Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/230/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111216048 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111216048.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci navrhovateľky: T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., ul. P. C. č. X, proti odporcovi: Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. B. P. - B. V., ul. U. č. XXXX/XX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/115/2011-58 zo dňa 12. januára 2012, takto
r o z h o d o l :
rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke zvýšené výživné v sume 66,38 eur mesačne vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 17. 05. 2011.
Zameškané výživné za čas od 17. 05. 2011 do 31. 07. 2012 v sume 497,85 eur sa odporcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenie čo i jednej z nich.
Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Navrhovateľke a odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/172/2009-27 zo dňa 11. 01. 2010, právoplatný dňa 03. 03. 2010 vo výroku o výživnom.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom č. k. 2C/115/2011-58 zo dňa 12. 01. 2012 Okresný súd Žilina zaviazal odporcu k povinnosti platiť navrhovateľke zvýšené výživné v sume 80 eur mesačne vždy do každého 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 17. 05. 2011. Zameškané výživné za čas od 17. 05. 2011 do 12. 01. 2012 v sume 374,48 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré splátky budú splatné spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenie čo i jednej z nich. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Zároveň rozhodol, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/172/2009-27 zo dňa 11. 01. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 03. 2010 vo výroku o výživnom.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výške výživného na navrhovateľku došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje stanovenie vyššie než naposledy súdom určeného výživného v sume 33,19 eur. Okresný
súd konštatoval, že navrhovateľka je v súčasnosti v 3. ročníku SOŠ pre postihnuté deti v Žiline. Ide o posledný ročník, kde robí záverečné skúšky, s čím má spojené zvýšené náklady ako oblečenie, zabezpečenie školských pomôcok a pod. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou zvýšenie výživného bolo to, že odporcovi ubudla vyživovacia povinnosť k dcére I., na ktorú doposiaľ platil výživné v sume 40 eur. Za ďalšie, v čase prvotného rozhodovania o určovaní výživného bola matka navrhovateľky zamestnaná. Momentálne dostáva len dávky v hmotnej núdzi. Aj tu teda došlo k zmene pomerov. V čase vyhlasovania rozsudku sp. zn. 8C/172/2009 matka navrhovateľky pracovala a jej čistý príjem bol v sume 450 eur. Dnes je to len hmotná dávka v sume 175 eur. Na strane odporcu bolo zistené, že pracuje v spoločnosti LUTO Automotive v Košiciach, pričom jeho čistá mesačná priemerná mzda za obdobie od 4. mesiaca 2011 do 8. mesiaca 2011 je 325,36 eur. Aj po zohľadnení nákladov, ktoré odporca platí, a to výživné na dcéru Y. X. vo výške 66,30 eur, za plyn, rozhlas, elektrinu 82,84 eur, za nájomné 49,11 eur bol prvostupňový súd toho názoru, že jeho schopnosti a možnosti odôvodňujú, aby platil z už skôr uvádzaných dôvodov vyššie než naposledy určené výživné, a to v sume 80 eur mesačne. Počiatok platenia zvýšeného výživného určil prvostupňový súd dňom podania návrhu, t. j. 17. 05. 2011.
V časti, kde navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné až na sumu 100 eur mesačne, okresný súd jej návrh zamietol. Mal za to, že z príjmu, ktorý navrhovateľ momentálne dosahuje v čistom 325,36 eur, nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť vyššie výživné.
Zameškané výživné za obdobie 8 mesiacov prvostupňový súd vyčíslil ako rozdiel medzi doposiaľ určeným a plateným výživným a novourčeným. Pri takomto výpočte zameškané výživné predstavuje 374,48 eur (46,81 eur x 8 mesiacov). Vzhľadom na príjem odporcu mu prvostupňový súd povolil splácať zameškané výživné v splátkach, ktorých výšku, ako aj podmienky zročnosti určil pri aplikácii § 160 ods. 1 O. s. p. vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 150 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v zmysle ktorého ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Aj keď navrhovateľka bola v časti úspešná, prihliadol súd na osobitosť tohto konania - určenia výživného, rodič - dieťa a rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov ich nepriznal. Navyše navrhovateľka si ani trovy konania neuplatňovala.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol.
Prvostupňovému súdu vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav, pretože pri rozhodovaní nebral do úvahy jeho výdavky na cestu v sume 65 eur. Tiež poukázal na to, že pracuje a chce pracovať, avšak pri tak vysokom výživnom mu z príjmu po započítaní ďalších nevyhnutných výdavkov, ktoré zároveň uviedol (rozhlas, elektrina, plyn 83 eur mesačne, nájom 50 eur mesačne, výživné Y. X. 66 eur mesačne, cesta do Prešova 65 eur mesačne, zvýšené výživné na T. 80 eur + 20 eur mesačne), nezostáva na živobytie žiadna čiastka. Z vyššie uvedených dôvodov preto rozsudok okresného súdu označil za nespravodlivý.
Napokon poukázal aj na to, že navrhovateľka zatajila pred súdom štipendium, ktoré poberá v sume 22 eur mesačne. Ak aj okresný súd vychádzal z toho, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť zvýšené výživné, keďže mu ubudla vyživovacia povinnosť na dcéru I. 40 eur mesačne, na druhej strane nezobral do úvahy, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia mal príjem 450 eur mesačne. V súčasnosti má len 325 eur mesačne.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil, a to z nasledovných dôvodov:
Z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom mal odvolací súd za preukázané, že naposledy bolo výživné na navrhovateľku určené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 8C/172/2009 zo dňa 11.1.2010, ktorý sa stal právoplatným dňom 3.3.2010 a to v sume 33,19 eur od 12.1.2010 do času,
kým sa nezmenia pomery, vždy do 15.dňa v mesiaci. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že v tom čase bola matka navrhovateľky zamestnaná a jej čistý mesačný príjem sa pohyboval od 137 eur do 308,50 eur. Takisto pracoval odporca a jeho čistý príjem bol od 381 eur do 542 eur, priemerne 450 eur. Navrhovateľka bola študentkou 1. ročníka SOŠ pre žiakov s telesným postihnutím v Žiline.
Svoj návrh na zvýšenie výživného zo dňa 17.5.2011 navrhovateľka odôvodnila predovšetkým tým, že došlo k podstatnej zmene pomerov (odporcovi ubudla jedna vyživovacia povinnosť) odôvodňujúcej stanovenie vyššie výživného.
Zo skutkového stavu zisteného v prvostupňovom konaní mal odvolací súd za preukázané, že odporcovi skutočne ubudla jedna vyživovacia povinnosť k dcére I. X., na ktorú platil výživné len do minulého roka. Táto ukončila štúdium. Na I. X. - staršiu sestru navrhovateľky platil odporca výživné, na základe rozsudku OS Žilina 17C/163/2008, v sume 40 eur mesačne s účinnosťou od 2.9.2008. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 2.9.2009
Z pripojeného rozsudku OS v Prievidzi 13P/346/2007 bolo preukázané, že odporca platí ešte výživné na maloletú Y. v sume 66,39 eur.
Odporca je zamestnaný, pracuje vo firme LUTO Automotive v Košiciach. Jeho čistá mesačná priemerná mzda za obdobie od 4. mesiaca 2011 do 8. mesiaca 2011 je 325,36 eur. Z nákladov, ktoré preukázal súdu vyplýva, že platí spomínané výživné na Y. X. vo výške 66,30 eur, za plyn, rozhlas, elektriku platí 82,84 eur, za nájomné platí 49,11 eur. Z rozhodnutia ÚPSVaR v Žiline vyplýva, že matka navrhovateľky C. X. je evidovaná ako poberateľka dávok a príspevkov v hmotnej núdzi od 1.5.2011 a evidencia naďalej trvá. Dostáva dávky v hmotnej núdzi v sume 175,11 eur. Takisto má výdavky spojené s nájomným za užívanie bytu.
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z dôvodovej správy k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa (oproti predchádzajúcej právnej úprave), ako podmienky na priznanie výživného, je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita povinného a pod.
Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa jednalo o návrh o zvýšenie výživného, prvostupňový súd postupoval v konaní správne keď skúmal, či od času posledného rozhodnutia o výške výživného na navrhovateľku došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala stanovenie vyššieho, než naposledy určeného výživného. Okresný súd správne porovnával okolnosti, za ktorých bol vyhlásený posledný rozsudok upravujúci výšku výživného s tými, ktoré existovali v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne avšak z tohto nevyvodil správny právny záver. S výškou zvýšeného výživného, tak ako bola určená okresným súdom v sume 80 eur mesačne sa odvolací súd nestotožnil najmä s ohľadom na preukázané schopnosti a možnosti povinného rodiča - odporcu, a tiež odstup času, kedy došlo k poslednej úprave. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu zohľadnil na strane odporcu navyše aj cestovné výdavky do práce ako odôvodnené náklady. Tiež prihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu suma zvýšeného výživného 66,38 eur mesačne od 26.5.2010, t. j. odo dňa podania návrhu (viď. § 77 Zákona o rodine) vystihuje lepšie tak odôvodnené potreby oprávneného - navrhovateľa, ako aj schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri takto určenom zvýšenom výživnom si odporca môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť bez ohrozenia svojich základných životných potrieb. Odvolací súd týmto nespochybňuje preukázateľné a odôvodnené potreby navrhovateľa, avšak pri svojom rozhodovaní musel vziať v úvahu aj schopnosti a možnosti odporcu.
Odvolací súd sa neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Prvostupňový rozsudok zmenil len pre nesprávne právne posúdenie veci, keď skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania nepovažoval za postačujúce pre záver o zvýšení vyživovacej odporcu voči navrhovateľke až na sumu 80 eur mesačne.
Vzhľadom na zmenu rozhodnutia odvolací súd nanovo stanovil aj zameškané výživné, ako rozdiel medzi doposiaľ plateným a zvýšeným výživným a to za obdobie od 17. 05. 2011 do 31. 07. 2012 v sume 497,85 eur (15 x 33,19 eur) ktorú sumu zároveň otcovi povolil splácať v mesačných splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti stanovil pri aplikácii § 160 ods. 1 O. s. p. vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže obaja mali vo veci úspech iba čiastočný.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .