Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111226976 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111226976.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci navrhovateľa: W. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., T. Ľ. Q. č. XX, do plnoletosti zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: S. D., nar. XX. XX. XXXX a otca: M. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., ul. J. Q. č. 7, toho času bytom F., T. Ľ. Q. č. XX, proti odporkyni: S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., ul. J. Q. č. XXXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/277/2011-148 zo dňa 26. januára 2012, takto, r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh na zvýšenie výživného z a - m i e t a . Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č. k. 21P/277/2011-148 zo dňa 26. 01. 2012 Okresný súd Žilina zvýšil výživné matky na W. D., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 50 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku, ktorú sumu bude otec poukazovať k rukám oprávneného vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku okresného súdu sp. zn. 14C/140/2009 zo dňa 09. 11. 2010, právoplatného dňa 24. 11. 2010 v časti o výživnom matky na W.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že posledná úprava výživného na navrhovateľa bola vykonaná v roku 2010 rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 14C/140/2009 zo dňa 09. 11. 2010, keď mal o jeden rok menej. Toho času už plnoletý W. v súčasnosti navštevuje 3. ročník Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Žiline. Pri určovaní výšky výživného vychádza okresný súd z odôvodnených potrieb oprávneného s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, a taktiež s prihliadnutím na jeho rast a výviny. Konštatoval, že otec zabezpečuje starostlivosť o navrhovateľa. Súd však zobral v úvahu aj príjem matky a otca a usúdil, že v danej situácii by bolo výživné vo výške 150 eur, ktoré požadoval navrhovateľ (pôvodne otec dieťaťa) pre matku finančne neúnosné. Vzhľadom na uvedené, teda s prihliadnutím na príjmy rodičov, ako aj odôvodnené potreby oprávneného, určil výživné vo výške 90 eur, tak ako to odporučil aj kolízny opatrovník a otec navrhovateľa. Prvostupňový súd určil účinnosť zvýšeného výživného od vyhlásenia rozsudku, nakoľko nebol preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného. Konanie v časti o zníženie výživného s účinnosťou od 01. 11. 2006 do 22. 11. 2010 prvostupňový súd zastavil pri aplikácii ust. § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), t. j. z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. vychádzajúc z toho, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie, tak ako v prejednávanej veci sa mohlo začať i bez návrhu. Proti vyššie vedenému rozsudku podala odporkyňa odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh na zvýšenie výživného zamietol. Podrobným rozpísaním svojich mesačných výdavkov poukazovala na to, že okresný súd rozhodol vo veci nesprávne, pretože jej schopnosti a možnosti jej nedovoľujú platiť zvýšené výživné. V podrobnostiach uviedla, že jej čistý príjem je 362 eur mesačne, pričom úhrada povinných pravidelných platieb je 344,37 eur mesačne. Zo zvyšnej čiastky 18,46 eur mesačne by mala zaplatiť nielen ďalšie potrebné výdavky ako stravu, lieky drogériu, poistka za byt a pod., ale ešte aj o 40 eur zvýšené výživné. Na druhej strane pritom otec navrhovateľa poberá výsluhový dôchodok 310,14 eur + valorizáciu v roku 2012. K tomu ešte pracuje pre firmu KIA a poberá aj mzdu približne vo výške 330 eur mesačne, čo je spolu približne 650 eur mesačne. K tomu má tiež prídavky na dieťa 22,54 eur. Ako bývalý policajt dostal tiež veľmi slušné odchodné. Žije s priateľkou v spoločnej domácnosti v Čadci, kde býva viac členov, a tým pádom sa jeho výdavky znižujú. Nepravdivé je preto jeho tvrdenie, že je na tom finančne zle, pretože si kúpil aj nové osobné motorové vozidlo a chodí na dovolenku do zahraničia, nehovoriac o tom, že mu zostane byt po jeho matke a chalupa po starom otcovi. O W. sa pritom jeho otec moc nestaral a so synom mala jeho matka dobrý vzťah až do chvíle, ako mu začal otec stále telefonovať a volávať ho k sebe. Syn bol veľmi rád, že sa mu jeho otec konečne venuje, matka v tom nevidela nič zlého, ani mu v tom nebránila. Akurát neskôr zistila, že v tom čase maloletého W. jeho otec proti nej doslova poštval. Už v tom čase mal všetko naplánované tak, aby mu syn bol zverený do starostlivosti, aby mu nemusel platiť alimenty. Syn odišiel z domu bez vysvetlenia. V ďalšej časti podaného odvolania odporkyňa spochybnila otcom uvádzané náklady na dieťa, ako aj nevyhnutnosť vynaloženia niektorých osobitných výdavkov (napr. vodičák). Na druhej strane sama je v takej finančnej situácii, že si nemôže kúpiť ani lieky, ktoré potrebuje, ani ďalšiu prácu si nemôže nájsť, keďže má problém s ramenom a mala by ísť na operáciu. Túto však pre nedostatok finančných prostriedkov bola nútená odmietnuť. Za ďalšie v mesiaci júl 2011 vyplatila otcovi navrhovateľa čiastku 19.500 eur za odkúpenie 1-ice bytu. Išlo o vyporiadanie BSM. Takže rozhodne nemožno hovoriť, že by finančná situácia na jeho strane nebola dobrá berúc do úvahy aj už zhora uvádzané skutočnosti. Otec navrhovateľa v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedol, že nie je možné, aby si odporkyňa započítala medzi pravidelné mesačné životné náklady poplatky za veci alebo služby, ktoré nie sú priamo potrebné na živobytie - telefón, internet, poistenie, finančné pôžičky, pretože sú to veci, ktoré nepotrebuje nutne k životu. Taktiež nie je možné, aby si započítavala medzi životné náklady súdne trovy a poplatky exekútorov, pretože to sú finančné sankcie za jej nerešpektovanie, resp. neplnenie rozhodnutí súdu v minulosti. Ostatné životné mesačné náklady - plyn, elektrická energia, poplatky súvisiace s užívaním bytu, nie sú pre odporkyňu likvidačné až v takej výške, ako ona sama uvádza, nakoľko býva vo svojom byte spolu s priateľom. Taktiež pôsobí zmätočne uvádzanie poplatkov za odvoz smetí, poistky za byt a dane za byt, medzi poplatky tvoriace mesačné životné náklady, nakoľko tieto poplatky sú platené raz ročne a odporkyňa nie je jediná kto ich platí. Za ďalšie, uviedol, že dňa 03. 02. 2012 ukončil pracovný pomer s pracovnou agentúrou, ktorá mu sprostredkovala dočasnú prácu v KIA Motors Slovakia Žilina a od tejto doby je nezamestnaný a žije len z výsluhového dôchodku vo výške 316 eur. Poprel tvrdenia odporkyne, že vlastní motorové vozidlo a chodí na dovolenku do zahraničia. Pravda je taká, že motorové vozidlo nevlastní a na poslednej dovolenke bol v roku 2010 so synom počas trvania manželstva z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu. Tiež u svojej priateľky sa zdržiava len príležitostne, nežije s ňou trvalo v spoločnej domácnosti. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že nechodí na žiadne dovolenky, opak je pravdou. V lete v roku 2011 bola na dovolenke v Štúrove. Tiež klame keď tvrdí, že navrhovateľa živí, šatí a stará sa o neho jeho stará matka, u ktorej býva, a preto otec navrhovateľa nemá žiadne náklady. Tento v skutočnosti svojej matke prepláca všetky potrebné náklady spojené s bývaním, ošatením a stravovaním sa syna. Aj keď sa odporkyňa vo svojom odvolaní snaží bagatelizovať a zľahčovať niektoré náklady potrebné na výživu a výchovu navrhovateľa, ako napr. vodičský preukaz, je potrebné uviesť, že sa jedná o doklad, ktorý je pre výkon povolanie, na ktoré sa navrhovateľ pripravuje, potrebný. Taktiež opisovaný spoločenský odev potrebuje nielen na spoločenské akcie organizované školou, ktorú navštevuje, ale aj na ďalšie príležitosti. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil a to z nasledovných dôvodov: Zo skutkového stavu zisteného pred prvostupňovým súdom mal odvolací súd za preukázané, že naposledy boli práva a povinnosti rodičov upravované rozvodovým rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 14C/140/2009-94 zo dňa 09. 