Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/64/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111203768 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111203768.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľky: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. P., ul. A. č. XXX/X proti odporcovi: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Jankou Chorvátovou, advokátkou, so sídlom M. ul. Č. XXX/ XX, N., v konaní o zaplatenie 689,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č. k. 14C/26/2011-120 zo dňa 1.12.2011 v súvislosti s opravným uznesením, č. k. 14C/26/2011-136 zo dňa 17.1.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľky o zaplatenie 689,19 eur s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 285,73 eur od 17.9.2010 do zaplatenia, s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 117,73 eur od 20.10.2010 do zaplatenia, s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 285,73 eur od 21.11.2010 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Opravné uznesenie okresného súdu, ktorým odňal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov, z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti vo vzťahu k odporcovi zaplatiť jej 689,19 eur s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých splátok, ako i uloženia povinnosti počnúc právoplatnosťou rozsudku, platiť Prvej stavebnej sporiteľni a.s. pravidelné mesačné splátky vo výške 285,73 eur, titulom úveru poskytnutého navrhovateľke a odporcovi Prvou stavebnou sporiteľnou, a.s. vo výške 33,133,92 eur, na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.12.2008 až do jeho úplného splatenia, zamietol. Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi na trovách konania 218,29 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní. Za nesporné považoval, že navrhovateľka uhradila na účet Prvej stavebnej sporiteľne celkovo 689,19 eur, a to 19.10.2010 sumu 286,- eur, 20.11.2010 sumu 286,-eur, 16.9.2010 sumu 285,- eur, pričom na úhradu jednej zo splátok si započítala zostatok po úhrade výživného 167,81 eur. Odporca potvrdil, že tieto úhrady navrhovateľke nerefundoval, hoci v zmysle dohody o vyporiadaní BSM medzi účastníkmi uzatvorenej 24.5.2010, odporca prevzal na seba záväzok vo výške 33,193,92 eur, titulom zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.12.2008 a zaviazal sa túto sumu zaplatiť od mája 2010 splátkami vo výške 285,73 eur Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.. V nadväznosti na uvedené, potom okresný súd skúmal, či v prípade úhrady 689,19 eur, ktorú vykonala navrhovateľka za odporcu, má navrhovateľka z titulu bezdôvodného obohatenia nárok na vrátenie predmetnej finančnej čiastky, alebo nie. V tejto súvislosti prihliadol najmä na zistenie, že v skutočnosti ku dňu uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM, bol záväzok účastníkov, v ktorom obaja vystupujú ako spoludlžníci, vo výške 26.628,01 eur, sumu zo spoločného záväzku vo výške 6.506,32 eur prevzala navrhovateľka 19.8.2010, t. j. až po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM, ktorou odporca prevzal na seba predmetný záväzok. Pokiaľ i navrhovateľka popierala existenciu dohody tvrdenej odporcom o tom, že za neho uhradí tri splátky medziúveru, považoval okresný súd tieto tvrdenia odporcu za pravdivé, nakoľko pred vykonaním troch splátok navrhovateľkou, neboli jej zo strany veriteľa PSS, a.s. zasielané žiadne upomienky, následkom ktorých by tak konala z obavy výkonu záložného práva, alebo exekúcie. Upomienka zo strany PSS, a.s. bola zaslaná až 10.1.2011, z evidencie o dlhu 179,52 eur k 31.12.2011. Zastal názor, že tri úhrady splátok za mesiace 9,10 a 11/2010, plnila navrhovateľka podľa dohody s odporcom, nakoľko jej bola poukázaná zostávajúca časť medziúveru, z ktorej ani časť plnenia neposkytla odporcovi, hoci sa jednalo o spoločný záväzok. Z dôvodu, že sa jednalo o úhradu spoločného záväzku po vyporiadaní BSM, ktorý odporca nemohol prevziať z dôvodu jeho neexistencie ku dňu vyporiadania BSM, mohol sa len zaviazať, že bude splácať celý úver aj po zostávajúcom čerpaní, ustálil, že odporca sa nemohol obohatiť na úkor navrhovateľky, nie je jej povinný nič vrátiť. Navyše takéto konanie by považoval i za rozpor s dobrými mravmi s tým, že navrhovateľka plnila aj svoj záväzok, nakoľko zo zmluvy o pôžičke, mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 12.12.2008, boli zaviazaní navrhovateľka a odporca ako spoludlžníci spoločne a nerozdielne. Celú sumu prijatých prostriedkov si podľa neho mohla navrhovateľka ponechať len po prejave vôle odporcu, ktorý by výslovne uviedol, že túto sumu jej prenecháva s tým, že uhradí za odporcu tri splátky úveru. Pokiaľ i odporca namietal neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM, v tomto smere okresný súd poukazoval na novelizované znenie ust. § 150 ods. 4 OZ, podľa ktorého, ak sa po vyporiadaní BSM rozhodnutím súdu, alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v ods. 4., teda absencia úplného okruhu masy aktív BSM, čo nemôže mať za následok neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM. Pokiaľ sa týkalo návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporcovi počnúc právoplatnosťou rozsudku platiť navrhovateľke pravidelné mesačné splátky vo výške 285,73 eur, vždy do 15-tého dňa v mesiaci na úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., titulom úveru poskytnutého navrhovateľke a odporcovi vo výške 33,193,92 eur, na základe zmluvy o mimoriadnom medzivúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.12.2008 uviedol, že v prvom rade navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná pre takýto nárok, nakoľko vo vzťahu k Prvej stavebnej sporiteľni a.s., navrhovateľka a odporca zostávajú stále spoločne a nerozdielne spoludlžníkmi. Dohoda o vyporiadaní BSM nezaväzuje tretie osoby, nedotýka sa práv tretích osôb, nakoľko sa jedná o dvojstranný právny úkon medzi bývalými manželmi, spoločný záväzok účastníkov vzniknutý za trvania BSM zostáva aj naďalej spoločným záväzkom len s tým, že ak záväzok plnil ten z účastníkov dohody o vyporiadaní BSM, ktorý záväzok neprevzal, má právo na náhradu (refundáciu) plnenia, ktoré platil za druhého účastníka, ktorý sa dohodou zaviazal, alebo na základe rozhodnutia súdu bol povinný uhradiť záväzok. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporcu v spore, účelnosť ním vynaložených trov konania. Opravným uznesením okresný súd navrhovateľke odňal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov s tým, že jej odporca platí mesačne na výživu detí sumu 132,- eur. V návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov neuviedla, že jej bolo zo strany PSS, a.s. poskytnutá suma 6.506,32 eur a začala po priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov podnikať. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie navrhovateľka. Zotrvala na popretí odporcom tvrdenej dohody s navrhovateľkou, že za neho zaplatí tri splátky úveru s tým, že o jej existencii neexistuje žiaden dôkaz, resp. odporca na preukázanie existencie takejto dohody neprodukoval v konaní žiadne dôkazné prostriedky. Napriek nepreukázaniu tejto skutočnosti súd si osvojil tvrdenia odporcu o existencii takejto dohody ako pravdivé, čo je neprípustné. Pokiaľ i súd si osvojil tvrdenia odporcu o existencii takejto dohody z toho, že pred výplatou troch splátok navrhovateľkou, táto prijala zostatok úveru vo výške 6.506,32 eur, v danom čase neboli zo strany PSS, a.s. zasielané navrhovateľke žiadne upomienky, v 09/2010 bol odporcovi odcudzený osobný automobil, ktorý prevzal titulom vyporiadania BSM, uviedla, že ani jedna z týchto skutočností nie je dôkazom toho, že takáto dohoda bola. Poukazovala, že odporca s výplatou zostatku úveru navrhovateľke súhlasil a preto nie je dôvod, aby mu navrhovateľka niečo poukazovala. Ak by absentoval súhlas odporcu, nebol by býval zostatok úveru navrhovateľke vyplatený. Za nie bez významu tiež považovala, že odporca v čase uzatvorenia dohody vedel, že časť úveru ešte nie je vyplatená, napriek tomu sa zaviazal k úhrade celého záväzku, následne s výplatou zostatku úveru navrhovateľke súhlasil. Pokiaľ navrhovateľka neobdržala v rozhodnom čase žiadnu upomienku od PSS, a.s., bolo to len z dôvodu, že úver pravidelne sledovala, každý mesiac sa dopytovala, či je riadne platený, resp. či netreba niečo doplatiť. Záver okresného súdu o rozpore s dobrými mravmi, aby za daného stavu sa zaviazal odporca na úhradu splátok označila za scestný a nesprávny, nakoľko navrhovateľka neplnila svoj záväzok, ale záväzok odporcu, nakoľko tento sa ako to vyplýva z dohody o vyporiadaní BSM zaviazal na splatenie celého záväzku. Za irelevantnú v tejto súvislosti považovala skutočnosť, že v septembri 2010 odcudzili odporcovi auto, ktoré mu pripadlo v rámci vyporiadania BSM, nakoľko túto udalosť nie je možné vo vzťahu k uzatvoreným dohodám a prevzatým záväzkom nejakým spôsobom zohľadňovať. Za pochybenie súdu tiež považovala, že rozhodol o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov na pojednávaní 1.12.2011, priamo v rozsudku, ktorý vyhlásil, pričom v písomnom vyhotovení rozsudku rozhodnutie o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov absentuje. Pokiaľ sa týkalo zamietnutia návrhu na uloženie povinnosti odporcovi splácať úver v jednotlivých mesačných splátkach, súhlasila, že dohoda o vyporiadaní BSM nezaväzuje tretie osoby, pričom poukazovala, že PSS, a.s. v tejto súvislosti nie je oprávnená, je len platobným miestom, nakoľko oprávnenou je navrhovateľka, voči ktorej sa odporca zaviazal, že úver doplatí na účet PSS, a.s.. Pokiaľ sa i odvoláva súd v tejto súvislosti na judikát Rc 22/1991, tento nerieši načrtnutú otázku, teda či je možné sa len domáhať vydania bezdôvodného obohatenia po plnení za druhého, alebo sa možno domáhať i plnenia zo samotnej dohody o BSM vo vzťahu k pasívam. Podľa nej nie je daný žiaden racionálny dôvod, prečo by súdne rozhodnutie zaväzujúce na opakujúce sa plnenie splátok úveru nemohlo byť vydané a práve v tejto súvislosti žiadala aplikovať a odvolať sa na dobré mravy a spravodlivosť. Žiadala zohľadniť, že navrhovateľka je matkou, samoživiteľkou, jej jediným majetkom je byt, zabezpečujúci predmetný úver, že tento úver nie je schopná ani po vynaložení všetkého úsilia splácať a nebolo by správne, ani spravodlivé po nej požadovať, aby tento úver splácala za odporcu a následne sa domáhala na odporcovi vrátenia za neho zaplatených splátok. Žiadala vziať zreteľ na záujem, ochranu maloletých detí, to že úver je zabezpečený bytom, v ktorom navrhovateľka s maloletými deťmi bývajú, a že stav neistoty navrhovateľky môže reálne pretrvávať až do úplného splatenia úveru, čo je v najlepšom prípade 13 rokov, prípadne pri riadnom nesplácaní úveru i dlhšie. V odvolacom návrhu preto žiadala, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil, návrhu navrhovateľky vyhovel. Pre prípad, že by rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcu splácať jednotlivé splátky úveru potvrdil, žiadala pripustiť dovolanie s tým, že ide o otázku, po právnej stránke, zásadného významu. Po obdržaní opravného uznesenia okresného súdu o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov, doručila navrhovateľka odvolanie, v ktorom upresnila, že pokiaľ jej odporca prispieva na výživu maloletých detí celkovou sumou 132,- eur mesačne, ide pri troch deťoch o sumu 66,- eur na jedno dieťa. Taktiež pokiaľ okresný súd zohľadňoval skutočnosť, že začala podnikať, uviedla, že v tejto súvislosti jej vznikajú zatiaľ len výdavky (nájomné, energie, zakupovanie pracovných pomôcok), nedosahuje žiaden príjem, z ktorého by mohla zabezpečiť stravu a potreby maloletých detí. Požiadala o zvýšenie výživného, odporca žiada výživné znížiť. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. Občiansky zákonník uprednostňuje, aby rozvedení manželia vykonali po zániku BSM jeho vyporiadanie dohodou a to podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Pre platnosť dohody je potrebná písomná forma len v prípade, ak sa dohoda medzi manželmi týka nehnuteľnosti. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve každého z manželov, prípadne ktoré zostanú v podielom spoluvlastníctve, s určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov. Obsah vyporiadania teda predpokladá predovšetkým rozdelenie veci, (hnuteľných a nehnuteľných) tvoriacich predmet BSM. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezdielovým spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ust. § 143 OZ do BSM. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ust. § 149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. V rámci vyporiadania BSM, nie je možné vyporiadávať majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov, avšak nevznikli v súvislosti s ich BSM, okrem toho ak ich rozvedení manželia sami neurobia predmetom vyporiadania. Vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní BSM. Všetky práva tretích osôb, pochádzajúce zo záväzkového vzťahu uzatvoreného s manželmi za trvania BSM, zostávajú nedotknuté. Dohoda o vyporiadaní BSM má totiž vo vzťahu k tretím osobám charakter akéhosi prevzatia záväzku jedným z manželov, ktorý však vo vzťahu k ním nemá žiadnu právnu relevanciu. V nadväznosti na uvedené a predmet prejednávanej veci, ktorý tvorí nárok navrhovateľky na zaplatenie 689,19 eur s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých splátok, ktorého sa vo vzťahu k odporcovi domáha ako náhrady plnenia, ktoré za neho vo vzťahu k PSS, a.s. uhradila a uloženia povinnosti odporcovi, aby pravidelne splácal Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. pravidelné mesačné splátky vo výške 285,73 eur, celkovo na úhradu úveru, poskytnutého navrhovateľke a odporcovi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. vo výške 33.193,92 eur, na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.12.2008, ako i výsledky vykonaného dokazovania, krajský súd považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ z dohody o vyporiadaní BSM účastníkov jednoznačne vyplýva, že odporca na seba prevzal dlh (úver) vo výške 33.193,92 eur, titulom zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.12.2008, v celom ostávajúcom rozsahu a zaviazal sa tento splácať počnúc mesiacom máj 2010 až do úplného zaplatenia pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 285,73 eur, na účet stavebného úveru, prevzal tým celý záväzok na seba bez ohľadu na to, že v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM bol záväzok účastníkov, v ktorom obaja vystupovali ako spoludlžníci vo výške 26.628,01 eur. Účastníci totiž sami urobili predmetom vyporiadania sumu 33.193,92 eur, ktorá zohľadňovala i výplatu zvyšku úveru vo výške 6.506,32 eur v prospech navrhovateľky. Zostatok úveru vo výške 6.506,32 eur bol totiž vyplatený na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.12.2008 a nejednalo sa o iný resp. nový úverový vzťah, ktorý by vznikol až po zániku, prípadne vyporiadaní BSM. Ak totiž odporca na základe dohody o vyporiadaní BSM prevzal na seba záväzok, vo vzťahu k PSS, a.s. zo zmluvy uzatvorenej 12.12.2008 vo výške 33.193,92 eur, je potrebné vychádzať z takto prejavenej vôle účastníkov, nakoľko oni sami urobili predmetnom vyporiadania predmetnú finančnú čiastku a ani súd nemôže, resp. nie je oprávnený dohodu účastníkov o vyporiadaní BSM v tomto smere modifikovať, resp. meniť. Z týchto dôvodov potom krajský súd nesúhlasil s postupom okresného súdu, pokiaľ zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vo vzťahu k odporcovi zaplatenia 689,19 eur s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých, ňou zaplatených splátok za september až november 2010, nakoľko splátky úveru plnila, hoci takýto záväzok podľa zmluvy o vyporiadaní BSM na seba prevzal odporca. Tým jej jednoznačne vzniklo právo na náhradu (refundáciu) takéhoto plnenia, ktoré platila za odporcu, ktorý sa sám v dohode zaviazal takýto záväzok uhradiť. V tomto smere je irelevantné, že odporcovi bolo odcudzené motorové vozidlo, ktoré nadobudol na základe dohody o vyporiadaní BSM, resp. že bola navrhovateľke vyplatená tretia splátka úveru vo výške 6.506,32 eur, nakoľko odporca prevzal na seba záväzok v celom objeme poskytnutého úveru i so započítaním predmetnej splátky. Ak potom okresný súd z tohto pohľadu nárok navrhovateľky na zaplatenie finančnej čiastky 689,19 eur neposudzoval, krajský súd jeho rozhodnutie zrušil vec mu vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Urobil tak v záujme zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania, nakoľko odvolací súd nemal k dispozícií rovnocenný zdroj na zmenu rozhodnutia okresného súdu z dôvodu iného právneho posúdenia veci. Pokiaľ na základe toho istého skutkového zistenia, z akého vychádzal okresný súd nárok navrhovateľky inak hmotno-právne posúdil, bolo by jeho rozhodnutie pre účastníkov prekvapivé a neočakávané a odňal by im tým možnosť konať pred súdom. Pokiaľ sa týkalo rozhodnutia okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcovi platiť navrhovateľke pravidelné mesačné splátky vo výške 285,73 eur, do 15-tého dňa v mesiaci, na úverový účet vedený v PSS, a.s., celkovo vo výške 33.193,92 eur, na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.12.2008, v tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil. V tejto súvislosti krajský súd považoval za potrebné uviesť, že v danom prípade dohoda o vyporiadaní BSM je dohodou, na základe ktorej, prevzal odporca záväzok vo vzťahu k tretej osobe a to PSS, a.s.. Už samotná dohoda je právnym dôvodom, podkladom pre plnenie povinnosti odporcu vo vzťahu k PSS, a.s., zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.12.2008 a pokiaľ by okresný súd, resp. súd i uložil odporcovi povinnosť splácania ním prevzatého úveru, vo výške 33.193,92 eur v splátkach po 285,73 eur, jednalo by sa o duplicitne uloženie tej istej povinnosti, ktorá mu vyplýva priamo z dohody o vyporiadaní BSM. Pokiaľ i dohoda o vyporiadaní BSM vo vzťahu k tretím osobám nemá žiadnu právnu relevanciu, má právnu relevanciu medzi jej účastníkmi v tom zmysle, že pokiaľ by navrhovateľka plnila za odporcu záväzok, ktorý na základe dohody o vyporiadaní BSM prevzal, vzniklo by jej právo na náhradu (refundáciu plnenia), ktoré by za neho poskytla. V tomto smere sa krajský súd plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, pokiaľ nárok navrhovateľky v tejto časti zamietol. Návrhu navrhovateľky pripustiť proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu dovolanie nevyhovel, nakoľko pokiaľ i uviedla, že sa podľa nej jedná o otázku po právnej stránke zásadného významu, nevymedzila na podklade skutkových okolností a právnych úvah, v čom konkrétne spočíva, ani či doterajšou súdnou praxou nebola doposiaľ judikovaná. Opravným uznesením okresný súd odňal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd po preskúmaní opravné uznesenie okresného súdu zrušil. Urobil tak z dôvodu, že okresný súd nielenže svoje rozhodnutie nezdôvodnil postupom podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ale ním prijaté závery ako podklad pre odňatie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov nebolo možné bez ďalšieho uznať. Okresný súd nevzal do úvahy, že pokiaľ i odporca platí výživné 132,- eur mesačne, že tieto na jedno z troch detí predstavujú len sumu 66,- eur. Ani skutočnosť, že navrhovateľka začala podnikať, sama osebe nezakladá dôvod na odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov. I podnikateľovi je možné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, ak na to spĺňa zákonné predpoklady. Bude preto potrebné, aby okresný súd riadne zistil, zdokumentoval pomery navrhovateľky, príjmy, výdavky, majetkové pomery a až po dôslednom ustálení skutočností rozhodných pre postup podľa § 138 ods. 1 O.s.p., opätovne vo veci rozhodol; prípadne okresný súd ponechá v platnosti predchádzajúce uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.