Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/137/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111211930 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111211930.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, ul. Prievozská č. 6/A, IČO 35 697 270, zastúpeného splnomocneným zástupcom URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, ul. Skuteckého č. 17, IČO: 36 646 181, proti odporcovi T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., č. XXX, o zaplatenie sumy 522,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 12. decembra 2011 č. k. 4C/150/2011-45, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, ktorým zároveň určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi účastníkmi konania v dodatku k zmluve o pripojení číslo A0636041, uzatvoreného dňa 18. 12. 2006, uvedená v článku 2, v bode 2.5 dodatku, podľa ktorého „zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti“ je neprijateľná a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e . Výrok, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 24,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 24,15 eur od 23. 10. 2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zostáva n e d o t k n u t ý . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 12. 12. 2011 č. k. 4C/150/2011-45 odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 24,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 24,15 eur od 23. 10. 2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi účastníkmi konania v dodatku k zmluve o pripojení číslo A0636041, uzatvoreného dňa 18. 12. 2006, uvedená v článku 2, v bode 2.5 dodatku, podľa ktorého „zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti“ je neprijateľná. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 17. 01. 2003 zmluvu o pripojení č. A0636041 a dodatok k zmluve o pripojení č. A0636041 dňa 18. 12. 2006. Touto zmluvou a dodatkom k nej sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytovať elektronické komunikačné služby vo forme účastníckeho programu Paušál 60 a odporca sa zaviazal navrhovateľovi za poskytnuté služby s dobou viazanosti 24 mesiacov (článok 2.3 dodatku) platiť odplatu podľa cenníka. Podľa dodatku k zmluve navrhovateľ odpredal odporcovi koncové telekomunikačné zariadenia - mobilný telefón zn. Nokia 6151 za kúpnu cenu 22,90 eur (článok 1.2. dodatku). Využívaním služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete odporcom za zúčtovacie obdobia 06/2008 do 08/2008 vznikla navrhovateľovi celková pohľadávka v sume 89,15 eur ako nezaplatené poplatky za hovorné a mesačné poplatky. Táto pohľadávka bola odporcovi vyúčtovaná faktúrami nachádzajúcimi sa na č. l. 13 až 15 spisu. Nakoľko odporca predmetnú pohľadávku v lehote splatnosti neuhradil, zaslal navrhovateľ odporcovi dňa 08. 10. 2008 pokus o pokonávku s prehľadom neuhradených faktúr a odporcu tiež opätovne vyzval na ich úhradu. Odporca na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo výške 65 eur. Predmetom návrhu titulom neuhradených služieb tak bola suma 24,15 eur. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a dodatku k nej zo dňa 18. 12. 2006. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle zákona a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluvám je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie od júna 2008 do augusta 2008 nezaplatil cenu poskytnutých služieb spolu s ďalšími poplatkami ako napríklad za odpojenie po omeškaní. Následne, po zaslaní pokusu o pokonávku odporca uhradil z tejto sumy 65 eur. Tieto skutočnosti boli v konaní riadne preukázané a odporcom nenamietané. Súd tak priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v rozsahu 24,15 eur ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, ktoré nebolo kryté platbou odporcu vo výške 65 eur, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva z čl. 2.2, 2.3 a 2.5 dodatku, ale i z § 42 ods. 4 písm. b) zákona. Súd taktiež priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 8,5 % (ako dvojnásobok sadzby 4,25 %), a to ku dňa 23. 10. 