Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/219/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111226844 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111226844.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO : 36 854 140, proti odporcovi: Y. K., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, S., občan SR, právne zastúpený Mgr. Silviou Káčerovou, advokátka so sídlom H. XX, N., o zaplatenie 7.320,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17C 270/2011-55, zo dňa 19. marca 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 244,97 eur na účet právnej zástupkyne odporcu Mgr. Silvie Káčerovej, advokátky, so sídlom H. XX, N. v lehote troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 7.482,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 2.11.2010 až do zaplatenia. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 734,47 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Silvie Káčerovej so sídlom H. XX, N. vedený v W. W. X., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že súd mal za preukázané z vykonaného dokazovania, že medzi účastníkmi vznikol platný zmluvný vzťah na základe zmluvy o bežnom účte a používaní platobnej karty uzavretý dňa 19.11.2009 a obsahom právneho vzťahu sú práva a povinnosti banky a majiteľa účtu. V konaní nebolo však preukázané porušenie povinností odporcu vyplývajúce zo zmluvy a že k bežnému účtu poskytnutou platobnou kartou a výbermi z finančne nekrytého účtu spôsobil na účte nepovolený debetný zostatok odporca. Zo skutkových zistení vyplynulo (výpis účtu odporcu z 1.12.2009 do 31.12.2009) a bolo v konaní preukázané, že odporca čerpal peňažné prostriedky do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte a výbery platobnou kartou realizoval v rámci stanoveného limitu 2.000 eur. Bolo nepochybné, že na strane druhej- navrhovateľ bez zmluvne povoleného prečerpania z účtu odporcu (poskytnutie úveru bankou evidované priamo na bežnom účte, ktorý sa podľa zmluvy o úvere na ňom prejaví ako debetný stav do výšky dohodnutého úveru) umožnil dňa 16.12.2009 transakciu platobnou kartou nad povolený limit a ktorá transakcia zrejme vykazuje znaky neoprávneného výberu neznámou osobou, ktorá skutočnosť vyplýva i z vyjadrenia samého navrhovateľa zo dňa 19.1.2012. Navrhovateľ vzhľadom na predmet činnosti banky oproti iným subjektom má dôslednejšie bezpečnostné opatrenia a bol povinný vykonať všetky opatrenia, ktoré v rámci jeho bežnej činnosti možno obvykle realizovať a tiež má predvídať, že transakcie kartou nad povolený limit a bez zmluvy o úvere môžu
byť zneužité neoprávnenou osobou. Porušenie zmluvy (nepovolený debetný zostatok) odporcom, tak ako tvrdil navrhovateľ, v konaní preukázaný nebol. Nepriaznivé procesné dôsledky stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané. S poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nárok, ktorého sa domáhal podaným návrhom súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešného odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 734,47 eur, ktorých špecifikáciu obsahuje prvostupňové rozhodnutie.
Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Tvrdí, že konajúcemu súdu ako aj odporcovi predložil všetky listinné dôkazy, ktoré preukazujú jeho oprávnený nárok. Konajúci súd však podľa názoru navrhovateľa dostatočne nevykonal dokazovanie v súlade s § 122 a nasl. O.s.p. a keďže navrhovateľovi súčasne s odporom odporcu nepredložil aj dôkazy, na ktoré sa odporca odvolával (žiadosť zo dňa 7.4.2010), navrhovateľovi bolo odopreté jeho právo v zmysle § 123 O.s.p. Ide predovšetkým o tvrdenie odporcu, že u navrhovateľ dňa 7.4.2010 reklamoval transakciu vo výške 6.000 eur zo dňa 4.12.2009 zaúčtovanú navrhovateľom dňa 16.12.2009. Podľa článku 10 podmienok pre vydanie a používanie platobnej karty, ak majiteľ účtu, resp. držiteľ karty nesúhlasí so zaúčtovanou transakciou, má právo podať reklamáciu. Povinnosťou majiteľa účtu, resp. držiteľa karty, je podať reklamáciu písomne a bez zbytočného odkladu odo dňa zistenia skutočností, na základe ktorých držiteľ karty nesúhlasí so zúčtovanou transakciou, avšak v lehote najneskôr do 13 mesiacov od dátumu uskutočnenia transakcie. Nakoľko navrhovateľ v zmluvnej dokumentácii týkajúcej sa odporcu, nemá žiadosť odporcu a tento dôkaz nebol predložený navrhovateľovi ani odporcom ani konajúcim súdom, navrhovateľ má za to, že zo strany odporcu išlo zrejme o podanie, ktoré sa podľa bodu 2 ods. 2, 4 reklamačného poriadku navrhovateľa nepovažuje za reklamáciu. Konajúci súd sa taktiež nedostatočným spôsobom vysporiadal s listinným dôkazom, históriou bežného účtu, z ktorého je nepochybné, že zo strany odporcu došlo k čerpaniu peňažných prostriedkov nad povolený limit. Dňa 4.12.2010 si dal odporca poslať na svoju platobnú kartu kredit v celkovej výške 6.000 eur prostredníctvom spoločnosti VINSARK s.r.o. Menovaná spoločnosť okrem iného poskytuje finančný leasing fyzickým osobám, však túto transakciu stornovala až dňa 16.12.2009 z dôvodov, ktoré navrhovateľovi nie sú známe, čiže nešlo o výber platobnou kartou odporcu ale o návrat kreditu spoločnosti VINSARK s.r.o. V období od 4.12.2010 do 16.12.2009 však odporca vykonal hotovostné výbery cez pokladňu ČSOB a výbery platobnou kartou v bankomate, ktoré boli autorizované PIN číslom známym iba odporcovi v celkovej výške 5.950 eur. Realizované platby odporca v podanom odpore zo dňa 22.11.2011 potvrdil. Odporca sám potvrdil, že platobnú kartu prevzal osobne, disponoval ňou výlučne len sám a kartu nezveril žiadnej osobe. Nakoľko v prípade odporcu a ďalších klientov bolo podozrenie zo špekulatívnych operácií, navrhovateľ podal dňa 16.2.2010 oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu a túto dôležitú skutočnosť navrhovateľ oznámil konajúcemu súdu dňa 19.1.2012. Na účely trestného konania bol vypracovaný náhľad na operácie vykonané platobnou kartou, z čoho nepochybne vyplývajú špekulatívne operácie odporcu, ktorý v krátkych časových úsekoch sledoval stav účtu na rôznych miestach a pokúšal sa vyberať finančné prostriedky aj z iných bankomatov, ktoré mu však boli odopreté. Navrhovateľ žiada, aby krajský súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Žilina vo veci a vrátil vec na opätovné prejednanie okresnému súdu.
