Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111204171 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111204171.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: akad. mal. X. M., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Y., občan SR, právne zast. Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom J. Milca 11, Žilina, proti odporcovi: Mgr. C. M., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Y., toho času bytom L. ul. XXXX/XXX, XXX XX S., zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., ul. G. XXX/XX, Y., o zriadenie vecného bremena, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/36/2011-99 zo dňa 28.10.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh, aby súd určil, že v byte č. 12, popisné číslo 52, súpisné číslo 616, nachádzajúcom sa na pozemku parc.č. 1558/1, zapísanom na LV XXXX, vydaný Správou katastra Žilina v kat. území obce Y., ktorého vlastníkom je odporkyňa, sa zriaďuje vecné bremeno v prospech navrhovateľa spočívajúce v práve bývania a užívania bytu do doby zabezpečenia náhradného bytu, zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania 489,86 € do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu odporkyne. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 135c, § 142, § 151o Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nemá oporu v hmotnom práve, tak sú splnené podmienky, aby bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. V konaní bolo nesporne preukázané, že účastníci boli spoločne nájomcovia predmetného bytu a podľa rozsudku Okresného súdu Žilina 31C/18/2006-172 zo dňa 17.6.2008 aj v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 10Co/348/2008 bolo rozhodnuté o zrušení práva spoločného nájmu s tým, že byt bude naďalej ako nájomníčka výlučne užívať odporkyňa. Odporkyňa zároveň uzavrela zmluvu o prevode vlastníctva bytu, vklad povolený pod V 1481/10 dňa 22.3.2010 a je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, ako to vyplýva z LV č. 6351. Navrhovateľ žiadal, aby súd zriadil vecné bremeno v byte, ktorého vlastníčkou je odporkyňa, v prospech navrhovateľa, ktoré bude spočívať v práve bývania a užívania bytu do doby zabezpečenia náhradného bytu. Predmetom konania nebolo to, či odporkyňa zabezpečila alebo nie pre navrhovateľa náhradný byt, ani to, či navrhovateľ svojim konaním spôsobil škodu v byte a ani tá skutočnosť, či odporkyňa v súlade s právom alebo protiprávne bráni v užívaní predmetného bytu navrhovateľovi. Predmetom bolo zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľa. Podľa citovaných ustanovení súd môže zriadiť vecné bremeno len v prípade stavby na cudzom pozemku podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v prípade podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Zo žiadneho iného zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno. Navrhovateľ sa nedomáhal zriadenia vecného bremena podľa vyššie uvedených citovaných ustanovení, a tak sú splnené podmienky, aby bol návrh zamietnutý práve z dôvodu, že nie je žiadne hmotnoprávne ustanovenie, na základe ktorého by súd mohol zriadiť vecné bremeno v prospech navrhovateľa, ktoré by spočívalo v práve bývania a užívania predmetného bytu do doby zabezpečenia náhradného bytu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhl. č. 655/2004 Z.z. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, nakoľko toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V rámci podaného odvolania žiadal odvolací súd o pripustenie zmeny petitu návrhu nasledovne: Odporkyňa ako vlastníčka je povinná umožniť navrhovateľovi užívanie bytu č. 12 vo vchode č. 52, 3. poschodie domu súp. č. 616, postavenom na pozemku parc. č. KN-C 1558/1 zapísané na LV č. XXXX, vedenom na Správe katastra Žilina pre k.ú. Y., ktorý sa nachádza na ul. G. XX v Y. a to až do uplynutia 15-dňovej lehoty po zabezpečení náhradného bytu v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 31C/18/2006-172 zo dňa 17.06.2008. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške vyčíslenej v rozsudku a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Mal za to, že navrhovanú zmenu návrhu je možné pripustiť, nakoľko sú dané dôvody v zmysle ust. § 95 ods. 2 O.s.p. Tvrdil, že je nepochybné, že sa aj pôvodným návrhom domáhal zabezpečenia ochrany svojich užívacích práv vo vzťahu k špecifikovanému bytu, z ktorého bol proti svojej vôli vyprataný odporkyňou a to bez toho, aby mu táto zabezpečila náhradný byt tak, ako jej to bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 31C/18/2006-172 zo dňa 17.06.2008. V čase núteného vypratania bytu prebiehala exekúcia na návrh odporkyne ako oprávnenej, ktorá sa domáhala vypratania bytu prostredníctvom exekútora a predmetná exekúcia bola ako neoprávnená zastavená a to práve z dôvodu, že odporkyňa nepreukázala v predmetnom konaní zabezpečenie náhradného bytu pre navrhovateľa. Odporkyňa na výsledok exekučného konania nečakala a ešte pre rozhodnutím exekučného súdu o námietkach navrhovateľa ako povinného vypratala tento byt proti vôli navrhovateľa, ktorému znemožnila do tohto priestoru vstup a ktorému z predmetného bytu vzala jednak jeho osobné veci ako aj veci slúžiace jeho podnikaniu. Tieto skutočnosti boli popísané už v pôvodnom návrhu, skutkové okolnosti daného prípadu sa nezmenili a doposiaľ vykonané dokazovania a výsledky konania môžu byť podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu. Pokiaľ súd povolí navrhovanú zmenu návrhu, neobstojí výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu navrhovateľa, nakoľko by nepostačoval skúmať len možnosti nariadenia vecného bremena súdom, ale súd by musel skúmať aj ďalšie skutočnosti a to najmä, či odporkyňa zabezpečila pre navrhovateľa náhradný byt, či odporkyňa bráni v užívaní bytu navrhovateľovi v súlade s právom alebo nie. Ďalej poukazoval na to, že priznaná náhrada trov konania je nesprávna a súd pri výpočte, resp. pri ich priznávaní neaplikoval ustanovenia právnych predpisov upravujúcich rozhodovanie o trovách konania a ich výške. Priznal plnú výšku tarifnej odmeny za pojednávanie konané dňa 24.08.2011, hoci toto konanie bolo odročené bez prejednania veci a to z dôvodu, že sa navrhovateľ na termín ospravedlnil, pričom ospravedlnenie zaslal súdu a jednak aj právnemu zástupcovi odporkyne. Súd nemal priznať odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné pojednávanie v plnej výške, ale len vo výške 1 v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd taktiež priznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia za pojednávanie konané dňa 25.10.2011, avšak takéto sa nikdy v predmetnej právnej veci neuskutočnilo. V prípade náhrady cestovného nepostupoval súd prvého stupňa v súlade s právom, nakoľko priznal odporkyni náhradu cestovného osobným motorovým vozidlom podľa zákona o cestovných náhradách, hoci na tento postup neboli dané dôvody špecifikované v § 74 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdu, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení. Súd prvého stupňa priznal odporkyni náhradu cestovného za deň 28.01.2011, t.j. deň, ktorý predchádza dátumu podania návrhu navrhovateľa. Pokiaľ by sa v danom prípade jednalo len o chybu v písaní, považoval za potrebné uviesť, že odporkyňa, resp. jej právna zástupkyňa bola o ospravedlnení navrhovateľa z pojednávania konaného dňa 24.08.2011 vopred informovaná. Súd pochybil v tom, že priznal odporkyni náhradu cestovného, hoci odporkyňa má trvalý pobyt na ulici G. v Y., t.j. v mieste, kde sa konanie uskutočňuje. K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v plnom rozsahu a priznať trovy odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí so zmenou návrhu podľa § 95 O.s.p., požiadala odvolací súd, aby zmenu návrhu navrhovateľa nepripustil, pretože nie sú splnené podmienky na pripustenie zmeny návrhu, nakoľko skutkové zistenia, ktoré súd zisťoval v prvostupňovom konaní, sú nepostačujúce na to, aby súd mohol konať o zmenenom návrhu a tiež aj z dôvodu, že v rámci skutkových zistení prvostupňovým súdom nebolo ani potrebné skúmať, či navrhovateľovi bol alebo nebol zabezpečený náhradný byt, pretože uvedené sa pri zriaďovaní vecného bremena neskúma. Uvedené znamená, že výsledky doterajšieho dokazovania nemožno použiť na rozhodnutie o zmenenom návrhu. Poukázala na tú skutočnosť, že právne posúdenie pri zriaďovaní vecného bremena je diametrálne odlišné ako pri právnom posúdení uloženia povinnosti užívať byt. V prípade, ak by súd pripustil zmenu návrhu v rozsahu, ako uviedol navrhovateľ vo svojom odvolaní, žiadala odvolanie zamietnuť, nakoľko dôvody v ňom uvedené považuje za vecne nesprávne. Odporkyňa je vlastníčkou predmetného bytu, ktorí účastníci užívali ešte ako manželia, po rozvode manželstva bolo rozhodnutím súdu zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu a navrhovateľovi bolo uložené byt vypratať do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.2.2010 odporkyňa nadobudla byt do vlastníctva. Niekoľkokrát predložila navrhovateľovi vyhlásenie o zabezpečení náhradného bytu, navrhovateľ však bezdôvodne odmietol takúto ponuku prijať. Naposledy listom zo dňa 24.1.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyhlásila navrhovateľovi, že má pre neho zabezpečené dve bytové náhrady, k vyhláseniu predložila aj vyhlásenie vlastníkov bytov, ktorí prehlásili, že ako prenajímatelia sú ochotní uzavrieť s navrhovateľom nájomnú zmluvu. Navrhovateľ i napriek týmto doručeným vyhláseniam nájomnú zmluvu neuzavrel a tým mu nárok na bytovú náhradu zanikol v zmysle § 712c ods. 3 OZ. Navrhovateľ i napriek tomu, že v lehote do 30 dní neuzavrel nájomnú zmluvu na ponúkaný náhradný byt, nárok na bytovú náhradu zanikol aj z dôvodu, že je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. 135 v k.ú. Y. okres Y., zapísaného na LV č. XXX. Podľa zápisu v LV navrhovateľ predmetný dom nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2008, z čoho vyplýva, že navrhovateľ má vyriešenú bytovú situáciu, a teda nič mu nebránilo v tom, aby sa po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení spoločného nájmu bytu presťahoval do svojho rodinného domu. Navrhovateľ v predmetnom byte nebýva viac ako jeden rok, byt je neobývaný, bez bytového zariadenia a to vyplýva aj z notárskej zápisnice zo dňa 14.4.2011 N 68/2011, Nz 13426/2001, Nz 13971/2011. Odporkyňa nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že znemožnila navrhovateľovi užívať predmetný byt, pokiaľ aj vymenila zámok na dverách do bytu, bolo to hlavne z dôvodu, že navrhovateľ úmyselne ničil majetok v predmetnom byte, čo musela odporkyňa riešiť podaním trestného oznámenia. Odporkyňa považuje konanie navrhovateľa za účelové voči jej osobe. Navrhovateľ ako jej bývalý manžel, si neustále vymýšľa voči nej nové kauzy, konšpiruje a snaží sa ju potrestať za to, že jej manželstvo sa rozpadlo. Jeho konanie smerovalo vždy k tomu, aby bývalú manželku - odporkyňu poškodzoval, podával na ňu trestné oznámenia a potom svojou nečinnosťou spôsoboval prieťahy. Takto možno posudzovať aj toto konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o odvolanie voči trovám konania, v tejto časti považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne a právne správne. Vyúčtovanie trov za pojednávanie dňa 28.10.2011 je v podaní právnej zástupkyne odporkyne uvedené nesprávne dňa 25.10.2011, čo vzniklo chybou v písaní. Vyúčtovanie trov konania na pojednávaní dňa 24.8.2011 uplatnila v plnej výške, nakoľko navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní až ráno pred začatím pojednávania. Odporkyňa sa s právnou zástupkyňou dňa 24.8.2011 riadne dostavili na nariadené pojednávanie, ktoré sa muselo odročiť bez zavinenia odporkyne. Nesúhlasí s námietkou navrhovateľa voči priznaným cestovným náhradám odporkyne, ktorá sa v dňoch 24.8.2011 a 28.10.2011 dostavila na pojednávanie z miesta svojho prechodného pobytu v S., tieto náklady podľa § 137 O.s.p. považuje za hotové výdavky účastníkov. Krajský súd o návrhu navrhovateľa na pripustenie zmenu návrhu rozhodol uznesením č.k. 5Co/53/2012-133 zo dňa 12. marca 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2012. Krajský súd svojim uznesením nepripustil zmenu návrhu v znení: Odporkyňa ako vlastníčka je povinná umožniť navrhovateľovi užívanie bytu č. 12 vo vchode č. 52, 3. poschodie domu súp. č. 616, postavenom na pozemku parc. č. KN-C 1558/1 zapísané na LV č. XXXX, vedenom na Správe katastra Žilina pre k.ú. Y., ktorý sa nachádza na ul. G. XX v Y. a to až do uplynutia 15-dňovej lehoty po zabezpečení náhradného bytu v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 31C/18/2006-172 zo dňa 17.06.2008. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške vyčíslenej v rozsudku a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu odvolací súd stotožnil. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, keďže návrh navrhovateľa nemá oporu v hmotnom práve. Neexistuje žiadne hmotno-právne ustanovenie, na základe ktorého by súd mohol zriadiť vecné bremeno v prospech navrhovateľa, ktoré by spočívalo v práve bývania a užívania predmetného bytu do doby zabezpečenia náhradného bytu. Možnosť zriadenia vecného bremena v ust. § 135c ods. 3 OZ, § 142 ods. 3 OZ a § 151o ods. 3 OZ. Pokiaľ ide o priznané trovy konania súdom prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vychádzal správne z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému účastníkovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli, ktoré potreboval na účelné uplatňovanie a bránenie svojho práva. Prvostupňový súd správne aplikoval vyhlášku č. 655/2004 Z.z. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 214 ods. 5 O.s.p., v zmysle ktorého, ak nemožno v čase verejného vyhlásenia rozsudku rozhodnúť o náhrade trov konania, pretože neboli vyčíslené, odvolací súd rozhodne samostatným uznesením. Rovnako postupuje, ak si účastníci konania uplatnia náhradu trov konania v súvislosti s verejným vyhlásením rozsudku. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.