Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/218/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225327 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111225327.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, Bratislava, proti odporcovi: Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevský rad. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 145,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 14C/221/2011-80 zo dňa 27. marca 2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Proti tomuto rozsudku p r i p ú š ť a dovolanie.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 145,88 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.6.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2,20 eur a tieto zaplatiť na účet navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 42 zák. č. 577/2004 Z.z., § 517 OZ a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že navrhovateľ výzvou na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 6.6.2011 na adresu odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu žiadal o úhradu nákladov 148,08 eur pozostávajúcich z nákladov lekárskej služby prvej pomoci 30,63 eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky vo výške 111,67 eur, špecializovanú ambulantnú starostlivosť vo výške 3,58 eur a úhradu nákladov konania vo výške 2,20 eur z dôvodu, že T. W., poistenkyňa navrhovateľa utrpela dňa 28.7.2008 pri dopravnej nehode ako vodička druhého auta zranenia, ktoré mal spôsobiť odporca pri L. L. autom zn. Opel Astra e.č. BY 372AM. Podľa pripojenej doručenky zásielka bola doručená odporcovi 9.6.2011. Odporca bol na úhradu opätovne vyzvaný aj pokusom o zmier z 11.7.2011. Podľa správy OR PZ Žilina č. ORP-P-274/ODI- B-2008 zo dňa 23.5.2011 ohľadom nehody z 28.7.2008 medzi účastníkmi Y. U. vodič, OMV zn. Opel Astra ev.č. BY-372AM a vodičkou T. W., OMV zn. Škoda Fábia ev.č. PB-466BB, podľa ktorej ODI OR PZ Žilina podľa § 54 zák. č. 372/1990 Zb. zistil, že dopravnú nehodu dňa 28.7.2008 o 15:40 hod na ceste II/507 v 190,60 km pri L. L. zavinil vodič Y. U., pričom pri nehode došlo k zraneniu vodičky T. W., vodič Y. U. porušil ustanovenie § 14 ods. 5 písm. e/ zák. č. 315/1996 a tým naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k,l/ zák. č. 372/1990 Zb., za čo mu bola dňa 19.9.2008 uložená sankcia v zmysle ust. § 22 ods. 2 cit. zákona, pričom rozhodnutie o priestupku nadobudlo ppl. dňa 19.9.2008.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu vynaložených nákladov vo výške 148,08 eur za ošetrenie T. W. aj u vedľajšieho účastníka na strane odporcu výzvou, ktorá bola vedľajšiemu účastníkovi odporcu doručená dňa 10.6.2011. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila navrhovateľovi, že rozhodnutie o priestupku nadobudlo ppl. 19.9.2008 a podľa § 106 Obč. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky, keď sa poškodený dozvie o škode a v danom prípade premlčacia lehota začala plynúť 19.9.2008 a tým neuznávajú nárok na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z dôvodu premlčania, pretože právo sa premlčalo 19.9.2010. Súd vzhľadom na čas dopravnej nehody, samotnú skutočnosť, že pri nehode asistovala rýchla zdravotná starostlivosť ako aj skutočnosť, že všetky úkony zdravotnej starostlivosti korešpondujú s poskytnutím prvej pomoci, ošetrením a vyšetrením na prípadné zranenia, nemal pochybnosti o tom, že tieto úkony boli vykonané v súvislosti s ošetrením po dopravnej nehode, ktorú svojim správaním zavinil odporca. Dané úkony nie sú liečebnými úkonmi, ale úkonmi súvisiacimi s ošetrením bezprostredne po nehode ako aj skúmaním, či došlo alebo nedošlo pri nehode aj k úrazu ohrozujúcemu život a zdravie účastníka dopravnej nehody, pričom boli vykonané v deň nehody a v nasledujúci deň bolo vykonané len vyšetrenie pri prepustení zo zdravotnej starostlivosti. Súd mal všetky úkony ako aj ich hodnotu riadne preukázanú výpisom z účtu poistenia a nepovažoval za potrebné preskúmať nevyhnutnosť vynaloženia daných úkonov v znaleckom konaní a to ani v rozsahu úhrad. Nepovažoval za potrebné skúmať vyúčtovanie úkonov porovnaním s vyúčtovaním samotným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k účtovaným nákladom a k ich úhrade, pretože toto mal preukázané výpisom revízneho lekára, ktorý vychádza z predkladaného vyúčtovania. Súd považuje za veľmi nepravdepodobné, aby si navrhovateľ sám v čase, keď nemal vedomosť o nehode, uviedol údaje o poskytnutej starostlivosti a takéto nároky neuspokojoval, teda jednalo by sa o fiktívne úkony v snahe obohatiť sa. Súd sa zaoberal vzneseniu námietkou premlčania. V konaní si navrhovateľ uplatnil nárok podľa § 42 ods. 4 zák. č. 577/2004 Z.z. Uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale samostatným nárokom na náhradu poskytnutého zo strany zdravotnej poisťovne. Ak by bol uplatnený nárok na náhradu škody, bol by aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku poškodený. V konaní uplatnený nárok je nárokom na náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi. Tento nárok nie je možné stotožniť ani s prechodom nároku na náhradu škody, obdobne ako pri nároku z poistenia, kedy na poisťovňu predchádza do výšky poistného plnenia právo poisteného, ktoré má proti inému z dôvodu nároku na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Jedná sa preto o samostatný nárok, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a vzniká samotnou splatnosťou vyúčtovania nákladov, pretože sama neposkytuje zdravotnú starostlivosť, túto poskytujú zdravotnícke zariadenia, ktoré si voči zdravotnej poisťovni uplatňujú nároky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi, teda uplatnením vyúčtovania vzniká poisťovni záväzok voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Súd je názoru, že ak došlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti dňa 28.7. a 29.7.2008 a zdravotnícke zariadenia vyúčtovávajú nároky za mesačné obdobia so splatnosťou 30 a viac dní, je veľmi ťažké predpokladať, že by takáto starostlivosť bola vyúčtovaná a splatná dňa 28.7.2008, pretože len vtedy by uplynula premlčacia doba. V konaní sa jedná o samostatný nárok na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z dôvodu protiprávneho zavineného konania tretej osoby. Súd mal protiprávnosť konania preukázanú rozhodnutím o priestupku, podľa ktorého odporca porušil svoju povinnosť, podľa ktorej vodič nesmie predchádzať, ak je na križovatke a v tesnej blízkosti pred ňou. Za uvedené konanie bol odporca ako vodič uznaný vinným zo spáchania priestupku a súd je takýmto rozhodnutím viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p. Zavinenie protiprávneho konania mal súd preukázanú taktiež z rozhodnutia, pretože pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku je nevyhnutné minimálne vedomé nedbanlivostné konanie. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že návrh je skutkovo a právne dôvodný. Podľa názoru súdu navrhovateľ hodnoverným spôsobom preukázal rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti zmluvným zdravotníckym zariadením ako aj výšku tým vzniknutých nákladov. Navrhovateľ preukázal, že vyzval odporcu na zaplatenie žalovanej istiny, v ktorej výzve mu poskytol 15-dňovú lehotu na zaplatenie, pričom odporca na výzvu nereagoval a úhradu nevykonal ani na ďalšiu výzvu. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu sumy 145,88 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.6.2011 do zaplatenia, teda po oznámení výšky a uplatnení nároku. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu. K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa pripojil odporca. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle ust. § 220 O.s.p. tak, že návrh zamietne, alternatívne žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal vedľajším účastníkom navrhnuté dôkazy, neúplne zistil skutkový stav veci. Tvrdil, že v konaní boli nesporné nasledovné skutočnosti a to, že odporca dňa 28.7.2008 zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zraneniu poistenca navrhovateľa pani T. W., o čom bolo vydané právoplatné rozhodnutie o priestupku. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytol zranenej zdravotnú starostlivosť dňa 28.7. a 29.7.2008. Navrhovateľov návrh bol doručený prvostupňovému súdu dňa 29.7.2011. Odporca ako aj vedľajší účastník v konaní vzniesli námietku premlčania. Prvostupňový súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s námietkou premlčania tak, že žalobou uplatnený nárok zdravotnej poisťovne sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote ustanovenej v § 101 OZ. S týmto právnym posúdením vznesenej námietky premlčania sa vedľajší účastník nestotožnil. Regresný nárok v zdravotnej poisťovni zakotvuje zákon č. 577/2004 Z.z. v § 42 ods. 4. Tento zákon neobsahuje výslovné ustanovenie premlčacej lehoty regresného nároku zdravotnej poisťovne, z čoho vyplýva povinnosť aplikovať príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Vedľajší účastník je presvedčený, že týmto ustanovením je osobitná premlčacia lehota pri práve na náhradu škody a z toho dôvodu regresný nárok zdravotnej poisťovne je svojim charakterom samostatným nárokom na náhradu škody. V danom prípade súd mal aplikovať ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je potrebné skúmať, kedy sa poškodený dozvedel o výške škody a o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Na posúdenie, kedy sa navrhovateľ dozvedel o tom, že škodu spôsobil odporca, navrhol vedľajší účastník súdu vykonať ďalšie dokazovanie, vyzvať navrhovateľa na doloženie hlásenia o úraze ako aj pripojiť priestupkový spis. Súd návrhy na vykonanie týchto dôkazov zamietol, nevykonal ich a teda v tejto časti sporu neúplne zistil skutkový stav veci. Vedľajší účastník je toho názoru, že právo navrhovateľa na náhradu škody je premlčané v trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Predmetom konania je právo na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Objektívnou skutočnosťou, z ktorej vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu uplatnenej škody, je teda poskytnutie zdravotnej starostlivosti jej poistencovi. V tomto smere nie je preto rozhodujúce, kedy sa poisťovňa o poskytnutí zdravotnej starostlivosti dozvedela a nie je rozhodujúce ani to, kedy náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť reálne poukázala poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tieto udalosti sú subjektívnymi skutočnosťami závislými na subjektívnych okolnostiach na strane navrhovateľa. Objektívna premlčacia doba je však naviazaná na vznik objektívnej udalosti, z ktorej vznikla škoda, teda nie na okamih, kedy vznikla škoda. Takouto udalosťou je v prvom rade dopravná nehoda a v druhom rade poskytnutie zdravotnej starostlivosti, z ktorého vznikla zdravotnej poisťovni povinnosť náklady naň nahradiť a zároveň právo na ich náhradu od odporcu.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že si v danom konaní neuplatňuje nárok na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, ale uplatňuje si nárok na náhradu vynaložených liečebných nákladov, ktoré upravuje špeciálny predpis. Ide o špecifický regresný nárok poisťovne, ktorý nemá charakter nároku na náhradu škody. Navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu vynaložených liečebných nákladov z titulu postihu - regresu. Tento nárok nemožno právne posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ale ide o regresnú náhradu podľa osobitného predpisu. Nárok poisťovne nie je nárokom na náhradu škody ani nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo poisťovňa bola na úhradu liečebných nákladov poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zo zákona povinná, hoci poškodenie zdravia u poistenca nevzniklo v dôsledku choroby, ale v dôsledku protiprávneho zavineného konania iného. Z tohto dôvodu sa premlčanie regresného nároku poisťovne nebude riadiť úpravou premlčania práva na náhradu škody v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorej beh začína odo dňa, keď právo mohlo byť uplatnené po prvý raz, t.j. keď na jeho základe vznikla možnosť podať žalobu. Navrhovateľovi vzniklo právo podať žalobu odo dňa, keď bolo právoplatne preukázané, že tretia osoba sa dopustila zavineného protiprávneho konania voči poistencovi navrhovateľa. Navrhovateľ teda mohol svoje právo na regres uplatniť najskôr až po právoplatnom skončení priestupkového konania rozhodnutím zo dňa 19.9.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.9.2008. Až dňom 19.9.2008 sa
právoplatne preukázalo, kto je odporca a že odporca sa dopustil zavineného protiprávneho konania voči poistencovi navrhovateľa. Odo dňa nasledujúceho začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa 19.9.2011. Právo navrhovateľa na úhradu liečebných nákladov premlčané nie je, pretože ho na súde uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby. Navrhovateľ dňa 15.3.20111 obdržal prvýkrát informáciu od poskytovateľa rýchlej zdravotnej pomoci, že v dôsledku dopravnej nehody poskytol zdravotnú starostlivosť poistenke T. W.. Táto zdravotná starostlivosť bola uhradená v dňoch 5.9.2008 až 11.9.2008. Až dňom úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť mohla navrhovateľovi vzniknúť „škoda“. Až úhradou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť došlo u navrhovateľa k výdavku finančných prostriedkov, ktoré navrhovateľ spravuje. Následne navrhovateľ dňa 27.5.2011 prvýkrát obdržal správu Okresného riaditeľstva PZ Žilina, na základe ktorej zistil, že zodpovedným subjektom - vinníkom dopravnej nehody je odporca. Navrhovateľ mal preukázanú skutočnú vedomosť o škode a kto za ňu zodpovedá odo dňa 27.5.2011. Až týmto okamihom by mohla začať plynúť prípadná dvojročná subjektívna premlčacia doba.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že sa v danom prípade jedná o samostatný nárok vyplývajúci z ust. § 42 ods. 4 zák. č. 577/2004 Z.z., podľa ktorého poisťovňa má právo na náhradu voči tretej osobe na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Nárok vzniká splatnosťou - splatením vyúčtovania nákladov (v danom prípade zdravotná starostlivosť bola uhradená v dňoch 5.9.2008 až 11.9.2008). Uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale nárokom na náhradu vynaložených liečebných nákladov z titulu postihu - regresu.
K námietkam vedľajšieho účastníka na strane odporcu uvedeným v podanom odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že regresný nárok zdravotnej poisťovne je svojim charakterom samostatným nárokom vyplývajúcim z ust. § 42 ods. 4 zák. č. 577/2004 a nie nárokom na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu sa regresný nárok zdravotnej poisťovne premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote v súlade s ust. § 101 OZ. Všeobecná trojročná premlčacia doba podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Navrhovateľ mal právo podať návrh na súd po tom, ako mal preukázanú skutočnosť, že tretia osoba sa dopustila zavineného protiprávneho konania voči jeho poistencovi a to právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu, ako aj dňom úhrady príslušnej sumy patriacej zdravotníckemu zariadeniu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii vedľajšieho účastníka na strane odporcu, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ ako úspešný účastník v odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Odvolací súd v súlade s ust. § 238 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3,4, pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie. Odvolací súd má za to, že v predmetnom konaní ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Zásadnou otázkou sa javí otázka, či nárok navrhovateľa uplatnený na základe ust. § 42 ods. 4 zák. č. 577/2004 Z.z. je premlčateľný vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, resp. je potrebné pri danom nároku uplatňovať ust. § 106 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa premlčanie regresného nároku navrhovateľa bude riadiť úpravou premlčania práva na náhradu škody.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.