Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225800 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111225800.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté deti O., a to: R., nar. XX. XX. XXXX a I., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., ul. J. K. č. XX/XX a otca: R. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., ul. J.. Z. č. XX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 18. januára 2012 č. k. 15P/100/2011-107, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec detí j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné, a to na maloletého R. O., nar. XX. XX. XXXX, v sume 90 eur mesačne a na maloletú I. O., nar. XX. XX. XXXX, v sume 90 eur mesačne, od 07. 03. 2011 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí. Nedoplatok na výživnom za čas od 07. 03. 2011 do 15. 05. 2012 na maloletého R. O. v sume 297,39 eur a maloletú I. O. v sume 297,39 eur, súd otcovi detí p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 15 eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 18. 01. 2012 č. k. 15P/100/2011-107 zvýšil výživné otca R. O. na maloletého R. O. zo sumy 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne na sumu 100 eur mesačne, s účinnosťou od 01. 03. 2011 a na maloletú I. O. zo sumy 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne na sumu 100 eur mesačne, s účinnosťou od 01. 03. 2011, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí. Nedoplatok na výživnom na maloletého R. O. za obdobie 01. 03. 2011 do 31. 01. 2012 vo výške 368,50 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom na maloletú I. O., za obdobie 01. 03. 2011 do 31. 01. 2012 vo výške 368,50 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 05. 09. 2001, č. k. 5C/101/2001 v časti výživného na maloleté deti R. O. a I. O.. Súd konštatoval, že na strane otca došlo k zmene pomerov, keďže už živnostensky nepodniká (v roku 2005 zrušil živnostenské oprávnenie), ale je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere s príjmom cca 600 eur netto (aj podľa vyjadrenia otca). V roku 2011 nadobudol garsónku, ktorú zrekonštruoval a zariadil a zakúpil aj auto značky AUDI. Prihliadol na to, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu - dedičského podielu po matke. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá je nezamestnaná, poberala dávku v nezamestnanosti a jej príjem je 30 eur mesačne na základe práce vykonávanej na základe dohody o pracovnej činnosti. Uzavrela manželstvo a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Za uplynutých 10 rokov podstatne vzrástli aj životné náklady maloletých detí. Došlo k ich fyzickému a psychickému vývoju a rastu cien základných životných potrieb. Následne súd uzavrel, že oproti stavu keď súd určil otcovi platiť výživné na maloleté deti na každé po 2.000,- Sk, došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a došlo aj k zvýšeniu životných nákladov. Pri určovaní výšky zvýšeného výživného prihliadol na príjem otca, ktorý je v súčasnosti priemerne 600 eur netto mesačne. Aktuálny hypotekárny dlh otca súd pri určovaní výšky výživného nebral do úvahy, pretože má úzku spojitosť s tým, že sa bez vážneho dôvodu vzdal dedičstva po svojej matke. Je vlastníkom vozidla, s ktorým sú nepochybne spojené značné náklady (náklady na pohonné hmoty, poistné, servis). K námietke otca, že jeho príjem mu neumožňuje platiť vyššie výživné poznamenal súd, že je nevyhnutné, aby svoje doterajšie výdavky prispôsobil tak, aby sa aj on v adekvátnej miere podieľal na výchove a výžive svojich detí, a to aj na úkor uspokojovania svojich potrieb. Výživné má totiž prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“). Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol súd aj na to, že maloleté deti žijú s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa v podstatnej miere o ne osobne stará. Z vykonaného dokazovania teda vyplynula taká zmena pomerov, ktorá odôvodnila novú, zásadnejšiu úpravu výšky výživného, a to zo sumy 2.000,- Sk (66,39 eur) na sumu 100 eur na každé maloleté dieťa, a to od 01. 03. 2011. Nedoplatok na výživnom za obdobie 01. 03. 2011 do 31. 01. 2012 vo výške 368,50 eur (33,50 eur ako rozdiel medzi pôvodným a zvýšeným výživným týmto rozhodnutím x 11 mesiacov), súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Spolu teda na obidve deti predstavujú splátky na zameškanom výživnom sumu 30 eur mesačne. Proti tomuto rozsudku podal otec detí podanie, ktoré označil ako „Vyjadrenie k odvolaniu k rozsudku o zvýšenie výživného pre maloleté deti“, ktoré odvolací súd s ohľadom na obsah (§ 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) považoval za odvolanie voči rozsudku okresného súdu. S rozsudkom o zvýšenie výživného pre maloleté deti nesúhlasil, nakoľko jeho finančná situácia pre zabezpečenie jeho základných mesačných životných potrieb mu nedovoľuje platiť výživné vo výške uvedenej v rozsudku. Ako mesačné výdaje na živobytie a domácnosť označil nájom a inkaso - 110 eur, faktúry za telefón cca 35 eur, stravovanie cca 150 eur, pôžička 100 eur, oblečenie cca 50 eur. K týmto nákladom pripojil kópiu dokladov a zároveň pripojil kópie výplatných pások za posledných 9 mesiacov, čo v priemere predstavuje podľa neho okolo 600 eur mesačne. Na pojednávaní pred odvolacím súdom otec detí uviedol, že je ochotný platiť zvýšené výživné na každé dieťa po 80 eur alebo 85 eur mesačne. Matka detí dňa 12. 03. 2010 doručila okresnému súdu podanie označené ako „Vyjadrenie k výzve“. V tomto podaní uviedla: „Dňa 18. 01. 2012 prebehlo pojednávanie ohľadom zvýšenia výživného na maloleté deti R. O., nar. XX. XX. XXXX a I. O., nar. XX. XX. XXXX. Nakoľko môj bývalý manžel po rozhodnutí mal platiť sumu 230 eur, neplatí. Platí len sumu 200 eur. Preto podávam odvolanie, aby súd znova prehodnotil zvýšenie výživného na sumu 150 eur na každé dieťa, ako som uviedla v návrhu“. Na pojednávaní pred odvolacím súdom matka detí uviedla, že s rozsudkom okresného súdu súhlasí a preto jej podanie nie je potrebné považoval za odvolanie. Opatrovník detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený. Na odvolacom návrhu zotrval aj na pojednávaní pred odvolacím súdom. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu po doplnení dokazovania zmenil (§ 220 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že podaným návrhom došlým súdu dňa 07. 03. 2011 sa matka detí domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti, a to na sumu 150 eur mesačne na každé dieťa počnúc mesiacom marec 2011. Návrh odôvodnila tým, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/101/2001 zo dňa 05. 09. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 09. 2001. Výživné na maloleté deti (po 2.000,- Sk mesačne) bolo stanovené v čase, keď maloletý R. mal 3 roky a maloletá I. 2 roky, pričom výška výživného bola stanovená na základe reálnych možností otca a potrieb detí. Od stanovenia výživného ubehlo už takmer 10 rokov a výška výživného zmenená nebola. Maloleté deti sú v súčasnosti žiakmi základnej školy a náklady na ich výchovu a výživu sa podstatne zvýšili vzhľadom k ich veku, ako i k potrebe zabezpečenia učebných pomôcok, úhrady nákladov na záujmové krúžky a vyššie sú i náklady na stravné a ošatenie. Otec detí s návrhom matky detí nesúhlasil. Bol ochotný platiť výživné po 75 eur mesačne, prípadne o 15 až 20 eur mesačne viac na každé dieťa. Opatrovník detí žiadal návrhu matky detí vyhovieť. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 05. 09. 2011 sp. zn. 5C/101/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 09. 2001 a ktorým bolo otcovi detí určené výživné na každé dieťa v sume 2.000,- Sk mesačne od 25. 09. 2001. Matka detí v uvedenom čase poberala rodičovský príspevok v sume 2.740,- Sk. Otec detí bol živnostníkom, jeho príjem zo živnosti predstavoval 625.965,- Sk ročne, základ dane predstavoval sumu 66.617,- Sk. Maloleté deti boli vo veku 3 a 2 rokov. V súčasnej dobe sú maloleté deti vo veku 14 a 12 rokov. Maloletý R. navštevuje 8. ročník základnej školy a maloletá I. 7. ročník základnej školy. Matka detí pracovala na základe dohody o vykonaní práce od 16. 06. 2011 do 31. 08. 2011. Jej čistý príjem bol od 8,10 eur do 30 eur. Od 01. 06. 2011 do 30. 11. 2011 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške od 231,60 eur do 239,30 eur. Matka detí je vydatá. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu M. B., nar. XX. XX. XXXX. Otec detí nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V roku 2010 mal čistý príjem od 487,03 eur do 784,20 eur a v roku 2011 od 569,41 eur do 748,32 eur. Okresný súd rozsudkom zmenil doterajšiu výšku výživného tak, že odo dňa 01. 03. 2011 zvýšil výživné na sumu 100 eur mesačne na každé maloleté dieťa a to potom ako konštatoval, že od posledného rozhodovania (pred 10 rokmi) došlo k zmene pomerov na strane detí i rodičov. Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako Občiansky súdny poriadok, aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 ust. § 78 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - I. stupeň - II. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca detí je sčasti dôvodné. Prvostupňový súd porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia dospel k správnemu záveru, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho výživného, než naposledy určeného. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie a skutkový stav zistil úplne a správne. Doteraz určené výživné (66,39 eur) aj odvolací súd nemohol považovať za opodstatnené lebo od posledného rozhodnutia uplynula značná doba 10 rokov a výrazne sa zmenil charakter potrieb detí s ohľadom na ich vek (v čase predchádzajúceho rozhodovania boli deti v útlom veku, v súčasnej dobe sú už školopovinné a v období dospievania). Okresný súd však nevyvodil správny právny záver, pokiaľ ide o výšku určeného zvýšeného výživného. S výškou určenou okresným súdom 100 eur sa odvolací súd nestotožnil. Za opodstatnenú považoval sumu 90 eur od 07. 03. 2011, t. j. od podania návrhu (§ 77 ods. 1 zákona o rodine) a to s prihliadnutím na súčasný príjem otca detí. Odvolací súd mal zistené, že priemerný čistý mesačný príjem otca detí za rok 2011 predstavoval sumu 644,96 eur. Doplnením dokazovania zistil, že za čas od januára do marca 2012 tento predstavoval sumu 590,68 eur. Pokiaľ okresný súd mal zistené aj sumy 784,20 eur resp. 748,32 eur otec detí na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že dostáva 13. a 14. plat, ktorý závisí od toho či je alebo nie je práceneschopný. Aj napriek prihliadnutiu na to, že aj tento plat je súčasťou príjmu nebolo možné konštatovať opodstatnenie sumy zvýšeného výživného určenej okresným súdom. Odvolací súd nevzal do úvahy ani na to, že sa otec detí mal podľa okresného súdu vzdať bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu - dedičského podielu po matke. Otec detí na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že pred zakúpením terajšieho bytu na hypotekárny úver, býval u svojej matky, ktorá náhle zomrela pričom bola vlastníčkou bytu. Keďže mal z predchádzajúceho vykonávania životnosti (pokračoval v živnosti svojho otca, ktorú mal v úmysle udržať) dlhy (14.000 až 15.000 eur) mohol byť byt patriaci matke predmetom exekúcie. Byt preto nadobudla sestra a kúpnu cenu (43.000 eur) si v podstate rozdelili. Z týchto peňazí si zabezpečil rekonštrukciu bytu (v byte nebola kuchynská linka) a zakúpil aj auto (rok výroby 2000) za sumu 4.000 eur. Vysvetlenú situáciu, ktorá predchádzala vzdaniu sa dedičstva zo strany otca detí odvolací súd akceptoval pretože nebola na ujmu detí. Otcom detí navrhované zvýšené výživné nemohlo byť opodstatnené s ohľadom na značnú dobu od posledného určenia výživného. Tiež preto, že pokiaľ ide o matku detí táto pre nízky príjem si môže vyživovaciu povinnosť k deťom plniť len výkonom osobnej starostlivosti a preto potreby detí musia byť kryté aj rodinnými prídavkami. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a otca detí zaviazal platiť na maloleté deti zvýšené výživné vo výške 90 eur mesačne od podania návrhu matky detí t. j. 07. 03. 2011, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia ohľadom výšky výživného vznikol otcovi detí nedoplatok za čas od 07. 03. 2011 do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu t.j. 15. 05. 2012 v sume 297,39 eur na každé maloleté dieťa. K výpočtu nedoplatku dospel nasledovne: za čas od 07. 03. 2011 do 31. 03. 2011 suma 19,04 eur (rozdiel medzi určeným výživným v sume 90 € a doterajším v sume 66,39 eur predstavuje 23,61 eur : 31 dní x 25 dní), za čas od 01. 04. 2011 do 30. 04. 2012 suma 306,93 eur (23,61 eur x 13 mesiacov) a za čas od 01. 05. 2012 do 15. 05. 2012 suma 11,42 eur (23,61 eur : 31 dní x 15 dní). Spolu suma 337,39 eur, z ktorej odvolací súd odpočítal otcom detí zaplatené naviac výživné (100 eur na každé dieťa) za čas od februára do mája 2012 v sume 40 eur (4x 10 eur). S ohľadom na celkové pomery otca detí bolo mu povolené s poukazom na ustanovenie § 160 O. s. p. splácať nedoplatok v mesačných splátkach po 15 €, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok to znamená, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Na záver odvolací súd poukazuje aj na to, že ak dôjde k zmene pomerov (napr. aj v súvislosti s nástupom čo i len jedného z maloletých detí na strednú školu) je opodstatnené, ak nedôjde k dohode medzi rodičmi detí, sa zo strany matky detí domáhať zvýšenia výživného. Podľa ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.