11. 2010. W. bol ešte maloletý, študent 2. ročníka SOŠ elektrotechnickej v Žiline, otec mal príjem z výsluhového dôchodku a matka z pracovného pomeru ako v súčasnosti. Vyživovaciu povinnosť matky (50 eur mesačne) súd stanovil v minimálnom rozsahu tak, aby bola schopná pokryť aspoň časť potrieb maloletého, ktoré doposiaľ zabezpečoval otec. Matka navrhovateľa je toho času zamestnaná v Strednej škole požiarnej ochrany MV SR v Žiline a jej čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie od 10/2010 do 12/2011 bol vo výške 400,64 eur. Exekučným príkazom zo dňa 25. 07. 2011 bola začatá exekúcia zrážkami zo mzdy matky, nakoľko bola v omeškaní s platením výživného. Navrhovateľ je v súčasnosti už plnoletý. V čase rozhodovania okresného súdu bol žiakom 3. ročníka Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Žiline. Na pojednávaní dňa 26. 01. 2012 sa k návrhu o zvýšenie výživného podanému ešte v období jeho maloletosti pripojil. Otec navrhovateľa je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 316,66 eur. V období od 08. 07. 2011 do 30. 11. 2011 pracoval v spoločnosti ABAS Management, s. r. o., ul. Trnavská č. 100, Bratislava a jeho čistý priemerný zárobok v tomto období bol 256,15 eur. V súčasnosti pracuje pre spoločnosť EuropeanStaffing, s. r. o. a jeho čistý zárobok za mesiac december 2011 bol vo výške 320,98 eur. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita povinného a pod. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa jednalo o návrh o zvýšenie výživného, prvostupňový súd postupoval v konaní správne keď skúmal, či od času posledného rozhodnutia o výške výživného na v tom čase maloletého W. došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala stanovenie vyššieho, než naposledy určeného výživného. Okresný súd správne porovnával okolnosti, za ktorých bol vyhlásený posledný rozsudok upravujúci výšku výživného s tými, ktoré existovali v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne avšak z tohto nevyvodil správny právny záver, keď návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel. Odvolací súd sa na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia zostali pomery tak na strane oprávneného - navrhovateľa, ako aj povinného rodiča - matky, nezmenené. Z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že príjem tak matky ako aj otca navrhovateľa sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu žiadnym výraznejším spôsobom nezmenil, ani jednému z nich nepribudla iná vyživovacia povinnosť. Zdravotný stav navrhovateľa sa tiež výrazne nezmenil. Jedinými podstatnejšími zmenami bola skutočnosť, že navrhovateľ nastúpil do vyššieho ročníka strednej školy, nadobudol plnoletosť. Za daného stavu, vezmúc v úvahu odstup času od posledného rozhodnutia (1,5 roka), doposiaľ určené výživné odvolací súd považoval za dostatočné, keďže všetky ďalšie skutočnosti boli zohľadnené už v čase predchádzajúceho posudzovania rozsahu vyživovacej povinnosti. Odvolací súd nespochybňuje, že otec navrhovateľa má v súčasnosti v súvislosti so zabezpečením riadnej starostlivosti jednorázovo vyššie niektoré výdavky, ktoré možno považovať aj za odôvodnené (napr. spomínaný „vodičák“, spoločenské oblečenie a pod.) avšak na druhej strane musel zohľadniť aj výšku príjmu matky navrhovateľa, ktorý stúpol len mierne a tiež jej opodstatnené náklady na životné potreby. Odvolací súd sa neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Prvostupňový rozsudok zmenil len pre nesprávne právne posúdenie veci, keď skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania nepovažoval za postačujúce pre záver o zvýšení vyživovacej odporkyni voči navrhovateľovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. v prospech odporkyne, ktorá mala v konaní plný úspech. Odporkyňa si však trovy konania neuplatnila a preto jej odvolací súd ich náhradu ani nepriznal. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .