Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111209780 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111209780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matky M. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX D. X., t. č. prechodne bytom ul. A. XXXX/XX, XXX XX T. O., zastúpenej: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina so sídlom Národná č. 34, 011 00 Žilina a otca U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX D. X., v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/121/2011-292 zo dňa 14. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/121/2011-292 zo dňa 14. 11. 2011 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého U. X., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloleté dieťa“). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že naposledy bolo o výchove a výžive maloletého dieťaťa rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 13C/82/2008-37 zo dňa 09. 10. 2008, ktorým bol maloletý U. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 3 000,- Sk mesačne. Matka bola v období od 01. 12. 2008 do 31. 12. 2008 a od 01. 01. 2009 do 30. 06. 2009 zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa Pekárne a cukrárne RUSINA s. r. o. so sídlom Matúškova č. 1637/15, 026 01 Dolný Kubín a jej priemerný mesačný zárobok za obdobie od mesiaca 12/2008 do mesiaca 04/2009 bol vo výške 194,71 eur. V mesiacoch máj až jún 2009 matka nepracovala. V súčasnosti je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190,10 eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 44,02 eur mesačne. V období od mesiaca 04/2009 do mesiaca 10/2009 bola matke vyplácaná materská dávka v priemernej výške 181,11 eur mesačne. Matke bola priznaná preddavkovo dávka a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 97,26 eur v období od 01. 12. 2008 do 31. 12. 2008. Okrem maloletého U. má matka ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému D. X., nar. XX. XX. XXXX. Maloletý U. navštevuje 6. ročník Základnej školy v Dolnom Kubíne. Odo dňa 14. 09. 2011 bol prijatý do Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva, Dolný Kubín, Ul. Jaroškova č. 1623/14. Maloleté dieťa trpí častými chorobami dýchacích ciest, často navštevuje ORL ambulanciu pre adenoidné vegetácie. Otec je v súčasnosti od 01. 10. 2011 v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V období od 26. 06. 2008 do 31. 08. 2009 bo zamestnaný v spoločnosti Jozef Padala, Padala a spol. s miestom podnikania Žilinská cesta č. X/454, Lietavská Lúčka. Jeho čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie mesiacov 12/2008 do 05/2009 bol vo výške 431,87 eur. V období od 01. 09. 2009 do 12. 12. 2010 bol otec vedený ako uchádzač o zamestnanie. Otec nebol, a ani nie je poberateľom dávok a príspevkov v hmotnej núdzi. V období od 13. 12. 2010 do 30. 09. 2011 bol zamestnaný v spoločnosti TURIEC - AGRO, s. r. o. so sídlom Turčiansky Ďur 34 a jeho čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie od 13. 12. 2010 do mesiaca 08/2011 bol vo výške 205,94 eur, keďže mu bola zrážaná suma na exekúcie vo výške 101,00 eur mesačne. V období od 21. 09. 2010 do 12. 12. 2010 vykonával otec práce na základe dohody o pracovnej činnosti pre spoločnosť DREVODOMY RAJEC s. r. o. o sídlom Námestie SNP 2/2, Rajec a jeho súhrnná odmena za dané obdobie bola vo výške 160,00 eur. V období od 29. 03. 2010 do 09/2010 pracoval otec na základe dohody o pracovnej činnosti pre spoločnosť KITTEN, s. r. o. so sídlom Sv. Cyrila a Metoda č. 27, Vrútky a jeho súhrnná odmena za dané obdobie predstavovala sumu vo výške 617,00 eur. Okrem maloletého U. má otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému T. W., nar. XX. XX. XXXX. Po právnej stránke okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 78 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1, 2 a 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že úprava vyživovacej povinnosti otca smerujúca k zníženiu výživného na maloleté dieťa nie je opodstatnená. Porovnaním skutočností na strane rodičov a maloletého dieťaťa rozhodných pre určenie výšky výživného okresný súd zistil, že v čase posledného určovania výživného rozvodovým rozsudkom súd vychádzal z príjmu otca vo výške 18 000,- Sk. Matka pracovala a jej príjem dosahoval výšku okolo 8 500,- Sk. Náklady spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa postupom času neustále narastajú. Maloletý U. navštevuje 2. stupeň základnej školy a taktiež Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Dolný Kubín. Často trpí ochoreniam dýchacích ciest a často navštevuje ORL ambulanciu pre adenoidné vegetácie. Matka je v súčasnosti odkázaná len na prídavky na dieťa a rodičovský príspevok. Výživné od otca pre matku znamená podstatnú časť jej príjmov. Otec je v súčasnosti vedený ako uchádzač o zamestnanie od 01. 11. 2011. Zaevidoval sa až v čase prebiehajúceho konania, čo okresný súd považoval za účelové. Nárok na dávku v nezamestnanosti alebo na dávky a príspevky v hmotnej núdzi mu však nevznikol. Od posledného rozhodovania od výživného otec vystriedal štyroch zamestnávateľov, pričom pre dvoch pracoval na základe zmlúv o pracovnej činnosti. Z toho vyplýva, že je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si zamestnanie. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému D. X., nar. XX. XX. XXXX, ku ktorému otec otcovstvo zaprel. V súčasnej dobe matka nepracuje a je odkázaná na príspevky a dávky v hmotnej núdzi, z čoho vyplýva, že zníženie vyživovacej povinnosti otca na maloletého U. by vôbec nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému T. W., nar. XX. XX. XXXX. Starostlivosť o toto dieťa otec zabezpečuje spoločne so svojou priateľkou. Pokiaľ otec zabezpečuje starostlivosť a spolupodieľa sa na výžive ďalšieho maloletého dieťaťa, môže v rovnakej miere prispievať aj na výživu maloletého U., o ktorého sa matka stará sama. Otec teda v konaní dostatočne nepreukázal takú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Zníženie výživného na maloleté dieťa by bolo v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine ako aj záujmami maloletého dieťaťa. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a to tak, že jeho návrhu na zníženie výživného na maloletého U. na sumu 33,00 eur s účinnosťou od 01. 01. 2010 bude vyhovené. Podľa jeho názoru prvostupňový vyhodnotil len tvrdenia matky, na základe ktorých rozhodol, vôbec však nezohľadnil situáciu, v ktorej sa v súčasnosti otec nachádza. Otec sa vždy snažil pracovať, o čom svedčia aj skutočnosti uvedené v napadnutom rozsudku. Najskôr pracoval v riadnom pracovnom pomere a následne si našiel prácu formou brigád v spoločnosti DREVODOMY RAJEC s. r. o. a v spoločnosti KITTEN s. r. o.. Z toho je zrejmé, že sa práci nevyhýba. V súdnom konaní otec zdokladoval svoj príjem, ktorý je skutočne nízky a nepostačoval mu na zabezpečenie platenia vyživovacej povinnosti, chod domácnosti a už vôbec nie na to, aby si niečo na seba kúpil. Pribudla mu totiž ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi T., nar. XX. XX. XXXX a chcel si založiť novú rodinu. Aj keď si hľadal prácu, teraz v období krízy je to ťažké. Zamestnal sa u spoločnosti TURIEC - AGRO s. r. o., kde pracuje za minimálnu mzdu, z ktorej mu exekútor strháva na dlžné výživné sumu 100,00 eur. Nesúhlasil so závermi okresného súdu o tom, že pokiaľ sa podieľa na výžive ďalšieho dieťaťa, môže sa v rovnakej miere podieľať aj na výžive maloletého U.. Pokiaľ by mal dať rovnako jednému aj druhému dieťaťu (po 99,58 eur), musel by byť jeho príjem dvojnásobný. S opaterou a výživou druhého dieťaťa mu pomáha priateľka, s ktorou žije v družskom pomere v spoločnej domácnosti. V súčasnosti je celé ťažisko domácnosti a zabezpečovania úhrad nákladov na maloletého T. len na družke otca. Od 01. 10. 2011 je otec opäť nezamestnaný a evidovaný na úrade práce bez akéhokoľvek príspevku. V minulosti si otec žiadal aj príspevok na výživu rozvedeného manžela v súdnom konaní, jeho návrh bol však zamietnutý. Nebol mu priznaný ani príspevok v hmotnej núdzi. Má problém zabezpečiť si peniaze tak, aby mohol platiť výživné v tej výške, ako bolo pôvodne určené. Jeho životná úproveň je tak nízka, že v podstate nemá peniaze na nič. Takýto stav u neho pretrváva od roku 2009. Súd prvého stupňa nezohľadnil ani skutočnosť, že po rozvode manželstva otec splácal pôžičku, ktorá vznikla počas trvania manželstva s odporkyňou -matkou maloletého U.. S týmto má otec veľké problémy a požičiava si od rodinných príslušníkov. Keďže jeho príjem je skutočne minimálny, snažil sa svoju situáciu vyriešiť znížením výživného na maloletého U.. Príjem, z ktorého súd vychádzal pri poslednom určení výživného, už od toho času nikdy nedosiahol. Hoci svoj návrh na zníženie výživného otec podal ešte v roku 2009, následne zmenil svoj návrh a žiadal znížiť výživné na maloletého U. na sumu 33,00 eur mesačne až od 01. 10. 2011. Napriek tejto skutočnosti okresný súd jeho návrhu nevyhovel. Otec namietal aj postup sudkyne pri vykonávaní dokazovania počas konania na okresnom súde. Jeho druhé dieťa sa narodilo neplánovane. Ak platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, tak potom určené výživné na maloletého U. zodpovedá jeho celomesačnému príjmu. Takúto životnú úroveň nemá ani jeho druhé dieťa. Otec nemá žiaden príjem, ani vreckové, žije s priateľkou u jeho matky. Nie je jej schopný prispievať ani na nájomné, pretože sa dostal do veľmi ťažkej finančnej situácie a prácu mu nevie zabezpečiť ani príslušný úrad práce. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu uvedenými v napadnutom rozhodnutí. V konaní bol dostatočne preukázaný skutkový stav veci, na základe ktorého súd rozhodol. Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach sa zamestnať. Neuviedol v konaní žiadne prekážky, ktoré by mu bránili pracovať. Viacero zamestnaní, ktoré vystriedal, len potvrdzuje fakt, že pracovať môže. V situácii, keď má navrhovateľ dve vyživovacie povinnosti, sa od neho očakáva, že využije všetky možnosti, vrátane rekvalifikačných kurzov, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol plniť. Pri rozhodovaní okresný súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľ má novú vyživovaciu povinnosť, avšak rovnako musel zohľadniť aj novú vyživovaciu povinnosť matky dieťaťa. Matka nesúhlasila s vyjadreniami navrhovateľa, ktorými sa pokúša vykresliť „nízku životnú úroveň“. Bola to práve matka dieťaťa, ktorá musela odísť s dieťaťom z domu a hľadať pomoc v krízovom centre a ktorá je nútená bývať v prenajatom byte a sama sa osobne starať o dve deti. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O. s. p.) podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme, nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena v hľadiskách rozhodujúcich určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh otca na zníženie výživného aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky otca dieťaťa uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. Zákon o rodine, ani Občiansky súdny poriadok nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Je pravdou, že pri poslednom určení výživného vychádzal súd z príjmu otca vo výške 18 000,- Sk a matka pracovala a jej príjem dosahoval výšku okolo 8 500,- Sk. Od posledného určenia výživného pribudla každému z rodičov nová vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu - matke k maloletému D. X., nar. XX. XX. XXXX a otcovi k maloletému T. W., nar. XX. XX. XXXX. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a poberá len prídavky na dieťa a rodičovský príspevok. To znamená, že jej príjem sa od posledného určenia výživného podstatnými spôsobom znížil. Je však potrebné zohľadniť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému U. plní aj výkonom osobnej starostlivosti, ktorú mu poskytuje. Tak, ako správne konštatoval okresný súd, na strane maloletého U. sa od posledného určenia výživného zmenili pomery v dôsledku tohto, že nastúpil na 2. stupeň základnej školy a zároveň odo dňa 14. 09. 2011 bol prijatý do Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Dolnom Kubíne. Dieťa trpí častými chorobami dýchacích ciest, často navštevuje ORL ambulanciu pre adenoidné vegetácie. Hoci odôvodnené potreby maloletého U. od posledného určenia výživného vzrástli, otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi T., na ktorú súd prihliadol. Aj keď otec je v súčasnosti vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 01. 11. 2011 a nárok na dávku v nezamestnanosti alebo na dávky a príspevky v hmotnej núdzi mu nevznikol, s ohľadom na fakt, že od posledného rozhodovania o výživnom vystriedal štyroch zamestnávateľov, pričom pre dvoch pracoval na základe dohôd o pracovnej činnosti, je nepochybné, že je v jeho možnostiach a schopnostiach nájsť si zamestnanie. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že otec je zdravý v produktívnom veku a v záujme zabezpečenia výživy svojich maloletých detí je v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si zamestnanie (t.j. pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, prípadne na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - brigádu a pod.), z ktorého by mal dostatočný príjem. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny p o t v r d i l . O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.