2008, ako dňu nasledujúceho po dni uvedenom v prvom pokuse o pokonávku ako dátum splatnosti. Za nedôvodný považoval však súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty zo zmluvy v sume 497,91 eur. Podľa súdu je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Uvedené súd konštatoval z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve č. A0636041 a dodatku k nej týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňoval význam zmluvnej pokuty a uznával jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd bol toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatoval preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností, a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v predmetnej zmluve považoval súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve č. A0636041 a dodatku k nej zo dňa 18. 12. 2006 predstavuje výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program 499,- Sk, t. j. 16,56 eur. Pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované „cenovo zvýhodnené“ poskytovanie služieb povinnosť odporcu platiť za tieto služby najmenej sumu 11.976,- Sk (24x 499,- Sk). Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 15.000,- Sk, čo pomer k sume najmenej zaplatenej odporcom približne 79,84 %. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je v zmluvách a dodatkov k nim dojednaná, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne podľa pokusu o pokonávku zo dňa 08. 10. 2008 odstúpil od zmluvy v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Pre úplnosť súd dodal, že zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatkov, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Nakoniec navrhovateľ ako dodávateľ si vyhradil v zmluvách ďalšie právo na náhradu škody v súvislosti s poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny odpredaného zariadenia, a to v článku 3 záverečné ustanovenia bod 3.7. Prípadná predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu (viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov). Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) určil takúto zmluvnú podmienku v zmluvách (dodatkoch) za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní istiny vo výške 24,15 eur a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 24,15 eur od 23. 10. 2008 do zaplatenia. Neúspech navrhovateľa spočíva v zamietnutí návrhu čo do zaplatenia titulom zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eur a príslušného úroku z omeškania. Je teda zrejmé, že úspešnejším účastníkom konania je odporca, preto mu podľa zákonného ustanovenia patrí náhrada trov konania. Vzhľadom na to, že odporcovi preukázateľne v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd o trovách konania tak, že ich náhradu odporcovi nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom súd zamietol vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa a vo výroku, v ktorom určil neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, zrušiť a v tomto rozsahu vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ mal za to, že zmluvná pokuta bola platne dojednané na základe uzatvoreného dodatku k zmluve o pripojení, v zmysle ktorého bol odporcovi odpredaný mobilný telefón značky Nokia 6151 za zľavnenú kúpnu cenu 22,90 eur (dodatok k zmluve o pripojení A0636041), pričom odporca sa zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých elektronických komunikačných služieb a zotrvať v zmluvných vzťahoch s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov. V danom prípade bolo funkciou dohodnutých zmluvných pokút jednak zabezpečenie záväzkových vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, ďalej motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za ich nesplnenie, a taktiež aj reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb a zotrvať vo vzájomných záväzkových vzťahoch s navrhovateľom počas dohodnutej doby (24 mesiacov). Odporca porušil svoju povinnosť platiť riadne a včas cenu poskytnutých elektronických komunikačných služieb, čím porušil čl. V. bod 5.1 písm. b/ všeobecných podmienok (právo navrhovateľa na úhradu ceny služieb, administratívnych a iných poplatkov podľa cenníka v lehote splatnosti), ako aj článok VI. bod 6.2 písm. b/ všeobecných podmienok (povinnosť odporcu platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmlúv o pripojení, dodatkov a cenníka). Odporca rovnako porušil svoju povinnosť v zmysle čl. 2.3 písm. a/ dodatkov k zmluvám o pripojení, a síce povinnosť, že po celú dobu viazanosti zotrvá v zmluvných vzťahoch s navrhovateľom a bude využívať bez prerušenia jeho služby, ako aj v zmysle čl. 2.3 písm. c/ dodatkov k zmluvám o pripojení, a síce svoju povinnosť, že po celú dobu viazanosti sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmlúv alebo právo vypovedať zmluvy z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v zmluvách o pripojení alebo v dodatkoch, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. II. bod 2.5 uzatvoreného dodatku je teda nesporne a dostatočne zreteľne dané právo navrhovateľa na uplatnenie dojednanej zmluvnej pokuty, nakoľko v zmysle tohto článku je v prípade porušenia niektorej z povinností zo strany odporcu uvedenej v čl. II. bod 2.3 alebo 2.4 dodatku k zmluve o pripojení (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby) tento (odporca) povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v dohodnutej výške (497,91 eur). Ďalej navrhovateľ uviedol, že predovšetkým skutočnosť zotrvania odporcu v záväzkových vzťahoch s navrhovateľom počas dohodnutej doby (24 mesiacov) nevyhnutne podmienila možnosť navrhovateľa odpredať odporcovi mobilný telefón za zľavnenú kúpnu cenu. Považoval za potrebné uviesť, že odporca nebol žiadnym spôsobom povinný ani navrhovateľom nútený uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení, ktorý spočíva v záväzku navrhovateľa odpredať odporcovi zľavnený mobilný telefón a len modifikuje záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, založené zmluvami o pripojení, predovšetkým v povinnosti odporcu zotrvať v zmluvných vzťahoch počas určenej doby. Postihnutie mobilných telefónov za zľavnené kúpne ceny je teda vo vzájomných záväzkových vzťahoch medzi navrhovateľom a odporcom kompenzovanou uvedenou „vernosťou“ odporcu ako zákazníka navrhovateľa, kedy odporca (počas dohodnutej doby) využíva telekomunikačné služby navrhovateľa, a za tieto platí navrhovateľovi cenu riadne a včas. Uvedený model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkových vzťahov však nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvných pokút, ktorých jednou z funkcií je zabránenie (prípadnému) špekulatívnemu konaniu zo strany odporcu. Z hľadiska reparačnej funkcie zmluvných pokút, a teda zabezpečenia náhrady prípadnej škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu platiť za cenu navrhovateľom poskytnutých služieb riadne a včas, ako aj zotrvať v záväzkových vzťahoch s navrhovateľom počas dohodnutej doby je zrejmé, že táto (škoda) predstavuje minimálne škodu rovnajúcu sa sume rozdielu medzi aktuálnou trhovou cenou poskytnutých mobilných telefónov a ich zľavnenou cenou, za ktorú boli tieto odporcovi predané. Trhová cena mobilného telefónu značky Nokia 6151 v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení č. A0636041 predstavovala sumu 298,41 eur. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ vytýkal súdu, že z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé v čom spočíva súdom konštatovaná značná nerovnosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pri dojednaní zmluvnej pokuty. V súvislosti s poukazom súdu na ust. § 52 ods. 1 a § 53 Občianskeho zákonníka poukázal navrhovateľ na skutočnosť, že dojednanú zmluvnú pokutu nemožno hodnotiť len ako (neprimeranú) sankciu za nesplnenie zmluvných povinností a vôbec sa nezaoberať jej zabezpečovacou, motivačnou, sankčnou, či reparačnou funkciou s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenie v rámci zmluvou o pripojení a jej dodatkom založeného záväzkového vzťahu. Ďalej navrhovateľ mal za to, že správna aplikácia zákonných ust. § 52 ods. 1 a § 53 Občianskeho zákonníka vyžaduje predovšetkým dôsledné odôvodnenie súdom konštatovanej neprimeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty. Nakoľko zákon v uvedenom ustanovení „neprimeranosť sankcie“ bližšie nešpecifikuje, mal navrhovateľ za to, že je v tomto ohľade (minimálne) možné analogicky aplikovať korektív dobrých mravov v občianskoprávnych vzťahoch, ako aj ustálenú judikatúru v súvislosti s využívaním inštitútu moderačného oprávnenia súdu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/172/2007, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/890/2002 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/93/2004. Aj napriek skutočnosti, že posúdenie primeranosti či neprimeranosti dojednaných zmluvných pokút a prípadnej neprijateľnosti zmluvného dojednania je výlučne vecou súdu mal navrhovateľ za to, že takéto posúdenie musí vychádzať z dôslednej skutkovej a právnej analýzy všetkých prvkov vzájomného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ súd rozhodol o nepriznaní uplatňovaných zmluvných pokút aj s poukazom na skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľské zmluvy, kde spotrebiteľ (odporca) uzatvára typové zmluvy, pričom ich obsah, a teda aj dojednanie o zmluvných pokutách podstatným spôsobom neovplyvňuje, táto skutočnosť podľa navrhovateľa nebola v konaní sporná, teda navrhovateľ nepopiera spotrebiteľský charakter vzájomných záväzkových vzťahov medzi ním a odporcom. V tejto súvislosti však poukázal na skutočnosť, že výška dojednaných zmluvných pokút je okrem iného závislá od typu odporcom vybraných mobilných telefónov. Odporca teda pri uzatváraní dodatkov k zmluvám o pripojení má možnosť ovplyvniť výšku dojednávaných zmluvných pokút práve alternatívou výberu konkrétnych mobilných telefónov, ktoré mu budú (za zľavnenú kúpnu cenu) v zmysle týchto dodatkov odpredané. Ďalej mal navrhovateľ za to, že tvrdenie súdu o znevýhodnenom postavení odporcu nie je namieste, pretože navrhovateľ odpredal odporcovi mobilné telefóny za zvýhodnené akciové ceny, ktorých trhová cena bola v čase uzavretia zmlúv o pripojení a ich dodatkov niekoľkonásobne vyššia. Na základe uvedeného nastáva situácia, že navrhovateľ si síce splnil povinnosti voči odporcovi vyplývajúce pre neho zo zmlúv o pripojení a ich dodatkov (odpredal telefóny za akciové ceny a poskytol služby), avšak nemá žiadnu záruku, že odporca si svoje záväzky voči navrhovateľovi bude plniť riadne a včas. Práve navrhovateľ sa tak v rámci predmetných záväzkových vzťahov s odporcom dostáva do nevýhodného postavenia, kedy sa môže len domnievať, že odporca si bude po celú dobu viazanosti plniť povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmlúv o pripojení a ich dodatkov. Navrhovateľ si teda svoje povinnosti splnil bezprostredne po uzavretí zmlúv o pripojení a ich dodatkov, pričom na základe uzavretých zmlúv o pripojení a ich dodatkov mohol tento (navrhovateľ) iba prezumovať plnenie povinností zo strany odporcu počas celej doby viazanosti, t.j. 24 mesiacov. Z uvedeného tak vyplýva, že navrhovateľ síce nie je sankcionovaný, avšak je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľ poskytol odporcovi výhody, ktoré by odporca inak nebol dosiahol, pričom práve konaním odporcu došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmlúv o pripojení a ich dodatkov, a to bezprostredne po vzniku zmluvných vzťahov, pričom odporca nereagoval ani na pokus o pokonávku. Na základe uvedeného navrhovateľ následne ukončil platnosť zmlúv v súlade s ustanoveniami všeobecných podmienok, zmlúv o pripojení a ich dodatkov. Pri konštatovaní súdu, že podnet k zmluvnému jednaniu (pri uzatváraní zmlúv o pripojení) prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený, považoval za nutné uviesť, že navrhovateľ v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti ponúka služby, pričom vznik konkrétneho záväzkového vzťahu (uzatvorenie konkrétnej zmluvy o pripojení) je výsledkom slobodnej vôle účastníka (odporcu), ktorý sa slobodne rozhodne služby navrhovateľa využívať. Rovnako považoval za potrebné uviesť, že navrhovateľ objektívne nemôže niesť žiadnu právnu zodpovednosť za akúkoľvek súdom konštatovanú nepripravenosť, či neskúsenosť spotrebiteľa (odporcu) na všetky zmluvné dojednania. V súvislosti s názorom súdu, že navrhovateľ žiada zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to aký čas zostáva do konca doby viazanosti (reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov a zostáva mu už len jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu) navrhovateľ uviedol, že ide len o modelovú situáciu, ktorá sa nedá generálne aplikovať na všetky obdobné prípady porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmlúv o pripojení a ich dodatkov. Tvrdenie súdu je v tomto prípade čisto hypotetické a v konkrétnom prípade nenachádza svoje opodstatnenie, nakoľko ako už bolo uvedené odporca porušil svoje povinnosti takmer bezprostredne po uzavretí zmluvy o pripojení a jej dodatku, a teda nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný. Podľa navrhovateľa preto dojednanie zmluvnej pokuty nie je možné generalizovať ako neprijateľné na základe súdom konštatovanej modelovej situácie. Pokiaľ sa súd odvoláva na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti s posudzovaním prijateľnosti dojednania zmluvných pokút mal navrhovateľ za to, že súd by potom mal prihliadať na výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu, ktoré pre neho vyplývajú zo zmlúv o pripojení a ich dodatkov. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom súdu, že dojednania o zmluvných pokutách nesúvisia s odpredaním mobilných telefónov za zvýhodnené akciové ceny, pretože práve skutočnosť, že odporca zotrvá vo vzájomných záväzkových vzťahoch s navrhovateľom po celú dobu viazanosti (t.j. 24 mesiacov), kompenzuje uvedenú akciovú cenu na predmetné mobilné telefóny. Porušenie povinnosti zo strany odporcu je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorá vznikne navrhovateľovi v prípade ak odporca svojím konaním dá podnet na ukončenie platnosti zmluvy, a preto sa navrhovateľ dôvodne domáha zaplatenia zmluvných pokút, ktoré plnia okrem iného aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, pričom táto funkcia tvorí ich neoddeliteľnú súčasť a nemožno na ňu prihliadať. Na záver navrhovateľ poukázal na uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/148/2011 a sp. zn. 9Co/336/2010. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov: Odvolací súd podrobne preskúmal otázky, ktoré boli vo veci vznesené a dospel k záveru, že okresný súd vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Zároveň si osvojil aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. V preskúmavanej veci mal aj odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 522,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23. 10. 2008 do zaplatenia, ktorá pohľadávka navrhovateľa pozostávala z neuhradených služieb v sume 24,15 eur a zmluvnej pokuty v sume 497,91 eur spolu s úrokom z omeškania. Svoje nároky odvíjal navrhovateľ od zmluvy o pripojení č. A0636041, dodatku k nej a Všeobecných zmluvných podmienok. Podľa dodatku k zmluve navrhovateľ odpredal odporcovi koncové telekomunikačné zariadenia - mobilný telefón zn. Nokia 6151 za kúpnu cenu 22,90 eur. Pri odpredaji mobilného telefónu bol aktivovaný vybraný účastnícky program na dobu viazanosti poskytovania služieb 24 mesiacov. Pre prípad porušenia niektorej z povinností účastníka bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 497,91 eur. Odporca tým, že nezaplatil riadne a včas sumu vyfakturovaných služieb spolu s ďalšími poplatkami od júna 2008 do augusta 2008 a to 24,15 eur (suma je uvedená už po dodatočnej čiastočnej úhrade) porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve č. A0636041 je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur. Odvolací súd v prvom rade zhodne s okresným súdom konštatoval, že zmluvy, ktoré sú predmetom tohto sporu, ako aj dodatky k nim, sú zmluvami o pripojení v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktoré súd svojim charakterom občianskoprávnymi zmluvami. Nakoľko navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, možno uzavrieť, že ide o spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je nevyhnutné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernicu Rady 93/13EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Sú to len tzv. typové zmluvy uzatvorené vo viacerých prípadoch, pričom tu spotrebiteľ nemá možnosť obsah zmluvy a teda aj v nej obsiahnuté vopred zakotvené dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom ovplyvniť. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky, ktoré spotrebiteľ - odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov, čiže je nepochybné, že nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Podľa ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluvy sú neplatné. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom bude akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Cdaro, C 168/05, bod 25, Oceáno Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Súd je povinný bez návrhu (ex offo) preskúmať ustanovenia zmluvy z hľadiska či neobsahujú podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), najmä ak tieto neboli individuálne dojednané. Dodávateľom nemožno priznať plnenie odvodené od neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd má zároveň povinnosť vyhlásiť v rozhodnutí aj bez návrhu neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky znamená jej absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) s možnosťou zachovania platnosti ostatnej časti zmluvy, ak ďalšia existencia práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy je možná bez nekalej podmienky. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením právnej povinnosti nevznikne škoda. Odvolací súd mal z obsahu spisu nepochybne preukázané, že zmluvná pokuta je uvádzaná na štandardnom formulári dodatku k zmluve o pripojení. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok aj v iných zmluvách, pričom je zrejmé, že navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Navrhovateľ uplatňoval sankciu v podobe zmluvnej pokuty podľa bodu 2.5 dodatku za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 2.3 a 2.4 tohto dodatku a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Odvolací súd mal za to, že podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Zmluvná pokuta ako sankcia má predovšetkým umožniť dodávateľovi dosiahnuť peňažnú náhradu v prípade, ak samotná škoda v dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníka je ťažko preukázateľná. Zmluvná pokuta nemôže byť zdrojom neprimeraného obohacovania sa dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Primerateľnosť sankcie musí byť pritom posudzovaná vo vzťahu k okolnostiam, aké tu boli v čase uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ má spotrebiteľ zaplatiť pre prípad porušenia akejkoľvek povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur pri uzatvorení dodatku k zmluve o pripojení č. A0636041 zo dňa 18. 12. 2006 bez ohľadu na charakter a význam porušovanej povinnosti, takáto sankcia nespĺňa atribút primeranosti. Zároveň je potrebné poukázať, že predmetné zmluvy obsahujú sankciu spočívajúcu v zmluvnej pokute iba pre spotrebiteľa, pričom dodávateľ nie je sankcionovaný pre prípad neplnenia jeho povinnosti, čo je rovnako v neprospech spotrebiteľa. Aj podľa odvolacieho súdu zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ust. § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba z platne uzavretej zmluvnej pokuty. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazoval na hodnotu mobilného telefónu a i tým i možnosť ovplyvnenia zmluvnej pokuty, ani s týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Je všeobecne známe, že výber mobilného telefónu poskytovaného navrhovateľom v akcii - so zľavou, je obmedzený výberom volaného programu (paušálu). Výška zľavy za jednotlivé navrhovateľom určené mobilné telefóny závisí prakticky od toho, aký paušál a v akej hodnote sa zaviaže spotrebiteľ platiť, čím nepriamo zabezpečuje i návratnosť hodnoty mobilného telefónu. Spotrebiteľ teda nemá možnosť vybrať si mobilný telefón bez ďalších podmienok a nemôže ani žiadnym spôsobom ovplyvniť potom výšku zmluvnej pokuty (pri zhodnotení zvoleného programu, hodnoty telefónu pripadajúcemu k takto zvolenému programu možno konštatovať, že v percentuálnom vyjadrení sa vždy u každého spotrebiteľa jedná o rovnakú sankciu). K odvolávaniu sa navrhovateľa na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline v iných veciach, treba uviesť, že každé z týchto vecí je osobitné a dôvody pre podanie návrhu v každej veci boli iné a inak upravené. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a teda požadovaný nárok navrhovateľa sa odvíja od neprijateľnej zmluvnej podmienky a to dohode o zmluvnej pokute a preto je absolútne neplatným dojednaním. V nadväznosti na to nie je opodstatnené ani priznanie úroku z omeškania z takéhoto nároku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie navrhovateľa nepovažoval za dôvodné a v napadnutej časti rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania (správne založeného za zásade pomerného úspechu odporcu v konaní) ako vecne správny potvrdil s tým, že v bližších podrobnostiach poukazuje tiež na jeho podrobné zdôvodnenie (§ 219 ods. 2 O. s. p.). V ostatnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním. Výrok o trovách konania odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil (151 ods. 1 O. s. p. ) a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .