Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/100/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111216766 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111216766.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. R. F. CSc., bytom A., ul. M. R. U. č. XX, 2/ Ing. H. U. PhD., bytom A., A. č. XXX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s. r. o., so sídlom Žilina, ul. Sládkovičova č. 13, IČO: 47 232 075, proti odporkyni: L. S., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., ul. T. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Mária Padalová, advokátkou so sídlom A., ul. U. č. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/119/2011-80 zo dňa 16. novembra 2011, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 1.182,45 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Márie Padalovej vedený v H. F. L., a. s., A., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia Rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci sa navrhovatelia určovacou žalobou domáhali vydania autoritatívneho výroku súdu, že k bytu č. 1 určitý právny vzťah (právo) tretej osoby tu je (pozitívna určovacia žaloba) a nedomáhali sa, že tu právny vzťah odporcu k predmetnému bytu č. 1 nie je (negatívna určovacia žaloba). Súd považoval v posudzovanej veci za právne významnú otázku, či by vyhovujúci rozsudok priaznivo ovplyvnil právne postavenie navrhovateľov 1/ a 2/ v tom smere, pozitívneho určenia, že vlastníkom je tretia osoba (ktorá nie je účastníkom konania) a založil voči odporcovi nárok na uplatnenie vlastného práva (zo zákona vynútiteľného) k predmetu určenia. Navrhovatelia 1/, 2/ sú vlastníci bytu č. 2 a bytu č. 4 vo vchode č. 10 obytného domu súp. č. XXXX na parc. č. 622, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z výpisu LV č. XXXX. Odporca je vlastníkom bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. 10 obytného domu súp. č. XXXX na parc. 622, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania, pričom navrhovatelia tvrdili, že ide o „nebytový priestor“. Okresný súd poznamenal, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Bol toho názoru, že vyhovením určovacej žalobe, by sa na ich právnom postavení voči odporcovi nič nezmenilo, t. j. navrhovatelia 1/ a 2/ by boli aj naďalej vlastníkmi iného bytu v bytovom dome súp. č. 2127 a požadované určenie by nemalo žiaden vplyv na právne postavenie navrhovateľov 1/ a 2/ tak voči odporcovi ako aj vo vzťahu k veci (byt č. 1 v obytnom dome súp. č. XXXX), ktorej vlastníctvo je predmetom určenia. Navrhovatelia svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyvodzovali z následnej realizácie ich práva na odkúpenie „nebytového priestoru“ vyplývajúce z § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., z ktorého zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že vlastník môže s predmetom vlastníctva nakladať len v medziach uvedeného zákona, t. j. previesť len na osoby, ktorým zákon priznal právo prednostného nadobudnutia vlastníctva (okrem prípadu, ak by si tieto osoby právo neuplatnili) a úmyslom zákonodarcu bolo poskytnúť týmto subjektom aj reálnu možnosť jeho využitia, ak sa vlastník rozhodne disponovať s „nebytovým priestorom“. Súd bol toho názoru, že v danej veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. 1, vchod 10 v obytnom súp. č. XXXX, ak by aj žaloba bola úspešná, predkupné právo navrhovateľom 1/ a 2/ citovaný zákon nezakladá, keďže v danom prípade nejde o „nebytové priestory“ v obytnom dome tak, ako tvrdili. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel okresný súd k záveru, že navrhovatelia v danom prípade nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení a nesplnili tak jednu zo základných procesných podmienok úspešnosti žaloby o určenie vyplývajúcej z ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Považoval za potrebné poznamenať, že právo na súdnu ochranu vyplýva nielen z ústavných záruk, ale tiež občianskoprávnych predpisov (hmotných a procesných). Právo na súdnu ochranu treba preto chápať aj ako dodržiavanie zákonom predpísaného procesného postupu. Uplatnenie práva podlieha v konaní pred súdom procesným pravidlám, ktoré nemožno prehliadať alebo opomínať. Uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť napríklad prejavujúcu sa v neúspechu jeho žalobného návrhu. Preto súd pre nepreukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení návrh navrhovateľov 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol, a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a podľa § 149 ods. 1 O. s. p. tieto zaviazal zaplatiť navrhovateľov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi na účet jeho splnomocneného zástupcu. V zákonnej lehote proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnili sa so závermi rozsudku prvostupňového súdu. Uvádzali, že nebytový priestor č. 12 vo vchode č. 1 v dome na ulici V. L. č. XXXX/XX v A. bol riadne zapísaný na LV č. XXXX. Jeho vlastníkom je Mesto Žilina s podielom na spoločných častiach zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo výške 580/4959. Tento nebytový priestor užívala Y. F. s rodinou. Prostredníctvom manželov A. došlo k tomu, že tento nebytový priestor v konečnom dôsledku získala do vlastníctva odporkyňa už ako byt. T. A. s manželkou boli dňom 18. 11. 2009 protiprávne zapísaní ako užívatelia 2-izbového bytu na F. ulici č. XXX/XX/X v A.. Dňa 25. 11. 2009 bola podaná žiadosť o výmenu bytov medzi Y. F. a T. A., ktorú mesto schválilo 11. 12. 2009 a 22. 12. 2009 s manželmi A. uzavrelo nájomnú zmluvu, a títo boli zapísaní ako nájomcovia bytu č. 1 na ulici V. L. č. XXXX/XX v A.. Toto všetko sa udialo napriek tomu, že išlo stále o predmetný nebytový priestor, riadne zapísaný na LV č. XXXX ako nebytový priestor č. 12 vo vchode č. 1 v dome na ul. V. L. č. XXXX/XX v A., jeho vlastníkom bolo Mesto Žilina, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo výške 580/4959. Žiaden byt č. 1 na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností v tom čase nebol. Dôvodom prečo bol nebytový priestor označený účelovo ako byt aj napriek zápisu v katastri bolo, že výmena nebytového priestoru a bytu medzi Y. F. a T. A. by nemohla byť schválená a aby k výmene mohlo dôjsť, muselo byť uvedené, že sa jedná v oboch prípadoch o byty. Poukazovali na to, že dňa 01. 02. 2010 bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva bytu č. 2127/10/001/2010, ktorou Mesto Žilina odpredalo T. A. a manželke predmetný nebytový priestor ako byt č. 1 na ul. V L. č. XX v A. za 709,71 eur. Vklad tejto zmluvy bol povolený 03. 03. 2010 pod č. V 1706/10. Toto sa udialo napriek tomu, že išlo stále o nebytový priestor riadne zapísaný na LV č. XXXX ako nebytový priestor č. 12 vo vchode č. 1 v dome na ul. V. L. č. XXXX/XX v A.. Takýto stav v katastri nehnuteľností bol na LV č. XXXX zapísaný ešte aj 21. 03. 2010, kde bola k predmetnému nebytovému priestoru č. 12 uvedená plomba vyznačená na základe V-1706/2010. Až na základe povolenia vkladu zo dňa 03. 03. 2010 bol na základe uvedenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zapísaný namiesto nebytového priestoru č. 12 byt č. 1 s vlastníkmi manželmi A., a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho rozhodnutia o zmene nebytového priestoru na byt. Dňa 19. 04. 2010 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorou T. A. s manželkou odpredal predmetný nebytový priestor evidovaný už ako byt č. 1, kupujúcej odporkyni L. S.. Zavŕšením celej tejto genézy bolo to, že 24. 03. 2011 požiadala odporkyňa ako vlastníčka na spoločnom obecnom úrade, Mestský úrad Žilina, odbor stavebný, oddelenie stavebného poriadku žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Stavebné úpravy prízemných priestorov bytového domu súp. č. XXXX so zmenou účelu na nebytové priestory na pozemku parc. č. 622 KN, súp. č. 2127, prízemie, vchod č. 10, byt č. 1, kat. úz. A.“. Toto dokresľuje zavŕšenie účelu, cieľ a motív odporkyne v celej tejto veci, teda ako získať nebytové priestory obídením a porušením zákona v neprospech navrhovateľov. Namietali, že všetky právne úkony súvisiace s výmenou a následným odpredajom nebytového priestoru boli protiprávne, účelovo urobené, s cieľom previesť túto nehnuteľnosť do osobného vlastníctva súčasnej evidovanej vlastníčky, a to odporkyne. Stalo sa tak v súčinnosti s vtedajším správcom bytového fondu Mesta Žilina, akciovej spoločnosti BYTTERM a realitnej kancelárie BYTOS - Soňa Filická, sídliacej v Žiline spoločne s BYTTERM, a. s. Účastníci právnych vzťahov boli formálne uvádzaní T. A. s manželkou, ktorí v rozhodnom období žiadny z uvádzaných bytov neužívali. Všetky úkony a písomnosti súvisiace s výmenou a odpredajom nebytového priestoru za účelom týchto zmlúv zabezpečovala realitná kancelária BYTOS - Soňa Filická, pričom odporkyňa L. S. sa nakoniec stala vlastníčkou nehnuteľnosti. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam bolo právo navrhovateľov ako vlastníkov na prednostný prevod nebytového priestoru, vyplývajúce z ust. § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. porušené. Poukazovali taktiež na neplatnosť ostatných kúpnych zmlúv s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vyslovili názor, že výsluchom svedkov, ktorých navrhovali vypočuť, by bol súd mal preukázané, že v danom prípade sa jednalo o nebytový priestor, účelovo označený ako byt. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva bol daný tým, aby bola vnesená právna istota do právnych vzťahov medzi účastníkmi a mohlo sa tým predísť prípadným ďalším sporom. Vyhovením návrhu by bola vyriešená otázka, či k porušeniu predkupného práva navrhovateľov došlo, keďže odporkyňa takéto porušenie popiera a je otázne, kto je vlastníkom sporného nebytového priestoru. Určovacia žaloba, ak by jej bolo vyhovené, môže zásadne priaznivo ovplyvniť právne postavenie navrhovateľov. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa nej navrhovatelia v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto nebolo potrebné, aby bol návrh ďalej preskúmavaný po vecnej stránke. Zdôraznila, že prevody do osobného vlastníctva tak zo strany Mesta Žilina manželov A., ako aj zo strany manželov A. na ňu boli plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Predmetné zmluvy svojím obsahom a účelom žiadnemu zákonu neodporujú, ani ho neobchádzajú, a tiež sa nepriečia dobrým mravom. Uvádzala, že v danom prípade sa nejedná o nebytový priestor ako uvádzajú navrhovatelia ale o byt, čo vyplýva zo všetkých písomností v súvislosti s ním a zo zápisov o odovzdaní a prevzatí bytu, súhlasu so schválením dohody o výmene bytu, nájomnej zmluvy k nemu, ako aj evidenčných listov. Poukázala opäť na to, že v súčasnosti prebieha na Meste Žilina konanie vo veci stavebných úprav priestorov predmetného bytu so zmenou účelu na nebytové priestory, a teda aj z tohto hľadiska je nespochybniteľné, že ide o nebytový priestor. Toto konanie ohľadne stavby „stavebné úpravy prízemných priestorov bytového domu súp. č. 2127 so zmenou účelu na nebytové priestory“ bytu č. 1 je v súčasnej dobe prerušené. Poukázala na to, že podľa § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., nájomca nebytového priestoru, vlastníci a nájomcovia bytov v dome majú právo na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva v tomto poradí. V danom prípade by toto ustanovenie zákona zo strany mesta bolo dodržané, pretože v prvom poradí bol „priestor odpredaný nájomcovi“. Až keby on nemal záujem, v ďalšom poradí by boli vlastníci bytov v dome. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil a to z nasledovných dôvodov: Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným súdu dňa 20. 05. 2011 domáhali určenia, že Mesto Žilina je vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. Žilina, zapísanej na LV č. XXXX ako byt č. 1, vchod 10 s podielom priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 580/4959 v obytnom dome súpisné číslo XXXX na parc. č. 622 v B časti listu vlastníctva zapísanej na meno odporkyne v podiele 1/1-ina. Svoj návrh odôvodňovali tým, že navrhovatelia sú vlastníkmi bytov v obytnom dome súp. č. XXXX vo vchode č. 10 na ulici V. L. v A., a to navrhovateľ 1/ bytu č. 4 na treťom poschodí a navrhovateľka 2/ bytu č. 2 na prvom poschodí domu. Na prízemí domu sa nachádza nebytový priestor pôvodne vybudovaný na účely poskytovania služieb vo vlastníctve Mesta Žilina a nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre obec Žilina. Nebytový priestor bol postupne odpredávaný do vlastníctva najskôr manželom A., ktorí túto nehnuteľnosť následne odpredali odporkyni L. S.. V oboch prípadoch týchto zmlúv o prevode vlastníctva ide o neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu a správca domu súp. č. 2127/10 na ul. V. L. (BYTTERM a.s. Žilina) porušil povinnosti, a to dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými a rovnako voči vlastníkovi Mestu Žilina porušil povinnosť ochraňovať a zveľaďovať majetok vlastníka. Mali zato, že právo navrhovateľov ako vlastníkov bytov na ulici V. L. č. XX na prednostný prevod nebytového priestoru vyplývajúceho z ustanovenia § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. bolo porušené. Ďalej uviedli, že nebytový priestor č. 1 užívala na základe nájomnej zmluvy Y. F. a následne bol uskutočnený prevod nebytového priestoru na manželov A. a došlo k tomu, že tento nebytový priestor, v konečnom dôsledku už ako byt, získala do vlastníctva odporkyňa. Právne úkony súvisiace s výmenou a následným odpredajom nebytového priestoru boli protiprávne a teda sú neplatné kúpna zmluva č. 2171/10/001/2010 zo dňa 01. 02. 2010 č. V 1706/10 uzavretá medzi predávajúcim Mesto Žilina a kupujúcimi T. A. a F. A. a následne kúpna zmluva zo dňa 19. 04. 2010, ktorou T. A. s manželkou previedli nehnuteľnosť na kupujúcu L. S., ktorých neplatnosť navrhli vyriešiť ako prejudiciálnu otázku a následne určiť, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je Mesto Žilina. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je Mesto Žilina odôvodňovali navrhovatelia 1/ a 2/ tým, že po právoplatnosti rozhodnutia bude Mesto Žilina zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastník, a na základe ktorého zápisu bude môcť byť realizované právo navrhovateľov na odkúpenie nebytového priestoru. Zároveň navrhli pripustiť do konania ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa Mesto Žilina. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Uznesením č. k. 17C/119/2011-36 zo dňa 07. 06. 2011 nepripustil, aby do konania vstúpil na stranu navrhovateľov 1/, 2/ ako vedľajší účastník Mesto Žilina. Návrh navrhovateľom zamietol najmä s poukazom na ust. § 80 písm. c/ O. s. p. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné. Správne sa prvostupňový súd zaoberal tým, či v danom prípade navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na danom určení podľa § 80 písm. c/ O. s. p. Zo znenia žalobného návrhu vyplynulo, že navrhovatelia 1/, 2/ sa domáhajú určenia vlastníckeho práva v prospech tretej osoby (Mesta Žilina). V prípade vyhovenia takejto žalobe by sa na právnom postavení navrhovateľov 1/, 2/ nič nezmenilo, a preto správne prvostupňový súd pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia žalobný návrh zamietol a ďalšie dokazovanie vo veci nevykonával. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolatelia neuviedli žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie. Všetky nimi produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní a s týmito sa prvostupňový súd v dostatočnej miere vysporiadal. Napadnutý rozsudok okresného súdu pre uvedené ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd potvrdil s tým, že v bližších podrobnostiach tiež poukazuje na podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko so závermi okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením v zmysle návrhu odporkyne, ktorá si pre prípad úspechu v podanom vyjadrení uplatnila náhradu trov odvolacieho konania (§ 214 ods. 5 vety prvej O. s. p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .