KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina13. 11. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/2/2012 z 13. 11. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 13. novembra 2012, sp. zn. 13CoKR/2/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5109229968.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109229968
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5109229968.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v obchodnej právnej veci žalobcu:
Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica,
adresa pre doručovanie: Hurbanova 4, 010 01 Žilina, IČO: 44 088 833, správcu úpadcu: Energo -
Robotics, výrobné družstvo, so sídlom Tatranská 7, 031 05 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 383 945,
proti žalovanému: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX Y. W., zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom Q. XXX, XXX XX Y. W., v konaní o návrhu
na určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 11Cbi/5/2009-124 zo dňa 28.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/5/2009-124 zo dňa 28.10.2011 potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že právny úkon - Kúpno-predajná zmluva uzatvorená medzi
úpadcom Energo-Robotics, v.d., Liptovský Mikuláš, a žalovaným, ktorej predmetom bol predaj osobného
automobilu OCTAVIA COMBI, typ: 1U/SEBFQX01FM5, rok výroby 2002, VIN: TMBGX21U232687403,
je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina, pod sp. zn. 3K/3/2009
neúčinný a žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu za uvedený
osobný automobil vo výške 1.695 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť štátu na účet Okresného súdu Žilina trovy konania
vo výške 197,50 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na ust. § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, 2, 3,
§ 62 ods. 1, § 63 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Uviedol, že
predmetom žaloby podanej žalobcom bola žiadosť o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu s
tým, že žalobca žiada, aby žalovaný rozdiel medzi cenou poskytnutého plnenia a cenou, ktorú zaplatil
úpadcovi, vyplatil do konkurznej podstaty. Žalobca tvrdil, že právny úkon kúpno-predajnej zmluvy, ktorou
došlo k prevodu uvedeného motorového vozidla, je úkonom bez primeraného protiplnenia. Okresný súd
sa potom zaoberal otázkou, či v tomto prípade sú splnené zákonom požadované predpoklady určenia
neúčinnosti tohto právneho úkonu.

Ako prvou sa zaoberal otázkou, či zo strany žalobcu boli splnené zákonom stanovené lehoty na
uplatnenie tohto práva. V tomto prípade bol konkurz vyhlásený dňa 18.04.2009 a žalobca návrh na
začatie konania podal dňa 16.10.2009. Okresný súd preto konštatoval, že žalobca dodržal zákonom
stanovenú prekluzívnu 6-mesačnú lehotu. Ďalej poukázal na ust. § 58 ods. 3 ZKR, ktorý stanovuje



ďalšiu lehotu vo vzťahu k úkonu, ktorý má byť úkonom bez primeraného protiplnenia. Jedná sa o
lehotu, v zmysle ktorej je možné odporovať tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré
boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. V tomto prípade sa konkurzné
konanie začalo uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 3K 3/2009-19 zo dňa 11.03.2009, ktoré bolo
uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 17.03.2009 a účinky začatia konkurzného konania tak nastali
ku dňu 18.03.2009. Právny úkon, ktorého neúčinnosť je predmetom konania, bol podľa predložených
dokladov realizovaný v období mesiaca február 2009. Bolo teda nepochybné, že sa jedná o úkon, ktorý
bol urobený v uvedenej zákonnej ročnej lehote.

Ďalším predpokladom pre uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je podmienka uvedená v §
57 ods. 4 ZKR. Musí sa teda jednať o taký úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Zo strany žalobcu musí byť preukázané, že v čase, kedy k
odporovateľnému právnemu úkonu došlo, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá takýmto
odporovateľným právnym úkonom mohla byť ukrátená. Okrem toho takúto pohľadávku musí veriteľ
v konkurznom konaní riadne prihlásiť. V tomto prípade žalobca do súdneho spisu predložil doklady
preukazujúce skutočnosť, že ešte v priebehu roku 2008 vznikli voči úpadcovi pohľadávky veriteľov, napr.
FERONA Slovakia, a.s., Lindström, s.r.o., Trnava, VEREX-ELTO, s.r.o. alebo BUFAB Slovakia, s.r.o.,
ktoré neboli uspokojené. Títo veritelia pritom svoje pohľadávky riadne v konkurznom konaní uplatnili
predloženými prihláškami. Predmetné pohľadávky vznikli ešte predtým, ako došlo k namietanému
právnemu úkonu kúpno-predajnej zmluvy. Preto okresný súd konštatoval, že aj táto podmienka bola
žalobcom v konaní preukázaná.

Poslednou podmienkou, ktorá je rozhodujúca pre určenie, či sa jedná o odporovateľný právny
úkon alebo nie, bolo preukázanie skutočnosti, že tento namietaný právny úkon je úkonom bez
primeraného protiplnenia. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozdiel medzi cenou predmetného
motorového vozidla určenou súdom ustanoveným znalcom a cenou, za ktorú bolo toto vozidlo úpadcom
žalovanému odpredané. Žalovaný sa bránil námietkami voči znaleckému posudku a znalcom určenej
cene motorového vozidla.

Zásadný rozpor, na ktorý žalovaný poukazoval, bol rozpor medzi cenou určenou znaleckým posudkom
Ing. Q. a cenou, ktorú vo svojom posudku určil súdom ustanovený znalec. V tejto súvislosti okresný
súd poukázal na tvrdenie žalobcu, ktoré bolo potvrdené aj vyjadreniami žalovaného, a síce, že znalecké
posudky, ktoré Ing. Q. vypracovával na objednávku úpadcu, boli robené tak, aby cena určená v týchto
znaleckých posudkoch pokrývala konkrétne pohľadávky veriteľov úpadcu. Túto skutočnosť opakovane
potvrdil aj žalovaný, ktorý uviedol, že cenu, ktorú za toto vozidlo úpadcovi zaplatil, úpadca použil
na úhradu konkrétnej pohľadávky svojho veriteľa spoločnosti IMPA Liptovský Mikuláš. Žalovaný tiež
uviedol, že v prípade, ak by toto vozidlo neodkúpil, tak by si táto spoločnosť vozidlo prevzala ako akúsi
protipohľadávku na kompenzáciu svojej pohľadávky voči úpadcovi. Žalobca na pojednávaní uviedol, že
takýmto spôsobom Ing. Q. vypracoval asi 10 znaleckých posudkov.

Okresný súd bol teda toho názoru, že už týmito zhodnými vyjadreniami tak žalobcu, ako aj žalovaného,
je výrazným spôsobom spochybnená vierohodnosť posudku vypracovaného Ing. Q., nakoľko je zrejmé,
že tento posudok bol vypracovávaný účelovo na žiadosť úpadcu a cena, ku ktorej mal znalecký posudok
Ing. Q. dospieť, bola zjavne určená dopredu na úhradu konkrétneho záväzku úpadcu.

K ďalším nedôslednostiam znaleckého posudku Ing. Q. sa vyjadril súdom ustanovený znalec Ing. O.,
ktorý uviedol, že zo znaleckého posudku Ing. Q. predovšetkým nie je možné ustáliť výšku zrážok, ktoré
Ing. Q. určil pri stanovovaní ceny predmetného motorového vozidla. Znalecký posudok neobsahuje
takú dokumentáciu, ktorá by umožňovala posúdiť odôvodnenosť týchto zrážok. Okresný súd pritom
poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok Ing. Q. bol v tomto konaní v podstate jediným podkladom,
na základe ktorého bolo možné súdom ustanoveným znalcom posúdiť cenu predmetného motorového
vozidla. Tento záver vyplýval z toho, že žalovaný už v čase súdneho konania nebol vlastníkom ani
držiteľom tohto vozidla a ako sa vyjadril, aj osoba, ktorej vozidlo odpredal, zrejme medzičasom vozidlo
odpredala ďalej. Nebolo preto možné urobiť ohliadku tohto vozidla. I v prípade, ak by bolo možné
ohliadku uskutočniť, vzhľadom na časový odstup viac ako 2,5 roka od momentu predaja tohto vozidla



úpadcom žalovanému, by takáto ohliadka nemohla zohľadniť a zadokumentovať stav vozidla ku mesiacu
február 2009, kedy došlo k jeho odpredaju. Námietky žalovaného ohľadom skutočnosti, že znalec
vozidlo vôbec nevidel, preto okresný súd nehodnotil ako relevantné. Vzhľadom na to, že sa jedná o
osobný automobil, ktorý podlieha rýchlemu opotrebeniu a ktorého technický stav sa môže v priebehu
krátkeho času veľmi výrazným spôsobom zmeniť, by ani v prípade, ak by znalec v roku 2011 uskutočnil
ohliadku tohto vozidla, nebolo možné na základe takejto ohliadky objektívne zhodnotiť stav vozidla
v mesiaci február 2009. Preto súhlasil s postupom znalca, ktorý za rozhodujúci podklad pre určenie
ceny motorového vozidla použil znalecký posudok Ing. Q., ktorý bol realizovaný v čase odpredaja tohto
vozidla.

Okresný súd sa stotožnil s postupom znalca tiež v časti, kde sa znalec vyjadril v tom smere, že ak
neboli zadokumentované zásadné vady vozidla, od ktorých Ing. Q. odvíjal zníženú cenu tohto vozidla,
nemohol súdom ustanovený znalec takéto nezdokumentované a nepreukázané závady, či nedostatky
vozidla pri určovaní ceny vozidla vo svojom znaleckom posudku zohľadniť. Znalec je viazaný všeobecne
záväznými právnymi predpismi, a pri vypracovaní znaleckého posudku musí vychádzať zo všetkých
relevantných podkladov, ktoré má k dispozícii. Znalecký posudok Ing. Q. však vzhľadom na nedostatky
pri zdokumentovaní technického stavu motorového vozidla nepostačoval na ustálenie záveru, že
cena tohto motorového vozidla bola taká nízka, ako to určil. Okresným súdom ustanovený znalec
preto vychádzal zo všeobecných informácií o tomto vozidle ohľadom jeho veku a počtu najazdených
kilometrov, pričom určil amortizáciu vozidla s prihliadnutím na tieto okolnosti vo výške 15-tich %
technického stavu nového motorového vozidla. Okrem toho pri určovaní ceny vychádzal tiež z mapy cien
internetového predajcu ojazdených motorových vozidiel a tiež z inzerátov inzertného časopisu Avízo.

Okresný súd bol preto názoru, že súdom ustanovený znalec vykonal dostatočné úkony smerujúce k
objektívnemu ustáleniu ceny predmetného motorového vozidla a námietky žalovaného voči tomuto
znaleckému posudku neobstoja. Stotožnil sa s vyjadrením znalca aj v tom smere, že v prípade,
ak by vozidlo malo taký zlý technický stav, ako to tvrdí žalovaný, tak by tieto závady museli byť v
znaleckom posudku Ing. Q. zdokumentované a vozidlo by zrejme nebolo spôsobilé na prevádzku na
pozemných komunikáciách. V tomto prípade však vozidlo absolvovalo kontrolu na stanici STK len 4
mesiace pred predajom úpadcom žalovanému, a preto malo byť spôsobilé na prevádzku na pozemných
komunikáciách ešte na obdobie nasledujúcich 20-tich mesiacov.

Na základe týchto skutočností okresný súd nevidel dôvod spochybňovať všeobecnú cenu tohto
motorového vozidla určenú znalcom ku dňu 23.02.2009. Z tohto dôvodu potom zamietol aj dôkazný
návrh právneho zástupcu žalovaného, ktorý žiadal v konaní vypočuť znalca Ing. Q., ktorý vypracoval
pôvodný znalecký posudok. Konštatoval, že je viac ako pravdepodobné, že by Ing. Q. pri prípadnej
výpovedi na pojednávaní len zotrval na svojich záveroch, ktoré sformuloval v znaleckom posudku. Jeho
výpoveď by preto v konaní nemohla prispieť k objasneniu skutkového stavu a k zisteniu objektívnej ceny
predmetného motorového vozidla. Okrem toho sa v tomto prípade jedná o dôkaz, ktorý právny zástupca
žalovaného navrhol až po skončení prvého pojednávania vo veci, pričom podľa názoru okresného súdu
neboli naplnené okolnosti podľa ust. § 118a ods. 2 O.s.p., za ktorých by mal na takýto dôkazný návrh
prihliadať.

Okresný súd tak konštatoval, že všeobecná cena predmetného motorového vozidla ku dňu jeho predaja
predstavovala 3.841 Eur. Úpadca pritom žalovanému toto vozidlo odpredal za cenu 2.146 Eur. Cena
určená znalcom je tak po prepočítaní o 79 % vyššia, než je cena, za ktorú žalovaný toto vozidlo od
úpadcu nadobudol. Podľa názoru okresného súdu bolo možné konštatovať, že obvyklá cena plnenia,
teda motorového vozidla, ktoré úpadca odpredal žalovanému, je podstatne vyššia, ako cena plnenia,
ktoré úpadca od žalovaného za toto motorové vozidlo nadobudol.

Okresný súd tak dospel k záveru, že v danom prípade uzatvorenej kúpno-predajnej zmluvy, sa jedná
o právny úkon bez primeraného protiplnenia, pričom tento právny úkon bol urobený počas úpadku
dlžníka a došlo k nemu počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Tým sú naplnené všetky
predpoklady pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu na odporovateľnosť tohto právneho úkonu a na



určenie jeho neúčinnosti voči veriteľom úpadcu. Okresný súd návrhu žalobcu v časti, kde tento požadoval
určiť neúčinnosť tohto úkonu voči veriteľom úpadcu, vyhovel.

V ďalšej časti návrhu žalobca požadoval priznať voči žalovanému právo na zaplatenie peňažnej náhrady
za uvedený osobný automobil vo výške 1.695 Eur do všeobecnej podstaty úpadcu. Žalobca v tejto
časti svojho návrhu vychádzal z rozdielu medzi cenou určenou znaleckým posudkom vo výške 3.841
Eur a cenou, ktorú žalovaný za predmetné vozidlo úpadcovi zaplatil vo výške 2.146 Eur. V prípade
odporovateľného právneho úkonu je možné domáhať sa voči osobe, ktorá z tohto úkonu mala prospech,
práva na vydanie tejto veci v prípade, ak sa u dotknutej osoby táto vec nachádza alebo peňažnej
náhrady. V tomto prípade sa uvedená vec už u žalovaného nenachádza, nakoľko žalovaný predmetné
motorové vozidlo odpredal tretej osobe. Žalovaný je v danom prípade osobou, voči ktorej žalobca
úspešným spôsobom uplatnil právo odporovať dotknutému právnemu úkonu, a preto je povinný do
podstaty poskytnúť peňažnú náhradu za túto vec, teda za toto motorové vozidlo. Možno voči nemu
potom uplatňovať len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu na neho previedlo.
Keďže žalovaný úpadcovi zaplatil sumu 2.146 Eur a hodnota tohto vozidla bola 3.841 Eur, v dôsledku
konštatovanej neúčinnosti dotknutého právneho úkonu predstavuje peňažná náhrada sumu 1.695 Eur.
Z týchto záverov potom okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel aj v časti, kde žalobca požadoval
žalovaného zaviazať na zaplatenie peňažnej náhrady za predmetný osobný automobil, teda uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 1.695 Eur.
Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, určil neúčinnosť namietaného právneho úkonu
kúpno-predajnej zmluvy a uložil žalovanému tiež povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu
žalobcom požadovanú peňažnú náhradu. S poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. okresný súd vzhľadom
k tomu, že štát v prebiehajúcom súdnom konaní znášal trovy v podobe znalečného vyplateného znalcovi
vo výške 197,50 Eur a v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca a na strane žalovaného nebolo
zistené naplnenie predpokladov pre oslobodenie žalovaného od platenia súdnych poplatkov, uložil
neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť štátu na účet Okresného súdu Žilina vzniknuté trovy
konania vo výške 197,50 Eur. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a za použitia
ust. § 151 ods. 2 O.s.p.. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, avšak v zmysle ust. § 151
ods. 1 O.s.p. trovy konania nevyčíslil, a preto okresný súd podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. nebol viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozsudku, ktorým bolo konanie skončené, a preto zmenil
pôvodný na pojednávaní vyhlásený výrok o trovách konania tak, že žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Mal za to, že rozsudok prvostupňového
súdu nie je vecne správny, nie je vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu a
nevykonaného dokazovania. S odôvodnením okresného súdu sa nestotožnil, nakoľko rozhodujúce
skutočnosti vyhodnotil proti žalovanému, resp. taktiež sa nestotožnil so záverom znaleckého posudku č.
5/2011, ktorý vypracoval Ing. G. O.. Okresný súd sa nevysporiadal predovšetkým s dvoma rozdielnymi
posudkami, a to Znaleckým posudkom č. 1/2009, ktorý vypracoval Ing. W. Q. a Znaleckým posudkom
č. 5/2011, ktorý vypracoval Ing. G. O., a to ohľadne všeobecnej hodnoty vozidla OCTAVIA COMBI,
typ: 1U/SEBFQX01FM5, rok výroby 2002, VIN: TMBGX21U232687403, ku dňu 23.02.2009. Znalec
Ing. W. Q., keď vypracovával znalecký posudok, predmetné motorového vozidlo videl, ohliadol ho,
mal všetky potrebné podklady a urobil aj potrebnú fotodokumentáciu. Znalec Ing. G. O. automobil
nevidel, vychádzal len z teoretických podkladov, inzerátov v Avíze, všeobecných primárnych hodnôt,
informácií z internetu. Naviac, na pojednávaní dňa 28.10.2011 na otázku odpovedal, že presnejší,
reálnejší je ten znalecký posudok, ktorý vypracoval znalec, ktorý auto videl, prezrel. Znalec Ing. G. O.
pri spracovávaní znaleckého posudku vôbec nezohľadnil obhliadku vozidla a stanovenie technického
stavu na 15% ho viedlo programové vybavenie Autotax, pričom žalovaný nevedel, akú verziu použil.
Základná amortizácia „ZA“ predmetného vozidla je väčšia, ako jej hraničná hodnota, ktorá je u vozidiel
danej kategórie 85%. V takom prípade sa technický stav musí zadávať priamo podľa obhliadky vozidla
a skutočného technického stavu. Znalec nezadal technický stav priamo, stanovil technický stav vozidla
na základe výpočtu. Ďalej Ing. G. O. v znaleckom posudku stanovil technický stav vozidla bez obhliadky
na základe výpočtu práve 15% tohto predpokladaného zostatkového technického stavu a nezohľadnil
skutočný technický stav vozidla. V znaleckom posudku Ing. W. Q. bol zohľadnený skutočný technický



stav vozidla ku dňu, ku ktorému bol znalecký posudok vypracovaný. Znalec Ing. W. Q. pri stanovení „K5“
vychádzal zo skutočného stavu a prieskumom v autobazároch, pričom cena vozidla sa zohľadňovala
podľa skutočného technického stavu a nie z predpokladaného zostatkového technického stavu. Vo
všeobecnosti neplatí, že dve osobné motorové vozidlá rovnakého typu a druhu musia mať rovnakú cenu.
Skutočnosť, že vozidlo má platnú STK ešte nedokazuje, že vozidlo a jeho technický stav je v súlade
s § 17 vyhlášky MDPaT č. 464/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. V priebehu dvoch rokov, ako
je STK platná, môže mať vozidlo toľko závad, ktoré ovplyvňujú technický stav, že si to nevieme reálne
predstaviť. Každé referenčné (firemné) vozidlo má knihu jázd, ktorá dokladuje odpisy vozidla, rovnako
aj všetky opravy vozidla a podľa ktorej sa dá zistiť počet havárií, závad, opráv a skutočne odjedených
kilometrov. Tak tomu bolo i v prípade tohto vozidla, keď sú v knihe jázd uvedené aj záznamy:

- 20.03.2008 Predná náprava drie a hučí, pri jazde nefunguje ESP a svieti kontrolka motora,

- 08.04.2008 Závady odstránené,

- 17.04.2008 Málo oleja,

- 29.04.2008 Doliatie oleja 1 liter,

- 14.05.2008 Porucha stieračov,

- 11.07.2008 Naliaty polysyntetický olej,

- 21.07.2008 Výmena pneumatík,

- 01.08.2008 Poistná udalosť dopravná nehoda predný nárazník, ostrekovač svetiel, ľavé spätné zrkadlo,

- 24.10.2008 Olej Valvoline max life 10W,

- 12.11.2008 Svieti kontrolka stabilizácie,

- 08.12.2008 Olej.

Predmetnú knihu jázd určite nemal znalec Ing. G. O. k dispozícii pri vypracovávaní znaleckého posudku
a ani mu nebola žalobcom doručená ako podklad. Bol toho názoru, že znalec Ing. O. vo svojom
znaleckom posudku, a ani na pojednávaní jednoznačne a presne neobjasnil, v čom spočíva nesprávnosť
znaleckého posudku Ing. W. Q.. Pri hodnotení koeficientu dopytu trhu vychádzal len z priemernej
hodnoty vozidiel Škoda Octavia Combi všetkých kubatúr, a nie z konkrétneho typu. V čase, keď žalovaný
kupoval predmetné motorové vozidlo za cenu, ktorú mu určil úpadca, táto bola adekvátna znaleckému
posudku znalca Ing. W. Q.. Kúpna cena zodpovedala jeho technickému stavu, počtu najazdených
kilometrov podľa knihy jázd, aj znaleckému posudku. Pokiaľ znalec Ing. G. O. predmetné vozidlo vôbec
nevidel, tak nemohol vo svojom znaleckom posudku uviesť, že koeficient dopytu trhu je stanovený
na základe jeho skutočného technického a vzhľadového stavu. V tejto súvislosti zároveň žalovaný
poukázal na ust. § 118a ods. 2 O.s.p.. Až na druhom pojednávaní navrhol vypočuť znalca Ing. W.
Q., avšak práve s ohľadom na ust. § 118a O.s.p. bol tento návrh zamietnutý. Vzhľadom na závery
znaleckého posudku znalca Ing. G. O., ktorý bol vypracovaný až po prvom pojednávaní a následnému
vyjadreniu žalovaného k tomuto znaleckému posudku, mal okresný súd predvolať na pojednávanie
nielen znalca Ing. G. O., ale aj znalca Ing. W. Q.. Žalovaný mal za to, že ide o skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré nemohol účastník bez svojej viny včas uviesť
a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. Z tohto dôvodu sa
nestotožnil s odôvodnením prvostupňového súdu. Okresný súd už dopredu prejudikoval, že výpoveď
znalca Ing. W. Q. v tomto konaní nemôže prispieť k objasneniu skutkového stavu a k zisteniu objektívnej
ceny predmetného vozidla. Súd nechcel vypočuť znalca, ktorý skutočne videl, obhliadol, nafotografoval
vozidlo a mal k dispozícii všetky potrebné podklady na vypracovanie znaleckého posudku. Mal za to, že
bolo potrebné vypočuť obidvoch znalcov, aby svoje posudky obhájili a vysvetlili, ako sa prepracovali k
jednotlivým hodnotám. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu zrušil, resp. zmenil
a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.



K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Mal za to, že súd prvého stupňa rozhodol po
riadnom oboznámení sa so skutkovým stavom, ako aj na základe riadne vykonaného dokazovania,
pričom sa náležite vysporiadal tak s tvrdeniami žalobcu, ako aj s obranou žalovaného. Z odvolania
nevyplýva, v čom žalovaný vidí nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, tieto
vychádzajú predovšetkým zo znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing.
G. O.. Na pojednávaní konanom dňa 28.10.2011 sa predvolaný znalec náležite a vecne vyjadril k
všetkým otázkam súdu a rovnako i k otázkam žalovaného. Nie je pravdou, že sa znalec Ing. O. mal
vyjadriť, že znalecký posudok vypracovaný znalcom, ktorý auto videl, je presnejší a reálnejší. Naopak, na
pojednávaní sa vyjadril tak, že znalecký posudok vypracovaný znalcom, ktorý fyzicky ohliadol vozidlo, by
mať byť presnejší ako posudok znalca, ktorý auto nevidel, no v danom prípade tomu tak nebolo, pričom
súdom ustanovený znalec Ing. O. uviedol konkrétne pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcom
posudku vypracovanom Ing. Q.. Žalobca len na okraj uvádza, že v čase pred vyhlásením konkurzu
na majetok úpadcu znalec Ing. Q. vypracoval pre úpadcu niekoľko znaleckých posudkov. Žalovaný
v podanom odvolaní namietal, že žalobca nepredložil znalcovi knihu jázd motorového vozidla ako
poklad pre vypracovanie posudku. Žalobca pritom predložil znalcovi všetky doklady, ktoré mal k
dispozícii. Žalovanému je známe, že zostávajúce doklady boli odovzdané pri uzatvorení kúpnej zmluvy
kupujúcemu, t.j. žalovanému. Pokiaľ mal akékoľvek informácie a doklady týkajúce sa motorového
vozidla, ktorými žalobca nedisponoval, resp. mal vedomosť o existencii takýchto dokladov, mal možnosť
tieto predložiť znalcovi prostredníctvom súdu pri vypracovaní posudku, prípadne mal možnosť požiadať
súd o ich zadováženie. Považoval za nutné uviesť, že vady, ktoré malo mať vozidlo, vyplývajú z jeho
veku a stavu opotrebovanosti, čo skonštatoval aj súdom ustanovený znalec. Akékoľvek iné vady by
museli byť skonštatované aj v predchádzajúcom posudku Ing. Q.. Čo sa týka skutočnosti, že vozidlo
malo platnú STK, i keď toto nemusí preukazovať, že vozidlo je bez vád, je nepochybné, že aby mohla byť
vozidlu vydaná platná STK, musí spĺňať určité štandardy a technické požiadavky stanovené príslušnými
právnymi predpismi a technický stav vozidla musí byť minimálne taký, aby mu STK mohla byť udelená.
S touto otázkou sa vysporiadal Ing. O. a vyjadril sa na pojednávaní. Okresný súd tieto skutočnosti
vyhodnotil a dostatočne sa s nimi vysporiadal. K otázke priebehu dokazovania poukázal na to, že
žalovaný bol súdom riadne poučený v zmysle § 118a O.s.p. a sám sa vyjadril, že poučeniu porozumel
a vzal svoje povinnosti ohľadom dokazovania na vedomie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoKR/2/2012-155 zo dňa 16.10.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi a žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 06. novembra
2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v
Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením bol preskúmavaný napadnutý rozsudok okresného súdu
v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 29.
novembra 2011 a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré odzneli v rámci konania pred súdom prvého
stupňa v zmysle splnenej poučovacej povinnosti podľa § 118a ods. 1, 2 O.s.p. (č.l. 113 spisu).

Žalovaný namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd



prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, čo primárne videl v tom,
že okresný súd nevyhovel návrhu žalovaného na výsluch znalca Ing. W. Q., ktorá výpoveď by prispela
k objasneniu skutkového stavu a zisteniu objektívnej ceny motorového vozidla, ktorý motorové vozidlo
skutočne videl, ohliadol, nafotografoval a mal k dispozícii všetky podklady na vypracovanie znaleckého
posudku. Výsluch znalca Ing. W. Q. navrhoval z toho dôvodu, aby svoj posudok obhájil, vysvetlil, ako sa
dostal k jednotlivým hodnotám, a tým mohlo dôjsť k posúdeniu dvoch rozdielnych znaleckých posudkov.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného, ktoré sa vzťahovali k napadnutej výrokovej časti rozsudku
okresného súdu vo veci samej, krajský súd uvádza, že ako rozhodné bolo posúdenie uplatneného návrhu
žalobcu vo väzbe na dôkazný stav zistený vykonaným dokazovaním, ktorým bol krajský súd viazaný
podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvádzaných v odsekoch
2 až 7 ust. § 213 O.s.p..

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Základom pre rozhodnutie krajského súdu bola aplikácia vyššie citovaného zákonného ust. § 219 ods.
2 O.s.p., keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnosťou záverov prvostupňového
súdu, tak po skutkovej, ako aj právnej stránke dotýkajúcej sa napadnutého rozsudku okresného súdu.
V podrobnostiach odvolací súd na tieto závery v plnom rozsahu odkazuje.

Krajský súd rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu vyhodnotil
po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na vyššie citované zákonné
ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že ani nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
meritórneho výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku,
ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ktoré
dôkazy a z akého dôvodu nevykonal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako vec
správne posúdil a z akých dôvodov.

Len na zvýraznenie správnosti záverov prvostupňového rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalovaného, týkajúcim sa určenia neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom
a žalovaným (č.l. 6 - 7 spisu) dopĺňa krajský súd, že predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom
konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právnym úkonom dlžníka, týka sa majetku
dlžníka podliehajúceho konkurzu, je účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil
pohľadávku a odporovacia žaloba je podaná v lehote 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu.

V danom prípade odporovaciu žalobu podal správca konkurznej podstaty Energo -Robotics, výrobné
družstvo, so sídlom Tatranská 7, 031 05 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 383 945, t.j. aktívne legitimovaná
osoba, keďže podľa ust. § 86 ods. 2 druhá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv
podliehajúcich konkurzu, vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten
účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a
uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno dôvodne predpokladať ich
odporovateľnosť.

V danom prípade odporovaciu žalobu podala po vyhlásení konkurzu na úpadcu oprávnená osoba -
správca v zákonnej lehote proti účinnému úkonu dlžníka, týkajúceho sa jeho majetku podliehajúceho
konkurzu, t.j. podmienky odporovateľnosti v danom prípade boli splnené. V tejto súvislosti krajský súd
však poukazuje na hmotnoprávny inštitút odporovateľnosti právnym úkonom, upravený v zákone č.



7/2005 Z.z. a jeho jednotlivé skutkové podstaty uvedené v ust. § 58, § 59, § 60, § 61 citovaného zákona,
pri ktorých v spojení s ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. základnou, t.j. primárnou hmotnoprávnou
podmienkou odporovateľnosti je preukázanie, že daným právnym úkonom, resp. právnymi úkonmi došlo
k ukráteniu veriteľa (veriteľov). Je potrebné uviesť, že vlastník v rámci svojho vlastníckeho práva môže
disponovať so svojim majetkom a pri dispozícii s týmto majetkom ide o právne úkony dovolené a platné,
avšak pre ochranu veriteľov bol aj zákonom č. 7/2005 Z.z. prijatý inštitút odporovateľnosti právnych
úkonov, pričom nevyhnutnou primárnou podmienkou k tomu, že sa jedná o odporovateľný právny úkon,
je preukázanie, že konkrétny právny úkon spôsobil ukrátenie veriteľa (veriteľov).

V súlade so záverom prvostupňového súdu i krajský súd konštatuje, že žalobca ako nositeľ dôkaznej
povinnosti preukázal, že právnym úkonom kúpnej zmluvy bola ukrátená pohľadávka veriteľa/ov, ktorí si v
konkurznom konaní prihlásili svoju pohľadávku. Z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 3K/3/2009-28 zo
dňa 09.04.2009, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Energo - Robotics, výrobné družstvo,
mal okresný súd zistené, že uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku uverejnené
dňa 17.04.2009, v nadväznosti na čo účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 18.04.2009. K právnemu
úkonu kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá v mesiaci február 2009, poukázal okresný súd na prihlášky
pohľadávky založené do súdneho spisu veriteľov FERONA Slovakia, a.s., Lindström, s.r.o., Trnava,
VEREX-ELTO, s.r.o.. Teda v zmysle predložených prihlášok veriteľov úpadcu bolo zistené, že v čase,
kedy došlo k prevodu motorového vozidla (február 2009), mal úpadca neuhradené pohľadávky voči
týmto veriteľom. Okresný súd tak skonštatoval splnenie zákonom stanovených lehôt na uplatnenie práva
žalobcu v zmysle § 57 ods. 2 ZKR, ako aj jeho podmienok vyplývajúcich z ust. § 57 ods. 4 ZKR, s ktorým
záverom sa krajský súd stotožňuje.

Súhlasí krajský súd s postupom prvostupňového súdu, ktorý k tvrdeniu žalobcu, že právny úkon kúpnej
zmluvy z mesiaca február 2009 je úkonom bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ods. 3 ZKR, na
zistenie tejto odbornej otázky v zmysle návrhu žalobcu vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom,
a to uznesením č.k. 11Cbi/5/2009-85 zo dňa 08.03.2011, ktorým znalcovi uložil, aby po oboznámení
sa so spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cbi/5/2009 vypracoval znalecký posudok, v ktorom určí
všeobecnú hodnotu motorového vozidla Škoda Octavia Combi Elegance 1,6i, typ 1U/SEBFQX01FM5,
rok výroby 2002, VIN: TMBGX21U232687403, ku dňu 23.02.2009. Súčasne v predmetnom uznesení
samostatným výrokom uložil účastníkom konania povinnosť poskytnúť znalcovi súčinnosť potrebnú na
vypracovanie znaleckého posudku.

Základnou odvolacou námietkou žalovaného, ktorá bola vznesená aj v rámci konania pred súdom prvého
stupňa a rovnako aj v odvolacom konaní, bol rozpor medzi cenou určenou znaleckým posudkom Ing. Q.,
a to Znalecký posudok č. 1/2009 a Znaleckým posudkom vypracovaným súdom ustanoveným znalcom
Ing. G. O. č. 05/2011 (č.l. 89 - 100 spisu). Vo vzťahu k predloženým znaleckým posudkom žalovaný
primárne namietal odlišné stanovenie technického stavu vozidla znaleckým posudkom Ing. G. O., a to
na 15% oproti stanoveniu technického stavu vozidla znalcom Ing. W. Q. ku dňu 23.02.2009, ktorý ho
zhodnotil so záverom pri stanovení koeficientu predajnosti „KP“, a to 10%.

V tejto súvislosti, po oboznámení sa s predloženými znaleckými posudkami, a to Znaleckým posudkom
č. 1/2009 znalca Ing. W. Q. a v porovnaní so Znaleckým posudkom č. 05/2011, a to v časti týkajúcej
sa stanovenia technického stavu vozidla, poukazuje na č.l. 60 znaleckého posudku č. 01/2009,
kde znalec Ing. W. Q. stanovil technický stav vozidla: 10,02% a na č.l. 61 znaleckého posudku v
bode 2.7 pri stanovení koeficientu predajnosti vozidla uviedol údaj: „KP = 0,9588“, pričom vysvetlil,
že koeficient „K5“ je určený na základe momentálneho vývoja trhu s ojazdenými vozidlami danej
kategórie a na základe komparatívneho skúmania predajnosti daného typu vozidla z inzercie a dennej
tlače a elektronických médiách. V znaleckom posudku znalca Ing. G. O. č. 05/2011 bol stanovený
na č.l. 95 znaleckého posudku technický stav vozidla ku dňu 23.02.2009 15,21%, pričom na č.l.
97 znaleckého posudku v bode 2.7 „Určenie koeficientu predajnosti - KP“ bol stanovený koeficient
predajnosti vozidla: KP = 1,0495. Zároveň bolo uvedené vysvetlenie, že ...„koeficient dopytu trhu je
stanovený na základe skutočného dopytu trhu uvedeného typu vozidla, pri zohľadnení jeho skutočného
technického a vzhľadového stavu, pri zohľadnení roku výroku, počtu najazdených kilometrov - tieto
údaje sú získané z predloženého spisového materiálu, na území SR v čase stanovenia odhadu hodnoty



motorového vozidla“. Súčasne bol znalcom uvedený zdroj: - inzertný časopis Avízo vydanie 27-33
február 2009, - www stránka - autobazareu Mapa cien. Na rozdiel od znaleckého posudku Ing. W.
Q., jeho časti týkajúcej sa zdôvodnenia bodu 2.7, práve znalecký posudok Ing. G. O. v bode 2.7
uviedol aj konkretizovaný zdroj, z ktorého čerpal údaje pre stanovenie koeficientu predajnosti vozidla,
ako aj farebne vyznačená mapa cien, ktorá je súčasťou bodu 2.7 jeho znaleckého posudku. Pokiaľ
žalovaný v rámci podaného odvolania namietal, že znalec Ing. W. Q. pri stanovení „KP“ vychádzal
zo skutočného stavu prieskumom v autobazároch a cena vozidla sa zohľadňovala podľa skutočného
technického stavu a nie z predpokladaného technického stavu, tak takáto okolnosť zo znaleckého
posudku vypracovaného Ing. Q. jednoznačne nevyplývala. Nie je predsa postačujúce, aby znalec v
znaleckom posudku uviedol len komparatívne skúmanie predajnosti daného typu vozidla z inzercie
v dennej tlači a elektronických médiách bez bližšieho zdôvodnenia, z akej inzercie, z akej dennej
tlače a elektronických médií táto informácia bola získaná. Vo vzťahu k námietke, že znalec Ing. W. Q.
vypracovával znalecký posudok reálne, keď vozidlo videl, obhliadol ho a znalec Ing. G. O. vychádzal len
z teoretických podkladov, inzerátov, všeobecných primárnych hodnôt, informácií, vozidlo nevidel, čo sám
potvrdil vo svojej výpovedi do zápisnice o pojednávaní, keď uviedol, že reálnejší je ten znalecký posudok,
ktorý vypracoval znalec, ktorý auto videl a predal, poukazuje krajský súd na vyjadrenie znalca Ing. O.,
ktorý do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 28.10.2011, konkrétne na strane 116
spisu, poukázal na to, že vychádzal z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a uviedol: ...„Táto vyhláška umožňuje
oceniť aj motorové vozidlo, ktoré som podobne, ako v tomto prípade, nikdy nevidel. Podľa tejto vyhlášky
je jedno, či sa pri oceňovaní vozidla bude toto vozidlo oceňovať ako celok, alebo či sa bude oceňovať
po jednotlivých častiach. Výsledok by bol taký istý“. Ďalej uviedol, že: ...„určite by mal byť správnejší a
reálnejší ten posudok, ktorý robil kolega v čase, kedy mohol vozidlo ohliadnuť. Jedná sa skôr o otázku na
ministerstvo a na znalca, preto bol tento znalecký posudok urobený takým spôsobom, ako bol urobený.
Znalec v tomto znaleckom posudku zohľadnil zrážky, ktoré nijakým spôsobom neodôvodnil a napríklad
úplne chýba fotografia spodku vozidla. Bez takejto fotografie nie je možné posúdiť napríklad závadu
motora a jeho zatekania. Ak by teda tieto zrážky boli v znaleckom posudku riadne zadokumentované a
písomne odôvodnené, tak by sme sa zrejme s kolegom líšili len v časti určenia koeficientu predajnosti“.

Pokiaľ žalovaný v rámci podaného odvolania namietal, že každé referenčné auto (firemné auto) má knihu
jázd, ktorá dokladuje odpisy vozidla a poukazoval na záznamy uvedené v predmetnej knihe, tak krajský
súd zvýrazňuje, že takáto kniha jázd v rámci konania pred súdom prvého stupňa predložená nebola. Zo
znaleckého posudku č. 1/2009 znalca Ing. W. Q. I. „Úvodnej časti“ bod 5. (č.l. 56 spisu) nevyplývalo, že by
mu bola táto kniha jázd predložená, keď pokladmi na vypracovanie znaleckého posudku boli Osvedčenie
o evidencii č. SF 123228, Zmluva o prenájme s následnou kúpou veci s prílohou č. 3, č. 307125, doklady
o STK a EK. To znamená, že pokiaľ ani znalec predmetnú knihu nemal k dispozícii, keď podľa bodu 2.1.1
jeho znaleckého posudku písm. b) ...„podľa dokladov držiteľa: dokumentácia vozidla - servisný zošit
nebol znalcovi predložený“ a z tohto bodu 2.1.1. písm. c) vyplývalo: ..„podľa oznámenia držiteľa: držiteľ
nedokladuje žiadne opravy, ktoré by mali vplyv na aktuálnu hodnotu vozidla“ a súčasne: ...„z kontroly
údajov o vozidle a podľa záznamov držiteľa vozidla vyplýva, že na vozidle sa nevykonávali opravy, ktoré
by mali vplyv na aktuálnu hodnotu vozidla (napr. oprav karosérie, motora a pod.), ale len opravy v rámci
bežnej údržby a servisných prehliadok vozidla“, tak potom poukazovanie v podanom odvolaní na knihu
jázd, dokladujúcu odpisy vozidla, opravy vozidla, počet havárií, závad, zhodnotil krajský súd so záverom
jeho irelevantnosti. Pristupuje k tomu i okolnosť, že v rámci uznesenia o ustanovení znalca bola uložená
žalovanému poskytnúť súčinnosť znalcovi, a teda, pokiaľ by žalovaný takýmto záznamom disponoval,
bol povinný ho znalcovi predložiť.

Nestotožňuje sa odvolací súd ani s námietkou žalovaného, že Ing. G. O. nemohol zohľadniť skutočný
technický a vzhľadový stav vozidla, keďže ho vôbec nevidel, keďže k tejto okolnosti sa vyjadril sám
znalec v Zápisnici o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 28.10.2011, keď vysvetlil svoj
postup pri vypracovávaní znaleckého posudku. Rovnako i krajský súd sa stotožňuje s vyjadrením znalca
v tom smere, že v prípade, ak by vozidlo malo taký zlý technický stav, ako tvrdil žalovaný, tak takéto
závady by museli byť zadokumentované v znaleckom posudku Ing. Q. a zrejme by ani nebolo spôsobilé
na prevádzku na pozemných komunikáciách. Pristupuje k tomu rovnako okolnosť absolvovania kontroly
na stanici STK v lehote 4 mesiace pred predajom vozidla žalovanému, ktorá dispozícia s STK
odôvodňuje záver, že vozidlo bolo spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách v čase jeho
predaja bez vážnych závad. Krajský súd považuje za správny postup prvostupňového súdu, ktorý
zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom znalca Ing. Q., keď vychádzal zo



záveru, že nie je dôvod na spochybňovanie všeobecnej ceny motorového vozidla, určenú súdom
ustanoveným znalcom ku dňu 23.02.2009, a to Znaleckým posudkom č. 05/2011, keďže je predpoklad,
že znalec by zotrval na svojich záveroch, a tým by nedošlo k objasneniu skutkového stavu a k zisteniu
objektívnej ceny motorového vozidla iným spôsobom, než to vykonal znalec Ing. G. O..

Súhlasí však krajský súd so žalovaným, že v predmetnej veci nebol daný postup pre ust. 118a ods. 1
O.s.p. vo vzťahu k návrhu žalovaného na výsluch znalca Ing. Q., ktorý návrh na vykonanie dôkazu bol v
priamej súvislosti s predloženým znaleckým posudkom vypracovaným na základe nariadenia okresného
súdu. Pokiaľ prvostupňový súd tieto okolnosti zhodnotil so záverom, že neboli okolnosti v zmysle § 118a
ods. 2 O.s.p., tak s týmto záverom sa krajský súd nestotožňuje, avšak táto okolnosť nemala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že pokiaľ
v znaleckom posudku Ing. Q. neboli zadokumentované závady, nedostatky vozidla, na ktoré poukazoval
žalovaný, tak nebolo možné odvíjať znalcom stanovenú túto cenu vozidla práve od takýchto závad, či
nedostatkov, čím nebol postačujúci na ustálenie záveru, že všeobecná hodnota vozidla predstavuje ku
dňu 10.1.2009 sumu 2.312 Eur vrátane DPH.

K námietke nevypočutia znalca Ing. W. Q., a tým k vade prvostupňového konania poukazuje odvolací
súd na ust. § 125 O.s.p., podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu
predpísaný, určí ho súd. V tejto súvislosti súhlasí krajský súd s postupom prvostupňového súdu, ktorý
všetky dôkazy vykonané v predmetnom konaní, a to výsluchy svedkov, znalecký posudok Ing. Q.,
znalecký posudok Ing. O., výsluch znalca, vyjadrenia účastníkov, hodnotil postupom podľa § 132 O.s.p.,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Práve i samotné vyjadrenia žalovaného,
ktorý do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.06.2010 uviedol, že ...„Čo sa týka kúpnej ceny za toto
vozidlo, viem, že v tom čase mal úpadca dlh voči spoločnosti IMPA a táto spoločnosť mu ponúkla za toto
vozidlo presne tú istú sumu, ktorú som zaplatil aj ja“ a ďalej: ...„Tak sme sa dohodli na kúpnej cene, ktorá
zodpovedala presne pohľadávke spoločnosti IMPA“ a do Zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým
súdom zo dňa 28.10.2011 (č.l. 118 spisu) uviedol: ...„Ja som túto cenu neurčil, len som súhlasil s cenou,
ktorú určil niekto iný“, pristúpilo k tomu, že krajský súd nevidel dôvod pre odlišný záver od záveru
prvostupňového súdu, ktorý po vykonanom dokazovaní zhodnotil, že všeobecná cena predmetného
motorového vozidla bola ku dňu predaja vo výške 3.841 Eur, a tým, že úpadca žalovanému vozidlo
odpredal za cenu 2.146 Eur, išlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia, ktorý bol urobený počas
úpadku dlžníka a došlo k nemu počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Tým došlo k
naplneniu predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu na odporovateľnosť tohto právneho
úkonu a jeho určenie ako neúčinného. Zároveň správne okresný súd postupoval, ak vyhovel i žalobe
žalobcu v časti uplatneného nároku, a to priznania voči žalovanému právo na zaplatenie peňažnej
náhrady za uvedený osobný automobil vo výške 1.695 Eur do všeobecnej podstaty úpadcu, ktorá
suma predstavuje rozdiel medzi cenou určenou znaleckým posudkom 3.841 Eur a cenou zaplatenou
žalovaným úpadcovi v sume 2.146 Eur, a to z dôvodu, že žalovaný nie je vlastníkom predmetného
motorového vozidla, nedisponuje ním, avšak je osobou, voči ktorej si žalobca úspešne uplatnil právo
odporovať dotknutému právnemu úkonu, a tým je povinný poskytnúť peňažnú náhradu za predmetnú
vec. Žalobca v rámci konania pred súdom prvého stupňa preukázal, že napadnutý právny úkon je
úkonom bez primeraného protiplnenia, ktorým sa rozumie taký právny úkon, na základe ktorého dlžník
poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je vyššia ako cena plnenia, ktoré na jeho základe získal.

K správnosti postupu okresného súdu, ako aj k jeho záverom týkajúcim sa nevykonania dôkazu
výpoveďou svedka Ing. W. Q., a súčasne k záveru krajského súdu o dostatočnom zistení skutkového
stavu okresným súdom sa považuje za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi
v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa



tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne
vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe
nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V
prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa
§ 237 O.s.p. (R 42/93)“.

Rozhodnutie prvostupňového súdu napadnuté odvolaním žalovaného v rovine dokazovania a zisteného
skutkového stavu bolo vecne správne, a to s poukazom aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých
fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým
navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhnutý dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd
neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama o sebe viesť
k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či práv na spravodlivé
súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu SR bolo možné konštatovať len vtedy, ak by
záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený,
chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a
stavu dokazovania v jeho rámci“.

Dodáva odvolací súd, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným spôsobom vyjadril
závery, pre ktoré nebolo potrebné, aby bol vykonaný výsluch svedka Ing. W. Q., a súčasne krajský súd
dodáva, že vzhľadom k rozsahu vykonaných listinných dôkazov a k ich výpovednej hodnote, k úplnosti
zistenia skutkového stavu nebol potrebný tento dôkaz, keďže nepochybne práve z výpovedí účastníkov,
listinných dôkazov bola preukázaná dôvodnosť žaloby žalobcu. Na úplné posúdenie sporovej právnej
veci sa nevyžadovalo doplnenie dokazovania výpoveďou tohto svedka. Krajský súd súčasne poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. marca 1992, sp. zn. 4Cdo 6/1992, podľa ktorého ...
„nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom“, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 62/95, podľa ktorého ...„hoci
súd nevykonal účastníkom navrhované dôkazy, jeho postup nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať
pred súdom.

Z týchto len čiastočne doplnených záverov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že v podstatných častiach krajský súd odkazuje na
odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k tomu,
že rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu vo veci samej, došlo
k potvrdeniu i v závislých výrokoch o trovách prvostupňového konania, a to o trovách štátu a výroku
o trovách, ktorým žalobcovi okresný súd náhradu trov nepriznal, rovnako za aplikácie ust. § 219 ods.
1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151
ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo
dňa 20.12.2011 neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a preto za absencie takéhoto
návrhu krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5109229968)

  1. 28. 10. 2011Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cbi/5/2009 z 28. 10. 2011
  2. 13. 11. 2012Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/2/2012 z 13. 11. 2012 (toto rozhodnutie)
  3. 14. 11. 2012Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/2/2012 z 14. 11. 2012

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)