Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225701 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111225701.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: SKP, k. s., so sídlom Banská Bystrica, ul. Lazovná č. 64, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s. r. o. „v konkurze", so sídlom Sládkovičovo, ul. Košútska č. 1342, IČO: 36 814 148, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom Z. Z., ul. K. č. XXA, proti odporcovi: W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. I. W., ul. N. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom E., ul. J. W. č. XX, o zaplatenie sumy 424,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 17. októbra 2011 č. k. 7C/193/2011-39, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 17. 10. 2011 č. k. 7C/193/2011-39 návrh navrhovateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 424,24 eur zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 89,50 eur, a to priamo právnej zástupkyni odporcu do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I ods. 4 všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy č. 104081333 zo dňa 13. 02. 2001, ktorej obsahom je dojednanie, že pokiaľ je kupujúci v omeškaní s úhradou splátky kúpnej ceny podľa čl. I bod 2b zmluvy, je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V prejednávanej musel súd vychádzať zo skutkového tvrdenia navrhovateľa, že odporca mal voči jeho právnemu predchodcovi záväzok (dlh) vo výške 290,18 eur, s ktorým zaplatením sa dostal do omeškania. Táto okolnosť vplýva na to, že súd musí vychádzať pri svojom rozhodnutí aj z toho, že odporca porušil svoju povinnosť zaplatiť sumu 290,18 eur riadne a včas, na nesplnenie ktorej povinnosti dopadá aj ust. čl. I ods. 4 zmluvných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré je podľa obsahu dojednaním zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy od momentu omeškania až do zaplatenia. Pri posúdení konkrétnych skutkových okolností vecí súd musel v prvom rade vyhodnotiť povahu vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosťou DRUKOS, a. s.) a odporcom a zistil, že medzi účastníkmi existuje povahou občiansko-právny vzťah. Súd pri tomto konštatovaní prihliadol na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktoré obsahovali úpravu tzv. typových zmlúv, pod ktorých vymedzenie spadá aj odporcom dňa 13. 02. 2001 uzavretá zmluva s právnym predchodcom navrhovateľa. Súd je oprávnený aj z úradnej povinnosti skúmať, či typová spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprimerané podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, resp. by boli v rozpore s dobrými mravmi (tejto úprave v súčasnosti zodpovedajú v podstate ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je totiž postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Medzi spoločnosťou DRUKOS, a. s. a odporcom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 02. 2001 vznikol záväzkovo právny vzťah s vedľajším dojednaním o výhrade vlastníctva zakotveným v čl. II. všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého predmet kúpy prechádza do vlastníctva kupujúceho až zaplatením všetkých splátok, t. j. zaplatením celej kúpnej ceny a prípadných zmluvných pokút. Dojednanie o zmluvnej pokute má povahu záväzkového zabezpečovacieho právneho prostriedku. Súd vychádza z toho, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. I. bodu 4 všeobecných obchodných podmienok malo povahu neprimeranej zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb., v znení zákona č. 310/1999 Z. z. Ak je totižto splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny je zabezpečené výhradou vlastníctva a ešte aj ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t. j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia). Vychádzajúc z uvedeného považoval súd ust. čl. I bodu 4 všeobecných zmluvných podmienok v zmysle ust. § 39 v spojení s ust. § 41 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné z dôvodu rozporu s ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb., v znení zákona č. 310/1999 Z. z.. Toto ustanovenie zmluvy tak nemôže taktiež zakladať žiadne právne účinky vo vzťahu zmluvných strán. Pokiaľ sa týka uplatnenej námietky premlčania odporcom, súd túto už bližšie neskúmal, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute kvalifikoval ako absolútne neplatné, a teda nemohla ani začať plynúť premlčacia lehota na uplatnenie takéhoto nároku navrhovateľa v zmysle príslušných ustanovení § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov tak súd návrh v plnom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastupovania advokátom, a to v sume 89,50 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Navrhovateľ sa so závermi napádaného rozhodnutia, ako aj s ich dôvodmi nestotožnil, nakoľko bezdôvodne abstrahujú od dostupnej judikatúry a sú v rozpore s platnou právnou úpravou. V prvom rade uviedol, že v konkrétnom prípade dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1 % denne za každý deň omeškania, vzhľadom na jej zabezpečovaciu a donucovaciu funkciu, zároveň aj vzhľadom k tomu, že má okrem uvedeného slúžiť aj k úhrade všetkých prípadných škôd v majetkovej sfére veriteľa, ktoré je možné v konkrétnom prípade očakávať, je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka plniť riadne a včas. Inštitút zmluvnej pokuty predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa, slúžiacu k zaisteniu pohľadávky tým spôsobom, že pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil a zároveň prináša veriteľovi kompenzáciu - paušalizovanú náhradu škody - za dobu, o ktorú sa prípadne plnenie oneskorilo. Vyžitie tohto prostriedku veriteľom nie je možné bez ďalšieho považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ani zásadami poctivého obchodného styku. Použitie týchto právnych inštitútov (dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku) by malo byť výnimočnou situáciou, teda by nemalo viesť k oslabovaniu možností súdnej a inej právnej ochrany subjektívnych práv veriteľa chránených zákonom a k nežiaducemu narušovaniu právnej istoty účastníkov občiansko-právnych vzťahov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/166/2009 zo dňa 30. 06. 2009. Ďalej navrhovateľ len z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty považoval namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Následne v kontexte citovaných názorov právnej vedy a rozhodnutí krajských súdov (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04. 11. 2009 sp. zn. 5Co/302/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/153/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/17/2010, sp. zn. 3Co/189/2009, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010 z 03. 02. 2010 a mimoriadne dovolanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 28. 09. 2011 sp. zn. VI/1 Pz445/11-7) možno potom podľa navrhovateľa uzavrieť, že zmluvná pokuta dojednaná v zmluve ako 0,1 % denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou, a to tak s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti a podmienky, ktoré tu existovali v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s právnou argumentáciou súdu, v zmysle ktorej v prípade, ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny je zabezpečované výhradou vlastníctva a k tomu zo zákona úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tomto všetkom je to potrebné považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech odporcu. Podľa navrhovateľa Občiansky zákonník svojou systematikou, resp. prostredníctvom svojich jednotlivých ustanovení jednoznačne vymedzuje, čo možno považovať za zabezpečovacie prostriedky slúžiace na zabezpečenie záväzkových vzťahov. Takéto zabezpečovacie prostriedky záväzkových vzťahov sú vymedzené v VIII. časti, v prvej hlave, piatom oddiely Občianskeho zákonníka, označenom ako „Zabezpečenie záväzkov“ (presne v ust. § 544 až § 558 Občianskeho zákonníka), a teda len tieto formy možno výslovne považovať za zabezpečovacie právne inštitúty. Výhrada vlastníctva je vedľajším dojednaním pri kúpnej zmluve (§ 601 Občianskeho zákonníka) a svojou povahou a charakterom ju absolútne nie je možné považovať za zabezpečovací právny inštitút. Zároveň ju nie je možné považovať ani za žiadnu sankciu spojenú s omeškaním dlžníka s platením jeho peňažných záväzkov. Hlavným účelom použitia inštitútu výhrady vlastníctva v podmienkach kúpnej zmluvy je však jednoznačne obmedzenie možnosti kupujúceho s predmetom kúpy do zaplatenia kúpnej ceny slobodne (ľubovoľne) nakladať, a teda jej použitie predchádza možnosti scudzenia takejto veci v prospech tretej osoby skôr, ako bude zaplatená celá kúpna cena. Ďalej podľa navrhovateľa zákon nevylučuje, aby zmluvné strany uzavreli dohodu o zmluvnej pokute, ktorej predmetom bude záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu v prípade omeškania so zaplatením peňažného záväzku. Na rozdiel od úrokov z omeškania však nie je zmluvná pokuta príslušenstvom pohľadávky, ale je samostatným majetkovým nárokom. V prípade úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty sa jedná o dva rozdielne právne inštitúty. Podľa navrhovateľa dojednanie zmluvnej pokuty a jej uplatňovanie si v súdnom konaní neovplyvňuje nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania. A taktiež naopak, zaplatenie úrokov z omeškania neovplyvní nárok veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z uvedeného vyplýva, že zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho sa stáva, že dlžník je v prípade omeškania sankcionovaný dvakrát. Aj judikatúra (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/969/1999, sp. zn. 33Odo/47/2002, R č. 5/1995) sa ustálila na názore, že obidva právne inštitúty plnia odlišnú funkciu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ich súbeh je preto možný. Navrhovateľ k vyššie uvedeným záverom dodal, že ten istý negatívny dopad v majetkovej sfére dlžníka práve z dôvodu vyššie uvedenej rozdielnosti účelu zmluvnej pokuty a úroku z omeškania nie je právne významný. Práve preto súčasné uplatnenie oboch nárokov u dlžníka nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Opačný záver (tak ako ho prezentuje súd I. stupňa) by vo svojich dôsledkoch spôsobil absolútnu nepoužiteľnosť (neaplikovateľnosť) a v konečnom dôsledku aj zbytočnosť a obsolétnosť inštitútu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia peňažných záväzkov (čo je v praxi najčastejší prípad typu zmluvnou pokutou zabezpečovaných záväzkov), nakoľko ich porušenie vždy (ex lege) vyvoláva vznik práva na úrok z omeškania. Navrhovateľ bol preto toho názoru, že uplatnená zmluvná pokuta bola v čase uzatvorenia zmluvy dojednaná jednoznačne v primeranom rozsahu a rovnako to možno hodnotiť aj počas celého obdobia omeškania odporcu s plnením jeho zmluvne zabezpečenej povinnosti. Navyše je uplatňovanie predmetnej zmluvnej pokuty plne v súlade s dobrými mravmi, preto neexistuje dôvodný záver o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, a takisto nie je prijateľný záver ohľadne obchádzania ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré kogentným spôsobom stanovuje najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu súhlasil so skutkovými aj právnymi tvrdeniami súdu I. stupňa a s týmito sa stotožnil. Žiadal odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné odmietnuť a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na námietke premlčania, ako aj na námietke neprimeranosti zmluvnej pokuty v žalovanej výške. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 veta prvá O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci navrhovateľ si návrhom uplatňoval právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania v súlade s čl. I. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy za porušenie povinnosti zaplatiť včas a riadne dohodnutý záväzok, ktorý vyčíslil za obdobie 4 rokov spätne odo dňa podania návrhu, t. j. od 15. 07. 2007 do 15. 07. 2011 v sume 424,24 eur. Podkladom na uplatňovanie peňažnej pohľadávky v sume 424,24 eur v prejednávanej veci titulom dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania bola uzatvorená zmluva č. 104081333 zo dňa 13. 02. 2001 medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou DRUKOS, a. s. a odporcom, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti DRUKOS, a. s., dodať odporcovi hnuteľné veci - tovar bližšie špecifikovaný v zmluve, za čo sa odporca zaviazal zaplatiť nájomné v sume 2.148,31 eur. Odporca svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, a to splniť záväzok riadne a včas porušil, čím sa dostal do omeškania so zaplatením záväzku vo výške 290,18 eur. Tento nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy priznal Okresný súd Žilina v konaní sp. zn. 23Ro/107/2005. Okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 424,24 eur zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I. ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy č. 104081333 zo dňa 13. 02. 2011, ktorej obsahom je dojednanie, že pokiaľ je kupujúci v omeškaní s úhradou splátky kúpnej ceny podľa čl. I. bod 2b zmluvy, je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, je neprijateľnou zmluvou podmienkou. Okresný súd konštatoval, že v danom prípade ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu a z úradnej povinnosti preto skúmal, či táto neobsahuje neprimerané podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, resp. by boli v rozpore s dobrými mravmi a po posúdení považoval ustanovenie čl. I. bod 4 Všeobecných zmluvných podmienok v zmysle ust. § 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné z dôvodu rozporu s ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 310/1999 Z. z. Preto predmetné zmluvné dojednanie nemôže vo vzťahu zmluvných strán zakladať žiadne právne účinky. Navrhovateľ sa v odvolaní so závermi rozhodnutia okresného súdu, ako aj s ich dôvodmi nestotožnil, nakoľko bezdôvodne abstrahujú od dostupnej judikatúry a sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že ustanovenia prvej časti, piatej hlavy (§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka) nie je možné aplikovať nezávisle od ustanovení prvej časti, štvrtej hlavy (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vzťah štvrtej hlavy k piatej hlave Občianskeho zákonníka je možné charakterizovať tak, že pokiaľ sú naplnené predpoklady pre neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) podľa prvej časti štvrtej hlavy sú spravidla naplnené aj predpoklady ustanovení prvej časti piatej hlavy pre charakterizovanie zmluvnej podmienky ako neprijateľnej. Samozrejme naplnenie predpokladov neplatnosti právneho úkonu podľa štvrtej hlavy môže niekedy spočívať v odlišných skutočnostiach ako predpokladoch pre dôsledky uvedené v piatej hlave. Pre procesný postup súdu je však významné, že ak má súd v priebehu konania preukázané, že sú naplnené predpoklady pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu, má povinnosť prihliadnuť k tejto skutočnosti z úradnej povinnosti a ďalšími otázkami týkajúcimi sa napr. neprijateľnými podmienkami sa nemusí vôbec zaoberať (okrem ak neplatnosť právneho úkonu ako celku je spôsobená samotnou neprijateľnou podmienkou). Je potrebné osobitne zdôrazniť, že na absolútnu neplatnosť právnych úkonov má súd povinnosť prihliadnuť vždy, a to aj vtedy, ak ide o vzťah, ktorý je inak upravený špeciálnymi ustanoveniami zákona (v danom prípade ustanoveniami o spotrebiteľských vzťahoch), pričom odlišnosť právnych dôsledkov neplatnosti právneho úkonu vo všeobecnosti od právnych dôsledkov neplatnosti špeciálnej právnej úpravy (právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov), je daná iba do takej miery, v akej špeciálna právna úprava tieto dôsledky odlišuje od všeobecnej právnej úpravy, avšak vždy vo vzťahu k dôvodu neplatnosti právneho úkonu. Ak však právny úkon (zmluva) bude neplatným iba čiastočne, nezbavuje to súd povinnosti zaoberať sa ostatnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie neprijateľnosti podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa odvolacieho súdu rozhodnutie okresného súdu rozporné, keď v odôvodnení vyslovuje absolútnu neplatnosť ustanovenia čl. I. bod 4 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy pričom vo výroku rozhodnutia (§ 153 ods. 3 O. s. p.) určuje neplatnosť zmluvnej podmienky pre neprijateľnosť. Ustálenie si uvedeného má vplyv aj na posudzovanie námietky premlčania vznesenej zo strany odporcu. Podľa súdu dojednanie o zmluvnej pokute má povahu záväzkového zabezpečovacieho právneho prostriedku a malo povahu neprimeranej zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 310/1999 Z. z., lebo splnenie povinnosti je v zmluve zabezpečené viacerými právnymi inštitútmi, t. j. výhradou vlastníctva aj ex lege úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou. Zmluvná podmienka zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t. j. z ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia). Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ust. § 601 Občianskeho zákonníka, ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 310/1999 Z. z., typová zmluva nesmie obsahovať a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby, požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu, b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ust. § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotno-právnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Podľa ustálenej súdnej praxe sa právny úkon prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem základných, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť zistený súdom, ktorý vychádza z objektívnych kritérií s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu vrátane doby, keď k právnemu úkonu došlo a na postavenie účastníkov. Podľa odvolacieho súdu okresný súd vyslovil vyššie uvedený záver, že uplatnená zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy v prípade viacnásobného zabezpečenia záväzkov (t.j. zabezpečenie výhradou vlastníctva, úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou bez toho, aby predmetné právne inštitúty - úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), zmluvnú pokutu (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a výhradu vlastníctva (§ 601 Občianskeho zákonníka), obsiahnuté v jednej zmluve - charakterom spotrebiteľskej posúdil pokiaľ ide o ich obsah komplexne vo vzájomných súvislostiach z hľadiska danosti rovnováhy práv a povinností zmluvných strán plynúcich z celej zmluvy vo vzťahu k inštitútu dobrých mravov a v čom využitie týchto právnych inštitútov (navrhovateľ v odvolaní právny inštitút výhrady vlastníctva nepovažuje za zabezpečovací prostriedok) v jednej zmluve považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi zakladajúci absolútnu neplatnosť alebo neprijateľnú zmluvnú podmienku pre neplatnosť. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom rozhodnutí by mal preto okresný súd v odôvodnení uvedené vysvetliť (§ 157 ods. 2 O. s. p.). V novom konaní okresný súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .