Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21CoE/74/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111200588 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111200588.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zumerovou, so sídlom Exekútorského úradu F.. X. XX, H., vo veci oprávneného: Majetkový Holding, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 35 823 364, práv. zast. Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou so sídlom H. V. X/A, L., proti povinným: 1/ H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. R. XXX/X, B.-J. M., 2/ H. L., rod. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom R. X, B., obaja právne zastúpení spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, Žilina, zast. konateľom Mgr. Martinom Dikošom, advokátom, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť za strany každého povinného sumu 140 438,11 Eur, o odvolaní povinných v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 18Er/53/2011-128 zo dňa 03.01.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu potvrdzuje. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o dedičstve po poručiteľke Ing. H. Y., vedené pod sp. zn. 30D/283/2007. V odôvodnení okresný súd uviedol, že exekúcia sa vedie na základe návrhu oprávneného zo dňa 23.10.2010 a na základe exekučného titulu, ktorým je zápisnica Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27-24 K 68/97 zo dňa 03.06.1999. Povinní dňa 01.06.2011 podali na súde a u súdnej exekútorky námietky proti exekúcii, ktoré vyšší súdny úradník podľa obsahu posúdil ako návrh na odklad exekúcie a uznesením č. k. 18Er/53/2011-92 zo dňa 28.6.2011 odklad exekúcie povolil do právoplatného skončenia konania o dedičstve sp. zn. 30D/283/2007 a zároveň v tomto uznesení zamietol námietku premlčania. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie povinní. Popreli, že svojim podaním zo dňa 01.06.2011 podali návrh na odklad exekúcie. V napadnutom uznesení č. k. 18Er/53/2011-128 zo dňa 03.01.2012 po odkaze na § 347 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len „O.s.p) sudca uviedol, že priznáva povinným, že z obsahu ich podania zo dňa 01.06.2011 nie je možné vyvodiť, že by boli podali návrh na odklad exekúcie, a preto o tomto návrhu bude potrebné rozhodnúť ako o námietkach proti exekúcii. Avšak podľa ust. § 56 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). môže súd aj bez návrhu povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. V napadnutom rozhodnutí okresný sud konštatoval skutkový stav, že po smrti právneho predchodcu povinných, na ktorého bol vyhlásený konkurz, bol uznesením č. k. 27-24 K 68/97-496 zo dňa 08.11.2006 konkurz zrušený a konečná správa a vyúčtovanie odmeny a výdavkov SKP bola schválená dňa 14.10.2005 a následne bola postúpená Okresnému súdu Žilina. Na základe tohto podania začal okresný súd dodatočné dedičské konanie po poručiteľke ex offo, v ktorom bolo vydané osvedčenie o dedičstve č. k. 30D 283/2007-300 zo dňa 02.11.2010. Oprávnený ako veriteľ si uplatnil svoju pohľadávku v dedičskom konaní. V osvedčení o dedičstve sa konštatuje, že prítomní účastníci po oboznámení sa s pasívami poručiteľky neuznali tieto pasíva (medzi nimi aj pohľadávku oprávneného), a preto nežiadajú, aby tieto boli radené do pasív dedičstva. Zákonnými dedičmi po úpadcovi boli povinní v rade 1/ a 2/. Osvedčenie o dedičstve bolo oprávnenému doručené až po tom, čo podal proti tomuto uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Žiline vrátil spis okresnému súdu (ako súdu dedičskému) bez rozhodnutia s tým, že ak po vykonanom šetrení bude doložená pravdivosť tvrdení spoločnosti Majetkový Holding, a.s. (oprávnený) o prihlásení, uznaní pohľadávky v rámci konkurzu vedeného na majetok úpadcu - poručiteľa (právny predchodca povinných), teda že pohľadávka je uvedená v zozname prihlášok a je možné ju kvalifikovať ako pohľadávku zistenú, okresný súd má zohľadniť vykonané šetrenie v otázke doručovania osvedčenia. Po doplnenom dokazovaní okresný súd doručil osvedčenie o dedičstve aj oprávnenému ako účastníkovi konania, z čoho vyplýva, že doložka právoplatnosti bola na uvedenom osvedčení vyznačená predčasne a toto zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Okresný súd mal za preukázané, že oprávnený si uplatnil svoju pohľadávku v dedičskom konaní, vo veci bolo vydané osvedčenie o dedičstve dňa 02.11.2010 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, avšak v dedičskom konaní sa pokračuje. Exekúcia bola riadne začatá voči povinným ako právnym nástupcom po zomrelom úpadcovi, a to na základe exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. i) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Doposiaľ dedičské konanie nie je ukončené, finančné prostriedky, ktoré majú byť predmetom dedenia majú k dispozícii povinní v rade 1/ a 2/. Vzhľadom na ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka je predpoklad, že môže dôjsť k zastaveniu exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, a to podľa výsledkov právoplatne skončeného dedičského konania po úpadcovi (zatiaľ súdu nie je známe do akej výšky dedičia zodpovedajú za poručiteľové dlhy, disponujú jeho finančnými prostriedkami), preto súd v zmysle ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia dedičského konania sp. zn. 30D/283/2007. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podali v zákonnom stanovej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie povinní v rade 1/ a 2/ a žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako nedôvodné zrušil. Uviedli, že už v námietkach proti exekúcii namietali, že osvedčenie o dedičstve sp. zn. 30D/283/2007 zo dňa 02.11.2010 nenadobudlo právoplatnosť, povinní nie sú právoplatnými dedičmi a teda ani účastníkmi exekučného konania, a z dôvodu tohto nedostatku žiadali exekúciu zrušiť. Osvedčenie o dedičstve, pokiaľ má byť exekučným titulom, musí by vybavené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Poukázali na ustálenú judikatúru (napr. rozhodnutie R18/1969), v zmysle ktorej, výkon rozhodnutia možno nariadiť a uskutočniť proti dedičom toho, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, ak osoba dediča a rozsah dedičstva sú preukázané právoplatným rozhodnutím. Povinní uviedli, že v poverení exekútora na vykonanie exekúcie je ako exekučný titul označený výpis zo zápisnice z prieskumného konania vo veci konkurzného konania vedeného Krajským súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 27 - 24 K 68/97 v spojení s právoplatným osvedčením o dedičstve sp. zn. 30D/283/2007 zo dňa 02.011.2010. Už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie mala byť preukázaná skutočnosť, kto je dedičom povinného, a to právoplatným a vykonateľným osvedčením o dedičstve, keďže bez nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve nebolo a do dnešného dňa nie je možné určiť okruh účastníkov exekučného konania na strane povinných. Neexistuje žiadny právny dôvod, aby rozhodnutie o námietkach bolo odložené až na dobu, keď odpadne prekážka, pre ktorú bol odklad exekúcie povolený. Povinní poukázali na vnútornú rozpornosť napadnutého uznesenia, keď súd tvrdí, že o námietkach povinných, podstatou ktorých je neexistencia právoplatného exekučného titulu, t.j. nedostatok aktívnej procesnej legitimácie na strane povinných, má byť rozhodnuté samostatným uznesením, na druhej strane považuje za preukázané, že exekúcia bola riadne začatá. Takéto odôvodnenie činí napadnuté uznesenie absolútne nezrozumiteľným. Oprávnený sa vyjadril k odvolaniu povinných a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Právny názor povinných o nutnosti preukázania prechodu práv a povinností z exekučného titulu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu v dedičskom konaní považuje za nesprávny. Ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku nevyžaduje na preukázanie prechodu práv a povinností z povinného- poručiteľa na dedičov predloženie právoplatného osvedčenia o dedičstve. Prechod práv a povinností nastal už zo zákona ku dňu smrti poručiteľa a nie rozhodnutím súdu v dedičskom konaní. Tvrdenie o nemožnosti určiť okruhu účastníkov na strane povinných je nesprávne. Je nepochybné, že dedičia neodmietli v zákonom stanovenej lehote dedičstvo podľa ust. § 463 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pasívna legitimácia povinných v tomto exekučnom konaní je nepochybná. Na právnom nástupníctve povinných nemení nič skutočnosť, že osvedčenie o dedičstve zo dňa 02.11.2010 nenadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ povinní namietajú, že osvedčenie o dedičstve nemá atribúty exekučného titulu, oprávnený poukázal na to, že predmetné exekučné konanie nie je vykonávané na podklade osvedčenia o dedičstve zo dňa 02.11.2010 ako exekučného titulu, ale oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade výpisu zo zápisnice z prieskumného pojednávania ako exekučného titulu. Oprávnený predložil osvedčenie o dedičstve za účelom preukázania prechodu povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu zo zákona z poručiteľky na osoby povinných v rade 1/ a 2/ v zmysle § 460 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko osvedčenie o dedičstve zo dňa 02.11.2010 preukazuje skutočnosť, že povinní ako dedičia dedičstvo neodmietli. Povinní odmietajú akceptovať, že exekučným titulom je zápisnica z prieskumného pojednávania a nie osvedčenie o dedičstve. Judikatúru, na ktorú poukazujú povinní, oprávnený považuje za neaktuálnu a právnym vývojom prekonanú. Povinní ako dedičia zodpovedajú zo zákona za dlhy poručiteľa spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje iba mieru, v akej sa navzájom podieľajú na úhrade poručiteľových dlhov. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 56 ods. 7 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p potvrdil. V predmetom prípade sudca rozhodol o odklade exekúcie ex offo, pričom v odôvodnení uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva, že mieni v plnom rozsahu vyhovieť odvolaniu povinných proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, t.j. je potrebné rozhodnúť o všetkých námietkach proti exekúcii vznesených povinnými, avšak rozhodnutie o námietkach vyhradil na čas, kedy bude definitívne rozhodnuté v dedičskom konaní po právnom predchodcovi povinných. Dôvodom odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku je skutočnosť, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Exekučný súd povolí odklad napríklad vtedy, ak potrebuje vykonať dokazovanie, či má byť exekúcia zastavená, alebo ak prebieha konanie, kde možno predpokladať, že jeho výsledkom bude dôvod na zastavenie exekúcie (napríklad konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku proti exekučnému titulu). Odklad exekúcie podľa tohto ustanovenia možno povoliť aj v určitej časti, napríklad vo vzťahu k určitej veci alebo majetku, ak má byť exekúcia zastavená iba čiastočne. Ak súd odklad exekúcie povolí, súdny exekútor nemôže vykonávať úkony exekučnej činnosti smerujúce k speňaženiu majetku povinného alebo k nútenému splneniu inej povinnosti, t. j. nemôže vykonať dražbu alebo vydať exekučný príkaz. Súdny exekútor nemôže vydávať ani nové príkazy na začatie exekúcie a určovať ďalšie spôsoby vykonania exekúcie, avšak aj počas povoleného odkladu exekúcie je oprávnený zisťovať majetok povinného. Účinky, ktoré má odklad exekúcie na blokácie majetku povinného vykonané pred povolením odkladu, sú rozdielne v závislosti od dôvodu povolenia odkladu. Ak je odklad povolený z dôvodu, že možno očakávať zastavenie exekúcie (§ 56 ods. 2), je účelom odkladu iba zabrániť zexekvovaniu majetku. Zákaz výplaty zadržaných súm povinnému preto trvá, zadržané sumy sa však nevyplácajú oprávnenému. Osud zadržaných súm bude závisieť od toho, či bude exekúcia zastavená (vyplatenie povinnému), alebo či bude odklad exekúcie zrušený (vyplatenie oprávnenému). Krajský súd z obsahu spisu zistil, zo strany oprávneného došlo k prihláseniu pohľadávky do dedičského konania, ale nebola dedičmi uznaná. Po tom, čo bolo dňa 29.11.2010 oprávnenému doručené oznámenie Okresného súdu Žilina zo dňa 22.11.2010, že odmieta žiadosť oprávneného o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn. 30D/283/2007, nakoľko nebol účastníkom dedičského konania, možnosť uspokojenia pohľadávky v dedičskom konaní bola pre oprávneného ukončená a oprávnený sa naďalej domáhal uspokojenia svojej pohľadávky v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v poslednom platnom znení pre predmetné konkurzné konanie, t.j. cestou exekúcie. Zároveň sa oprávnený domáhal nápravy pochybení v dedičskom konaní prostredníctvom žiadosti podľa § 175zca ods. 4 O.s.p. na pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn 30D/283/2007 zo dňa 09.11.2010, doručenej okresnému súdu k sp. zn. 30D/283/2007 dňa 10.11.2010, ktorá obsahovala aj návrh na zabezpečenie dedičstva v zmysle § 175e O.s.p., doplnenou podaním zo dňa 15.11.2010. Z dôvodu právnej istoty podal oprávnený aj odvolanie proti uzneseniu o osvedčení dedičstva č. k 30D/283/2007-300 zo dňa 02.11.2010. Je potrebné uviesť, že oprávnený sa nemohol spoliehať na to, že v dôsledku týchto jeho právnych krokov dôjde k znovuotvoreniu dedičského konania, teda podanie návrhu na vykonanie exekúcie bolo jedinými istým spôsobom uplatnenia jeho práva. V predmetnom prípade predstavuje práve dedičské konanie po poručiteľke Ing. H. Y. také konanie, ktorého výsledok môže byť dôvodom na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodu postupu podľa § 175p resp. § 175t a nasl. O.s.p.), a preto sú splnené predpoklady na odklad exekúcie ex offo. V prípade, že pohľadávka oprávneného nebude v tomto dedičskom konaní vyriešená, napr. aj z dôvodu postupu dedičov podľa § 175k ods. 3 O.s.p., exekučné konanie môže ďalej prebiehať. Či je tento postup dedičov vôbec možný vo vzťahu k tzv. zistenej pohľadávke, je základnou právnou otázkou, ktorú neprislúcha riešiť exekučnému súdu, avšak jej vyriešenie súdom prejednávajúcim dedičstvo, má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie v tomto exekučnom konaní. Odvolací súd poukazuje na konštrukciu, akú zvolil zákonodarca v prípade smrti úpadcu. V zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. v znení účinnom od 01.02.1998 (podľa ktorého postupoval konkurzný súd) je pre súd, ktorý prejednáva dedičstvo, dôležitá správa o speňažovaní podstaty. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. v znení účinnom do 31.01.1998 pokiaľ úpadca zomrel v priebehu konkurzu, pohľadávky veriteľov sa vyporiadajú v rámci prejednania dedičstva primerane podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Pôvodne dedičské konanie prestavoval ďalšiu fázu konkurzu, neskôr bola právna úprava obmedzená len na ustanovenie úkonov, ktoré musí správca vykonať pred postúpením veci súdu príslušnému na prejednanie dedičstva. Možno usudzovať, že úmysel zákonodarcu smeroval k vysporiadaniu prihlásených pohľadávok v prípade smrti úpadcu v dedičskom konaní. K tomuto v predmetnom prípade nedošlo, a preto oprávnený využil zákonnú možnosť, ktorú mu poskytlo znenie § 45 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. v znení účinnom od 01.02.1998. Avšak treba poukázať aj na to, aký je účel tohto ustanovenia. Je ním možnosť veriteľov domáhať sa samostatne (návrhom na vykonanie exekúcie) ich uspokojenia z majetku, ktorý dlžník nadobudol po zrušení konkurzu. Pohľadávky veriteľov, zistené v konaní, avšak v rozvrhu neuspokojené, zrušením konkurzu nezanikajú. Je zrejme, že po smrti úpadca nenadobudne žiadny nový majetok, a teda použitie tohto ustanovenia v prípade smrti úpadcu v zmysle jeho účelu je otázne. Terajšia právna prax však akceptuje právny názor, že aj v prípade, ak dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený, dochádza k univerzálnej sukcesii v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 470 Občianskeho zákonníka. Dedič sa zo zákona stáva účastníkom už aj prebiehajúceho exekučného konania, teda nedochádza k zániku dlhu poručiteľa, ak nebola pohľadávka do dedičského konania veriteľom prihlásená, respektíve ak bola, ale nebola prejednaná alebo uznaná. (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22.07.2010, sp. zn. 4 M Cdo 18/2009). V odvolaní povinných sa nenachádzajú žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybnili exekučným poriadkom vyžadované podmienky, za ktorý možno povoliť odklad exekúcie ex offo. Hlavný odvolací dôvod smeruje k nesprávnemu postupu, kedy sudca vyhradil rozhodnutie o námietkach na neskoršiu dobu. Krajský súd sa oboznámil so všetkými okolnosťami tohto exekučného konania, a uzavrel, že v predmetnom štádiu konania sudca zvolil najvhodnejší procesný postup, napriek tomu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia mohlo byť formulované precíznejšie, aby bolo jasné, že sa nejedná o nové rozhodnutie sudcu v rámci postupu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., ale o samostatné rozhodnutie o odklade exekúcie ex offo. Exekučné konanie má charakter sporového konania, tento charakter sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, či možno vykonávať exekúciu, teda či sú splnené predpoklady na to, aby súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti smerujúce k speňaženiu majetku alebo k vynúteniu inej povinnosti. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd. Možno ju riešiť v troch rovinách, a to ako spor o začatie exekúcie (§ 50), spor o zastavenie exekúcie (§ 57) a spor o odklad exekúcie (§ 56). Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Námietky majú odkladný účinok na vykonávanie určitých úkonov exekučnej činnosti. Súdny exekútor nie je oprávnený vydať exekučný príkaz (§ 52) až do právoplatnosti uznesenia, ktorým sa námietky zamietli. Návrh na zastavenie exekúcie, na rozdiel od námietok proti exekúcii, však nemá odkladný účinok na vykonanie exekúcie (na vydanie exekučného príkazu). Exekučný súd musí v každom prípade o podaných námietkach rozhodnúť s výnimkou prípadu uvedenom v § 50 ods. 1 posledná veta O.s.p.. Nie je prípustné posúdiť námietky ako nesprávne označený úkon (§ 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a považovať ich za návrh na zastavenie exekúcie, návrh na odklad exekúcie. Každé podanie povinného doručené súdnemu exekútorovi v lehote na podanie námietok, v ktorom povinný uvádza, že podáva námietky proti exekúcii, má totiž určité účinky na ďalšiu činnosť súdneho exekútora, pričom súdny exekútor nie je oprávnený posudzovať ich obsah. Je však prípustné, aby exekučný súd, ak takéto podanie povinného hodnotí podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie, konal o tomto podaní súčasne ako o námietkach proti exekúcii a aj ako o návrhu na zastavenie exekúcie. Rovnako v prípade hodnotenia podania povinného ako návrhu na odklad exekúcie. V tomto exekučnom konaní bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, pričom už z príloh doložených k návrhu bolo zrejmé, že právoplatnosť a teda aj vykonateľnosť osvedčenia o dedičstve bolo spochybnená (oprávnený sa domáhal pokračovania v dedičskom konaní). Po doručení upovedomia o začatí exekúcie povinní podali námietky, podstatou ktorých, odhliadnuc od námietky premlčania, bolo namietanie, že exekúcia je neprípustná z dôvodu, že nebol preukázaný prechod práv a povinností na povinných z osoby zaviazanej v exekučnom titule, exekúcia nebola začatá dôvodne a je potrebné ju zastaviť. Problematiky prechodu práv a povinností z exekučného titulu pred začatím exekučného konania sa dotýka len ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. V prípade, že prechod práva alebo povinnosti nastal pred začatím exekučného konania (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), musí oprávnený už v návrhu na začatie exekúcie navrhnúť dôkaz na preukázanie prechodu práva alebo povinnosti, pokiaľ prechod nevyplýva priamo z právneho predpisu. Dôkazné bremeno znáša oprávnený. V prípade univerzálnej sukcesie po fyzickej osobe dôkazom môže byť napríklad rozhodnutie v dedičskej veci preukazujúce, že oprávnený zdedil priznanú pohľadávku alebo rozhodnutie v dedičskej veci preukazujúce, že povinný je dedičom osoby zaviazanej plniť z exekučného titulu a preukazujúce rozsah dedičstva, ktoré nadobudol. V tomto exekučnom konaní bola sporná právna otázka, či je možné začať a pokračovať v exekúcií, pokiaľ oprávnený nemá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v dedičskom konaní. Samotný prechod dlhov z poručiteľa na dediča vyplýva priamo zo zákona (§ 470 Občianskeho zákonníka). Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičov viac, zodpovedajú každý podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, pričom ich zodpovednosť je delená (nie je spoločná a nerozdielna). V rozhodnutí o dedičstve (vo forme uznesenia súdu alebo osvedčenia notára) môže byť dlh poručiteľa prechádzajúci na dedičov citovaný v súpise pasív dedičstva, avšak z rôznych dôvodov tam nemusí byť uvedený, čo ale nie je prekážkou podania návrhu na exekúciu voči dedičovi (dedičom). Dlh nemusí byť v položkách pasív citovaný preto, že ho dedičia zámerne neuviedli, alebo ho nepoznali alebo bol medzi nimi sporný (§ 175k ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Podľa názoru odvolacieho súdu oprávnený nemusí mať dedičské rozhodnutie k dispozícii a nemusí ho k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť, postačí, ak navrhne, aby súd vykonal dôkaz listinou a aby dedičské rozhodnutie za týmto účelom obstaral. Oprávnený ale musí už v návrhu na vykonanie exekúcie vypočítať, v akom rozsahu prešla judikovaná povinnosť na dediča, ktorého v návrhu označí ako povinného. Otázka, do akej výšky dlhy poručiteľa na dedičov skutočne prešli, môže byť skúmaná exekučným súdom v rámci konania o námietkach proti exekúcii alebo v rámci konania o zastavenie exekúcie. Predmetom námietok nemôže byť len samotné namietanie, že nie je isté, kto je dedičom po povinnom, keďže súd môže dočasne jednať s okruhom potencionálnych dedičov, teda nie je potrebné mať aj vykonateľné rozhodnutie v dedičskom konaní, aby sa jednalo o exekúciu oprávnene začatú. Súd tento záver dovodzuje aj z v súdnej praxi častejšieho prípadu, kedy povinný zomrie v priebehu exekučného konania (univerzálna sukcesia po počatí exekučné konania), kedy súd pokračuje s dedičmi (§ 107 ods. O.s.p.), exekučné konanie však nemožno prerušiť. Súdny exekútor, príp. exekučný sud musia vykonať úkony smerujúce k zisteniu, kto sú po poručiteľovi účastníci konania. V prípade smrti povinného sa v čase od úmrtia do právoplatnosti dedičského rozhodnutia koná so všetkými osobami, ktoré sú zistené ako okruh dedičov. V tomto štádiu konania môže byť v exekúcii postihnutý iba majetok, ktorý patril poručiteľovi ku dňu smrti, nie však iný majetok dedičov. Po právoplatnosti dedičského rozhodnutia sa koná s každým dedičom povinného v rozsahu, v ktorom na neho prešli záväzky poručiteľa. Exekúcia voči dedičovi sa potom môže týkať aj toho majetku dediča, ktorý nenadobudol dedením. Odvolací súd uzatvára, že postup exekučného súdu v predmetnom prípade bol procesne správny, pre správne rozhodnutie o námietkach povinných proti exekúcii spočívajúcich jednak v namietaní nedostatku pasívnej legitimácie a jednak v námietke premlčania, je potrebné vyčkať právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v dedičskom konaní a zároveň boli splnené zákonné predpoklady pre odklad exekúcie aj bez návrhu, a preto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd ešte dodáva, že rozhodnutie o odklade exekúcie, ktoré má síce v zásade beneficiárny charakter pre povinného, tým, že v tomto exekučnom konaní prechádzalo rozhodnutiu o námietkach proti exekúcií, nepredstavovalo rozhodnutie v prospech povinných. Keďže nedošlo hneď k zastaveniu exekúcie (k čomu smerujú námietky proti exekúcii), ale došlo len k odkladu exekúcie, v istom zmysle predstavuje pre povinných určitú ujmu, a preto odvolací súd pripustil možnosť odvolania, (pričom spravidla povinný nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti rozhodnutiu o odklade exekúcie) a odvolanie prejednal. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Povinní ohľadne svojho odvolania úspech nemali, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli, resp. si ich neuplatnili. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.