Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/166/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110223285 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110223285.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, právnej veci navrhovateľa: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom X. XXXX/XX, XXX XX Z., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, proti odporcovi: Ing. K. W., bydliskom B. U. XXXX/X, XXX XX J. W., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 2.711,40 € a o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/165/2010-86 zo dňa 03. 06. 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 09. 07. 2010 je neplatné, ktorým v časti o zaplatenie sumy 142,27 €, návrh zamietol, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 685,90 € zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, p o t v r d z u j e . Krajský súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu o zaplatenie sumy 1.883,23 €, z r u š u j e rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.883,23 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 09.07.2010 je neplatné. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.883,23 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 142,27 € návrh zamietol. Konanie v časti o zaplatenie sumy 685,50 € zastavil. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil s poukazom na ust. § 68, § 70, § 77 Zákonníka práce a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané nasledovné skutočnosti: Medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom vznikol dňa 01.02.2010 pracovný pomer na dobu neurčitú, založený pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi nimi dňa 01.02.2010 v zmysle ust. § 42 ods. 1 Zákonníka práce. Pracovný pomer navrhovateľa sa mal v zmysle okamžitého skončenia pracovného pomeru, daného mu odporcom skončiť dňa 09.07.2010. Navrhovateľ podal návrh v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce na súde dňa 05.08.2010, z čoho je zrejmé, že návrh podal počas plynutia prekluzívnej lehoty stanovenej v ust. § 77 Zákonníka práce. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že odporca listom zo dňa 09.07.2010 okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer, a to aj napriek tomu, že uvedený list bol označený ako okamžitá výpoveď. Pri použití výkladových pravidiel uvedených v ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (na ktoré odkazuje ust. § 1 ods. 4 ZP) je možné z hľadiska prejavenej vôle odporcu dospieť k jednoznačnému záveru, že odporca mienil s navrhovateľom okamžite skončiť pracovný pomer v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu, že navrhovateľ porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že v dňoch 01.06.2010 do 09.07.2010 bezdôvodne nenastúpil do zamestnania. Rovnako súd považoval za nesporné, že navrhovateľ v dňoch 01.06.2010 až 06.07.2010 nenastúpil do práce v dohodnutom mieste jej výkonu. Súd v kontexte prejednávanej veci považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatútu, v zmysle ktorej, ak sa zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, nedostavil do zamestnania a po dobu trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa na pracovisku nezdržiaval, nemožno toto konanie zamestnanca považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo 217/2005). Ak zamestnanec prestal vykonávať prácu nie na základe vlastného rozhodnutia, ale z dôvodov na strane zamestnávateľa, napríklad v dôsledku toho, že mu prestal prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, môže ho vyzvať na plnenie povinností, avšak nie je povinný prideľovanie práce vyžadovať. Z prípadnej nečinnosti zamestnanca nemožno v tomto prípade odvodzovať pre neho nepriaznivé následky. Spornou tak medzi účastníkmi bola otázka, či na strane zamestnávateľa, teda odporcu nastala vyššie uvedená prekážka spočívajúca v tom, že odporca navrhovateľovi neprideľoval, resp. nemal možnosť prideľovať prácu v zmysle pracovnej zmluvy a na základe tohto tak zo strany navrhovateľa nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, tým, že nenastúpil v tomto období na výkon práce. Z hľadiska posúdenia uvedenej otázky súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti. Z výpovede pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2010 danej odporcom navrhovateľovi podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a) a c) ZP vyplýva, že odporca najskôr skončil ku dňu 31.05.2010 s navrhovateľom pracovný pomer jednak z dôvodu nadbytočnosti navrhovateľa (podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP) a jednak z dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a) ZP s odvolaním sa na to, že hlavný zmluvný partner odporcu firma GLOBAL PDL, ktorý zabezpečoval 90 % práce odporcu, prerušuje okamžite činnosť na 2 roky a zároveň dal výpoveď na prenajaté miesto na Dolnom Vale 21 v Žiline, ktoré bolo hlavným pracoviskom odporcu, čím sa zásadne zmenili podmienky pre výkon práce navrhovateľa. V kontexte tohto súd zároveň poukazuje na výpoveď nájomnej zmluvy subjektu Mgr. Eva Kortišová GLOBAL PDL ako nájomcu (za túto podpísal výpoveď ako zástupca práve odporca) adresovanú prenajímateľovi p. X., v ktorej obsahu sa udáva, že prenajaté priestory budú vyčistené a dané do pôvodného stavu dňa 31.05.2010, pričom k odovzdaniu kľúčov a priestorov dôjde ráno dňa 01.06.2010. Rovnako súd poukazuje na žiadosť Mgr. Evy Kortišovej GLOBAL PDL, aby bol ponechaný na skrinke pred predajňou odkaz o zrušení a kontakty, aby nikto nikoho neobťažoval otázkami, kde odišli, a to na dobu 1 roka. Takýto odkaz korešponduje s oznámením zachyteným na obrazových snímkach predložených navrhovateľom, vyhotovených dňa 07.07.2010 (tento deň považoval súd medzi účastníkmi za nesporný), v ktorom sa udáva, že počítače sú presťahované a činnosť odporcu je vykonávaná už len prostredníctvom internetového obchodu, pričom firma sa sťahuje (avšak nebolo uvedené kam). Súčasne súd poukazuje na výpoveď navrhovateľa na pojednávaní, kde tento uviedol, že dňom 01.06.2010 nenastúpil do práce z dôvodu, že mu odporca povedal, že aby už nechodil, že má výpoveď. Tieto tvrdenia korešpondujú s dátumom 31.05.2010, uvedeným na výpovedi pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2010, ktorým dňom sa mal pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončiť. V ďalšom súd poukazuje na výzvy navrhovateľa uskutočnené prostredníctvom jeho právneho zástupcu zo dňa 11.06.2010 a 16.06.2010, ktorými navrhovateľ žiadal od odporcu, aby mu prideľoval prácu v zmysle pracovnej zmluvy v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce. Súčasne navrhovateľ namietal, že na základe výpovede zo dňa 31.05.2010 sa jeho pracovný pomer k tomuto dňu nemohol skončiť, keďže tento sa môže skončiť v zmysle ust. § 62 ods. 1 ZP až uplynutím výpovednej doby. Odporca reagoval zjavne na uvedené výzvy listom zo dňa 27.06.2010, kde namietal vôbec skutočnosť, že navrhovateľovi dal v mesiaci máj 2010 výpoveď a zároveň ho upozornil na jeho neospravedlnené absencie od 01.06.2010 do 07.06.2010, dokedy mala jeho firma intenzívne pracovať. Odporca vyzval navrhovateľa zároveň k okamžitej náprave, avšak vôbec neuviedol, kedy a kde má navrhovateľ do práce opätovne nastúpiť. Navrhovateľ po obdržanom upozornení opätovne listom zo dňa 30.06.2010 žiadal o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy, na čo odporca reagoval ďalším upozornením zo dňa 02.07.2010 a vyzval navrhovateľa, aby bezodkladne nastúpil do práce. Opäť však neuviedol kam. Napokon súd poukazuje aj na obrazový snímok predložený odporcom (na č.l. 55 spisu) zachytávajúci prevádzkové priestory odporcu, kde bolo dohodnuté miesto výkonu práce navrhovateľa, ktoré ku dňu datovania obrazového snímku samotným odporcom, t. j. ku dňu 03.06.2010, boli úplne vypratané. Na danom snímku a v priestoroch nachádza len jeden pracovný stôl bez akéhokoľvek vybavenia, či stoličky. Súčasne súd poukazuje aj na obsah listiny označenej ako dodatok č. 1 k okamžitej výpovedi zo dňa 09.07.2010, kde samotný odporca priznal, že prevádzka musela byť zrušená a že navrhovateľa už dávnejšie upozornil, že si má hľadať iné pracovné miesto, pretože nie je schopný mu načas odporca vyplácať mzdu. Z uvedeného je zrejmé, že odporca zjavne nebol pripravený na to, aby navrhovateľovi prideľoval dohodnutý druh práce (servisný technik výpočtovej techniky a predajca výpočtovej techniky a príslušenstva) na dohodnutom mieste výkonu práce na adrese Dolný Val 301/21 v Žiline a rovnako, že jeho postup podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP voči navrhovateľovi bol vykonaný účelovo až potom, ako obdržal žiadosti navrhovateľa s upozornením, že z jeho strany dochádza k možnému naplneniu konania uvedeného v ust. § 214 Trestného zákona, sledujúc zámer skončiť pracovný pomer s navrhovateľom pred uplynutím výpovednej doby (podľa výpovede zo dňa 31.05.2010). Tomuto nasvedčuje aj skutočnosť, že odporca dňom 21.07.2010 ukončil svoju podnikateľskú činnosť (pričom tohto dňa bez pochybností výpovedná doba 2 mesiacov podľa ust. § 62 ods. 1 ZP nemohla uplynúť, aj keby sa podľa ust. § 38 ods. 4 ZP považovala výpoveď zo dňa 31.05.2010 navrhovateľovi za doručenú týmto dňom z dôvodu, že ju odmietol prijať). Navyše odporca počas trvania pracovného pomeru v od 01.02.2010 (začiatok pracovného pomeru) až do 31.05.2010 navrhovateľovi nevyplatil jeho mzdové nároky a týmto zásadne porušil svoju povinnosť podľa ust. § 47 ods. 1 písm. a) ZP. Za uvedených okolností súd nepovažoval absenciu navrhovateľa v práci v období od 01.06.2010 do 09.07.2010 (súd poukazuje na to, že navrhovateľ dňa 07.07.2010 prišiel na miesto výkonu práce, čo vyplýva aj z ním vyhotovených obrazových snímok) za porušenie pracovnej závažným spôsobom, tak ako to predpokladá ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Na základe týchto dôvodov súd návrhu v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Navrhovateľ si v ďalšom v konaní uplatnil predmetným návrhom peňažné nároky spočívajúce v jeho práve na zaplatenie mzdy za mesiace november 2009 v sume 142,27 €, december 2009 v sume 341,06 €, január 2010 v sume 344,84 €, február 2010 v sume 342,34 €, marec 2010 v sume 343,83 €, apríl 2010 v sume 342,64 € a máj 2010 v sume 341,42 €, spolu tak vo výške 2.198,40 € a na zaplatenie časti mzdy, ktorá mu bola strhnutá a nevyplatená z dôvodu poskytnutia stravných lístkov, ako aj nevyplatených príspevkov zamestnávateľa na stravovanie za mesiace: august 2009 - 10 ks, september 2009 - 20 ks, október 2009 - 20 ks, november 2009 - 20 ks, december 2009 - 21 ks, január 2010 - 18 ks (u predchádzajúceho zamestnávateľa), február 2010 - 19 ks, marec 2010 - 21 ks, apríl 2010 - 20 ks a máj 2010 - 21 ks, ktorá pri hodnote stravného lístka 2,70 € predstavuje celkovo sumu vo výške 513,- €. Podľa ust. § 118 ods. 1 ZP v platnom znení, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa ust. § 152 ods. 1 ZP v platnom znení, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Podľa ust. § 152 ods. 2 ZP v platnom znení, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Podľa ust. § 152 ods. 3 ZP v platnom znení, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 152 ods. 4 ZP v platnom znení, pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Podľa ust. § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou. Podľa ust. § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo 16. marca 2009 o sumách stravného uverejneného v Z. z. pod č. 110/2009 účinného dňom 25.03.2009, sumy stravného pre časové pásma sú: a) 3,60 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín. (75 % z tohto je suma 2,70 €). Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa urobeného prd začiatkom pojednávania vo veci, ktorým navrhovateľ vzal späť svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 685,90 €, t. j. uplatnených nárokov na zaplatenie mzdy za mesiace december 2009 a január 2010, súd v zmysle ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie zastavil. Pri rozhodovaní o zvyšku návrhu, t. j. zvyšku vyššie uvedených a navrhovateľom uplatnených nárokov na zaplatenie nevyplatenej mzdy a zaplatenie časti mzdy, ktorá mu bola strhnutá a nevyplatená z dôvodu poskytnutia stravných lístkov, ako aj nevyplatených príspevkov zamestnávateľa na stravovanie, súd vychádzal z nasledovných úvah. Súd vychádzal z dohody uzavretej dňa 01.02.2010 označenej ako dodatok k pracovnej zmluve navrhovateľa zo dňa 01.02.2010, ktorej obsahom bol záväzok odporcu podľa ust. § 531 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorým sa tento zaviazal prebrať dlh pôvodného zamestnávateľa navrhovateľa Mgr. Evy Kortišovej - GLOBAL PDL voči navrhovateľovi spočívajúci v nevyplatenej mzde za mesiace september 2009 v sume 333,27 €, október 2009 v sume 342,01 €, november 2009 v sume 342,27 €, december 2009 v sume 341,06 €, január 2010 v sume 344,84 €, spolu v sume 1.703,45 € a v nevyplatenej cene za nevydané stravné lístky v hodnote 2,70 € za kus za mesiace: august 2009 - 10 ks, september 2009 - 20 ks, október 2009 - 20 ks, november 2009 - 20 ks, december 2009 - 21 ks a január 2010 - 18 ks, spolu v hodnote 109 ks x 2,70 € = 294,30 €. Súd považoval za zrejmé, aj keď to v tejto dohode písomne explicitne vyjadrené nie je, že navrhovateľ s prevzatím dlhu odporcom vyjadril súhlas (keďže táto dohoda bola súčasťou jeho pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2010 a na túto sa aj navrhovateľ v návrhu odvolával). V zmysle uvedenej dohody tak navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od odporcu úhradu vyššie špecifikovaných pohľadávok. Navrhovateľ si tak v konaní po späťvzatí návrhu v ďalšom uplatňoval svoje pohľadávky jednak vyplývajúce z uzavretého pracovného pomeru s predchádzajúcim zamestnávateľom Mgr. Evou Kortišovou - GLOBAL PDL, a to pohľadávku na vyplatenie časti mzdy za mesiac november 2009 v sume 142,27 € a pohľadávku na zaplatenie časti mzdy, ktorá mu bola strhnutá a nevyplatená z dôvodu poskytnutia stravných lístkov, ako aj nevyplatených príspevkov zamestnávateľa na stravovanie za mesiace: máj 2009 - 18 ks, jún 2009 - 20 ks, júl 2009 - 22 ks, august 2009 - 10 ks, september 2009 - 20 ks, október 2009 - 20 ks, november 2009 - 20 ks, december 2009 - 21 ks, január 2010 - 18 ks, spolu v sume 456,30 €. Súčasne si uplatnil aj pohľadávky titulom zaplatenia mzdy prináležiacej mu z pracovného pomeru uzavretého s odporcom vo výške 1.370,23 € za mesiace február až máj 2010 a pohľadávku na zaplatenie časti mzdy, ktorá mu bola strhnutá a nevyplatená z dôvodu poskytnutia stravných lístkov, ako aj nevyplatených príspevkov zamestnávateľa na stravovanie za mesiace február 2010 - 19 ks, marec 2010 - 21 ks, apríl 2010 - 20 ks a máj 2010 - 21 ks, ktorá pri hodnote stravného lístka 2,70 € / ks predstavuje celkovo sumu vo výške 218,70 €. Navrhovateľ si tak návrhom uplatňoval jednak nárok na zaplatenie dohodnutej mzdy podľa ust. § 118 ods. 1 ZP, ako aj nárok na zaplatenie príspevku zamestnávateľa na stravovanie podľa vyššie citovaného ust. § 152 ZP v spojení s ust. § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo 16. marca 2009 o sumách stravného uverejneného v Z. z. pod č. 110/2009. Z vyššie uvedených skutkových zistení súdu vyplýva, že návrhom uplatnené nároky navrhovateľa tomuto v súlade s citovanými ust. ZP vznikli v uplatnenej výške (uvedené vyplýva jednak z dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.02.2010 a jeho prílohy č.l. 15 a 16 spisu a jednak zo mzdového listu navrhovateľa za rok 2010 na č.l. 42 spisu). Rovnako odporca nenamietal svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľom uplatnené nároky v rozsahu mzdy vo výške 1.370,23 € (teda s výnimkou časti mzdy za mesiac november 2009 vo výške 142,27 €) a v rozsahu mzdy, ktorá bola navrhovateľovi strhnutá a nevyplatená z dôvodu poskytnutia stravných lístkov, ako aj nevyplatených príspevkov zamestnávateľa na stravovanie vo výške 513,- €. Tieto svoje záväzky odporca v konaní uznal čo do dôvodu, ako aj výšky. Keďže vykonaným dokazovaním nevyšiel najavo opak a odporca toto ani netvrdil, súd vychádzal z toho, že odporca doposiaľ navrhovateľovu pohľadávku v sume 1.883,23 € neuhradil. Súd tak návrhu v tejto časti vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.883,23 €. Medzi účastníkmi ostala sporná skutočnosť, či zo strany odporcu došlo k úhrade časti mzdy za november 2009 vo výške 142,27 €. Odporca poukazoval na to, že mzda za november 2009 bola navrhovateľovi vyplatená v celej výške 342,27 €, čo navrhovateľ potvrdil svojim podpisom na výplatnej listine za mesiac november 2009 (č.l. 54 spisu). Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že podpis na výplatnej listine za mesiac november 2009 je jeho podpisom a týmto podpisom potvrdzoval prevzatie mzdy za mesiac november 2009. V ďalšom však uviedol, že v skutočnosti mu bola mzda vyplatená len do výšky 200,- €. Súd však vzhľadom na tvrdenie odporcu o úhrade celej mzdy za mesiac november 2009 v spojení s uvedeným predloženým dôkazom, ktorého pravosť navrhovateľ nepoprel, považoval tvrdenie navrhovateľa o fiktívne vystavenom doklade čo sa týka sumy 142,27 € za účelové a nepreukázané. Z tohto dôvodu súd návrh v časti o zaplatenie sumy 142,27 € zamietol. Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na to, že navrhovateľ si v konaní uplatňoval väčší počet nárokov tak, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odpor (odvolanie) odporca. Uznesením súdu prvého stupňa č. k. 6C/165/2010-106 zo dňa 09.09.2011 bol odporca vyzvaný, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia svoje podanie zo dňa 26.07.2011, označené ako odpor voči uzneseniu v časti neplatnosti výpovede doplnil o náležitosti konkretizované v uznesení s tým, že ak odvolanie nebude v uvedenej lehote doplnené, predloží súd I. stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý odvolanie odmietne. Odporca podaním zo dňa 6. novembra 2011 doručeným prvostupňovému súdu dňa 07.11.2011 doplnil svoje podanie s tým, že sa jedná o odvolanie proti rozsudku 6C/165/2010-86. Uvádzal, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a týkalo sa hlavne určenia „že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 09.07.2010 je neplatné“. Tvrdil, že je presvedčený o zaujatosti súdu, ktorý nadržiava absentérovi, špekulantovi a nesprávne nekriticky použil na zdôvodnenie judikát 1Co/217/2005. Domáha sa spravodlivého posúdenia podvodu, ktorý na ňom spáchal navrhovateľ, ktorého vyplatil. Jeho jedinou chybou bolo, že neboli peniaze na výplaty. Navrhovateľ dokázateľne nemal záujem o prácu a nie nezmysel, že mu nebola prideľovaná práca. Poukazoval na to, že navrhoval dohodu a zmierlivé doriešenie sporu. K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu I. stupňa, ktorým určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu dal odporca listom zo dňa 09.07.2010 potvrdil. Odporca po vynesení prvostupňového rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť 1.883,23 €, tieto uhradil dňa 18.08.2011 vo výške 686,17 € a dňa 20.09.2011 vo výške 1.197,06 €, a preto v tejto časti na návrhu netrvá, aby bol zaviazaný zaplatiť 1.883,23 € a v tejto časti berie svoj návrh späť a žiada konanie zastaviť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v sume 103,49 €. Vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu je v rozpore so zákonom. Pracovná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 01.02.2010, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté na adrese Dolný Val 301/21, Žilina. Bol u odporcu zamestnaný ako servisný technik výpočtovej techniky. Dňa 31.05.2010 mu bola odporcom daná výpoveď z pracovného pomeru podľa §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu jeho nadbytočnosti v súbehu s § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti. V tejto mu odporca oznámil, že mu ako zamestnancovi priznáva odstupné vo výške dvoch mesačných platov, že skončenie pracovného pomeru nastane z uvedených dôvodov dňa 31.05.2010 o 17.00 hod. s tým, že finančné záležitosti vrátane odstupného a stravných lístkov mu mali byť údajne zaslané. Výpoveď zo dňa 31.05.2010 mu v tento deň doručená nebola, táto bola odporcom podaná na pošte dňa 02.06.2010 a jemu doručená v mesiaci jún 2010. Pracovný pomer mu mal skončiť až dňom 31.08.2010. Do tohto dátumu pracovný pomer mal trvať a odporca mu bol povinný prideľovať prácu podľa dohodnutej pracovnej zmluvy. Dňa 11.06.2010 bola odporcovi prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná výzva, ktorá sa dňa 15.06.2010 vrátila z dôvodu, že je adresát neznámy. Výzva bola opakovane dňa 16.06.2010 zaslaná odporcovi na dve adresy na M.R.P. X, Z., ktorá zásielka sa opätovne vrátila z dôvodu, že adresát je neznámy a druhá bola zaslaná na adresu B. U. XXXX/X, J. W., ktorú zásielku si odporca prezval. Obsahom výzvy bola výzva odporcovi, aby určil deň jeho nástupu do práce, prideľoval dohodnutý druh práce, nakoľko pracovný pomer naďalej trvá a v žiadnom prípade nemohol skončiť 31.05.2010, že má nárok na odstupné vo výške dvoch mesačných platov. Súčasne mu bolo oznámené, že neboli uhradené mzdové nedoplatky vo výške 513,- € (hodnota stravných lístkov) a nevyplatené mzdové prostriedky za mesiace november, december 2009, január až máj 2010, spolu vo výške 2.198,40 €. Dňa 30.06.2010 mu bolo doručené upozornenie zo dňa 27.06.2010, ktoré súvisí s neuspokojivým plnením pracovných úloh a povinností, v ktorom bol upozornený na nedostavenie sa do práce dňa 01.06.2010 a neuvedenie žiadneho dôvodu pracovnej neprítomnosti, čím mal hrubo porušiť pracovnú disciplínu. V upomienke sa odporca ohrádza argumentom, že žiadnu výpoveď nedostal, že je aj naďalej zamestnancom jeho firmy a to až do 31.08.2010. V prípade, ak nedôjde k jeho okamžitej náprave, môže dôjsť na základe § 70 Zákonníka práce k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru. Dňa 30.06.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal odporcovi list, v ktorom mu oznámil, že jeho tvrdenia sú zavádzajúce, nakoľko výzva, ktorú mu bola zaslaná na adresu prevádzky, aby ho zamestnával, bola vrátená z dôvodu, že adresát je neznámy a opätovne ho vyzval, aby prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy a písomne určil deň nástupu do práce, pričom miesto výkonu práce môže byť len Dolný Val 301/21, Žilina tak, ako to bolo určené pracovnou zmluvou. Dňa 02.07.2010 mu bolo odporcom opätovne doručené druhé upozornenie v súvislosti s neuspokojivým plnením pracovných úloh a povinností. V tomto smere a vzhľadom na upozornenie v súvislosti s neuspokojivým plnením pracovných úloh a povinností a nedostavenia sa do práce, poukázal na tú skutočnosť, že predmetná prevádzka na adrese Dolný Val 301/21 v Žiline, kde mal prácu vykonávať, bola zatvorená, nevykonávala sa tam žiadna činnosť. Opätovne poukazoval na to, že mu nebolo umožnené vykonávať prácu, ktorá mu nebola od 01.06.2010 podľa pracovnej zmluvy pridelená. Argumentoval skutočnosťou, že mu zo strany odporcu nebola oznámená ani iná adresa miesta výkonu práce a podľa uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2010 sa za miesto výkonu práce ako podstatnej časti pracovnej zmluvy považuje Dolný Val 301/21, Žilina. Aj napriek ďalšiemu listu právneho zástupcu zo dňa 07.07.2010 a predchádzajúcich výziev odporca neurčil deň jeho ďalšieho nástupu do práce, nepridelil mu žiadnu prácu a neumožnil mu ju tak vykonávať na mieste výkonu práce, ako mu aj nevyplatil nedoplatky predchádzajúceho zamestnávateľa. Nie si je vedomý, že by s odporcom uzavrel dohodu o zmene pracovných podmienok, jeho postup tak považuje za účelový, nakoľko vyšli najavo i skutočnosti, že ku dňu 21.07.2010 podnikateľský subjekt Ing. František Kortiš - MULTI MEDIA COMP ukončil svoju činnosť. Dňa 10.07.2010 odporca vystavil zápočtový list, v ktorom konštatoval, že bol u neho zamestnaný od 01.02.2010 do 09.07.2010 a že dôvodom skončenia pracovného pomeru je ust. § 70 Zákonníka práce. O tomto okamžitom skončení sa dozvedel len z tohto zápočtového listu, ktorý mu bol zaslaný spolu s výplatnými lístkami za mesiac jún 2010 a júl 2010. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojedávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 09.07.2010 je neplatné, ktorým bol návrh v časti o zaplatenie sumy 142,27 € zamietnutý, konanie v časti o zaplatenie sumy 685,90 € zastavené s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie. Odvolací súd vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa s návrhom, ktorým vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 1.883,23 € voči odporcovi späť, pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania v uvedenej časti, zrušil rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.883,23 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 208 O.s.p. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V zmysle ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Ak dôjde k späťvzatiu návrhu v priebehu odvolacieho konania, postup odvolacieho súdu je upravený tak, aby sa anuloval doterajší stav konania, aby nastal taký stav, aký nastane pri späťvzatí návrhu pred prvostupňovým súdom. Na to, aby späťvzatie návrhu na začatie konania po vynesení rozhodnutia prvostupňovým súdom bolo účinné, je potrebné, aby odvolací súd toto späťvzatie pripustil. Rozhodnúť o späťvzatí návrhu na začatie konania ak k tomuto úkonu navrhovateľa došlo po vynesení rozhodnutia prvostupňovým súdom, patrí vždy do právomoci odvolacieho súdu, nemôže tak urobiť prvostupňový súd. Ak odvolací súd späťvzatie návrhu pripustí, zruší uznesením rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Keďže navrhovateľ svojim prejavom dal najavo, že nemá záujem pokračovať v konaní o povinnosti odporcu zaplatiť mu sumu 1.883,23 € z dôvodu splnenia záväzku zo strany odporcu, zobral v tejto časti svoj návrh späť. Krajský súd v zmysle ust. § 208 O.s.p. po pripustení späťvzatia a po zrušení rozsudku okresného súdu konanie v tejto časti zastavil (u odporcu neboli zistené dôvody, pre ktoré by so späťvzatím časti návrhu nesúhlasil, sám v odvolaní uvádzal, že navrhovateľa vyplatil). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom a záverom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého je okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 09.07.2010 neplatné a to z dôvodu, že i keď navrhovateľ v dňoch 01.06.2010 do 06.07.2010 nenastúpil do práce v dohodnutom mieste výkonu práce, nemožno toto konanie navrhovateľa ako zamestnanca považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože mu zamestnávateľ, t.j. odporca, neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy (prekážky v práci na strane zamestnávateľa). Navrhovateľ ako zamestnanec prestal vykonávať prácu nie na základe vlastného rozhodnutia, ale z dôvodov na strane zamestnávateľa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca nemohol navrhovateľovi prideľovať dohodnutý druh práce (servisný technik výpočtovej techniky a predajca výpočtovej techniky a príslušenstva) na dohodnutom mieste výkonu z práce na adrese Dolný Val 301/21 v Žiline a to z dôvodu, že prevádzka musela byť zrušená a prenajaté priestory odporcom, resp. Mgr. Evou Kortišovou Global PDL, boli dané do pôvodného stavu dňa 31.05.2010. Počítače boli presťahované a činnosť odporcu mala byť vykonávaná už len prostredníctvom internetového obchodu. Navrhovateľ viackrát vyzval prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporcu, aby mu prideľoval prácu v zmysle pracovnej zmluvy, v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce. Odporca na výzvy reagoval tak, že navrhovateľa upozornil na jeho neospravedlnené absencie a vyzval ho k nástupu do práce, pričom navrhovateľovi neuviedol, kde má do práce nastúpiť. Odvolací súd taktiež nepovažoval absenciu navrhovateľa v práci v období od 01.06.2010 do 09.07.2010 za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom tak, ako to predpokladá ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o zastavenie konania o zaplatenie sumy 685,90 €, ku ktorému došlo na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, ktorým vzal navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 685,90 € späť. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu o zaplatenie sumy 142,27 €, v tejto časti odvolací súd konštatuje, že v tejto časti navrhovateľ nezvládol dôkazné bremeno. Tvrdenie navrhovateľa o fiktívne vystavenom doklade, čo sa týka sumy 142,27 €, považoval za účelové a nepreukázané. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.