Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/383/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111226837 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111226837.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská č. 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený: JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka so sídlom Q. X, XXX XX Y., proti odporcovi: M. T., predtým V., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 1.231,-€ s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 4C/230/2011-74 zo dňa 30.5.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal rozhodnutia, ktorým by súd v návrhu označenú odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 1.231,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.11.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 1, 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a konštatoval, že pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzatvorenej dňa 13.1.2006 je vzťahom občiansko-právnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 13.1.2006 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorej súčasťou bola v časti C) zmluvy aj zmluva o poskytnutí úverového rámca vo výške 20.000,- Sk. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané z potvrdení navrhovateľa zo dňa 18.11.2011, že v úverovom prípade odporkyne boli odfinancované peňažné prostriedky na klienta vo výške 2.999,31 € a predajcovi vo výške 30,14 € (t.j. spolu 3.029,45 €) a v tom istom úverovom prípade boli prijaté splátky klienta v celkovej výške 3.202,56 €. Z uvedeného mal okresný súd preukázané, že návrh na začatie konania bol podaný nedôvodne, keďže navrhovateľ prijal od odporkyne finančné prostriedky formou splátok v celkovej výške presahujúcej sumu finančných prostriedkov, ktoré boli zo strany navrhovateľa financované na odporkyňu. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu bol okresný súd nútený vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnej odporkyni okresný súd náhradu trov konania nepriznal, keďže odporkyňa si ju návrhom neuplatnila. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. Rozsudok považoval za nepreskúmateľný, nakoľko ho okresný súd riadne neodôvodnil. Na jednej strane mal okresný súd preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli spolu zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ financoval odporcovi úver v celkovej výške 3.029,45 € a odporkyňa navrhovateľovi uhradila celkom sumu 3.202,56 € a na druhej strane uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, pričom navrhovateľ predložil zmluvu, ako aj všetky doklady preukazujúce financovanie úveru, priebeh splácania, ako aj odstúpenie od úverovej zmluvy. Okresný súd sa nevyrovnal s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 2,19% mesačne, ktorý si zmluvné strany v zmluve dohodli a ani ďalšie poplatky s úverom súvisiace a účtované v súlade s úverovou zmluvou. Nakoľko sa týmito skutočnosťami nezaoberal, nemohol dospieť k riadne odôvodnenému záveru ohľadne nároku navrhovateľa. Navrhovateľ preto navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na nové prerokovanie veci. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním rozsudku okresného súdu, predloženého spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení navrhovateľa v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom konaní v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal k zaplateniu sumy 1.231,-€ (431,20 € z titulu dlžných mesačných splátok úveru, 777,40 € úverová istina, ktorá sa stala splatnou ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy a 22,40 € z titulu vyúčtovaných zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru) spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1.11.2010 do zaplatenia. Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ odporkyni na základe žiadosti obsiahnutej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru vydal úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 20.000,-Sk, pričom odporkyňa vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky za obdobie od 30.5.2006 do 31.7.2009 v celkovej výške 3029,45 €. Odporkyňa uhradila za obdobie od 12.6.2006 do 17.5.2010 navrhovateľovi sumu v celkovej výške 3202,56 €. Navrhovateľ podaním zo dňa 24.9.2010 oznámil odporkyni, že odstupuje od úverovej zmluvy - v časti týkajúcej sa úverovej karty s tým, že sa ku dňu 31.10.2010 stáva úver splatným v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy 1231,-€. Je nepochybné, že predmetná Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd preto správne postupoval podľa ustanovení z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi splátkami od 12.6.2006 do 17.5.2010 celkovo sumu 3.202,56 €, pričom poskytnutá jej bola suma 3.029,45 €. Aj napriek tomu navrhovateľ v čiastočnom odstúpení od zmluvy zo dňa 24.9.2010 vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžných mesačných splátok úveru 431,20 € a 774,40 € úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy - k 31.10.2010. Navrhovateľ nepreukázal, na základe akých skutočností si potom uplatňoval voči odporkyni túto sumu 1231,-€ s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2010. Z týchto dôvodov okresný súd správne konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a preto návrh navrhovateľa zamietol. S poukazom na uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade by bolo potrebné aplikovať ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko v odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa. Odporkyni však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy konania nevznikli a preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.