Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/51/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111207351 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111207351.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: KVANTUM Slovakia, s.r.o., so sídlom Matice Slovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359, zastúpený JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom R. X, D., proti odporkyni: C. W., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, Q., štátna občianka SR, o zaplatenie 609,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/88/2011-41, zo dňa 30. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, m e n í tak, že odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 63,36 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Márie Habalčíkovej v splátkach po 10 eur mesačne vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou uznesenia, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Rozsudku okresného súdu sa vo výroku, ktorým odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 549,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 549,90 eur od 28.2.2011 do zaplatenia a vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, s a n e d o t ý k a . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 549,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 549,90 eur od 28.2.2011 do zaplatenia, s tým, že súd povolil dlh odporkyni splácať, a to v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou splatnou do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal. V konaní mal súd nesporne preukázané, že na základe zmluvy o úvere bol odporkyni poskytnutý úver v celkovej výške 500 eur, ktorý mala splácať v pravidelných splátkach. Túto povinnosť nesplnila a k zosplatneniu úveru došlo dňa 27.2.2011. Výška dlžných splátok pozostáva z istiny a úroku vo výške 549,90 eur. V tejto časti súd návrhu ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel. Vo zvyšku uplatneného nároku, ktorý predstavoval zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 549,90 eur od 17.1.1011, súd návrh zamietol považujúc dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako za neplatné dojednanie považoval aj nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 30 eur. V tejto časti taktiež žalobu zamietol. Okresný súd zistil omeškanie odporkyne a navrhovateľovi preto priznal úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 549,90 eur od 28.2.2011 do zaplatenia. V súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na majetkové a sociálne pomery odporkyne, umožnil jej platiť dlh v splátkach. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Sociálna situácia navrhovateľky, keď je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 287,20 eur a vdovského dôchodku vo výške 109,20 eur, býva sama a jej mesačné náklady inkasa predstavujú 43 eur a náklady Byttermu 18 eur podľa názoru súdu odôvodňuje splnenie podmienok pre uplatnenie výnimky zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. sú najmä osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania. Situáciu na strane odporkyne hodnotil súd ako dôvod hodný osobitného zreteľa a dospel k záveru, že na druhej strane nepriznaním požadovaných trov konania navrhovateľovi nevznikne závažná majetková ani finančná ujma. Na základe uvedeného súd náhradu trov konania celkom navrhovateľovi nepriznal. Voči citovanému uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, a to proti tej časti rozsudku okresného súdu, ktorým mu náhradu trov konania nepriznal. Predmetný súdny spor zavinila výlučne svojim správaním odporkyňa. Navrhovateľ sa musel domáhať súdnej ochrany svojich práv, čo do istiny nároku bol prevažne úspešným (90% zo 100%), a preto sa domnieva, že súd pri rozhodovaní o trovách konania mal postupovať tak, že mal náhradu trov konania alebo pomerne rozdeliť, teda priznať navrhovateľovi trovy najmenej v rozsahu 90% celkovej uplatnenej výšky trov, alebo mal priznať podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. navrhovateľovi, ktorého neúspech bol iba nepatrný, celé ním uplatnené trovy konania. Pokiaľ aj súd použil ust. § 150 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ sa domnieva, že toto zákonné ustanovenie súd aplikoval nesprávne. Súd tiež vyvodil existenciu dôvodov osobitného zreteľa na strane odporkyne iba z výšky jej invalidného a vdovského dôchodku, inak majetkové pomery odporcu nezisťoval. Navrhovateľ sa teda domnieva, že o trovách konania súd rozhodol nesprávne, nezákonne a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiada preto, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a prevažne úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania v rozsahu 90% z uplatnených trov, prevažne neúspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tomuto účastníkovi trovy nevznikli, alebo navrhovateľovi v zmysle ust. § 142 ods. 3 priznal plnú náhradu ním uplatnených trov konania. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania zmenil v zmysle ust. § 220 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Základným pravidlom, ktoré sa uplatňuje v občianskom súdnom konaní pri priznávaní náhrady trov konania, je náhrada podľa úspechu v konaní vyjadrená v ust. § 142 O.s.p.. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. V predmetnom konaní bol navrhovateľ úspešný vo výške 90% uplatneného nároku. Pri zohľadnení 10% neúspechu v konaní, čistý úspech navrhovateľa v konaní predstavuje 80%. Aplikujúc pravidlo úspechu v konaní v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. patrí navrhovateľovi 80% účelne vynaložených trov konania. Účelne vynaložené trovy konania v danom prípade predstavuje zaplatený súdny poplatok vo výške 45 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 113,40 eur, pričom ide o trovy za dva úkony právnej služby po 39,84 eur + 2x režijný paušál po 7,41 eur + 20% DPH, spolu tak účelne vynaložené trovy konania predstavujú 158,40 eur. 80% z takto účelne vynaložených trov konania predstavuje 126,72 eur. Podľa zásady o úspechu v konaní teda navrhovateľovi prináleží náhrada trov konania vo výške 126,72 eur. Uplatňovanie tejto zásady nemožno absolutizovať. Výnimkou aplikácie tohto ustanovenia je ust. § 150 ods. 1, ktoré umožňuje výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti úspešnému účastníkovi nepriznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrí, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Okresný súd videl existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v majetkových a sociálnych pomeroch navrhovateľky, vychádzajúc z toho, že navrhovateľka je osamelou osobou a jej jediným príjmom sú dôchodky, a to starobný dôchodok vo výške 287,20 eur a vdovský dôchodok vo výške 109,20 eur, pričom sama uhrádza náklady inkasa 43 eur a náklady Byttermu 18 eur. Zákon nevymedzuje, aký dôvod je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa a podľa ustálenej judikatúry je možné za takýto dôvod považovať aj osobné a sociálne pomery účastníka, ktorý má náhradu trov konania zaplatiť. Je však pritom potrebné zobrať zreteľ aj na postavenie účastníka, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Vychádzajúc z príjmu dosahovaného navrhovateľkou a deklarovaných výdavkov, krajský súd má zato, že bez preukázania iných okolností osobitného zreteľa nie je dôvodné odporkyňu zbaviť povinnosti platiť trovy konania úplne, jej osobné a majetkové pomery však odôvodňujú čiastočné zbavenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Je potrebné do úvahy vziať aj charakter uplatneného nároku, keď zo skutkových okolností veci vyplýva, že dôvodom uplatnenia nároku bolo nezaplatenie poskytnutého úveru zo strany navrhovateľa odporkyni, a to v celom rozsahu. Možno súhlasiť s konštatovaním prvostupňového súdu, že navrhovateľ vzhľadom na svoje postavenie, pričom ide o spoločnosť poskytujúcu úvery, teda disponujúcu značným zdrojom vlastných finančných prostriedkov, nebude prípadným nepriznaním trov konania závažnejším spôsobom dotknutý. Je však potrebné zobrať zreteľ aj na ďalšie okolnosti, najmä to, že navrhovateľ si riadne plnil svoje procesné povinnosti, podaním riadneho návrhu a označením dôkazov prispel k tomu, že vo veci bolo rozhodnuté na prvom pojednávaní. Za vyššie uvedených okolností by úplné nepriznanie trov navrhovateľovi bolo v rozpore s účelom a cieľom Občianskeho súdneho poriadku vyplývajúceho z ust. § 1 O.s.p., ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb. Za takýchto okolností krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na existenciu nepriaznivých majetkových a sociálnych pomerov na strane navrhovateľky je dôvodné nepriznať navrhovateľovi 1-icu trov konania, na ktoré mu podľa zásady úspechu v konaní vznikol nárok. Keďže tieto trovy konania, ktoré by navrhovateľovi inak patrili, predstavovali sumu 126,72 eur, 1-ica trov konania predstavuje 63,36 eur, ktoré trovy je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne. Vzhľadom na nepriaznivú majetkovú situáciu odporkyne, jej súd v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. umožnil splácať trovy konania v splátkach so zročnosťou uvedenou vo výroku uznesenia, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 2 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však v odvolacom konaní neuplatnil, preto odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .