Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/272/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111211384 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111211384.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XXX, zastúpenej A. C., nar. X. X.. XXXX, bytom tamtiež, proti odporcovi: P. C., nar. X. X. XXXX, bytom K. XXXX, zastúpenému JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom F., M.R. V. XX, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 27C/81/2011-108 zo dňa 10. 2. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke zvýšené výživné od 7. 4. 2011 v sume 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Na zameškanom výživnom súd p o v o ľ u j e splátky po 20,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky riadne a včas. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a . Týmto sa m e n í uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 25C/249/2009-63 zo dňa 20. 4. 2010 vo výroku o výživnom pre E. C.. Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke na sumu 120,- eur mesačne, počnúc dňom 7. 4. 2011, zároveň vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 7. 4. 2011 do 10. 2. 2012 v sume 382,- eur a umožnil odporcovi splátky po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a o náhrade trov prvostupňového konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov trovy nepriznal. Svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd s poukazom na ust. § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (uznesenie o schválení zmieru č.k. 25C/249/2009-63 zo dňa 20. 4. 2010, právoplatné dňom 28. 5. 2010) došlo k takej zmene pomerov, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného od podania návrhu, aj keď nie v takom rozsahu, ako to žiadala navrhovateľka (zvýšiť na sumu 250,- eur mesačne), ale s prihliadnutím na možnosti a schopnosti účastníkov primerane na sumu 120,- eur mesačne. Za podstatnú zmenu považoval prvostupňový súd skutočnosť, že matka navrhovateľky sa stala nezamestnanou a miesto mzdy vo výške 115,- eur poberá iba dávky 44,- eur mesačne a invalidný dôchodok, a preto v zníženej miere je možné poskytnúť pre navrhovateľku výživné z jej strany. Výrok o trovách konania súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspechu jednotlivých účastníkov v konaní. Proti tomuto rozsudku, prostredníctvom zástupcu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Podľa jeho názoru prvostupňový súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a tak odvolací dôvod vymedzil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Rozhodnutie prijaté prvostupňovým súdom je v rozpore s platnou právnou úpravou Zákona o rodine, predovšetkým v rozpore s vyhodnotením zárobkových a majetkových pomerov odporcu, ako aj s tým, že by sa od poslednej úpravy výživného podstatne zmenili pomery na strane účastníkov. O výživnom naposledy rozhodoval súd formou schválenia zmieru, kde sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumu 80,- eur mesačne a tiež splácať zameškané výživné v splátkach po 10,- eur mesačne. Ani nie po uplynutí roku navrhovateľka opätovne požiadala o prehodnotenie výšky výživného, pričom na jej strane k podstatnej zmene pomerov nedošlo. Zmena mala nastať v tom, že navrhovateľka prispieva svojej matke na splácanie úveru, ktorý si zobrala z dôvodu vyporiadania BSM. Odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka poberá štipendium vo výške 155,- eur mesačne a spolu s výživným 80,- eur mesačne, ktoré poskytuje odporca, je jej príjem 235,- eur. Odporca dosahuje priemerný čistý zárobok okolo 500,- eur mesačne, má však ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi T., ktorý je tiež študentom vysokej školy a ktorému momentálne prispieva na výživné sumu 100,- eur, pričom však tento tiež požiadal o zvýšenie výživného. Pokiaľ by súdy rozhodli v obidvoch prípadoch obdobne ako u navrhovateľky, takto stanovené výživné by nemohol objektívne platiť, hrozilo by mu vymáhanie prostredníctvom exekúcie, v horšom prípade i trestné stíhanie za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Podľa jej názoru súd správne vec právne posúdil, keď zvýšil výživné na 120,- eur mesačne. Príjem do rodiny, kde žije spolu s matkou a bratom sa znížil z dôvodu, že matka prišla o prácu. Jej príjem tak predstavuje len invalidný dôchodok a z tohto jej nemôže poskytovať také finančné prostriedky ako predtým. Je študentka v štátnicovom ročníku, nie je preto možné brigádovať popri štúdiu a zdajú sa jej nadhodnotené výdavky, ktoré na svoju potrebu vynakladá odporca, najmä vyčíslené cestovné, keď v konaní preukazoval, že sa presťahoval do bytu blízko výkonu jeho práce. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že naposledy o výživnom medzi účastníkmi bolo rozhodnuté uznesením o schválení zmieru zo dňa 20. 4. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 5. 2010 a dohodnutá bola výška výživného 80,- eur mesačne. Po uplynutí jedného roku navrhovateľka požiadala o zvýšenie výživného, pričom dôvodila tým, že došlo k zmene pomerov na strane jej matky, ktorá popri invalidnom dôchodku vykonávala prácu, o ktorú však prišla, a preto jej nemôže v pôvodnom rozsahu prispievať na štúdium, naopak navrhovateľka prispieva matke na splácanie pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá z dôvodu vyplatenia odporcu z titulu vyporiadania BSM. U odporcu sa podstatným spôsobom majetkové pomery nezmenili. Aby súd mohol objektívne rozhodnúť o zmene rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázané, že od poslednej úpravy výživného (dohody) došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného, a to najmä v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie, uspokojovaním kultúrnych, športových potrieb, ale aj na strane povinnej osoby v dôsledku rastu alebo odôvodneného poklesu jeho príjmu, prípadne zúženie alebo rozšírenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase rozhodnutia nového. Vychádzajúc z týchto skutočností, s prihliadnutím na návrh navrhovateľky, prvostupňový súd postupoval správne, keď v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo na strane účastníkov konania k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie. Je nepochybné, že navrhovateľka doposiaľ nie je schopná sama sa živiť, študuje na Žilinskej univerzite a mimo štipendia 155,- eur mesačne, iný pravidelný príjem nemá. Matka navrhovateľky je od 5. 5. 2011 nezamestnaná a pracovný pomer skončila okamžite z dôvodu neplatenia mzdy. V dobe rozhodovania prvostupňového súdu poberala invalidný dôchodok 292,90 eur a ako evidovaná na úrade práce 44,- eur. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že platenie úveru matkou navrhovateľky nemá vplyv na výšku výživného od odporcu a nejedná sa o odôvodnené potreby navrhovateľky, ktoré by súd mal v zmysle § 75 Zákona o rodine zohľadňovať. Zmenu pomerov na strane navrhovateľky potom prvostupňový súd videl v tom, že uplynulo určité časové obdobie od poslednej úpravy výživného, došlo k zvýšeniu výdavkov navrhovateľky v súvislosti so štúdiom a zabezpečením jej základných životných potrieb a tiež súd prihliadal na to, že matka navrhovateľky, ktorá má tiež zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nej, má zmenené príjmové pomery, keď skončila pracovný pomer, z ktorého mala príjem 115,- eur mesačne. Za takéhoto stavu dospel odvolací súd (vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom) k záveru, že rozhodnutie o zvýšení výživného u navrhovateľky v rozsahu stanovenom prvostupňovým súdom bolo neprimerané možnostiam a schopnostiam otca. Pri jeho príjme je tiež potrebné zohľadniť jeho výdavky na zabezpečenie bývania, stravovania a ostatných základných životných potrieb, ako aj to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý je tiež študentom vysokej školy. Odvolaciemu súdu sa potom ako primerané javí zvýšiť výživné pre navrhovateľku na sumu 100,- eur mesačne, čo zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil a stanovil zvýšené výživné na sumu 100,- eur mesačne s tým, že takúto zmenu vykonal odo dňa podania návrhu, t.j. od 7. 4. 2011. V súvislosti s tým je zrejmé, že odporca má zameškané výživné (za predpokladu, že do rozhodnutia súdu platil len pôvodne stanovené výživné), a preto mu súd na zameškané výživné povolil splátky po 20,- eur mesačne splatné spolu s bežným výživným (konkrétnu výšku zameškaného výživného súd neurčoval, v prípade spornosti by to bolo vecou exekučného konania). Pretože navrhovateľka požadovala výživné vo výške 250,- eur mesačne, vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách celého konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p, a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania vzhľadom na pomer úspechu, resp. neúspechu v konaní nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.