Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111218341 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111218341.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: Saleziáni don Bosca - Slovenská provincia, so sídlom Miletičova 7, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o., so sídlom A. X, B., proti odporcom: 1/Mesto Žilina, so sídlom Nám. Obetí komunizmu 1, Žilina, IČO 00 321 796, 2/ BYTTERM, a.s., so sídlom Žilina, Saleziánska 4, IČO: 31 584 705, 3/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11 o určenie vlastníckeho práva na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/96/2011-92 zo dňa 20.10.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietnutý, m e n í tak, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to parcela registra „C“ parcelné číslo 4437/3 o výmere 1756 m2, zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia 18 a parcela registra „C“ parcelné číslo 4437/4 o výmere 603 m2 zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia 16, zapísaných na LV č. XXXX pod poradovým číslom 1 v katastri nehnuteľností na Katastrálnom úrade v Žiline, Správa katastra Žilina, okres I., obec I., k. ú. I.. Vo výrokoch, ktorými súd návrh v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 1218/1993 zo dňa 28.4.1993 a zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 02/407/05 zamietol, odvolaním nenapadnutom, ostáva rozsudok prvostupňového súdu n e d o t k n u t ý. Odporcovia v rade 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 199,- eur, tieto na účet zástupcu navrhovateľa JUDr. Michal Matulík, s.r.o., so sídlom B., A. X,. v lehote 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcom v rade 1/ až 3/ domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 28.4.1993 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. I., označeným ako parcely 4437/3 a 4437/4, ktorou odporca v rade 1/ previedol vlastníctvo na odporcu v rade 2/, je neplatná. Tiež žiadal určiť neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, predmetom ktorej, boli aj parcely 4437/3 a 4437/4, ktorú uzatvoril odporca v rade 2/ s odporcom v rade 3/ a v konečnom dôsledku žiadal určiť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, s poukazom, že zmluva o prevode zo dňa 28.4.1993 je absolútne neplatná, nakoľko k vzniku vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa došlo zo zákona č. 298/1990 Zb., resp. jeho doplnenia zákonom č. 338/1991 Zb. Prvostupňový súd v danom prípade vec právne posúdil podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že odporca v rade 2/ titul nadobudol kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 28.4.1993, ktorá bola Správou katastra Žilina zavkladovaná pod č. V 1218/1993 dňa 10.6.1993. Pretože navrhovateľ počas plynutia 10- ročnej vydržacej doby si k nehnuteľnosti neuplatnil vlastnícke právo, odporca v rade 2/ získal vlastníctvo vydržaním. Stalo sa tak po tom, čo splnil všetky podmienky vrátane dobromyseľnosti, pričom nič nemôže zmeniť ani fakt (že navrhovateľ by mal vlastnícke právo nadobudnúť zákonom), v súvislosti s prezumpciou znalosti zákona. Súd zároveň zdôraznil, že znalosť zákona nemôže nadradiť ani nad znalosť zápisov, údajov a hodnovernosť údajov verejných listín. Návrh v časti, ktorý predstavoval určovacie petity a ktorými žiadal navrhovateľ určiť neplatnosť kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva, prvostupňový súd zamietol s poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p., keď poukázal na skutočnosť, že v danom prípade na podaní tejto časti žaloby navrhovateľ nemá záujem, pretože zároveň podal návrh na určenie vlastníctva. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom úspešní v konaní boli odporcovia v rade 1/ až 3/, avšak títo si náhradu trov neuplatnili. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu, odvolanie navrhovateľ. Z obsahu odvolania vyplynulo, že napadol výrok, ktorým súd zamietol návrh o určenie vlastníckeho práva k parcelám č. 4437/4 a 4437/3, pričom v petite odvolania žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu zmenil a určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ poukazoval na to, že jeho vlastnícke právo vzniklo zo zákona, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 298/1990 Zb. v znení zákona č. 338/1991 Zb. o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácii a Arcibiskupstva Olomouckého. Uvedená právna norma bola prijatá za účelom nápravy krívd, spôsobeným rehoľným rádom a kongregáciám v 50-tich rokoch, najmä protiprávnym odňatím ich nehnuteľného majetku. Nadobudnutie nehnuteľností zo zákona patrí medzi originálne spôsoby nadobudnutia vlastníctva. Vlastnícke právo je právom absolútnym, pôsobí voči všetkým a je nepremlčateľné. Citovaný zákon č. 298/1990 Zb. v znení zák. č. 338/1991 Zb. bol uverejnený a publikovaný v Zbierke zákonov a nadobudol účinnosť dňom 1.8.1991. S vyhlásením, alebo zverejnením zákona súvisí všeobecne uznávaný predpoklad znalosti formálne publikovaných právnych noriem. Prezumpcia znalosti práva je nevyvrátiteľnou právnou domnienkou. Navrhovateľ považuje preto právny názor prvostupňového súdu, že znalosť zákona nemožno nadradiť nad znalosti zápisov, údajov a hodnovernosť údajov verejných listín za nesprávny. Na skutočnosti, že navrhovateľ sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností zo zákona, nemôže nič zmeniť ani to, že vlastnícke právo nebolo zaznamenané záznamom v evidencií katastra. Odporca v rade 2/ potom nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, tak ako to nesprávne konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd. Predovšetkým odporca v rade 2/ nemohol byť vzhľadom na všetky okolností dobromyseľný. Vzhľadom k tomu, že vlastnícke právo navrhovateľa vzniklo zo zákona publikovaného v Zbierke zákonov, nebolo možné, aby boli splnené zákonné predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, keď platí právna domnienka o znalosti právnych noriem. K odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia v rade 1/ až 3/. Odporca v rade 1/ poukazoval na to, že odvolateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani právne dôvody, ktoré by neboli predmetom doterajšieho konania pred súdom. Poukázal preto na svoje dovtedajšie vyjadrenia a prednesy, najmä na skutočnosť, že predmetný majetok zákonom č. 138/1991 Zb. bol prevedený do vlastníctva odporcu v rade 1/ a to pred vydaním novely zák. č. 298/1990 Zb. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Obdobne odporcovia v rade 2/ a 3/ považovali rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne a navrhli rozsudok potvrdiť. Pred odvolacím súdom navrhovateľ a odporcovia v rade 1/ a 2/ zotrvali na svojich dovtedajších prednesoch. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p a rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vyhovel. Odvolací súd na pojednávaní dňa 10.5.2012 po vykonanom dokazovaní a preskúmaní napadnutého rozsudku zistil nasledovný skutkový stav. Na základe zákona č. 138/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.1991, bolo zapísané vlastníctvo pre odporcu v rade 1/ Mesto Žilina, vlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v meste Žilina, k. ú. I., označené ako parcely č. 4437/3 o výmere 1756 m2 a č. 4437/4 o výmere 603 m2, zastavané plochy a nádvoria. Na parcele 4437/4 sa nachádzala administratívna budova, ktorá aj s pozemkami slúžila pre výkon činnosti podniku Bytového hospodárstva Žilina. Zákonom č. 298/1990 (teda pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 138/1991 o majetku obcí), bol nehnuteľný majetok uvedený v zákone, resp. jeho prílohách vyhlásený ku dňu účinnosti zákona za vlastníctvo jednotlivých rádov a kongregácií. V prílohe č. 1 pod písmenom č. 44 je uvedený rehoľný Dom saleziánov Žilina, pričom vlastníctvo sa malo týkať budovy súp. č. 2807 so stavebnou plochou č. k. 4437/4 a č. k. 4437/3 stavebná plocha. Zákonom č. 338/1991 s účinnosťou od 1.8.1991 bolo v položke č. 44 upresnené, že predmetom obnoveného vlastníctva nie je budova súp. č. 2807, ale len pozemok č. k. 4437/4 stavebná plocha. Dňa 10.6.1993 Správa katastra Žilina povolila vklad kúpnej zmluvy č. 1/1993 pod č. V 1218/93, na základe ktorej Mesto Žilina previedlo na kupujúceho akciovú spoločnosť BYTTERM, a.s., Žilina vlastnícke právo k veciam, právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžili k prevádzkovaniu činnosti podniku Bytového hospodárstva š. p. Žilina a Mestského podniku Obnova Žilina. Súčasťou prevodu boli aj parcely 4437/3 a 4437/4, pričom vlastníctvo na katastri nehnuteľností v tom čase bolo zapísané v prospech mesta Žilina. Navrhovateľ dňa 8.12.2005 požiadal kataster nehnuteľností o zápis sporných pozemkov, k čom však nedošlo. Tak ako na to poukazoval aj prvostupňový súd, v konaní nebolo sporné, že predmetné pozemky KNC parcela č. 4437/3 o výmere 1756 m2 a KNC parcela č. 4437/4 o výmere 603 m2 ,zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. I., boli súčasťou reštitučného zákona č. 298/1990 Zb., v znení zákona č. 338/1991 Zb. Podľa prílohy č. 1 položka 44 sa spoločnosť sv. Franitška Saleského (saleziánov) - Slovenská inšpektória stáva vlastníkom pozemkov označených č. 4437/3 a 4437/4 stavebná plocha. Z potvrdenia Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR cirkevného odboru, mal súd preukázané, že navrhovateľ je samostatný právny subjekt a je totožný so subjektmi, ktoré v minulosti používali názvy Spoločnosť sv. Františka Saleského, Správa saleziánského diela a Saleziáni Dom Bosca. Nepochybné bolo aj to, že odporca v rade 2/ získal vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, č. 1/93 zo dňa 28.4.1993, pričom súd mal posúdiť, či aj v prípade, ak táto kúpna zmluva je absolútne neplatná, mohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, na tom základe, že vec v dobrej viere nerušene do 10.6.2003 užíval. Týmto dňom mala uplynúť 10- ročná vydržacia doba. Odvolací súd po doplnení dokazovania, sa stotožnil so skutkovým stavom, ako ho zistil prvostupňový súd, avšak dospel k inému právnemu záveru. Je nepochybné, že navrhovateľ získal vlastnícke právo zo zákona dňom 19.7.1990 (účinnosť zák. č. 298/1990 Zb.). Už v tomto zákone bolo uvedené, že navrhovateľ nadobúda vlastníctvo k budove súp. č. 2807 so stavebnou plochou parcela č. 4437/4 a k pozemku parcela č. 4437/3. V doplnení zákona č. 338/1991, ktorý nadobudol účinnosť 1.8.1991 bolo len upresnené, že nadobudnutie vlastníctva sa vzťahuje len na pozemky, nie na budovu. Za tohto stavu, keďže vlastníctvo k predmetným pozemkom patrilo navrhovateľovi, nebolo možné, aby pozemky sa stali po účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. (1.5.1991) vlastníctvom odporcu v rade 1/ Mesta Žilina. Následne nemohlo dôjsť platne k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva z odporcu v rade 1/ na odporcu v rade 2/. Aj odvolací súd sa zaoberal tým, či odporca v rade 2/ po uzatvorení kúpnej zmluvy v roku 1993, sa mohol domnievať, že je vlastníkom takejto nehnuteľnosti a že vlastníctvo pokiaľ nenadobudol prevodom kúpnou zmluvou, získal vydržaním po uplynutí 10- ročnej vydržacej doby. Aj vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, po splnení zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť, napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte považovať, mal, alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Odvolací súd v tomto prípade má za to, že nemohla byť preukázaná dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním. Je nepochybné, že obaja účastníci kúpnej zmluvy z roku 1993 sú právnické osoby. Mesto Žilina je navyše aj orgánom miestnej prípadne verejnej správy. Odporca v rade 2/ je prepojený s odporcom v rade 1/, ktorý je tiež jeho akcionárom. Odvolací súd má za to, že Mesto Žilina má vytvorené všetky predpoklady k tomu, aby bolo znalé práva, resp. znalé obsahu jednotlivých zákonov. Má vytvorený aparát (právne, majetkové oddelenie), ktorý slúži práve k riadnej evidencii a správe jeho majetku. Pokiaľ teória aj prax vyžaduje pre platnosť a účinnosť právnej normy (zákona), jej zverejnenie (ako jednu z podmienok vzniku platnosti a účinnosti právnej normy), čo sa v tomto prípade stalo zverejnením v Zbierke zákonov, platí potom fikcia tak, ako na to poukazoval navrhovateľ, že takáto právna norma je všeobecne poznateľnou. Predpokladá sa teda, že každý je s obsahom tejto právnej normy oboznámený (neznalosť zákona neospravedlňuje). Takáto fikcia sa vzťahuje na bežného občana a o to viac na právnickú osobu, akou je odporca v rade 1/, alebo prostredníctvom majetkového prepojenia s odporcom 1/ odporca v rade 2/. Odporca v rade 1/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom parcela č. 4437/3 a 4437/4, pretože v čase nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí, tieto nehnuteľnosti nepatrili štátu a nemohli preto prejsť do vlastníctva obce. Práve odporca 1/ bol iniciátorom zápisu do katastra nehnuteľností, že je vlastníkom pozemkov. V takomto prípade potom odporca v rade 2/, nemôže poukazovať na dobromyseľnosť pri držbe predmetných nehnuteľností a následne nemohli byť splnené podmienky pre vznik vlastníckeho práva vydržaním. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd má za to, že zo zákona sa vlastnícke právo obnovilo v prospech navrhovateľa a nič na tom nezmenila ani kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/ v roku 1993, keď odporca v rade/1 jednoznačne vedel (fikcia), že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a napriek tomu, takýto majetok previedol odporcovi v rade 2/ (v podstate sám sebe) a teda nemohol pri neplatnosti kúpnej zmluvy vlastníctvo nadobudnúť vydržaním, pre absenciu dobrej viery. Byť by i odporca 1/ ako predávajúci a odporca 2/ ako kupujúci konali v právnom omyle, tento vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a vyššie uvedených dôvodov, nie je ospravedlniteľný. Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil a návrhu vyhovel. V časti ktorou súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. záložnej zmluvy zamietol, odvolaním nenapadnutej, ostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ mal úspech v spore čiastočný, resp. v odvolacom konaní úplný, preto mu priznal náhradu trov v sume 199,- eur, čo predstavuje náhradu súdneho poplatku za návrh týkajúci sa určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (99,50 eur) a náhradu zaplateného súdneho poplatku z odvolania (99,50 eur). Odporcovia, hoci čiastočne úspešní v konaní si náhradu trov neuplatnili ( navrhovateľ si trovy právneho zastúpenia neuplatnil). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.