoľko v opačnom prípade by mal okolie domu zarastené trávou, burinou a teda neupravené a nevhodné k riadnemu bývaniu v dome. Súd mal nepochybne preukázané, že odporca s druhou podielovou spoluvlastníčkou zmluvne stanovil cenu za užívanie parc. č. 607 a 608/1 vo výške 3,- €/m2/ rok. Takto stanovená cena je bez výraznejších rozdielov ako vyplýva z hodnoty stanovenej znaleckými posudkami alebo realitnými kanceláriami. Súd preto hodnotu požadovanú navrhovateľmi ako výšku nájomného považoval za primeranú, ale s ohľadom na výmeru užívania odporcov a na počet subjektov užívajúcich konkrétne nehnuteľnosti, a preto ju stanovil vo výške uvedenej vo výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak navrhovatelia v 1/ a 2/ rade, ako aj odporca. Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že súd nepostupoval správne, keď znalcami zistenú výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného za užívanie pozemku KN-C 593/32 na prístup do areálu dvora bývalého poľnohospodárskeho družstva v mestskej časti Žilina - Trnové a ku stavbe odchovne kurčiat vo vlastníctve žalovaného znížil s ohľadom na ďalšie subjekty, ktorých počet stanovil na 8. Prospech žalovaného z užívania pozemku KNC 593/32 sa nezmenšuje tým, že pozemok neoprávnene a protizákonne užívajú aj iné subjekty, ktorých skutočný počet sa nedá presne určiť. Pozemok je nespotrebiteľnou vecou umožňujúcou jeho opakované využívanie viacerými subjektmi tým istým spôsobom bez toho, aby to jednotlivých neoprávnených užívateľov akýmkoľvek spôsobom obmedzovalo. K obmedzeniu a k strate úžitku dochádza výlučne len na strane navrhovateľov ako spoluvlastníkov, keď trpia protiprávne správanie sa viacerých neoprávnených užívateľov ich pozemku. Využívanie sporného pozemku viacerými neoprávnenými subjektmi nie je dôvodom na zníženie celkovo priznaného bezdôvodného obohatenia na pomernú časť vo výške 1/8. Takýto prístup súdu obmedzuje právo vlastníka disponovať svojím majetkom a brať z neho úžitky. Je na vlastníkovi, s kým sa dohodne na užívaní jeho majetku a za akých podmienok. Subjekt, ktorý chce užívať majetok vlastníka a nedohodne sa s ním na podmienkach užívania, nemá titul na akékoľvek jeho užívanie. Na druhej strane užívanie majetku viacerými subjektmi predstavuje pre vlastníka väčšie opotrebenie jeho majetku a tým samozrejme aj vyššie náklady potrebné na údržbu. Navrhovatelia trpia stav, ktorý na ich pozemkoch vytvoril predchádzajúci režim pre rokom 1989 a podnikajú kroky na jeho odstránenie. Zdôraznili, že žalovaný odmietol uzatvoriť s nimi zmluvu, ktorá by mu poskytovala reálny právny titul na užívanie pozemkov parc. č. KN-C 607, 608/1, 593/32, 593/8. Pritom mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s druhou podielovou spoluvlastníčkou pani A. S. odo dňa 24.6.2009, na základe ktorej jej uhradil aj zmeškané nájomné za roky 2006, 2007, 2008, 2009 s dohodnutým jednotným nájomným 3,- €/m2/rok za užívanie pozemku pod odchovňou kurčiat parc. č. KN-C 607 a za časť pozemku KN-C 608/1. Žalovaný im žiaden návrh dohody tak, ako ju uzavrel s pani A. S. nikdy nepredložil. Navrhujú preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že v zamietnutej časti žaloby im v plnom rozsahu vyhovie a prizná im aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj odporca. Uviedol, že súd nesprávne právne posúdil danú vec. Má za to, že odporca síce skutočne užíval predmetné nehnuteľnosti, no neužíval ich bez právneho dôvodu. Dotknuté nehnuteľnosti užíval z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorému ako výlučnému vlastníkovi stavby postavenej na jednej zo sporných parciel, z toho dôvodu patrí. Spornú stavbu odporca sám nepostavil, vlastníctvo k nej nadobudol na základe riadnej kúpno-predajnej zmluvy dňa 12.4.2007, ktorej vklad bol riadne správou katastra aj povolený. Nadobudol ju od Jednotného roľníckeho družstva Trnové, ktoré predmetnú stavbu postavilo ešte pred rokom 1990, na základe vtedy platnej a účinnej legislatívy - každé poľnohospodárske družstve legálne užívalo pozemky, mohlo na týchto pozemkoch zriadiť stavbu a na základe uvedeného je teda dotknutá stavba zákonným vecným bremenom. Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Odporcovi patrí k pozemku, na ktorom je postavená stavba, zákonné vecné bremeno, a preto odvolateľ má za to, že odporca neužíval a neužíva tieto pozemky bez právneho dôvodu ako uvádzajú navrhovatelia, a preto nie je možné od neho požadovať trhovú cenu za nájom tak, ako si to navrhovatelia uplatnili, ale len odplatu za zriadenie vecného bremena, ktorá by bola stanovená v zmysle náhrady za vecné bremeno príslušným znalcom. Čo sa týka užívania pozemku s parc. č. CKN 608/1 súd síce konštatoval, že je užívania odporcom v nevyhnutnej miere, no napriek tomu určil rozsah užívanej plochy v zmysle nájomnej zmluvy medzi A. S. a odporcom. Súd sa mohol presvedčiť, že odporca spornú rozlohu využíva iba v nevyhnutnej miere v rozlohe 70 - 80 m2. Nevyužíva ju ako záhradu, kosí ju len z dôvodu, aby okolie jeho domu nebolo zanedbané. Odporca teda udržiaval spornú nehnuteľnosť v dobrej viere, plnil povinnosť namiesto vlastníkov nehnuteľnosti a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby platil nájomné za nehnuteľnosť, ktorú neužíva, ale ju udržiava v prospech vlastníkov. Čo sa týka pozemku parc. č. CKN 593/32 tzv. prístupová cesta, túto odporca využíva len v nevyhnutnom rozsahu, pretože jeho nehnuteľnosť je na začiatku areálu a tejto cesty. Po tejto jedinej tzv. prístupovej ceste chodili denno- denne nielen nájomníci, ale aj všetky návštevy pešo alebo autami. Aj sám súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že ju užívalo minimálne 8 subjektov. Z uvedeného má za to, že rozsah užívania odporcom k pomeru užívania tzv. prístupovej cesty k ostatným užívateľom, je neadekvátny. Čo sa týka pozemku parc. č. CKN 607 tak, ako už uviedli, je to pozemok pod stavbou, z toho dôvodu vzniklo zákonné predkupné právo a teda odporca ho neužíva bez právneho dôvodu. Odporca preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť. K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia v 1/ a 2/ rade. Uviedli, že skutočnosť, že žalovaný je výlučným vlastníkom budovy - odchovne kurčiat, ktorá stojí na jednom zo sporných pozemkov, nezakladá pre neho právo z vecného bremena na užívanie sporných pozemkov. Žalovaný svoje tajné právo z vecného bremena nekonkretizoval, nepreukázal, že by bolo vôbec niekedy vzniklo a akým spôsobom. Vecné bremeno nevzniká tým, že si žalovaný myslí, že jeho budova bola postavená pred rokom 1990. Na stavbu nikdy nebolo vydané stavebné povolenie. Postavenie stavby bez príslušných povolení je v rozpore s právom nemôže a nespôsobí vznik žiadneho práva, teda ani práva z vecného bremena. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade uviedol, že s odvolaním navrhovateľov nesúhlasí. Trvá v plnom rozsahu na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Čo sa týka užívania pozemku parc. č. CKN 608/1, táto je užívaná v nevyhnutnej miere. Súd vykonaným dokazovaním sa mohol presvedčiť, že spornú rozlohu pozemku odporca skutočne využíva len v nevyhnutnej miere v rozlohe 70 - 80 m2. Nevyužíva ju ako záhradu a kosí ju len z dôvodu, aby okolie domu nebolo zanedbané. Pozemok parc. č. CKN 593/32 tzv. prístupová cesta, aj túto využíva len v nevyhnutnom rozsahu zo všetkých užívateľov areálu bývalého družstva v najmenšej miere. Pozemok parc. č. CKN 593/8, ktorá mal odporca užívať na parkovanie, toto tiež v konečnom dôsledku nie je navrhovateľmi dostatočným spôsobom preukázané, pretože počas celej doby, kedy si navrhovatelia uplatňujú svoj nárok, odporca nemal vyčlenenú časť tohto pozemku na parkovanie. Pozemok parc. č. CKN 607, je to pozemok pod stavbou, z čoho im vzniklo zákonné predkupné právo. Odporca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že si uplatňujú trovy odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2, 4 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvého stupňa dôkladne zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, pretože v ňom nezistil žiadne pochybenie, a preto nemohol prisvedčiť ani odvolaniu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, ani odvolaniu odporcu. Keďže v odvolacom konaní neboli úspešní ani navrhovatelia v 1/ a 2/ rade ani odporca, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.