Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111221552 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111221552.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti o plnoleté dieťa: B. M., nar. X. XX. XXXX a maloleté dieťa: J. L. M., nar. XX. 2. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, deti rodičov: matka L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX a otec B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., M. R. O. XX, právne zastúpený JUDr. Martinom Burianom, advokátom, so sídlom v E., O. X, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého a plnoletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37P/229/2011-144 zo dňa 24.1.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 24C/283/2007-53 zo dňa 21.10.2008 v časti určenia výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. J. L. M. k rukám matky sumou 125,- € mesačne a na plnoletého B. M. k jeho rukám sumou 150,- € mesačne a to od 1.6.2011 vždy do 15.-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje. Otcovi uložil povinnosť uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.6.2011 do 31.1.2012 na mal. J. L. k rukám matky v sume 336,16 € a na plnoletého B. k jeho rukám v sume 536,16 € do 31.12.2012. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 28, § 62, § 75 - § 77 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že je daná vecná legitimácia na zvýšení výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované pred troma rokmi rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 24C/283/2007-53 zo dňa 21.10.2008, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu vtedy maloletých detí B. a J. L. sumou 2.500,- Sk (82,98 €) na každého. Súčasne uvedeným rozsudkom bolo určené výživné matky v sume 2.000,- Sk na vtedy mal. L., ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti otca. V čase pôvodného rozhodnutia mal otec vyživovaciu povinnosť k mal. dcére X., nar. X.XX.XXXX. Bol vtedy zamestnaný s mesačným príjmom zo závislej činnosti vo výške 14.800,- Sk, matka bola na materskej dovolenke, pričom jej predchádzajúci príjem zo závislej činnosti bol 10.000,- Sk. Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane detí spojených s ich prirodzeným rastom a vývojom ako aj nástupom do materskej školy na strane J. L. a nástupom na strednú školu u B., obom rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k dcére L., ktorá uzatvorila manželstvo 11.6.2011 a došlo aj k zvýšeniu príjmu na strane oboch rodičov. Pri určovaní výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby detí. Maloletý J. L. má takmer 4 roky, od septembra 2011 navštevuje materskú školu. Jeho štandardné nevyhnutné výdavky podľa vykonaného dokazovania a vlastnej praxe súd vyčíslil v sume 210,- € mesačne. Plnoletý B. je v 3. ročníku strednej školy, je zdravý, neužíva žiadne lieky, nenavštevuje žiadne krúžky. Jeho štandardné nevyhnutné výdavky podľa vykonaného dokazovania vlastnej praxe súd vyčíslil v sume 250,- € mesačne. Medzi ďalšie výdavky detí patria bytové potreby vrátane poplatkového zaťaženia, ktoré zabezpečuje výhradne matka. Uvedené výdavky zodpovedajú stupňu vývoja detí a sú primerané životnej úrovni rodičov. Súd pritom porovnateľne aj s údajmi štatistiky ŠÚ SR v roku 2005, z ktorých vyplývajú mesačné výdavky na dieťa v sume 203,- € vrátane výdavkov na bývanie, pričom od uvedeného roku do súčasnosti životné náklady vzrástli o 10 %. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec pracuje vo Veľkej Británii od septembra 2011. Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať aspoň minimálnu mzdu, ktorá vo Veľkej Británii pre zamestnancov starších ako 21 rokov predstavuje 6,08 GBP za hodinu, čomu zodpovedá pri 8 hodinovej pracovnej dobe pri priemerne 22 pracovných dňoch v mesiaci 1.070 GBP (t.j. 1.280,- € pri súčasnom kurze 0,8358 GBP/1,-€) a to aj vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu v Európskej únii. Uvedená mzda aj zodpovedá poberanej mzde, ako ju otec preukázal výplatnou páskou. Pokiaľ otec v zaslanom liste uviedol, že za 5 mesiacov dosiahol celkovú mzdu 2.334 GBP, čo zodpovedá mesačne v priemere 467 GBP, z predložených listinných dôkazov dátum začatia pracovnej činnosti ani počet celkovo odpracovaných dní nevyplýva; vzhľadom na už uvedenú minimálnu mzdy by však takáto mzda nezodpovedala možnostiam a schopnostiam otca. Ak otec v niektorom mesiaci nepracoval vôbec, napr. preto, že si hľadal prácu, je táto skutočnosť prirodzeným dôsledkom jeho rozhodnutia vysťahovať sa za prácou do zahraničia, a preto nemôže ísť na úkor osôb odkázaných na jeho výživu. Z výsluchu matky vyplynulo, že pracovne činná vo Veľkej Británii je aj manželka otca. Súd konštatuje, že je aj v jej možnostiach a schopnostiach dosahovať rovnaký príjem ako otec, a teda sa podieľať na výžive ich spoločného dieťaťa a jej vlastného dieťaťa. Otec nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by bránili jeho manželke prácu si nájsť a to aj s poukazom na skutočnosť, že ich spoločné dieťa je umiestnené v škôlke, za ktorú platia podľa vlastného tvrdenia 392 GBP. Súd mal jednoznačne preukázané príjmové pomery matky, ktorá je zamestnaná s mesačným čistým príjmom 500,- €, do februára 2011 poberala ešte rodičovský príspevok. Uvedená mzda zodpovedá možnostiam a schopnostiam matky s poukazom na jej vek, zdravotný stav a vzdelanie. Pri porovnaní pomerov rodičov súd prihliadal na skutočnosť, že v prípade matky ide o samoživiteľku s malým dieťaťom, ktorá patrí na trhu práce jednoznačne medzi znevýhodnené skupiny, keď navyše zabezpečuje aj jeho osobnú starostlivosť, ktorá je vzhľadom k veku dieťaťa sústavná a intenzívna, s matkou navyše v domácnosti žije plnoleté dieťa so zvýšenými potrebami na stravovanie a prípravu na povolanie. Na druhej strane otec sa s deťmi stretáva a poskytuje im vecné plnenie len sporadicky, resp. mal. J. L. vôbec. Súčasne žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je tiež zamestnaná a poberá výživné na svoje ďalšie dieťa v primeranej výške 165,- € mesačne. Oproti matke má o jednu vyživovaciu povinnosť viac a jeho výdavky v zahraničí sú vyššie ako v SR. Keďže je však jeho mzda dvojnásobne vyššia ako u matky, s poukazom na už uvedené skutočnosti súd vyhodnotil, že otec sa má na oprávnených potrebách detí podieľať v rozsahu 60 % ich oprávnených nevyhnutných výdavkov. Uvedenému zodpovedá z oprávnených výdavkov suma 125,- € na mal. J. L. a suma 50,- € na B.. Vzhľadom na uvedený potencionálny príjem otca je takéto výživné primerané. Súd zdôraznil, že je zákonnou aj morálnou povinnosťou otca vyvinúť čo najväčšie úsilie pri zabezpečení výživy jeho dieťaťa a to najmä, ak mu v tom nebráni vek či zdravotný stav. Súd zvýšil výživné od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka návrh podala, pričom súčasne v uvedenom mesiaci došlo k zániku vyživovacej povinnosti voči dcére L., čo je podstatnou zmenou na strane oboch účastníkov. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.6.2011 do 31.1.2012 predstavuje na B. 536,16 € a na mal. J. L. 336,16 €, čo je rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným za obdobie 8 zročných mesiacov s poukazom na to, že otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval. Tento nedoplatok súd zaviazal otca splnil do konca kalendárneho roka, ktorú dobu považuje za primeranú vzhľadom na príjmové pomery otca. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého J. L. M. a plnoletého B. M. prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle ust. § 220 O.s.p. a rozhodnúť v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (v rozsahu výšky výživného s poukazom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (v časti dátumu, odkedy je otec povinný prispievať na výživu detí upravenú sumu - návrh bol podaný dňa 28.6.2011 a v zmysle Zákona o rodine súd nemal preukázané ani nedokazoval dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal otec platiť výživné aj za obdobie pred týmto dátumom tak, ako to určil súd prvého stupňa). Podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil priemernú mesačnú mzdu otca ako mzdu nezodpovedajúcu jeho možnostiam a schopnostiam, kedy uvedený príjem súd odôvodňoval tým, že si mal otec hľadať prácu a toto nemá byť na úkor osôb odkázaných na jeho výživu. Otec predložil všetky svoje zárobky za obdobie, kedy pracoval, t.j. v priemere vo výške 467 GBP a úvaha súdu prvého stupňa o tom, že priemer je ponížený o obdobie, kedy otec nepracoval, je absolútne nelogická, nakoľko boli predložené jeho príjmy z určitej činnosti za určitý čas, nie priemer aj za mesiac, kedy nepracoval. Dôvodom podľa súdu pravdepodobne nízkeho príjmu otca je fakt, že tak otec ako aj súčasná manželka sú zamestnancami agentúry dočasného zamestnávania, ktorá im hľadá pracovné pozície, pričom reálne neodpracúvajú riadny pracovný čas, ale len určité úseky v mesiaci, pričom nemajú garantovanú stálu pozíciu každý pracovný deň a to otec, ako aj jeho manželka, kedy naozaj otec má aj 10 dňové obdobie, kedy nerobí vôbec a jeho manželka momentálne pracuje len dva dni z piatich pracovných. Súd vôbec nebral do úvahy fakt, že otcovi budú strhávať 20 %-nú daň, ani že od februára bude mať zvýšené výdavky na nájom, ako napr. na škôlku, nebral do úvahy majetkové pomery a celkovú finančnú situáciu otca (pôžičky, úvery), ktorá ho donútila hľadať prácu za hranicami, kde sa zbavil stresujúcich faktorov pri zabezpečovaní potrieb vlastnej rodiny a vyživovaných osôb, pričom pri porovnaní nákladov na živobytie a príjmu, je životná úroveň otca porovnateľná, možno momentálne nižšia ako tá, kedy opúšťal SR, je však pre neho menej stresujúca a ukľudňujúca. Určené výživné absolútne nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, a preto súd podľa jeho názoru nedostatočne zhodnotil skutkový stav na objektívne a spravodlivé rozhodnutie. Úvahu súdu možno ovplyvnilo aj vyjadrenie matky na pojednávaní, keď uviedla, že otcova súčasná svokra aj potvrdila, že otec a jeho súčasná manželka sa majú veľmi dobré. Priložil čestné vyhlásenie súčasnej svokry otca, kde vyhlasuje, že sa s matkou nerozprávala už cca 4 roky, a preto nerozumie tomu, ako matka na pojednávaní mohla podať takúto informáciu. K odvolaniu otca proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie matka plnoletého B. M. a mal. J. L. M.. Navrhovala odvolaciemu súdu odvolanie odporcu v celom rozsahu zamietnuť. Poukazovala na to, že v tvrdení otca detí je viacero nezrovnalostí. Otec nepreukázal, že výdavky, ktoré tvrdí že má, ničím nepodložil, ako aj doprava do zamestnania, telefóny, voda, poistenie auta. Podľa informácii, ktoré poskytol, tak sú jeho mesačné výdavky 1.332 libier a to bez strany, drogérie. Ako uvádza mesačný priemer jeho platu je 467 libier a pre toto nie je možné platiť s takým príjmom. Tiež uvádza, že škôlka za mesiac stojí 392 libier. Ak matka pracuje 2 dni v týždni, je zbytočný luxus platiť škôlku, pretože táto suma by stačila na dva mesiace výživného a tie dva dni čo pracuje, môže dať do škôlky, kde by to mala dokonca zadarmo, pretože podľa informácii, ktoré zistila, 15 hodín za týždeň platí štát. Tiež pri nízkej finančnej situácii nie je potrebné kúpiť auto, ani by na to z uvedených príjmov nemali. Taktiež ako ja platenie právnika. Ako uviedol, nájomná zmluva nemôže byť napísaná na otca, nakoľko tam ešte rok nepracuje cez agentúru alebo nemá zmluvu na dobu neurčitú. Ako je potom možné, že nová zmluva, ktorú poskytol, je na jeho meno, keď rok tam ešte nie je a ako tvrdí, trvalú prácu nemá. A ak je ich životná úroveň taká nízka, načo majú v prenájme veľký dom, nehľadajú lacnejší prenájom v ich finančných možnostiach. Otec okrem jednej výplatnej pásky nepredložil iný doklad, všetko je len jeho tvrdenie. Tiež do svojich príjmov neuviedol výživné na dieťa, jeho manželky, prenájom bytu na Slovensku, čo by malo údajne predstavovať sumu viac ako 500,- €. Myslí si, že súd nerozhodol na základe tvrdenia, že sa majú veľmi dobre a zrejme došlo k omylu, nakoľko ona tvrdila, že túto informáciu má od kolegov, ktorým to hovorila jeho súčasná svokra. Aj vo februári boli na Slovensku, boli sa pochváli v robote, kde pracovali, ako sa majú dobre. Pokiaľ otec uvádza, že spláca úver a pôžičky, má za to, že sa nemal tak zadĺžiť. Neuviedol, že pôžičky bral na to, aby každý rok prerábal byt, dával pôžičky v záložni, ktorú mal a následne na tom zarábal. Uviedla, že jej životná úroveň je už dlhšiu dobu nižšia ako u otca detí a bola a je stále veľmi stresujúca a vyčerpávajúca. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že je v možnostiach a schopnostiach otca detí prispievať na ich výživu sumami určenými v rozsudku súdu prvého stupňa a to i napriek jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu pochádzajúcemu zo súčasného manželského zväzku ako aj voči súčasnej manželke. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Súdom stanovená výška vyživovacej povinnosti otca je primeraná potrebám plnoletého a maloletého dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii otca a detí, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Pokiaľ ide o plnoleté dieťa B. M., odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že plnoletý si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.