Odporca k podanému odvolaniu udáva, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne aj právne správny. Navrhovateľ ako účastník konania mohol využiť svoje právo a nahliadnuť do súdneho spisu a dať si vyhotoviť fotokópie písomností nachádzajúcich sa v spise. Toto jeho právo nebolo žiadnym spôsobom obmedzené. Navrhovateľ mal vedomosť o predložení uvedeného dôkazu - žiadosti zo dňa 7.4.2010 ako sám uvádza z odporu odporcu. Mohol sa vyjadriť ako k odporu tak aj k dôkazom v ňom uvedeným. Pokiaľ sa odvolateľ zaoberá reklamáciou odporcu zo dňa 7.4.2010, ktorá sa týkala transakcie vo výške 6.000 eur zo dňa 4.12.2009, navrhovateľ sa nesprávne odvoláva na podmienky pre vydanie a používanie platobnej karty a reklamačný poriadok, ktoré priložil ako prílohu č. 1, 2 k odvolaniu. V tejto súvislosti poukazujú jednak na znenie § 205a ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania zásadne nemôže uplatniť v odvolaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť ale neurobil tak v konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Okrem uvedeného sa navrhovateľ odvoláva na dokumenty, ktoré neboli účinné v dobe uzatvorenia zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda a Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, ktoré boli odporcom podpísané dňa 19.11.2009. Navrhovateľom predložené podmienky
pre vydanie a používanie platobnej karty sú účinné až od 1.8.2011 a reklamačný poriadok až od 1.4.2010. To, že navrhovateľ neeviduje žiadosť odporcu zo dňa 7.4.2010 v zmluvnej dokumentácii, nepovažujú za dôležité z hľadiska predmetného sporu, je to len prejav nedostatočnej evidencie na strane navrhovateľa a jeho pochybenia. Pokiaľ ide o tvrdenie, že súd nedostatočným spôsobom vyhodnotil listinný dôkaz, históriu bežného účtu, to tiež neobstojí ako odvolací dôvod. Súd dostatočne vyhodnotil dôkazy v rámci voľného hodnotenia dôkazov. Odporca žiadne peňažné prostriedky nad povolený limit nečerpal. Bolo to práve konanie navrhovateľa, ktorý tým, že nevynaložil dostatočnú opatrnosť, akú je nutné vzhľadom na jeho postavenie ako banky, a teda subjektu pôsobiaceho v oblasti financií a bankovníctva, od neho požadovať. Poukazujú na článok 1 bod 2 zmluvy o bežnom účte ako aj článok 4 zmluvy o bežnom účte. Z uvedených ustanovení vyplýva, za akých podmienok môže navrhovateľ, t.j. banka, povoliť prečerpanie účtu a t.j. len na základe žiadosti majiteľa účtu a po splnení stanovených podmienok banky a na základe následne spísanej zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu. Odporca ako majiteľ účtu však navrhovateľa už žiadne poskytnutie povoleného prečerpania účtu nežiadal. Nepreukazoval splnenie žiadnych podmienok a ani s navrhovateľom neuzatvoril žiadnu zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Nemohol teda ani čerpať peňažné prostriedky nad rámec voľných prostriedkov na jeho účte. Okrem toho bol limit na jeho platobnej karte vydanej bežnému účtu len 2.000 eur. Odporca mohol teda čerpať prostriedky kartou len do výšky 2.000 eur. Výbery zo svojho bežného účtu vykonal odporca dňa 8.12.2009 vo výške 4.850 eur v banke v Dolnom Kubíne, dňa 8.12.2009 výber platobnou kartou z bankomatu Slovenskej sporiteľne v Terchovej vo výške 100 eur, dňa 8.12.2009 výber platobnou kartou z bankomatu Slovenskej sporiteľne v Terchovej vo výške 100 eur, dňa 11.12.2009 výber v hotovosti vo výške 50 eur. Uvedený výber uskutočnil odporca po tom, ako si u pracovníka banky overil skutočnosť, že ma na účte dostatok finančných prostriedkov, konkrétne vo výške 6.000 eur, ktoré boli na účet pripísané dňa 4.12.2009. Uvedené je tiež preukázané výpisom z účtu č. 2 z roku 2009. Aj z odvolania navrhovateľa vyplýva, že hotovosť vo výške 6.000 eur bola skutočne pripísaná na účet odporcu. V konaní navrhovateľa, ktorý po viac ako 10-tich dňoch odo dňa pripísania hotovosti na účet odporcu (spolu vo výške 6.000 eur zo dňa 4.12.2009) umožnil realizovať storno transakcie tretiemu subjektu a tým spôsobiť na účte odporcu debetný zostatok, považuje za hrubo nedbalostné, neodborné a bez vynaloženia náležitej opatrnosti a bezpečnosti. Pokiaľ ide o náhľad na operácie vykonané platobnou kartou, na ktorý sa odvoláva navrhovateľ, toto považujú za zavádzajúce a bezpredmetné. Z náhľadu vôbec nie sú nepochybné, ako to tvrdí navrhovateľ, špekulatívne operácie odporcu, ako ani skutočnosť, že odporca v krátkych časových úsekoch sledoval stav účtu na rôznych miestach a pokúšal sa vyberať finančné prostriedky. Naopak náhľad je nezrozumiteľný a nie je z neho zrejmé, čo znamenajú skratky a údaje v ňom uvedené a kto ho vydal. Nepovažujú ho za dôkaz, na ktorý by bolo treba prihliadať, ale len za listinu bez akejkoľvek dôkaznej a výpovednej váhy. Nie je nič špekulatívne na tom, ak niekto prostredníctvom platobnej karty zisťuje stav na svojom účte a následne sa pokúsi o výber z účtu kartou potom, ako mu banka potvrdí kladný zostatok na jeho účte, jedná sa o celkom bežnú operáciu. Rozsudok okresného súdu žiadajú potvrdiť a zaviazať navrhovateľa na úhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu je vecne správny.
Právnym dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľa bolo neunesenie dôkazného bremena, s ktorým záverom sa krajský súd stotožňuje.
V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorý sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Citované ustanovenie vyjadruje základné práva a povinnosti účastníka v občianskom súdnom sporovom konaní, a to povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označenie dôkazov, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností.
Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je základnou povinnosťou účastníka konania, a to najmä navrhovateľa. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností vyplýva aj z požiadavky na obsah návrhu na začatie konania. Uvedením skutkových okolností rozhodných pre uplatnenie nároku navrhovateľ spolu s uvedením predmetu konania vymedzuje predmet sporu a tým aj predmet dokazovania.
Povinnosť tvrdenia je úzko spätá s dôkazným bremenom. Dôkazné bremeno preukázať skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoj nárok, zaťažuje v konaní navrhovateľa. Neunesenie dôkazného bremena je spojené pre navrhovateľa s nepriaznivým následkom zamietnutím jeho návrhu.
Účastníci sporového konania môžu predkladať a navrhovať dôkazy v obmedzenom čase, ako to vyplýva z ust. § 120 ods. 4 O.s.p., a to do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. O tejto povinnosti musia byť účastníci poučení, k čomu aj v danom prípade došlo, keď účastníci o tejto povinnosti boli poučení v predvolaní na pojednávanie na deň 19.3.2012, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 13.2.2012.
Hoci účastníci môžu predkladať dôkazy v priebehu konania od jeho začiatku až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (následne je toto právo obmedzené za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.) podstatná časť dokazovania sa vykonáva na pojednávaní, kde musia byť vykonané a oboznámené všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi alebo vykonávané ex offo zo strany súdu.
Je právom a zároveň aj povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pokiaľ sa však účastník z vlastného rozhodnutia pojednávania nezúčastní (v danom prípade z dôvodu tvrdenej pracovnej zaneprázdnenosti) a súhlasí, aby súd rozhodol vo veci len na základe predložených listinných dôkazov bez účasti navrhovateľa, nemožno potom za odňatie možnosti konať pred súdom považovať, ak sa takýto účastník, ktorý sa z vlastného rozhodnutia nariadeného pojednávania nezúčastnil, nevyjadril k dôkazu, ktorý bol na pojednávaní oboznámený ako súčasť dokazovania.
Listinné dôkazy predložené odporcom spolu s podaným odporom boli oboznámené na nariadenom pojednávaní dňa 19.3.2012. Navrhovateľ sa svojvoľne tohto pojednávania nezúčastnil, a preto nemožno konštatovať, že mu bolo odňaté právo v zmysle ust. § 123 O.s.p. vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, keď navrhovateľ si možnosť vyjadrenia zmaril vlastným rozhodnutím.
Krajský súd konštatuje, že možno súhlasiť s vysloveným právnym záverom okresného súdu, že listinné dôkazy predložené navrhovateľom v prvostupňovom konaní nepreukazujú uplatnený nárok. Na listiny predložené v odvolacom konaní odvolací súd nemôže prihliadať v zmysle ust. § 205a ods. 1 O.s.p., keďže neboli uplatnené v prvostupňovom konaní a odvolateľ bol riadne v prvostupňovom konaní poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., zároveň nie sú splnené ani ostatné podmienky upravené citovaným ustanovením.
Z listinných dôkazov predložených zo strany navrhovateľa pri podaní návrhu nemožno vyvodiť uplatnený nárok, a to neuhradený debetný zostatok vo výške 7.320,04 eur. Z predloženej zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 19.11.2009 ako aj zo Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty ČSOB zo dňa 19.11.2009, z výpovede o oznámení o zrušení účtu a bližšie
neoznačenej listiny zo dňa 11.8.2008 takýto záver vyvodiť nemožno. Naopak zo zmluvných dojednaní vyplýva, že odporca bez ďalšej dohody s navrhovateľom nemal vytvorenú právnu možnosť prečerpať prostriedky na účte, keď sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania (ktoré následne dohodnuté nebolo). Denný limit platobnej karty bol iba vo výške 2.000 eur, pričom je tu tvrdený jednorazový výber vo výške 6.000 eur. Samotný navrhovateľ v prvostupňovom konaní spochybnil, že k výberu sumy 6.000 eur došlo zo strany odporcu, keď svojim podaním, ktoré súdu došlo 25.1.2012, uviedol, že má vedomosť o prebiehajúcom trestnom konaní vo veci podozrivých výberov prostredníctvom platobného terminálu vydaného pre spoločnosť VINSARK s.r.o., pri ktorých neznámy páchateľ neoprávnene použil okrem iného aj platobnú kartu odporcu Y. K..
Hoci krajský súd nemôže v odvolacom konaní prihliadať na novotvrdené skutočnosti a dôkazy, nedá sa prehliadnuť, že navrhovateľ mení svoje skutkové tvrdenia ohľadne dispozície so sumou 6.000 eur na účte navrhovateľa, keď z ním vystaveného výpisu s účtu, ktorý predložil odporca, vyplýva, že ide o transakciu platobnou kartou zúčtovanú dňa 16.12.2009 (zo dňa 4.12.2009) a v odvolaní uvádza, že ide o stornovanie - odúčtovanie finančného kreditu zaslaného na účet odporcu spoločnosťou VINSARK s.r.o., ktoré tvrdenia si odporujú. Súdu nie je ani zrejmé, ako bez príkazu majiteľa účtu môže byť z účtu odpísaná už raz pripísaná finančná hotovosť 6.000 eur.
Je na navrhovateľovi, aby v podanom návrhu uviedol dostatok skutkových tvrdení, od ktorých odvíja uplatnený nárok a tieto v priebehu konania preukázal. Navrhovateľ aj svojim pasívnym prístupom k vedenému súdnemu konania, keďže sa nezúčastnil pojednávania, kde sa vykonávalo dokazovanie, si sám zmaril možnosť predkladať dôkazy na tvrdenia uvedené v návrhu a zároveň sa vyjadrovať k dôkazom predloženým zo strany odporcu.
Navrhovateľ nepreukázal uplatnený nárok a okresný súd dôvodne jeho žalobu zamietol. Rozsudok okresného súdu je tak vecne správny a krajský súd ho potvrdil, vrátane výroku o trovách prvostupňového konania.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania. Trovy konania mu vznikli z titulu právneho zastúpenia vo výške 244,97 eur v súvislosti s vykonaným úkonom, vyjadrenie k odvolaniu (za samotný úkon vyjadrenia odmena 237,34 eur, 1 x režijný paušál vo výške 7,63 eur podľa vyhlášky 655/2004 Z.z.), ktoré trovy je neúspešný navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právnej zástupkyne v lehote 3 dní.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .