Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/86/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111217665 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111217665.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a z členov JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Kataríny Beniačovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého - X. K., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka -I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. F. XX/XX, O. E., zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, Bratislava, kancelária Žilina, Národná 34, IČO: 30798841 a otec - S. K., nar. X.X.XXXX, bytom E. nad I. XXX, právne zastúpený Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom J. X. XXX, N., o úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/194/2011-75 zo dňa 28.9.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o zverení maloletého X. do osobnej starostlivosti matky p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a vo výroku o nedoplatku výživného m e n í tak, že - otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X. sumou 100 eur mesačne počnúc dňom 6.3.2011 vždy do 15-tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky, - otec je p o v i n n ý nedoplatok na výživnom za obdobie od 6.3.2011 a 26.4.2012 v sume 483,87 eur zaplatiť v splátkach po 15 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. U p r a v u j e styk otca s maloletým X. K. tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom každý víkend, okrem prvého víkendu v mesiaci vždy od soboty od 8.00 hod. do nedele do 21.30 hod., otec maloletého v stanovený čas vyzdvihne aj odovzdá dieťa v byte matky. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na tento styk s otcom pripraviť. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zverení maloletého X. do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 135 eur mesačne od 6.3.2011 a to do 15.dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 6.3.2011 do 30.9.2011 v sume 723,30 eur povolil otcovi uhradiť formou splátok vo výške 65 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Vychádzal zo zistenia, že rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti, nevedia sa dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, z ktorého titulu je nutná ingerencia súdu v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Zákona o rodine (ďalej ZoR). Konštatoval, že v doterajšej starostlivosti matky nezistil žiadne nedostatky a prihliadajúc na útly vek maloletého, ako aj súhlas otca, tohto zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že táto ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok. Následne upravil vyživovaciu povinnosť otca, ako rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletého, zohľadnil jeho vek, zhoršený zdravotný stav súvisiaci s jeho predčasným pôrodom, ktorý si vyžaduje rozsiahlejšiu lekársku starostlivosť (kardiológia, chirurgia, očné, ambulancia pre nedonosené deti, neurológia, ortopédia). Priemerné mesačné výdavky maloletého ustálil sumou 180 eur . Ďalej sa okresný súd zaoberal skúmaním schopností, možností a majetkových pomerov otca. Tento bol v čase narodenia maloletého nezamestnaný, pracoval však aj na dohodu o pracovnej činnosti, pričom jeho skutočný zárobok bol vyšší ako zamestnávateľom deklarovaná suma 61-71 eur. V čase aktuálneho rozhodovania okresného súdu otec pracoval pre rovnakého zamestnávateľa, avšak už na riadnu pracovnú zmluvu s dohodnutou mesačnou hrubou mzdou 317 eur. Výšku tejto mzdy považoval za dohodnutú účelovo, aby sa zamestnávateľ otca vyhol odvodovému daňovému zaťaženiu. Vychádzal z potencionálneho čistého príjmu otca v sume 554 eur, zistenú podľa údajov Štatistického úradu SR, ktorý zodpovedá otcom dosahovanému príjmu pred troma rokmi. Ďalej konštatoval, že obaja rodičia nevlastnia žiaden majetok a žijú v spoločnej domácnosti zo svojimi rodičmi, ich bežné výdavky na uspokojovanie osobných potrieb a zabezpečovanie bývania sú približne rovnaké. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca zobral do úvahy celodennú starostlivosť matky o maloletého, ktorá je vzhľadom na jeho útly vek, zdravotný stav, veľmi intenzívna. Napriek tejto okolnosti však konštatoval, že podiel otca na výživnom, vzhľadom na jeho súčasné pomery, nemôže určiť vo väčšom rozsahu než tak urobil napadnutým rozhodnutím, nakoľko už takto určené výživné dosahuje štvrtinu jeho potencionálneho príjmu. Matke je však starostlivosť čiastočne kompenzovaná výplatou rodinných prídavkov v sume 22 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otca určil od narodenia maloletého, keďže už v tom období nežil s matkou maloletého v spoločnej domácnosti. Od matky nebolo možné spravodlivo požadovať, aby ihneď po narodení maloletého podávala návrh na úpravu vyživovacej povinnosti. Preto ak tento podala dňa 30.5.2011, učinila tak v primeranej lehote. Nedoplatok na výživnom určil ako rozdiel medzi sumou, ktorú otec v rozhodnom období zaplatil a výškou výživného, ktoré mal uhradiť a povolil ho otcovi splácať formou splátok podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého X. sumou 100 eur mesačne k rukám matky, nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 420 eur mu bude povolený splácať v mesačných splátkach po 60 eur, spolu s bežným výživným. Zároveň žiadal, aby bolo rozhodnuté o zverení maloletého X. do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Namietal, že výška príjmu uvedená jeho zamestnávateľom v potvrdení predloženom okresnému súdu nebola uvádzaná účelovo, ale odráža skutočnosť. Opätovne zdôraznil, že jeho príjem neprekračuje sumu 400 eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že v čase podania odvolania žije s matkou v spoločnej domácnosti v prenajatom byte na G. ulici č. XX v L., kde výška nájomného predstavuje sumu 220 eur mesačne. Na úhradu tejto sumy prispieva polovicou, t.j. 110 eur mesačne a zároveň sa podieľa aj na chode domácnosti a úhrade nákladov za stravu, naviac sa stará o rodičov na dôchodku. Navrhol opätovne „prepočítať“ výšku nedoplatku na výživnom s tým, aby boli rešpektované výdavky na benzín a chod motorového vozidla, ktoré využíva na dopravu maloletého do nemocnice, minimálne vo výške 200 eur za celé obdobie. Nakoľko matka sa mu viac krát vyhrážala, že mu maloletého nebude zverovať, ak nebudú žiť spolu a že sa o neho nevie postarať, žiadal, aby na všetky okolnosti súd prihliadol a určil striedavú starostlivosť. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poprela, že sa tento podieľa na chode domácnosti a hradí náklady za stravu, o všetko sa stará výlučne ona. Namietala, že rodičia otca nie sú na neho finančne odkázaní. Tvrdila, že otec sa nevie o maloletého dostatočne dobre postarať, nakoľko ho odmieta prebaliť, nakŕmiť, pokiaľ je prítomná ona. Nesúhlasila, aby sa otec s maloletým zdržiaval v domácnosti jeho rodičov. Títo nemajú teplú vodu, chovajú dvoch psov, čo vytvára nevhodné prostredie pre maloletého. Navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletým za jej prítomnosti. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Na pojednávaní pred odvolacím súdom, konanom dňa 26.4.2012 kolízny opatrovník neodporučil striedavú rodinnú starostlivosť o maloletého. Vychádzal z toho, že ide o dieťa útleho veku. Zároveň však konštatoval, že sú na strane otca vytvorené dobré podmienky pre starostlivosť o maloletého, nezistil dôvody, pre ktoré by maloletý nemohol byť v rámci úpravy styku u otca aj cez noc. Rovnako rodinnú klímu v rodine otca považoval za prospešnú záujmom maloletého. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a po vykonaní pojednávania, vrátane doplnenia a zopakovania dokazovania, rozsudok okresného súdu vo výroku o zverení maloletého X. do osobnej starostlivosti matky ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, O.s.p., vo výroku o výživnom zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a upravil styk otca s maloletým X.. Počas prebiehajúceho odvolacieho konania otec zmenil svoj návrh týkajúci sa zverenia maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že takýto spôsob úpravy starostlivosti žiadal po dovŕšení druhého roku veku maloletého a zároveň žiadal, aby bol do tohto obdobia upravený jeho styk s maloletým. Matka zo striedavou starostlivosťou po dovŕšení druhého roku veku maloletého rovnako prejavila súhlas a to v písomnom podaní zo dňa 7.3.2012. Pri úprave práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, ktorými je nepochybne aj osobná starostlivosť o maloleté dieťa, rozhoduje súd do budúcnosti, avšak pri svojom rozhodovaní musí vychádzať zo situácie existujúcej v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V čase rozhodovania odvolacieho súdu, maloletý nedovŕšil vek dvoch rokov, teda k tomuto obdobiu rodičia maloletého úpravu striedavej starostlivosti nenavrhovali. Pokiaľ dospejú k záveru, že po dovŕšení tohto veku je v záujme maloletého striedavá starostlivosť, môžu sa takejto úpravy domáhať aktuálne podaným žalobným návrhom. Prihliadajúc na záujmy maloletého, aby mal vytvorené čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho zdarný a zdravý vývoj, ako aj na jeho citové väzby k rodičom, dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky je vecne správne. Nebolo medzi rodičmi sporné, že vzhľadom na vek maloletého a zdravotný stav, si tento vyžaduje intenzívnu starostlivosť, ktorú mu počas týždňa poskytuje matka, ktorá je na materskej dovolenke, zatiaľ čo otec je zamestnaný. Rozhodnutím o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky ostali zachované všetky rodičovské práva a povinnosti aj otcovi. Tento - aj keď je prevažne vylúčený z ich bezprostredného výkonu, najmä čo sa týka sústavného výchovného pôsobenia na maloletého - nie je zbavený zodpovednosti za jeho všestranný vývoj. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti tohto rodiča na výchove maloletého dieťaťa a na udržaní rodičovského vzťahu a upevnenie citového puta je osobný styk rodiča s maloletým. Úlohou rodiča, ktorý vychováva maloleté dieťa je okrem iného, aby sa so zreteľom na záujem dieťaťa na styku s druhým rodičom podieľal a vytváral priaznivé podmienky pre jeho realizáciu a to hlavne vedením dieťaťa k správnemu vzťahu tomuto rodičovi. V štádiu prvostupňového konania súd nerozhodoval o úprave styku otca s maloletým X., nakoľko potreba takejto úpravy v tomto konaní nevyplynula. Nebolo preukázané, žeby sa rodičia o styku otca s maloletým nevedeli dohodnúť, žiaden z nich úpravu styku nežiadal. K zmene situácie došlo v rámci odvolacieho konania, kedy sa už rodičia nevedeli o tejto úprave dohodnúť. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), súd v tomto prípade nie je rozsahom podaného žalobného návrhu viazaný (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súčasťou tejto starostlivosti je aj úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom. Keďže v rámci odvolacieho konania došlo k zmene skutkového stavu a rodičia maloletého sa na úprave styku dohodnúť nevedeli, rozhodol o nej na základe doplneného dokazovania, krajský súd ako súd odvolací. Jeho postupom nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, nakoľko náš občiansky súdny poriadok nie je na tejto zásade postavený a táto dvojinštančnosť nevyplýva ani z práva na súdnu ochranu, garantovanú v Ústave SR. Matka vo svojej výpovedi pred krajským súdom uviedla, že je zamestnaná na dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej pracuje ako predavačka počas sobôt a nedieľ v čase od 9.00 hod. do 21.00 hod., v tomto čase sa o maloletého stará otec, prípadne jej so starostlivosťou pomáhajú jej rodičia. Otec počas víkendov, kedy matka pracuje, bol ochotný sa o maloletého starať. Kolízny opatrovník voči takejto úprave styku nemal námietky. Ten zároveň zistil, že domácnosť rodičov otca maloletého je vhodná aj na to, aby sa v nej maloletý zdržiaval. Nezistil žiadne matkou tvrdené skutočnosti, pre ktoré by pobyt maloletého bol v tejto domácnosti nevhodný. Krajský súd vychádzajúc z uvedenej situácie preto rozhodol o úprave styku maloletého s otcom počas víkendov s výnimkou prvého víkendu v mesiaci. V tomto prípade zobral do úvahy námietku matky, že by chcela jeden víkend stráviť s maloletým s tým, žeby tento mohol byť vo väčšom kontakte s jej príbuznými. Pokiaľ matka namietala naviazanosť syna na jej osobu a nesúhlasila s tým, aby tento strávil u otca aj noc, túto námietku považoval krajský súd za účelovú. Prihliadal najmä na to, že samotná matka uviedla, že maloletý je schopný tráviť noc bez prítomnosti u jej rodičov, príp. iných príbuzných. Týmto rozhodnutím o úprave styku fakticky došlo k „ zmene“ napadnutého prvostupňového rozsudku v časti, v ktorej nebolo rozhodnuté o úprave styku, resp. v časti, v ktorej okresný súd nepovažoval za potrebné tento styk upraviť. Otec podaným odvolaním namietal aj rozsah vyživovacej povinnosti, ktorý mu bol určený prvostupňovým rozhodnutím. Okresný súd ustálil začiatok vyživovacej povinnosti otca ku dňu narodenia maloletého X., v tejto časti považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu za vecne správny, naviac v tejto časti otec jeho správnosť ani nenamietal. Ďalej vychádzal z toho, že výživné dieťaťa zahrňuje sumu potrebnú na jeho výživu vo vlastnom zmysle tohto slova, ďalej sumu na uspokojovanie hmotných potrieb ako je šatstvo, obuv, úhrada za užívanie bytu a pod. ako aj prostriedky na ďalšie potreby pre úspešný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa však majú takisto svoju konkrétnu hranicu, ktorá je daná zásadne spotrebným charakterom výživného a závisí od veku dieťaťa. V prípade maloletého X. ide o dieťa útleho veku, ku ktorého odôvodneným potrebám nepochybne patria aj náklady na tzv. výbavičku. Matka v podanom žalobnom návrhu uviedla, že otec po narodení kúpil maloletému kočiar v hodnote 350 eur a mesačne jej prispel na plienky a mlieko 15 eur. Tieto náklady je nutné považovať za súčasť výživného pre dieťa a prihliadať na ne pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov. Okresný súd túto skutočnosť pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti otca síce konštatoval, ale pri rozhodnutí na ňu už neprihliadal. Okrem toho, rodičia maloletého istý čas žili v spoločnej domácnosti a otec sa finančne podieľal na úhrade časti nájomného. Matka vo svojej výpovedi sama uviedla, že od polovice októbra 2011 začali s otcom maloletého bývať v spoločnej domácnosti a tento jej za mesiac október a november 2011 prispel na úhradu nájomného. Na základe uvedených skutočností vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého ako aj výšky príjmu tak, ako ho ustálil okresný súd, krajský súd konštatoval, že rozsah vyživovacej povinnosti 100 eur mesačne zodpovedá oprávneným potrebám maloletého ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Predmetná čiastka v spojení s dávkami poskytovanými štátom a rovnako výškou, ktorou prispieva matka (vrátane bezprostrednej osobnej starostlivosti), je spôsobilá náležite uspokojovanie základných životných potrieb maloletého. Do času rozhodnutia prvostupňového súdu (t.j. do 28.9.2011) otec uhradil matke na výživnom 200 eur, od októbra 2011 začal pravidelne mesačne platiť výživné 100 eur. Podľa rozhodnutia krajského súdu mal otec za mesiac marec 2011 zaplatiť alikvótnu časť výživného 83,87 eur ( 100 eur / 31 dní mesiaca marec x 26 dní od 6.3. do 31.3.) a za mesiace 04/2011 až 09/2011 ( nakoľko od 10/2011 si už povinnosť riadne platiť výživné plnil ) sumu 600 eur. Celková výška nedoplatku, ktorý je otec povinný zaplatiť tak predstavuje 483,87 eur ( 83,87+600-200). Krajský súd povolil otcovi splácať nedoplatok v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod stratou výhody splátok. O trovách konania osobitne krajský súd nerozhodoval, nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu - § 81 ods. 1 O.s.p. a v tom prípade v zmysle § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. účastníkom konania zo zákona nevyplýva právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0, okrem výroku o úprave styku otca s maloletým, kde bolo hlasované pomerom hlasov 2:1 . Odlišné stanovisko členky senátu JUDr. Amálie Paulerovej: Moje odlišné stanovisko sa viaže iba k výroku rozsudku krajského súdu, v ktorom bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Rozsudok je vydaný v osobitnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých v zmysle ustanovenia § 176 a nasl. O.s.p., nejde o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Aj keď úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom je jednou zložkou rodičovských práv a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti o dieťa, mám za to, že odvolací súd v štádiu odvolacieho konania rozhodoval o otázke, ktorá nebola určená (rozhodnutá) vo výrokoch napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Som názoru, že upraveným postupom odvolacieho súdu nebol zachovaný princíp dvojinštančnosti súdneho konania. V Žiline, dňa 26.4.2012 JUDr. Amália Paulerová predsedníčka senátu Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .