Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/238/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111210032 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111210032.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., ul. B. M. č. XXXX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom Tamašim, advokátom so sídlom J., I. Z. č. XX, proti odporkyni: V. Z., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale J., ul. B. M. č. XXXX/XX, toho času J., ul. I. č. XX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom, a to V. Z., nar. XX. XX. XXXX a O. Z., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u odporkyne, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako opatrovníkom, na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 30. januára 2011 č. k. 4C/74/2011-77 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18. mája 2012 č. k. 4C/74/2011-98, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým zaviazal otca platiť výživné na maloletú V. Z., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 500 eur mesačne a na maloletú O. Z., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 500 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, p o -t v r d z u j e . V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 30. 01. 2011 č. k. 4C/74/2011-77 manželstvo účastníkov O. Z., nar. XX. XX. XXXX a V. Z., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 24. 05. 1997, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, vo zv. 37, roč. 1997, na str. 211, pod por. č. 197, rozviedol. Maloleté deti V. Z., nar. XX. XX. XXXX a O. Z., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode zveril do striedavej týždennej starostlivosti otca a matky, pričom každý párny týždeň budú deti zverené otcovi a každý nepárny týždeň zverené matke, pokiaľ sa rodičia v konkrétnom prípade nedohodnú inak. Maloleté deti je oprávnený zastupovať každý z rodičov. Otca zaviazal platiť výživné na maloletú V. Z., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 500 eur mesačne a na maloletú O. Z., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 500 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené, manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júna roku 2009, finančne spoločne nehospodária a intímne spolu nežijú. Každý z manželov má svojho partnera. Vychádzajúc zo základných zásad manželstva, kedy muž a žena majú v manželstve rovnaké postavenie, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, i podľa súdu manželstvo účastníkov tieto zásady nespĺňa. Tiež neplní žiadnu zo svojich funkcií, teda funkciu biologickú, hospodársku, výchovnú a vzájomnej pomoci, za účelom ktorých bolo vytvorené. Manželstvo má výlučne formálny charakter, preto sú splnené podmienky pre rozvod takéhoto manželstva. Príčinu manželského rozvratu súd videl v rozdielnych názoroch na manželské spolužitie a neschopnosti manželov dosiahnuť v týchto otázkach dohodu. Rozvod manželstva účastníkov nie je v rozpore ani so záujmami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na základe návrhu oboch rodičov a návrhu kolízneho opatrovníka detí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obidvaja rodičia majú záujem deti vychovávať týmto spôsobom, a sú pre to v plnom rozsahu spôsobilí. Striedavá starostlivosť je podľa súdu v záujme maloletých detí a potreby detí budú takýmto spôsobom skutočne zabezpečené. Navyše, striedavá starostlivosť sa v tomto prípade už osvedčila, rodičia detí sa takýmto spôsobom o deti starajú od zániku ich spoločnej domácnosti. Zároveň súd rozhodol o stanovení vyživovacej povinnosti navrhovateľa - otca voči maloletým deťom vo výške 500 eur mesačne na každú maloletú. Pri určení výšky výživného vychádzal z výšky príjmu navrhovateľa preukázaného faktúrami, ktorými vyúčtoval spoločnosti VIX, s. r. o., platby za vykonané služby na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 02. 01. 2003. Ďalej vychádzal z daňového priznania navrhovateľa k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, z ktorého zistil, že základ dane, z ktorého bola vypočítaná daň na úhradu, bol vo výške 122.015,02 eur. Tento príjem je v porovnaní s priemerným čistým mesačným príjmom odporkyne - matky vo výške 725,16 eur, zisteným zo správy od jej zamestnávateľa, nepomerne vyšší. Súd teda neschválil rodičovskú dohodu uzatvorenú medzi rodičmi maloletých detí, pretože dospel k záveru, že táto nie je v záujme detí. Podľa súdu dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov nielen v čase, kedy je v rámci striedavej starostlivosti v osobnej starostlivosti rodiča, ktorý má nadštandardný príjem, ale aj v čase, kedy je v osobnej starostlivosti rodiča, ktorý má príjem nižší. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa je pri zakupovaní stravy pre maloleté deti, ako i ďalších vecí, ktoré deti potrebujú, a ktoré sú nižšej hodnoty, limitovaná svojím príjmom vo výške 725,16 eur mesačne. Pri takomto príjme nie sú ani výdavky v sume 10 - 15 eur zanedbateľné. I keď navrhovateľ, ktorého čistý mesačný príjem predstavuje podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 sumu 10.167,92 eur, uhrádza podľa zhodných tvrdení rodičov maloletým deťom všetky výdavky, a to aj počas obdobia, keď maloleté deti sú v osobnej starostlivosti odporkyne, a to okrem stravy, keďže však odporkyňa zabezpečuje stravovanie maloletých detí a znáša aj ďalšie výdavky na zakupovanie pre maloleté deti ďalších potrebných vecí, ako školských potrieb a oblečenia, súd považoval za potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči maloletým deťom. V tejto súvislosti poukázal súd na finančnú situáciu odporkyne, ktorej z jej príjmu po zaplatení platieb spojených s užívaním bytu ostane na ďalšie nutné výdavky suma cca 400 eur. Podľa súdu odporkyňa by nemala byť v žiadnom prípade obmedzovaná pri zakupovaní stravy a iných „drobností“ pre maloleté deti. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči maloletým deťom je primeraná potrebám maloletých detí, ktorú povinnosť si bude navrhovateľ schopný plniť v plnom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov konania, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému účastníkovi, a preto náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Proti tomuto rozsudku, a to do výroku o výživnom, podal odvolanie navrhovateľ, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Navrhol výrok rozsudku o povinnosti navrhovateľa prispievať výživným zrušiť. Vytýkal súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho potom nesprávne rozhodol. V prvom rade zdôraznil, že dohodnutá osobná striedavá starostlivosť zahŕňala a zahŕňa v sebe všetky aspekty vrátane starostlivosti o výživu maloletých detí. Bolo preukázané, že všetky potreby detí finančne zabezpečuje navrhovateľ, dokonca že zabezpečuje aj nadštandardné potreby detí. Všetky tieto tvrdenia navrhovateľa odporkyňa potvrdzovala, ba uviedla, že navrhovateľ finančne zabezpečuje nielen potrebu zdravotníckej starostlivosti pre deti, ale aj jej samotnej ak je potrebné, aby zotrvala s dieťaťom v zdravotníckom zariadení. Toto všetko sa vykonáva a vykonávalo už v čase pred konaním o rozvode. Konanie navrhovateľa a odporkyne od začiatku kedy zanikla ich spoločná domácnosť smeruje a vždy smerovalo k tomu, aby o všetky potreby detí bolo postarané (potreby pre ich citový vývoj a citové väzby, duševný vývoj, vývinové potreby detí, výchovné prostredie a potreby finančné). Takto to navrhovateľ a odporkyňa praktizovali, pretože sami sa vedia dohodnúť na všetkých otázkach spojených so starostlivosťou o výchovu a výživu svojich detí a čo je pre ne najlepšie. Podľa navrhovateľa konajúci súd pri rozhodovaní o výživnom a jeho výške nedostatočne prihliadol na túto skutočnosť, t. j. schopnosť rodiča dohodnúť sa s druhým rodičom, a to v tak závažnej a pre maloleté deti významnej otázke akou je starostlivosť, výchova a výživa maloletých detí. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že odporkyňa ak by chcela, vie že aj náklady, o ktorých uvádzala, že ich vynakladá, a to minimálne sumy 10 eur až 15 eur na drobné potreby detí s tým, že nechce s takýmito drobnosťami obťažovať navrhovateľa, by ich on uhradil, ak by ho o to požiadala. Avšak neurobí tak preto, že ju to finančne nezaťažuje. Považoval preto za nesprávne, ak tento dôkaz súd vyhodnotil tak, že aj to nie sú malé sumy a zasahujú do príjmu odporkyne. Rovnako tak pokiaľ ide o stravovanie detí počas striedavej starostlivosti, kedy sú u odporkyne. Dôležitá je skutočnosť, že odporkyňa vždy vie, že každý finančný náklad, ktorý treba vynaložiť v rámci starostlivosti a výchovy detí, je zabezpečený zo strany navrhovateľa. Tieto dôvody uviedol bez toho, že by zdôrazňoval povinnosť každého z rodičov prispievať na výchovu a výživu detí v povinnej minimálnej sume bez ohľadu na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), pretože zo strany navrhovateľa nikdy toto nezaznelo a v konaní sa taktiež nepotvrdilo, že by navrhovateľ pripomínal alebo dokonca žiadal od odporkyne plniť túto povinnosť. Toto je podstata dohody rodičov, ktorá sa bez problémov realizuje. Ak nebol problém doteraz, kedy už dva roky sa rodičia dohodli na striedavej starostlivosti o deti a úhrade nákladov, nie je dôvod ani v čase rozhodovania súdu meniť dohodu rodičov. Naopak, podľa navrhovateľa bolo potrebné na túto dohodu prihliadnuť. Veď ak by táto dohoda nezabezpečovala plne všetky oprávnené potreby maloletých detí, nemohla by odporkyňa uvádzať, že táto dohoda je vyhovujúca a navrhuje ju schváliť súdom. Navyše dohoda rodičov zahŕňa všetky aspekty nielen vo vzťahu povinností rodičov k maloletým deťom, ale aj aspekty vzájomných vzťahov rodičov, čo nemusí byť konajúcemu súdu známe, pretože rodičia uzatvoria takúto dohodu aj preto, aby nielen o deti bolo postarané, ale aby deti čo najmenej pociťovali skutočnosť, že nežijú s oboma rodičmi v spoločnej domácnosti. Z tohto pohľadu bol navrhovateľ toho názoru, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na túto dohodu dostatočne zo všetkých hľadísk potrebných pre správne rozhodnutie. Ba dokonca túto dohodu vyhodnotil tak, že nie je v záujme detí, a to bez toho, aby odôvodnil čím táto dohoda porušuje oprávnený záujem detí. Jediné kritérium, na základe čoho dospel súd k takému záveru je skutočnosť, že sú rozdielne príjmy navrhovateľa a odporkyne, pričom podstata tkvie v tom, že navrhovateľ sa dokáže a aj sa stará o všetky potreby detí. To, že jeho príjmy sú omnoho vyššie ako príjem navrhovateľky má na druhej strane vyjadrenie v tom, že nielenže zabezpečuje oprávnené potreby detí, ale jeho príjem umožňuje zabezpečovať aj nadštandardné potreby detí, a tým umožňovať deťom podieľať sa na životnej úrovni navrhovateľa, a tým aj odporkyne. Podľa navrhovateľa odporkyňa nie je nijako obmedzovaná tým, že by zo svojho príjmu nedokázala zabezpečiť starostlivosť o výchovu a výživu, pretože žije s vedomím toho, že akákoľvek potreba detí, či bežná alebo vyššia, je zabezpečená, a to práve cez uzatvorenú dohodu rodičov, ktorá je jednak základom ich ochoty dobrovoľne, slobodne a vážne upraviť si vzájomné vzťahy k ich deťom, ako aj stavebným kameňom a istotou pre budúcnosť, na ktorom môžu budovať všetky budúce vzťahy k nim bez potreby riešenia vecí cestou súdu. Dohoda rodičov je aj základom a v konaní sa to preukázalo, že deti majú vrúcny vzťah k obom rodičom bez ohľadu na to, kto z nich ich potreby zabezpečuje a ani navrhovateľ, ani odporkyňa, voči sebe tieto veci neriešia tak, že by bolo potrebné rozhodnutím súdu meniť ich vzájomnú dohodu, a tým zasahovať do ich slobodného rozhodnutia. Potvrdením toho je skutočnosť a v konaní to zaznelo, že navrhovateľ sa s odporkyňou dohodli, že aj náklady jej bývania bude zabezpečovať navrhovateľ, čo je taktiež jeden z pozitívnych následkov ich rodičovskej dohody. Dohoda teda zabezpečuje aj pre budúcnosť ochotu vzájomne riešiť všetky vzťahy bez potreby rozhodnutia súdu, ktoré môžu mať vplyv na výchovu, výživu a zdravé prostredie v striedavej osobnej starostlivosti pre ich deti. Odporkyňa, ani opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci okresný súd rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloleté deti na čas po rozvode zveril do striedavej týždennej starostlivosti otca a matky, pričom každý párny týždeň budú deti zverené otcovi a každý nepárny týždeň zverené matke, pokiaľ sa rodičia v konkrétnom prípade nedohodnú inak. Maloleté deti je oprávnený zastupovať každý z rodičov. Otca súd zaviazal platiť výživné na maloletú V. vo výške 500 eur mesačne a na maloletú O. vo výške 500 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ odvolaním napadol rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom, ktorý navrhol zrušiť nakoľko súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho potom nesprávne rozhodol. Podľa navrhovateľa bolo preukázané, že zabezpečuje všetky potreby detí, a to aj nadštandardné, čo potvrdzovala aj odporkyňa. Toto všetko sa vykonáva a vykonávalo už v čase pred konaním o rozvode na základe dohody. Vytýkal preto súdu, že na túto neprihliadol, dokonca ju vyhodnotil tak, že nie je v záujme detí. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žiadal v priebehu konania schváliť rodičovskú dohodu, ktorú dňa 05. 11. 2010 t.j. pred podaním návrhu na rozvod manželstva (29. 03. 2011) uzatvorili obidvaja rodičia. Podľa tejto dohody sa maloleté deti zverujú do striedavej týždennej starostlivosti otca matky, pričom každý párny týždeň budú deti zverené otcovi a každý nepárny týždeň matke, pokiaľ sa účastníci v konkrétnom prípade nedohodnú inak. Každý z rodičov je povinný zabezpečiť primeranú výživu a výchovu maloletých detí a to z vlastných zdrojov. Náklady nad rámec bežných potrieb maloletých detí bude uhrádzať otec (náklady spojené so štúdiom, náklady na rekreáciu detí a iné podobné náklady vzniknuté deťom). Žiaden z rodičov z dôvodu striedavej starostlivosti nemá voči druhému rodičov nárok na výživné. Odporkyňa na pojednávaní navrhla, aby súd schválil medzi ňou a navrhovateľom uzatvorenú rodičovskú dohodu dňa 05. 11. 2010. Kolízny opatrovník detí poukázal na vysoký nepomer medzi príjmom navrhovateľa a odporkyne a navrhol, aby bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na každé dieťa sumou 500 eur mesačne. Následne v priebehu konania navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu prejavil ochotu platiť odporkyni aj náklady na bývanie. Pokiaľ ide o pomery účastníkov konania okresným súdom bolo zistené, že maloletá V. je vo veku 14 rokov, navštevuje 8. ročník základnej školy, maloletá O. má 10 rokov, navštevuje 4. ročník základnej školy. Podľa odporkyne navrhovateľ hradí výdavky na deti v súvislosti so zakupovaním ošatenia, záujmovými krúžkami a ostatnými potrebami, platí deťom stravu v škole v sume 30 eur mesačne, poplatky za mobilné telefóny. Deťom je potrebné nakupovať oblečenie a obuv asi za sumu 200 eur až 300 eur mesačne. Navrhovateľ platí staršej dcére doučovanie zo všetkých predmetov, mladšej dcére platí jazykovú školu. S mladšou dcérou je potrebné chodiť pravidelne na plastické operácie do Bratislavy (vývojová chyba na pravej ruke), zákrok je síce hradený z nemocenského poistenia, ale ďalšie náklady s tým spojené znáša navrhovateľ. V prípade ak deti niečo potrebujú, odporkyňa zatelefonuje navrhovateľovi, ktorý jej finančné prostriedky poskytne vopred, alebo až po ich uhradení zo strany odporkyne a predložení potvrdení o zaplatení, ktoré bločky jej potom navrhovateľ preplatí. Odporkyňa všetky ostatné výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti v čase keď sú deti v jej starostlivosti znáša sama. Jedná sa o výdavky na stravu, nejaké drobnosti do školy, ktoré jednotlivo stoja 10 eur až 15 eur, kvôli ktorým navrhovateľovi netelefonuje, aby jej tieto preplatil. Deťom kupuje tiež oblečenie tak, aby jej finančné prostriedky vyšli, pretože nerada obťažuje navrhovateľa, aby jej dal nejaké finančné prostriedky. Na stravu pre maloleté deti odporkyňa vynakladá mesačne sumu do 200 eur, podľa toho, ako jej to finančne vychádza. Na otázku súdu, či je odporkyňa limitovaná pri zakupovaní stravy svojimi finančnými prostriedkami, odpovedala odporkyňa kladne. Priemerný čistý mesačný príjem odporkyne predstavoval za obdobie od 01. 07. 2010 do 30. 06. 2011 sumu 725,16 eur. Za nájom, elektrinu, plyn, káblovú televíziu a internet vynakladá mesačne sumu 290 eur až 300 eur. Platí poplatky za telefón 70 eur mesačne a na zakupovanie pohonných hmôt mesačne sumu 50 eur. Odporkyňa mesačne na stravu pre seba vynaloží 100 eur, výdavky na oblečenie, obuv a ďalšie potreby vynakladá len príležitostne, resp. podľa potreby. Navrhovateľ na základe mandátnej zmluvy vyúčtoval spoločnosti VIX, s. r. o., za vykonané služby v júli 2010 sumu 12.773,99 eur, v auguste 2010 sumu 11.767,45 eur, v septembri 2010 sumu 13.131,82 eur, v októbri 2010 sumu 13.728,67 eur, v novembri 2010 sumu 14.490,71 eur, v decembri 2010 sumu 11.784,25 eur, v januári 2011 sumu 16.729,08 eur, vo februári 2011 sumu 14.247,41 eur, v marci 2011 sumu 14.103,78 eur, v apríli 2011 sumu 12.595,02 eur, v máji 2011 sumu 12.972,99 eur a v júni 2011 sumu 13.448,71 eur. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - navrhovateľa za rok 2010 okresný súd zistil, že základ dane predstavuje 122.015,02 eur, daň na úhradu 15.190,54 eur. Navrhovateľ vynakladá na bývanie sumu 650 eur, na stravovanie 500 eur, na zakupovanie pohonných hmôt, keďže používa motorové vozidlo na pracovné účely sumu 1.500 eur. Na zakupovanie oblečenia a obuvi sumu 300 eur mesačne. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (ods. 2). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia (ods. 3). Aj keď zákon uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vrátane ich dohody o výške výživného, neznamená to, že navrhnutú dohodu musí schváliť. Pri schvaľovaní dohody rodičov o výžive a výchove maloletých detí musí sa súd riadiť tými istými zásadami, podľa ktorých by postupoval, keby o výžive a výchove detí rozhodoval priamo. V ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine sú uvedené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určovaní všetkých druhov vyživovacích povinností. Sú to odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa odvolacieho súdu neurčenie výživného, tak ako žiadal navrhovateľ v odvolaní, by malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda rovnakých majetkových pomerov navrhovateľa a odporkyne, a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade však bolo nesporné, že majetkové pomery rodičov nie sú ani zhruba rovnaké aj keď je určená rovnaká dĺžka osobnej starostlivosti oboch rodičov. Okresný súd preto mal dôvod neschváliť navrhnutú dohodu a o určení výživného rozhodnúť. Správne v tomto smere prihliadol na vyššie uvedené rozhodujúce hľadiská, na to, že navrhovateľ uhrádza väčšinu výdavkov detí ale ani podľa odvolacieho súdu nebolo možné prehliadnuť príjem navrhovateľa predstavujúci podľa daňového priznania sumu 10.167,92 eur mesačne (základ dane za rok 2010 predstavoval sumu 122.015,02 eur : 12 mesiacov). S ohľadom na dosahovanie takéhoto nadpriemerného príjmu zo strany navrhovateľa majú maloleté deti právo túto vysokú životnú úroveň s ním zdieľať a okresný súd preto správne rozhodol o určení výživného aj počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie navrhovateľa nepovažoval za dôvodné a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. V ostatnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .