Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/65/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111215450 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111215450.1 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľa: Ing. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. O. XX, E., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Karolom Gordíkom, advokátom so sídlom B. XX, E., proti odporcovi: Ing. B. Z. G., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, W., v konaní o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 27C/110/2011-60 zo dňa 30.11.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi písomne sa mu ospravedlniť listom, adresovaným do vlastných rúk navrhovateľa, na adresu jeho trvalého bydliska a zároveň žiadal, aby odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu nemajetkovej ujmy peňažnú sumu vo výške 1.000,- eur, nahradiť trovy konania, zamietol, keď s odvolaním sa na výsledky vykonaného dokazovania, platnú právnu úpravu, týkajúcu sa ustanovení o ochrane osobnosti fyzickej osoby, obsah výroku odporcu tak, ako bol odprezentovaný 12.4.2011 na televíznej stanici JOJ Noviny o 19.30 hod. ustálil, že tento nedosiahol takú intenzitu, aby zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Vzal do úvahy, že žalobca je vysokopostavený politik, ktorý sa už dlhšiu dobu pohybuje na politickej sfére, bol predsedom jednej z vládnucich koaličných strán a v minulosti sa v prieskumoch verejnej mienky pohyboval na popredných pozíciách. Pri rozlišovaní medzi faktami, hodnotiacimi úsudkami a posudzovaní predmetného prípadu, vychádzal zo zásad rozlišujúcimi medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na ochranu osobnostných práv navrhovateľa, nakoľko v danom prípade sa jednalo o hodnotiaci úsudok, nie o fakt, pričom nie je možné splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho výroku, nakoľko tento nepodlieha dokazovaniu. Hodnotiaci výrok odporcu vychádzal už z predtým medializovaných správ, ktoré sa týkali konania navrhovateľa, pričom odporca vo svojom vyjadrení nekonštatoval, že by odporca niekoho opľul, alebo cikal z balkóna, ale jeho vyjadrenie sa týkalo toho, že všetko čo robí navrhovateľ je politicky motivované. Odporca hodnotil konanie navrhovateľa v súvislosti s vyvesením zástav na rodinnom dome v obci, kde je odporca starostom a konštatoval, že práve toto konanie navrhovateľa je motivované politicky. Hodnotiacim úsudkom, bolo zhodnotiť motívy konania navrhovateľa, ako motívy čisto politické. Zároveň prihliadal na tú skutočnosť, že navrhovateľ je politická osobnosť, u ktorej sú hranice prijateľnej kritiky podstatne širšie, ako u súkromných osôb a teda musí prejavovať omnoho väčšiu mieru tolerancie pri hodnotení svojho konania inými osobami. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie navrhovateľ. Poukazoval na to, že okresný súd na jednej strane konštatoval, že hodnotiaci úsudok vyjadruje názor svojho autora, ktorý o danom fakte zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, zároveň však poukazuje na to, že je nutné skúmať či sa opiera o pravdivé informácie, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným prejavom výkonu kritiky. To znamená, že prvoradým cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Zdôraznil, že kritizovať možno len skutočnosti, ktoré sa stali, sú teda pravdivé, čo v danom prípade splnené nebolo. Tu sa nejedná o kritiku, ale o hanobenie a zneuctenie navrhovateľa. Pripomenul, že pokiaľ i odporca použil konkrétny príklad na politicky motivované konanie navrhovateľa (cikanie z balkóna a opľúvanie), tieto v minulosti medializované konania boli a sú nepravdivé, čo bolo v priebehu konania jednoznačne preukázané právoplatnými rozsudkami príslušných súdov, ktoré sú súčasťou spisu. Vecná kritika je chápaná tak, že vychádza z reálnych, pravdivých podkladov a z nich potom vyvodzuje závery na hodnotiaci úsudok. To znamená, že hodnotiaci úsudok musí byť záverom, ktorý neodporuje pravidlám logického myslenia a musí byť i dostatočne konkrétny. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku navrhovateľovi vyplynulo, že možno zverejniť akúkoľvek dehonestujúcu vymyslenú udalosť o dotknutej osobe a podať to bez zodpovednosti za takéto konanie ako svoj hodnotiaci úsudok, nakoľko nemožno splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho výroku. Pritom sa nezaoberal vyjadrením odporcu k výzve tlačového hovorcu SNS na ospravedlnenie sa navrhovateľovi, v ktorom uviedol, že sa nemá prečo ospravedlniť, jeho tvrdenia sú pravdivé a ich pravdivosť preukáže i pred súdom. V odvolacom návrhu preto žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie napokon i náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil tak, ako vyplýva z ust. § 157 O.s.p.. Odvolací súd sa preto postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu, pričom za podstatné považoval zdôrazniť, že Občiansky zákonník v § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah, ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté konkrétne osobnostné práva. Je ním však bezpochyby také aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo, najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ). Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preto jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom. S prihliadnutím na všetky okolnosti, na ktoré je potrebné pri posudzovaní nároku navrhovateľa na ochranu osobnosti brať zreteľ, i krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa a výroky odporcu prezentované v televízií JOJ 12.4.2011 v Novinách o 19.30 hod., neboli ani objektívne spôsobilé privodiť ujmu na chránených osobnostných právach navrhovateľa. V tejto súvislosti, v nadväznosti na dôvody odvolania navrhovateľa, krajský súd považoval za potrebné uviesť, že vychádzajúc z obsahu výrokov odporcu, nemožno urobiť záver, že by tento podsúval verejnosti fakt o tom, že by navrhovateľ niekoho opľul, resp. cikal z balkóna, ale obsahom jeho výrokov bol odkaz pre verejnosť, divákov Novín, odvysielaných v Tv JOJ v inkriminovanom čase, že nech robí navrhovateľ čokoľvek, je jeho konanie vždy motivované politicky. Cieľom, účelom výrokov odporcu nebola kritika, v minulosti prepieraného a verejnosti vnucovaného amorálneho správania navrhovateľa, (ktoré sa v skutočnosti napokon ani nepreukázalo), ale kritika motívov, cieľov správania, konania navrhovateľa ako - takého. Podkladom pre vyslovený hodnotiaci úsudok, kritiku o motívoch konania navrhovateľa, nebol fakt, že by v skutočnosti niekoho opľúval, resp. cikal z balkóna, ale fakt, že motiváciou jeho konania sú vždy a len politické ciele. V nadväznosti na uvedené, potom krajský súd, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, jeho rozhodnutie ako správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odporca si tieto návrhom neuplatnil, nevyčíslil, ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu účelne vynaložené výdavky, v súvislosti s podaným odvolaním zo strany navrhovateľa, vznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.