Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111206218 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111206218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloletú L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: T. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. č. XXXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka s. r. o., so sídlom Žilina, ul. Národná č. 17, IČO: 36 848 654 a otca: J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. U G. č. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s. r. o., so sídlom Žilina, ul. Daniela Dlabača č. 35, IČO: 36 806 498, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/86/2011 zo dňa 7. decembra 2011, takto, r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č. k. 30P/86/2011 zo dňa 07. 12. 2011 Okresný súd Žilina uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej L. výživným vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od 01. 03. 2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/214/2006-58 zo dňa 28. 03. 2007. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané to, že: „...Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 30P/214/2006-58 zo dňa 28. 03. 2008, ktorým súd zvýšil výživné na maloletú L. na sumu 1.600,-Sk mesačne. Priemerný mesačný príjem otca predstavoval 13.748,42 Kč. Matka poberala rodičovská príspevok vo výške 4.440,- Sk a prídavky na deti vo výške 1.620,- Sk. Pri svojom rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej L.. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Súd posudzuje zmenu pomerov od posledného rozhodovania súdu o výživnom, zisťuje okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Súd zistil, že matka bola v rozhodnom období, do mája 2011 na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Od mája 2011 do októbra 2011 bola práceneschopná, poberala nemocenské dávky a od 01. 11. 2011 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou, za rok 2010 jeho príjmy predstavovali 7.725,44 eur, výdavky vo výške 4.762,58 eur. Otec si uplatňoval výdavky percentom vo výške 40 %. Matka má ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému P.. Otec má ešte dve vyživovacie povinnosti. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom mu tiež pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému V.. Je nepochybné, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá od septembra 2010 začala navštevovať strednú školu - Obchodnú akadémiu v Žiline a zvýšili sa jej výdavky v súvislosti so školou, na začiatku roka je potrebné zakúpiť školské pomôcky. Cestovné do školy mesačne predstavuje 30 eur, každý rok sa skladá na stužkovú vo výške 50 eur, na tanečný krúžok poplatok na mesiac predstavuje 5 eur. Zvýšili sa jej výdavky vzhľadom na vek so stravou, s ošatením. Rodičia po podaní návrhu matky na zvýšenie výživného, uzavreli rodičovskú dohodu, s tým, že otec bude prispievať výživným vo výške 100 eur mesačne a otec v tejto výške, od marca 2011, začal na maloletú L. prispievať. Matka však na pojednávaní uviedla, že si to premyslela a nesúhlasí s takouto výškou výživného, pretože podľa jej názoru nepostačuje pokryť všetky odôvodnené potreby maloletej. Súd zvýšil výživné na sumu 100 EUR mesačne s účinnosťou od 01. 03. 2011, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného a podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na to, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Otec keďže má príjmy z inej než závislej činnosti, preukázal súdu svoj príjem za obdobie od januára do októbra 2011, ktorý predstavoval sumu 247.754,- Kč, pričom jeho výdavky v súvislosti s podnikaním predstavujú odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne spolu vo výške 155,13 eur, výdavky v súvislosti s cestovným, poplatok za ubytovňu, na noc 80,- Kč keďže pracuje v Českej republike. Zakupuje si pracovný odev, pracovné topánky a pracovné náradie. Matka podávala návrh na zvýšenie výživného dňa 03. 03. 2011 a žiadala určiť vyššie výživné spätne odo dňa začatia konania, od 01. 09. 2010. Súd preto skúmal dôvody, ktoré bránili matke uplatniť zákonný nárok ihneď potom ako výška výživného pre maloletú bola nepostačujúca. Matka pritom uviedla, že návrh mala napísaný už v októbri a nevie prečo tento nepodala. Keďže dôvod, ktorý uviedla matka okresný súd nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa priznal zvýšené výživné až od podania návrhu, od 01. 03. 2011. Poznamenal, že je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností. Pokiaľ matka požiadala otca, aby prispel na mimoriadne výdavky L., otec na tieto výdavky prispel, to znamená, že aj v budúcnosti môže matka otca požiadať, aby prispel na mimoriadne výdavky dcéry. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Časť odôvodnených potrieb maloletej matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý na maloletú poberá a ktorého výška predstavuje 22,01 eur. Keďže otec začal platiť výživné na základe dohody s matkou od 01. 03. 2011 a výživné zaplatil až do konca decembra 2011, nevznikol mu nedoplatok. Vo zvyšnej časti návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na sumu 180 eur s účinnosťou 01. 09. 2010, súd zamietol...“. Proti vyššie vedenému rozsudku podala matka maloletej, prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a otca zaviazal k plateniu zvýšeného výživného v sume 180 eur mesačne od 01. 09. 2010. Uviedla, že pokiaľ okresný súd svoje rozhodnutie založil na tej skutočnosti, že otec dieťaťa dňa 18. 04. 2011 doručil súdu dohodu rodičov o výške výživného na maloletú L., tak predmetnú dohodu matka dieťaťa podpísala v omyle, do ktorého ju uviedol samotný otec, pretože jej sľúbil, že bude maloletej L. okrem výživného vo výške 100 eur mesačne prispievať na to čo bude potrebovať do školy, že jej bude dávať aj mesačné vreckové podľa toho koľko bude potrebovať, aj čo sa týka ošatenia. Matka dieťaťa bola v tom, že otec svoj sľub dodrží, ale po podpísaní dohody sa nestalo ani raz, že by okrem výživného prispel dobrovoľne na ostatné výdavky dieťaťa. Navyše maloletá L. od 01. 09. 2010 navštevuje strednú školu - Obchodnú akadémiu v Žiline, dochádza denne z B. do Žiliny a späť. Cestovné predstavuje mesačne 30 eur Na začiatku školského roka sú zvýšené výdavky so zakupovaním školských pomôcok, učebníc francúzštiny, angličtiny vo výške 50 eur, na stužkovú každý rok treba zložiť 50 eur, na tanečný krúžok platí poplatok 5 eur mesačne. Dcéra tancuje v súbore Chotár v K. a poplatok za rok predstavoval 80 eur. Má zdravotné problémy, nosí strojček na zuby, chýbali jej dva predné zuby dvojky a po nosení strojčeka po dobu jedného roka jej zubár musel chýbajúce zuby vymodelovať, čo stálo matku cca 300 eur. Okrem toho jej platí životnú poistku vo výške 9,73 eur, ročný poplatok za ZRPŠ 35 eur, telefón 15 eur mesačne, internet 18 eur mesačne. Za ďalšie matka poukázala na náklady spojené s bývaním, na plyn, elektrinu a pod., ako aj pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi P., nar. XX. XX. XXXX. Napokon v závere podaného odvolania dala do pozornosti odvolacieho súdu ešte aj mimoriadne výdavky na maloletú L., spočívajúce v platbách za povinný plavecký kurz v Chorvátsku v sume 250 eur, študijný pobyt vo Francúzsku cca 300 eur. S poukazom na všetko zhora uvedené označila výšku prvostupňovým súdom určeného výživného za nízku poukazujúc aj na tú skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť si plní aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Otec dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedol pritom, že matka maloletej v odvolaní zavádza súd tvrdením, že rodičovskú dohodu, ktorú podpísala dobrovoľne po podaní návrhu na zvýšenie výživného, podpísala v omyle, do ktorého ju mal uviesť otec maloletej. Vo svojich výpovediach na pojednávaniach sa vyjadrila, že v čase uzavretia dohody s touto sumou súhlasila, no potom si to rozmyslela, a táto výška sa jej zdá nepostačujúca. Zároveň v rozpore s rodičovskou dohodou žiada okrem zvýšenia výživného zaviazať otca maloletej k výživnému s účinnosťou od 01. 09. 2010. Otec maloletej si uvedomoval zmenu pomerov na strane maloletej, a tak sa s matkou v dobrej viere v tom, že si dostatočne vysvetlili a ujednotili názor nielen ohľadom zmeny pomerov na strane maloletej, ale aj na ich strane, keďže im vznikli ďalšie vyživovacie povinnosti, dohodol na zvýšení výživného od 01. 03. 2011 na sumu 100 eur mesačne. Túto sumu začal platiť od 01. 03. 2011 a platí ju doposiaľ. Nad rámec dohodnutého výživného poskytol peňažné plnenie vo výške 150 eur na výlet do Francúzska, 50 eur na birmovku, 50 eur na narodeniny, ktoré skutočnosti potvrdila aj samotná matka maloletej. Na pojednávaní konanom dňa 07. 12. 2011 uviedla, že maloletá sa zúčastnila plaveckého kurzu, za ktorý je potrebné zaplatiť 50 eur. V podanom odvolaní však uvádza mimoriadny výdavok na povinný plavecký kurz v Chorvátsku vo výške 250 eur. O povinnej účasti a výške za tento kurz sa otec maloletej dozvedel až podaným odvolaním. Čo sa týka mimoriadnych výdavkov, z výpovedí matky pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že pokiaľ ide o príspevok nad rámec bežného výživného, na požiadanie si otec maloletej, aj keď finančnými prostriedkami nedisponoval, tieto si zohnal aj za cenu zadlženia. Pokiaľ sa týka ostatných výdavkov uvádzaných v odvolaní, tieto boli známe ešte počas prvostupňového konania a okresný súd pri svojom rozhodovaní na ne prihliadol. Tiež otec maloletej rovnako dostatočne špecifikoval a preukazoval svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ktoré mu nedovoľujú platiť výživné vo vyššej miere ako bolo medzi rodičmi dohodnuté. Napokon pokiaľ ide o návrh matky na určenie vyššieho výživného spätne odo dňa začatia konania, a to ku dňu 01. 09. 2010, okresný súd v tomto smere dostatočne skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré majú brániť matke uplatniť zákonný nárok ihneď po tom ako výška výživného bola pre maloletú nepostačujúca. Dôvod, ktorý uviedla matka maloletej, a to že nevie prečo návrh nepodala, nie je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, ktorá odôvodňuje priznanie výživného spätne pred začatím konania. Opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky dieťaťa písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov: Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine [ďalej len „Zákona o rodine“]). Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita povinného a pod. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z dôvodovej správy k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa (oproti predchádzajúcej právnej úprave), ako podmienky na priznanie výživného, je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa jednalo o návrh na zvýšenie výživného, prvostupňový súd postupoval v konaní správne keď skúmal, či od času posledného rozhodnutia v roku 2008 o výške výživného na maloletú L. došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala stanovenie vyššie, než naposledy určeného výživného. Okresný súd správne porovnával okolnosti, za ktorých bol vyhlásený posledný rozsudok upravujúci výšku výživného s tými, ktoré existovali v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver, keď rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej L. na sumu 100 eur a vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Zo závermi okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, a to s ohľadom na odstup času, ktorý uplynul od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti, t. j. 3,5 roka. Tiež s ohľadom na schopnosti a možnosti oboch rodičov, ktoré sa prakticky od poslednej úpravy nezmenili a v neposlednom rade tiež s poukazom na vek oprávnenej maloletej L. a jej preukázané a odôvodnené potreby. Pokiaľ aj jej matka argumentovala pribudnutím vyživovacej povinnosti, to isté možno povedať aj vo vzťahu k otcovi dieťaťa, ktorému sa narodil syn V.. Podstatnú zmenu oproti predchádzajúcemu obdobiu odvolací súd videl najmä v tom, že maloletá začala navštevovať strednú školu, čím bezpochyby jej potreby vzrástli. Rovnako tak v už spomínanom odstupe času, keďže v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine je potrebné pri zmene pomerov vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov. S poukazom na uvedené preto odvolací súd sumu zvýšeného výživného 100 eur mesačne považoval za určenú správne (bez ohľadu na to, či matka dieťaťa s takýmto výživným na základe dohody pred vyhlásením rozsudku súhlasila). Jedná sa o takmer dvojnásobok sumy naposledy určeného výživného (53,11 eur mesačne). Z uvedených dôvodov a aj preto, lebo odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla nič nové, čo by nebolo známe ešte v prvostupňovom konaní (s ktorými skutočnosťami sa dostatočne, zrozumiteľne a presvedčivo vyporiadal už prvostupňový súd), odvolací súd v preskúmavanom rozhodnutí nezistil žiadne pochybenie. Napadnutý rozsudok okresného súdu preto ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil s tým, že v bližších podrobnostiach tiež poukazuje na podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko so závermi okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .