Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/306/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225708 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111225708.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpený: JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, so sídlom S. XXA, XXX XX A. A., proti odporcovi: A. M., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 1.273,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/210/2011-79 zo dňa 7. júna 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/210/2011-79 zo dňa 7. júna 2012 p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1.273,02 eur, a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - nájomnou zmluvou č. 202085393 (správne 202036476 - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 16.1.2002 (ďalej už len „nájomná zmluva“) a všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti DRUKOS, a.s. (ďalej aj „VOP“) nemal preukázanú skutočnosť, že by v nájomnej zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta, resp. že by označená zmluva obsahovala ustanovenia o zmluvnej pokute. Sankcia zmluvnej pokuty bola obsiahnutá len vo VOP, ktoré však netvorili jednotu právneho úkonu s nájomnou zmluvou. VOP boli pripojené len na osobitnom liste, pričom neboli podpísané žiadnym z účastníkov. I keď v nájomnej zmluve bolo uvedené, že VOP tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pokiaľ neboli obsiahnuté v jednej listine a neboli podpísané oboma účastníkmi, nemohli sami osebe zakladať právne vzťahy. VOP slúžia a môžu slúžiť len na spresnenie jednotlivých zákonných alebo zmluvných ustanovení. Predstavujú vôľu veriteľa (predávajúceho), ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. VOP sú vydané veriteľom (predávajúcim) ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec práv a povinností, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah VOP nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť ich obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naviac, veriteľ je spravidla oprávnený meniť obsah podmienok nezávisle od vôle dlžníka a dlžník, ak nesúhlasí so zmenou VOP, môže len odstúpiť od právneho úkonu. Naopak, dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý, a to v predpísanej
písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v ust. § 43a až § 47. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napr. napísanie textu úkonu). S poukazom na tieto právne úvahy a citujúc ust. § 40 ods. 1 a § 44 OZ okresný súd dospel k záveru, že nakoľko medzi účastníkmi nebola uzavretá dohoda o zmluvnej pokute v predpísanej forme, návrh navrhovateľa musel v celom rozsahu zamietnuť.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov nepriznal, nakoľko nemal zistené, že by mu trovy konania vznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhoval zmeniť tak, že jeho návrhu sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov konania.
Uviedol, že nesúhlasí so záverom okresného súdu o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty. Poukázal na skutočnosť, že nájomná zmluva pozostáva z jedného listu, ktorý sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je označená ako samotná zmluva (ktorej obsahom sú podstatné náležitosti potrebné pre samotné uzavretie zmluvy), druhá časť, označená ako VOP, je súčasťou toho istého listu a svojou povahou a umiestnením by sa dala i napriek svojmu označeniu považovať za normálnu súčasť zmluvy. VOP sú zrozumiteľné a pre priemerného človeka aj jasne čitateľné. Samotná skutočnosť, že písmená na druhej strane zmluvy sú menšie, nemôžu spôsobovať neplatnosť VOP. Občiansky zákonník za relevantné považuje nie to, či sa účastník zmluvy s podmienkami oboznámil, ale či pred podpisom zmluvy takúto možnosť mal. Na nájomnej zmluve sa nachádzal podpis odporcu, pričom priamo nad jeho podpisom sa nachádza ustanovenie zmluvy, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky uvedené na druhej strane. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/153/2009 zo dňa 18.2.2010. V ďalšej časti odvolania uviedol argumenty vo vzťahu k primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty, ako i právne úvahy o kritériách, ktoré platia pre odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V zmysle týchto úvah vyjadril presvedčenie, že v odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú presvedčivé a zrozumiteľné argumenty, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu jeho žalobného návrhu. V závere odvolania uviedol, že ak v konaní bola predložená nájomná zmluva, ktorej súčasťou boli VOP obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute a odporca podpisom zmluvy tieto dojednania zobral na vedomie, prejavil vôľu byť nimi viazaný.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.), ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
Z ust. § 544 ods. 2 OZ nepochybne vyplýva, že pre dohodu o zmluvnej pokute je obligatórne predpísaná písomná forma. Dohoda o zmluvnej pokute (ako samostatný dvojstranný právny úkon) môže byť obsiahnutá v hlavnej zmluve, resp. môže byť uzavretá aj samostatne. V obidvoch prípadoch sa však vyžaduje, aby dohoda o zmluvnej pokute spĺňala všetky náležitosti všeobecne určené pre platnosť
právnych úkonov (§ 37 a nasl. OZ). Dohoda (zmluva) o zmluvnej pokute je dvojstranný právny úkon, pre platnosť ktorého vyžaduje zákon písomnú formu. Na to, aby zmluva bola v písomnej forme uzavretá, zákon vyžaduje, aby písomný návrh zmluvy bol aj písomne prijatý (§ 46 ods. 2 veta prvá OZ). Za písomné prijatie sa považuje to, že druhý účastník zmluvy svojím podpisom toto prijatie potvrdí.
V zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona a právnych úvah, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď dohodu o zmluvnej pokute, obsiahnutú len vo všeobecných obchodných podmienkach a bez písomnej akceptácie odporcu, nepovažoval za dohodu uzavretú v predpísanej forme. Správne poukázal najmä na skutočnosť, že ak dohoda o zmluvnej pokute nebola obsiahnutá priamo v hlavnej zmluve, išlo o samostatný dvojstranný právny úkon, pre uzavretie ktorého (vzhľadom na obligatórnu písomnú formu) sa vyžadovala akceptácia, t.j. potvrdenie podpisom druhej zmluvnej strany. Nakoľko v prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou, že VOP, ktoré obsahovali ustanovenia o zmluvnej pokute, neboli písomne akceptované odporcom, okresný súd správne návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu absencie dohody v predpísanej forme zamietol.
Obranu navrhovateľa, že nad podpisom odporcu v nájomnej zmluve bolo uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky uvedené na druhej strane zmluvy, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko za situácie, keď dohoda o zmluvnej pokute bola súčasťou len všeobecných zmluvných podmienok, a nie aj nájomnej zmluvy, pre jej platné uzavretie (keďže išlo o samostatný, od nájomnej zmluvy odlišný právny úkon) sa vyžadovala zákonom predpísaná písomná akceptácia zo strany odporcu.
Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že všeobecné zmluvné podmienky majú slúžiť len na spresnenie zákonných, resp. zmluvných ustanovení. To znamená, že všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať predovšetkým dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru; nesmú však slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej formy skryl zmluvný partner (právny predchodca navrhovateľa) dojednania, ktoré sú pre druhú zmluvnú stranu (odporcu) nevýhodné a o ktorých predpokladá, že jeho pozornosti uniknú.
Námietka navrhovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku neobstojí. Odvolací súd po preskúmaní jeho písomného vyhodnotenia konštatuje, že zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd na strane 3 písomného vyhotovenia jasne a výstižne uviedol skutočnosti a právne úvahy o nedodržaní písomnej dohody o zmluvnej pokute. Právne úvahy navrhovateľa o primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty vyhodnotil odvolací súd ako právne nevýznamné, nakoľko otázka primeranosti zmluvnej pokuty nebola predmetom sporu a na tejto otázke nebol ani napadnutý rozsudok založený.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a po zistení, že stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade trov konania, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l .
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - navrhovateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s terajším druhostupňovým konaním nevznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.