Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111223089 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111223089.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka vo veci starostlivosti o maloleté deti B., Q., nar. X. X. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, deti rodičov, matky X. B., nar. XX. X. XXXX, bytom A., K. XXX/XX a otca Q. B., nar. XX. X. XXXX, bytom tamtiež, prechodne M. XXX, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 37P/240/2011-54 zo dňa 23. 11. 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zveril maloletého Q., nar. X. X. XXXX a maloletú Q., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať, spravovať ich majetok, odvolaním účastníkov nenapadnutom, ponecháva n e d o t k n u t ý . Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca platiť bežné výživné, zaplatiť zameškané výživné, ako i o úprave styku otca s maloletými deťmi p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti Q., nar. X. X.. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať, spravovať ich majetok. Otcovi uložil prispievať na výživu maloletého Q. sumou 150,- eur, na výživu maloletej Q. sumou 120,- eur mesačne od 1. 4. 2011 do 15.-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky. Otcovi uložil uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. 4. 2011 do 30. 11. 2011 na maloletého Q. v sume 911,50 eur a na maloletú Q. v sume 671,50 eur, ktorý povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- eur na maloletého Q. a po 30,- eur na maloletú Q. spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Otcovi umožnil stretávať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky do 30. 6. 2012 a bez prítomnosti matky od 1. 7. 2012 s tým, že matka je povinná maloleté deti na stretnutie v stanovený čas pripraviť, stretnutie umožniť a od 1. 7. 2012 maloleté deti otcovi odovzdať v mieste svojho bydliska. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že v danom prípade sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2011. V doterajšej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Otec i kolízny opatrovník so zverením maloletých detí do jej starostlivosti súhlasili. Takisto súd dbal na to, aby boli rozvíjané a upevňované existujúce citové väzby medzi otcom a maloletými deťmi, pričom prihliadol na vek maloletých detí, vzdialenosť medzi bydliskami rodičov a upravil styk otca s maloletými deťmi každú párnu sobotu v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod.. V počiatočnom období upravil styk otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky s tým, že otec v predchádzajúcom období pracoval mimo územia SR, deti navštevoval len jedenkrát mesačne, a teda došlo k vzájomnému odcudzeniu. Pokiaľ sa týkalo určenia výšky výživného okresný súd zohľadnil, že maloletý Q. trpí na Perthesovu chorobu, sledovaný je na neurológii, očnom, na ortopédii, s čím sú zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, navštevuje prvý ročník ZŠ, maloletá Q. navštevuje materskú školu, sledovaná je u ortopéda s podozrením na vývin rovnakej choroby ako u Q.. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba, živnostník v odbore stavebníctvo. Z jeho prednesu vyplynulo, že nepriznáva v daňovom priznaní všetky svoje príjmy, peniaze dostáva aj v hotovosti, preto okresný súd nemohol vychádzať iba z oznámenia Daňového úradu Bytča a skutočnosť, že dosahuje vyšší príjem vyplýval aj z vyjadrení obidvoch rodičov pred okresným súdom. Zohľadniac potom schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov, odôvodnené potreby maloletých detí, okresný súd ustálil bežné výživné, vyčíslil zameškané výživné s tým, že vzhľadom na výšku zameškaného a bežného výživného umožnil otcovi zameškané výživné splácať v splátkach. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasil so stanovenou výškou bežného výživného, zameškaného výživného a žiadal rozšíriť úpravu styku s maloletými deťmi. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Matka maloletých detí poukazovala na absolútny nezáujem otca o maloleté deti, o to, že s deťmi kvôli zdravotnému stavu treba absolvovať náročné lekárske vyšetrenia. Poukazovala, že otec bol na Slovensku v M. pred Vianocami, deti nenavštívil, ani sa im neozval, ba dokonca im nedoniesol ani vianočné darčeky. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p. a rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vo veci vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Pokiaľ i v priebehu odvolacieho konania otec maloletých detí tvrdil o zhoršenom zdravotnom stave, o tom, že bol viackrát hospitalizovaný, pozastavil prevádzkovanie živnosti, je úplne bez príjmu, nedostáva ani nemocenské dávky, na túto skutočnosť krajský súd nemohol prihliadať, nakoľko uvedené skutočnosti boli v úplnom rozpore s jeho tvrdeniami pred okresným súdom. Taktiež nedoložil, že sa jedná o trvalý stav, nakoľko sám uviedol, že síce pozastavil živnosť na Slovensku z dôvodu, že tu niet práce, avšak mieni si otvoriť živnosť v Čechách. Pokiaľ i tvrdil o zodpovednosti matky maloletých detí za to, že neboli platené odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, na túto skutočnosť krajský súd prihliadať nemohol, nakoľko sa jedná o odvodové povinnosti otca ako podnikateľa, ktoré si mal plniť sám. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že maloleté deti majú zhoršený zdravotný stav. Je potrebné sa podrobovať náročným vyšetreniam i mimo miesta bydliska maloletých detí, s čím sú vynakladané zvýšené výdavky. Naviac, maloleté deti navštevujú základnú, prípadne materskú školu, teda je nutné im zabezpečovať výživné nielen v pravom slova zmysle, ale i na úhradu poplatkov, spojených s materskou školou, s návštevou školy, zakupovaním pomôcok a podobne. Otec sám priznal pred okresným súdom, že zarába okolo 10 000,- Kč - 12 000,- Kč, ktoré sú mu vyplácané do ruky, daňové doklady o tom nevydáva, a teda všetky príjmy v daňovom priznaní nepriznáva a peniaze dostáva i v hotovosti. Je potrebné zohľadňovať i majetkové pomery matky, ktorá do októbra 2011 poberala rodičovský príspevok, v súčasnosti poberá opatrovateľský príspevok na maloletého Q. a na svoju sestru spolu vo výške 301,- eur, bol jej priznaný príspevok na PHM a hygienu maloletého v sume 50,- eur mesačne, ktorý však nemožno zohľadňovať, nakoľko je poskytovaný práve pre pokrytie zvýšených výdavkov spojených so zdravotným stavom maloletého. Tým, že sa matka celý deň stará o svoju sestru, ktorá trpí duševnou chorobou a takisto maloleté deti, nie je v jej možnostiach a schopnostiach zamestnať sa, dosahovať väčší príjem. Správne preto okresný súd po komplexnom zhodnotení schopností, možností, majetkových pomerov oboch rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí ustálil výšku výživného v sume 150,- eur na maloletého Q. a 120,- eur na maloletú Q.. Je potrebné uviesť, že i keď výška výživného v zákone výslovne vyjadrená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. V danom prípade nepochybne bolo preukázané, že životná úroveň otca je nepomerne vyššia ako životná úroveň matky, že maloleté deti trpia zdravotným postihnutím, ktoré vyžaduje nielen zvýšené výdavky na stravu, starostlivosť o maloleté deti, ale i na cestovné, na rôzne lekárske vyšetrenia, cvičenia, ktoré je potrebné s deťmi realizovať, aby sa spomalil priebeh ich ochorenia. Pokiaľ sa týkalo odvolania otca do úpravy styku s maloletými deťmi, sám otec uviedol, že tento sa v súčasnosti nerealizuje, že nemá na cestovné, aby mohol za maloletými deťmi vycestovať. V nadväznosti na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu i v tejto časti ako správny potvrdil. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko predmetné konanie je konanie, ktoré možno začať i bez návrhu, a v ktorom si každý z účastníkov zásadne hradí vlastné trovy konania sám. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .