Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111224772 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111224772.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: MUDr. W. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., ul. A. A. č. XXXX/XX a otca: Mgr. Q. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., ul. H. č. X, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/252/2011-225 zo dňa 26. januára 2012, takto, r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletej K. sumou 140 eur mesačne od 01. 07. 2011 do 05. 02. 2012, pričom nedoplatok na zvýšenom výživnom za uvedené obdobie v sume 423,14 je povinný uhradiť do 31. 12. 2012 k rukám matky m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej K. mesačne sumou 110 eur od 01. 07. 2011 do 05. 02. 2012, pričom nedoplatok na zvýšenom výživnom za uvedené obdobie v sume 189 eur j e p o v i n n ý uhradiť do 31. 12. 2012 k rukám matky. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletej K. sumou 140 eur mesačne od 01. 07. 2011 do 05. 02. 2012, pričom nedoplatok na zvýšenom výživnom za uvedené obdobie v sume 423,14 je povinný uhradiť do 31. 12. 2012 k rukám matky. Schválil rodičovskú dohodu nasledovného znenia: „...Maloletá K., nar. XX. XX. XXXX, sa zveruje do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov od 06. 02. 2012 tak, že starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať v párnom týždni otec a v nepárnom týždni matka, pričom odovzdávanie dieťaťa prebehne vždy v pondelok o 18.00 hod. v bydlisku toho z rodičov, ktorému starostlivosť končí. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Dieťa bude mať trvalý pobyt evidovaný u matky. Poberateľkou rodinných prídavkov a daňového bonusu bude matka. Matka je povinná v lehote do 7 dní od doručenia rozsudku zriadiť účet na meno maloletej, na ktorý sú rodičia povinní prispievať počnúc začatím striedavej starostlivosti vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, a to matka sumou 70 eur a otec sumou 110 eur mesačne. Zároveň sú rodičia každý samostatne povinní zabezpečiť maloletej bežnú stravu a hygienu v ich domácnosti. Ostatné potreby maloletej sú povinní hradiť z uvedeného účtu...“. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/16/2003-28 zo dňa 16. 05. 2003 v časti výchovy a výživy maloletej K.. V danom prípade mal za preukázané, že rodičia v priebehu konania uzatvorili rodičovskú dohodu v znení uvedenom vo výroku rozsudku, v ktorej si podrobne upravili práva a povinnosti voči maloletej od dohodnutej striedavej starostlivosti počnúc 06. 02. 2012. Nakoľko rodičovská dohoda rešpektuje právo dieťaťa na rovnocenný styk s oboma rodičmi, mierne rozširuje už existujúce status quo, keď maloletá bola 5 dní v starostlivosti otca a následných 9 dní v starostlivosti matky, je v súlade s prianím maloletej, ktorá vzhľadom na svoj vek a sociálnu vyspelosť je schopná vyjadriť svoj neovplyvnený názor, čo aj v konaní učinila, pričom súčasne dohodnutá výška výživného na iné ako bežné výdavky na stravu a hygienu v domácnosti je primeraná, je ako taká uzatvorená v záujme maloletej, a preto ju súd schválil. Po uzatvorení rodičovskej dohody predmetom konania zostal návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 01. 06. 2011 do 05. 02. 2012, keď výlučná osobná starostlivosť matky o dieťa skončí. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zvýšení výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované pred 8 rokmi rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 27C/16/2003-28 zo dňa 16. 05. 2003, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej K. sumou 2.500,- Sk (82,98 eur) a súčasne na vtedy maloletého Juraja prispievať sumou 2.800,- Sk (92,94 eur). Otec mal vtedy čistý mesačný príjem 19.000,- Sk, matka 20.307,- Sk, obaja mali len dve vyživovacie povinnosti. Maloletá bola v 1. ročníku základnej školy, maloletý Juraj v 4. ročníku základnej školy. Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane maloletej súvisiacich s jej prirodzeným rastom, vývojom a nástupom na strednú školu, ako aj s jej záujmami, keďže sa súťažne venuje volejbalu. Matke pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, a to V., nar. XX. XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX, otcovi k jednému maloletému dieťaťu, a to T., nar. XX. XX. XXXX. Pri určovaní novej výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletej v rozhodnom období, ktoré vzhľadom na vek, zdravotný stav a záujmy maloletej dosiahli v priemere 320 eur mesačne. Bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienu maloletej predstavujú 180 eur mesačne, ďalšie výdavky má maloletá v súvislosti s volejbalom, lyžovaním a plávaním, v priemere 100 eur mesačne, ktoré pozostávajú z nákladov na trénera, dopravu na zápasy a tréningy, so športovým oblečením, na lyžiarsky kurz, ktorý sa platil v sume 170 eur. Náklady na cestovné do školy a školské potreby predstavujú 35 eur mesačne. Súd pri určení štandardných, priemerných bežných výdavkov vychádzal jednak z vlastnej skúsenosti a praxe, vyčíslenia predloženého matkou ako aj z údajov štatistiky Štatistického úradu SR z roku 2005, z ktorých vyplývajú mesačné výdavky na dieťa v sume 203 eur vrátane výdavkov na bývanie (výdavky na bývanie predstavujú cca 33 eur), pričom od uvedeného roku do súčasnosti životné náklady vzrástli o 10 %. Vyčíslené výdavky považoval súd za oprávnené a primerané životnej úrovni oboch rodičov, ktorí obaja vlastnia vo výlučnom vlastníctve 4-izbové byty, každý z nich aj ďalšiu nehnuteľnosť (matka byt, otec garáž, spoluvlastnícky podiel 1/3-ina na dome, ktorý prenajíma, ako aj zdedené podiely na ďalšom byte a garáži v podiele 1/6-ina), obaja sú konateľmi a spoločníkmi v obchodnej spoločnosti. Matka (lekárka) má od septembra 2011 čistý príjem ako konateľka spoločnosti poskytujúcej zdravotnú starostlivosť vo výške 650 eur mesačne. Otec má príjem z prenájmu nehnuteľnosti, za rok 2010 v hrubom 7.020 eur (výdavky si uplatnil podielom z príjmov), pričom obchodná spoločnosť spravujúca nehnuteľnosti, ktorej je jediným spoločníkom, mala výsledok hospodárenia za rok 2010 vo výške 2.234,90 eur. Súd porovnaním schopností, možností a majetkových pomerov rodičov mal za to, že príjmové a majetkové pomery rodičov vzhľadom na už uvedené skutočnosti sú v zásade rovnaké, a preto by obaja mali hradiť polovinu oprávnených bežných výdavkov maloletej. Výsluchom účastníkov mal súd preukázané, že v rozhodnom období osobnú starostlivosť o maloletú ako aj jej bytové potreby zabezpečoval otec približne v 1/3-ine, sporadicky jej zakupoval aj vecné plnenia. Otec má vyživovaciu povinnosť k trom deťom. Diaľkovým štúdiom práva si rozširoval vzdelanie, s čím mal zvýšené výdavky, ktoré súd posúdil ako oprávnené vzhľadom k tomu, že smerovali k zvýšeniu príjmu otca v budúcnosti. Jeho súčasná partnerka je na rodičovskej dovolenke. Matka však má vyživovaciu povinnosť celkovo k štyrom deťom, a do augusta 2011 bola na rodičovskej dovolenke a od februára 2011 do augusta 2011 poberala len rodičovský príspevok vo výške 190 eur. Jej partner je pracovne činný ako lekár. Vzhľadom k uvedenému považoval súd za primerané, aby otec v rozhodnom období hradil polovicu výdavkov maloletej vyčíslených vyššie po odpočítaní prídavkov na dieťa a daňového bonusu (spolu 40 eur), čomu zodpovedá suma výživného 140 eur mesačne. Súd zvýšil výživné od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka návrh podala, t. j. od 01. 07. 2011, pričom nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa na jeho spätnom zvýšení od mesiaca jún 2011, ako matka požadovala. Pre úplnosť súd dodal, že vychádzal z účelového výkladu ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) chrániac záujem maloletého dieťa, a priznal výživné od mesiaca, v ktorom sa stalo zročné výživné v čase podania návrhu. Celkový nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 01. 07. 2011 do 05. 02. 2012 predstavoval 423,14 eur, ako rozdiel medzi dosiaľ hradeným výživným v sume 83 eur a zvýšeným výživným (57 x 7 mesiacov) za obdobie júl 2011 až január 2012; súčasne za 5 dní mesiaca február, ktoré výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo ešte zročné, ale stane sa zročným do doručenia rozsudku, činí nedoplatok 24,14 eur (140/29*5). Tento nedoplatok súd zaviazal otca splniť k rukám matky do konca kalendárneho roka s poukazom na výšku nedoplatku a skutočnosť, že otec si našiel nové zamestnanie ako advokátsky koncipient od 11. 01. 2012, z ktorej závislej činnosti bude poberať hrubú mzdu vo výške 393 eur. Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 163 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozhodnutia. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec dieťaťa. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že súd I. stupňa nevykonal dokazovanie potrebné k dostatočnému zisteniu skutkového stavu tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Uvádzal, že skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené sa týkajú zistenia jeho skutočných príjmov za rok 2011, keď v tomto období sa zaoberal činnosťami v oblasti prenájmu nebytových priestorov v meste Žilina. Uvedené činnosti boli po otvorení veľkých obchodných komplexov v centre mesta koncom roka 2010 do značnej miery postihnuté recesiou a následnou prevahou ponuky voľných nebytových priestorov nad dopytom po nich. V dôsledku nízkeho záujmu o ponúkané nebytové priestory jeho príjmy zďaleka nedosahovali ich predchádzajúcu úroveň z roku 2010, pričom o tejto skutočnosti bol súd vyrozumený. Naproti tomu, pri určovaní príjmov matky súd nevychádzal rovnocenne z jej príjmov vykázaných v roku 2010, ale zo skutočností za rok 2011 a bez ďalšieho akceptoval jej argumentáciu, podľa ktorej údajne má od septembra 2011 čistý príjem ako konateľka spoločnosti poskytujúcej zdravotnú starostlivosť vo výške 650 eur mesačne a do augusta 2011 bola na rodičovskej dovolenke a od februára 2011 do augusta 2011 poberala len rodičovský príspevok vo výške 190 eur. Súd sa nezaoberal otázkou z akých príjmov potom matka v uvedenom období uhrádzala splátky hypotekárneho úveru na nový 4-izbový byt, ktorý vlastní, a na splácanie ktorého je podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. D. zriadené záložné právo v prospech M.. Namietal tiež, že súd nepovažoval za potrebné vyžiadať si účtovné podklady k preukázaniu jeho príjmov za rok 2011, i keď mohol tak urobiť a zistiť reálne príjmy počas obdobia rozhodného pre výpočet výšky výživného. Pre porovnanie uviedol, že v zdaňovacom období roku 2010 dosahoval hrubý príjem z prenájmu nehnuteľností, ktorých je v 1/3-ine spoluvlastník vo výške 7.020 eur a obchodná spoločnosť spravujúca nehnuteľnosti, ktorej je jediným spoločníkom, mala výsledok hospodárenia za rok 2010 vo výške 2.234,90 eur. V roku 2011, v dôsledku už skôr uvedených skutočností, došlo k poklesu hrubých príjmov z prenájmu nehnuteľností na sumu 6.600 eur a výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti za rok 2011 dosiahol menej než polovicu oproti príjmom v roku 2010. Na základe uvedeného je možné preukázať, že v roku 2011 došlo objektívne k zníženiu jeho príjmov, a teda aj životnej úrovne ako povinného subjektu na plnenie vyživovacej povinnosti. Bolo nesporné, že v roku 2011 nadobudol titulom dedenia spoluvlastnícke podiely v 1/6-ine k bytu a garáži, ktoré síce formálne zvýšili rozsah jeho majetku, avšak neviedli súčasne aj k zvýšeniu jeho príjmov, nakoľko väčšinovým podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností je jeho matka, ktorá ich zároveň aj užíva. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby vlastnému synovi za toto užívanie spoločných vecí niečo platila. Konštatoval, že na základe zákonných ust. § 62 ods. 4 až § 75 ods. 1 Zákona o rodine mal súd komplexne zohľadniť vývoj schopností, možností a majetkových pomerov v rozhodnom období roku 2011 jednak na strane matky, ako aj na jeho strane a v závislosti od toho pri ich aplikácii rozhodnúť o určení jeho vyživovacej povinnosti v nižšej sume v období od 01. 07. 2011 do 05. 02. 2012. Pokiaľ by súd rozsudok okresného súdu nezrušil navrhol, aby rozsudok okresného súdu bol zmenený tak, že celkový nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 01. 07. 2011 do 05. 02. 2012, ktorý predstavuje sumu 423,14 eur je otec povinný uhradiť do 31. 12. 2012 v prospech bankového účtu zriadeného na meno maloletej na základe súdom schválenej rodičovskej dohody v konaní sp. zn. 37P/252/2011. Matka dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca vyjadrila nesúhlas s odvolaním otca. Uvádzala, že v období od 01. 07. 2011 do 05. 02. 2012 bola vyživovacia povinnosť otca vzhľadom k nákladom na každodennú starostlivosť maloletej K. minimálna. Maloletá je zdravá, netrpela v danom období akýmkoľvek nedostatkom, lebo prakticky celú finančnú starostlivosť o dieťa zabezpečovala ona. Otec jej dával 83 eur mesačne a neprispel ani jedným eurom naviac. Už vôbec nesúhlasila s tým, aby nedoplatok na výživnom bol poslaný na účet maloletej. Otec má prispievať na účet maloletej sumou 110 eur mesačne od februára 2012, ktoré ale vôbec nedodržuje, lebo vo februári jej poslal 90 eur, v marci už len 85 eur. Z daného účtu sa majú platiť náklady na starostlivosť o maloletú, keď od februára 2012 bola schválená striedavá starostlivosť. Predtým zabezpečovala celkovú finančnú starostlivosť o dieťa len ona a čo sa týka striedavej starostlivosti, K. je každý deň doma u nej i keď má byť u svojho otca, k nemu ide až večer. Doma si v tom čase pravidelne perie prádlo, sprchuje sa, umýva si vlasy, takže na základe daných skutočností nemožno uvažovať o striedavej starostlivosti. Podľa nej nie je správny ani postup čo sa týka zriadenia účtu maloletej, pretože otec tam posiela menej peňazí ako mal určené. Opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa sa s rozhodnutím prvostupňového súdu stotožnil. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa ust. § 220 O. s. p., a to z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že návrhom doručeným súdu 25. 07. 2011 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú K. na sumu 200 eur od 01. 06. 2011. Otec protinávrhom navrhol maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné počas jej trvania neupraviť. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a maloletej, lustráciou v registri Sociálnej poisťovne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania . Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa jednalo o návrh na zvýšenie výživného, prvostupňový súd postupoval v konaní správne, keď skúmal, či od času posledného rozhodnutia o výške výživného v roku 2003 došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala stanovenie vyššieho výživného. Okresný súd správne porovnal okolnosti, za ktorých bol vyhlásený posledný rozsudok upravujúci výšku výživného s tými okolnosťami, ktoré existovali v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod. Po preskúmaní obsahu spisu sa odvolací súd nestotožnil s výškou výživného tak, ako bola určená na maloletú K. sumou 140 eur mesačne za obdobie od 01. 07. 2011 do 05. 03. 2012, v ktorom smere zobral do úvahy aj námietky otca dieťaťa, a tieto považoval za čiastočne dôvodné predovšetkým s ohľadom na majetkové pomery povinného otca a na skutočnosti zistené pri výsluchu maloletej, že táto sa striedavo zdržiavala v uvedenom období u otca 5 dní a 9 dní u matky. Pri výsluchu dňa 16. 01. 2012 maloletá uviedla, že všetky poplatky za ňu platí matka, nie je to tak, že by sa otec podieľal v jednej polovici. Určite aspoň na oblečení sa podieľa menej. Zaplatí jej však vždy polovicu lyžiarskeho kurzu, alebo koncoročný výlet a exkurzie. Oblečenie jej zakupuje zvyčajne ako darček k nejakému sviatku, alebo jej zakupuje oblečenie aj vtedy ak matka nemá dostatok finančných prostriedkov. Kúpil jej napr. rifle. Podľa názoru odvolacieho súdu suma zvýšeného výživného 110 eur mesačne za obdobie od 01. 07. 2011 do 05. 02. 2012 tak lepšie vystihuje odôvodnené potreby maloletej, ako aj schopnosti a možnosti povinného rodiča. Od posledného zvýšenia výživného uplynula doba osem rokov, potreby úmerne veku maloletej sa zvýšili, ale odvolací súd ako bolo uvedené vyššie zobral do úvahy skutočnosť, že maloletá sa zdržiavala aj u otca, ktorý jej poskytoval finančné prostriedky aj nad rámec bežného výživného pri úhradách kurzov, exkurzií, výletov a zároveň striedavo bývala aj u otca, kedy sa otec aj po stránke výživného o ňu staral. Odvolací súd sa neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Rozsudok okresného súdu zmenil len pre pokiaľ sa týkalo výšky zvýšeného výživného a nedoplatku za obdobie jeho zvýšenia. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia vo výške zvýšeného výživného na maloletú K., odvolací súd stanovil nedoplatok na zvýšenom výživnom ako rozdiel medzi plateným výživným otcom 83 eur mesačne a zvýšeným výživným 110 eur za 7 mesiacov , čo predstavuje 189 eur, ktorú sumu zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 31. 12. 2012. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil. Na doplnenie považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že maloletá bola do striedavej starostlivosti rodičov zverená až odo dňa 06. 02. 2012. Do tejto doby bola zverená do výlučnej starostlivosti matky, pričom otec za obdobie do 01. 07. 2011 poskytoval na maloletú výživné mesačne sumou 83 eur na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/16/2003-28 zo dňa 16. 05. 2003. Vzhľadom na potreby maloletej K. bolo odôvodnené zvýšenie výživného na sumu 110 eur mesačne do doby pokiaľ maloletá nebola zverená do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Pokiaľ sa jedná o zaplatenie nedoplatku na účet, ktorý bol zriadený matkou na základe rozsudku č. k. 37C/252/2011-225 zo dňa 26. 01. 2012, odvolací súd poukazuje na to, že zaostalé výživné je otec povinný zaplatiť k rukám matky vzhľadom na to, že matka do 06. 02. 2012 poskytovala výlučnú osobnú starostlivosť maloletej. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .