Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/64/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110201688 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110201688.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o toho času plnoleté dieťa: X. W., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, právne zastúpená JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom, M. R. M. č. XX, D. a maloleté dieťa: F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D., ul. T. M. č. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom v D., M. R. M. č. XX a otca: C. W., nar. X.X.XXXX, bytom B., ul. M. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N., ul. F. č. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/34/2010-155, zo dňa 13. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na X. W. zo sumy 2.000,- Sk mesačne (67 eur) na sumu 120 eur mesačne, na maloletého F. W., zo sumy 1.500,- Sk mesačne (50 eur) na sumu 80 eur mesačne, u oboch s účinnosťou od podania návrhu na zvýšenie výživného s tým, že otec je povinný poukazovať výživné k rukám plnoletej X. a matky maloletého F. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 20. januára 2010 do dňa vyhlásenia rozsudku pre X. vo výške 1.314 eur a pre maloletého F. vo výške 780 eur povolil otcovi splácať u X. v 10 eurových mesačných splátkach, u F. v 5 eurových mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Konštatoval, že zmenil predchádzajúce rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca, a to rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. 6C 28/2005-53 zo dňa 7.7.2005, právoplatný dňa 27.8.2005. Vychádzal zo záverov, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie naposledy určenej výšky výživného. Zohľadnil, že uplynulo viac ako 6 rokov od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca. Počas tohto obdobia, t.č. plnoletá X. začal navštevovať gymnázium a mal. F. 2. stupeň základnej školy. V súvislosti s tým im vzrástli náklady nie len na úhradu základných potrieb, ale aj ostatných nákladov, pričom v konkrétnostiach vychádzal z vyjadrení matky podloženými listinnými dôkazmi. Ďalej zistil, že za uvedené obdobie sa zmenili pomery aj na strane povinných rodičov. U matky došlo k nárastu príjmu cca o 180 eur. Otec je živnostníkom a externe zamestnaný. Má pravidelný príjem, ktorý závisí od predaja a dostáva ho formou provízie. Pribudla mu vyživovacia povinnosť voči dcére R. W., nar. XX.X.XXXX. S matkou maloletej R., spolu s jej 14-ročným synom žijú v spoločnej domácnosti. Matka maloletej R. dosahuje mesačný príjem vo výške cca 400 eur. Vychádzajúc z týchto zistení dospel k záveru, že je dôvod na zvýšenie výživného tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého rozsudku. Výživné priznal spätne od podania návrhu dňa 20.1.2010 vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Nedoplatok na výživnom vyčíslil ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a výškou súm, ktoré otec skutočne uhrádzal v rozhodnom období. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci okresným súdom. Poukázal na to, že jeho priemerný mesačný príjem v roku 2010 podľa daňového priznania dosahoval výšku 350,25 eur, teda v priemere o 65 eur nižšiu ako pri poslednom rozhodovaní o jeho vyživovacej povinnosti. U matky naopak došlo k zvýšeniu príjmu, a to aj v súvislosti s prídavkami na deti, čo spolu predstavuje 213,30 eur. Namietal, že napriek svojej snahe zabezpečiť si vyšší príjem, doteraz žiadne výhodnejšie zamestnanie nezískal, preto záver okresného súdu o jeho schopnostiach platiť zvýšené výživné nie je správny. Okresný súd ďalej nedôsledne prihliadal na to, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie otca považovala za nedôvodné, neurčité, chaotické a pozostávajúce z absolútne špekulatívnych tvrdení a úvah. Plnoletá X. rovnako ako matka označila vo svojom vyjadrení odvolanie otca za nedôvodné. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania vo výške 489,94 eur. Krajský súd vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Možno sa stotožniť so závermi prvostupňového súdu, že hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je skutočnosť, že došlo k zmene pomerov (§ 78 ods. 1 ZoR). No aj v prípade určovania „nového" výživného v súvislosti s touto zmenou, súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča (§ 75 ods. 1 ZoR). Odvolateľ namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil jeho schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť. Krajský súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Pojem „schopnosti, možnosti povinného" ako je uvedený v § 75 ods. 1 ZoR optikou ustálenej judikatúry súdov, zdôrazňuje význam telesnej a duševnej spôsobilosti povinného rodiča pri posudzovaní jeho zárobkových možností. Vychádza zo zásady, že nerozhodujú skutočné zárobkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti, ktoré vyplývajú z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily k dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí v záujme ich riadneho telesného a duševného vývoja. Nebolo zistené (ani odvolateľom tvrdené), že otcovi reálne možnosti neumožňujú svojou činnosťou zabezpečiť si príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti. Okrem toho možno dôvodne pochybovať o reálnej výške mesačného príjmu otca. Sám tvrdil, že si z tohto príjmu okrem vyživovacej povinnosti voči X. a mal. F. plnil vyživovaciu povinnosť voči mal. R., ktorú vyčíslil v rozsahu 100 eur ako aj prispieva na úhradu nákladov za spoločnú domácnosť so svojou súčasnou partnerkou. Deklarovaný príjem otca prevyšuje ním uvádzané faktické výdavky. Otec netvrdil a z vykonaného dokazovania ani neboli zistené iné zdroje (okrem príjmu), z ktorých by mohol tieto plnenia uhrádzať. Potom možno konštatovať, že závery okresného súdu o reálnych možnostiach otca platiť určené zvýšené výživné, sú správne. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil. O náhrade trov konania vo veci starostlivosti súdu o mal. F. rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V tejto časti ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) a v súvislosti s ním účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k už plnoletej X., táto ako účastníčka v odvolacom konaní úspešná, keďže odvolaniu otca vyhovené nebolo, má v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. voči neúspešnému odvolateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzajúc však z charakteru predmetného sporu využil okresný súd v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. svoje moderačné právo tak, že náhradu trov konania úspešnej X. W. nepriznal a za spravodlivé považoval rozhodnutie, že každý z účastníkov si bude znášať svoje náklady sám. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.