Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/339/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111227481 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111227481.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, právne zastúpený Mgr. Petrom Volochom, advokátom so sídlom H. XXX, B., proti odporkyni: F. W. N. von H., nar. X.X.U., bytom B. X, CH XXXX V., Švajčiarsko, právne zastúpená JUDr. Štefanom Lehockým, advokátom so sídlom M. XXXX, M. B., o povolenie obnovy konania Okresného súdu v Žiline, č.k. 4C/48/2009, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 18C 200/2011-135, zo dňa 13. júla 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na obnovu konania a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 1.780,56 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd zistil, že návrh na obnovu konania podala oprávnená osoba, a to navrhovateľ, ktorý bol v pôvodnom konaní odporcom. Právny zástupca navrhovateľa vychádzal zo zmluvy o úvere zo dňa 11.8.2007, ktorý navrhovateľ nemohol predložiť, lebo nie je zmluvnou stranou a v ktorej došlo k prevzatiu dlhu, na základe čoho sa stala dlžníkom namiesto navrhovateľa spoločnosť Invest Svederník s.r.o. Odporkyňa teda v konaní 4C 48/2009 nesprávne zažalovala navrhovateľa, keďže z danej zmluvy jednoznačne vyplýva dlžník spoločnosť Invest Svederník s.r.o., pričom navrhovateľ poukazoval na tú zmluvu v konaní 4C 48/2009 ale súd na to nebral ohľad. Mal zistené, že konanie vedené pod č. 4C 48/2009, predmetom ktorého bolo zaplatenie sumy 82.984,79 Eur s príslušenstvom, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 23.5.2006 je právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 10.9.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.1.2011, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Nie je možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že na zmluvu v tomto konaní poukazoval, ale súd nebral na to ohľad, pričom je nepochybné, že aj v samotnom rozhodnutí Okresného súdu Žilina je uvádzaná daná zmluva, predmetom ktorej bola pôžička 2.500.000,- Sk. Súd poukázal na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa, keď na jednej strane tvrdil, že až v auguste 2011 sa dozvedel o danej zmluve, čo podložil čestným vyhláseniam C. V., následne však na ústnom pojednávaní dňa 13.7.2012 uviedol, že poukazoval na tú zmluvu aj na pojednávaní v konaní 4C/48/2009, pretože vedel, že má byť taká nejaká zmluva uzavretá. Súd mal zistené, že boli uzavreté iba dve zmluvy a to zmluva na sumu 2.500.000,- Sk, ktorá bola predmetom konania 4C 48/2009 a zmluva na sumu 350.000,- Eur, ktorá nebola predmetom žiadneho konania a ide o zmluvu, na ktorú v rámci tohto konania navrhovateľ poukazuje a v ktorej malo dôjsť k prevzatiu dlhu. Právny zástupca navrhovateľa na to uviedol, že zmluva o úvere zo dňa 11.8.2007 je vlastne zhrnutie týchto predchádzajúcich dvoch zmlúv (na sumu 2,5 mil. Sk a 350.000,- Eur) do jednej a o tom navrhovateľ nevedel. Súd však má za to, že zmluva zo dňa 11.8.2007 nie je zhrnutím dvoch zmlúv ale ide o jednu samostatnú zmluvu a zároveň o konštatovanie uzavretí zmluvy na 2,5 mil. Sk. Navrhovateľ poukazoval na prevzatie dlhu danou zmluvou, súd však v tomto konaní neskúmal, či došlo k platnému prevzatiu dlhu, nakoľko súd sa nezaoberá meritom veci a skúma splnenie podmienok na povolenie obnovy konania. V predchádzajúcom konaní navrhovateľ zvažoval zabezpečiť zmluvu o úvere medzi spoločnosťami Consulta a Invest Svederník s.r.o. na sumu 350.000,- Eur. Súd nevykonal navrhovaný dôkaz, ktorý navrhovateľ iba zvažoval zabezpečiť, nakoľko predmetom tohto konania nebolo skúmanie existencie zmluvy a zisťovanie skutkového stavu pre konanie 4C/48/2009, ale či skutočne nebola predložená zmluva o úvere zo dňa 11.8.2007 v konaní 4C/48/2009 bez zavinenia navrhovateľa. Táto zmluva však bola uvádzaná aj v rozsudku Okresného súdu Žilina v konaní 4C/48/2009, z čoho vyplýva, že bola daná vedomosť o existencii danej zmluvy. Dokonca navrhovateľ na pojednávaní dňa 13.7.2012 tvrdil, že spomínal túto zmluvu, lebo mal o nej vedomosť, aj keď nie s istotou, hoci v žalobnom návrhu poukazoval na to, že sa o nej dozvedel až v mesiaci august 2011. Následne na danom pojednávaní uviedol, že spomínal jednu zmluvu, ale existovali dve zmluvy na tú istú sumu z rovnakého dátumu s tými istými zmluvnými stranami, len jedna z nich je iba zhrnutie spomínaných zmlúv. Spoločnosť Invest Svederník s.r.o., ktorá mala prevziať dlh navrhovateľa, je spoločnosťou, v ktorej ako štatutárny zástupca vystupuje Tomáš Milo, ktorý je synom navrhovateľa a spoločníkom spoločnosti je aj navrhovateľ. Spoločnosť vznikla dňa 25.3.2006, od kedy je jedným z konateľov Tomáš Milo - syn navrhovateľa a jedným zo spoločníkov navrhovateľ. Je zarážajúce a nepravdepodobné tvrdenie navrhovateľa, že sa o tejto zmluve dozvedel až v auguste 2011, keďže je spoločníkom tej spoločnosti. Ako spoločník mal možnosť nahliadnuť do listín spoločnosti. Ak tak neurobil, nemôže to byť na úkor odporkyne, pričom nešlo o malú a zanedbateľnú a nepovšimnuteľnú sumu, ale o sumu 2,5 mil. Sk, ktorú mala táto jeho spoločnosť, ktorej je spoluvlastník - spoločník, prevziať ako jeho dlh a zároveň si požičať ďalšiu nemalú sumu. To utvrdzuje aj skutočnosť, že konateľom spoločnosti je syn navrhovateľa a je pravdepodobná väčšia komunikácia medzi nimi ako blízkymi osobami v príbuzenskom vzťahu. Preto tvrdenie, že navrhovateľ sa o zmluve dozvedel až od syna v auguste 2011, keď začala exekúcia, vyvoláva predpoklad špekulácie a účelovosti. Ak súd v konaní 4C/48/2009, na danú zmluvu neprihliadal, nebral na ňu ohľad, hoci bolo na ňu poukazované, dokonca je spomínaná aj v rozsudku, nie je dôvodom pre obnovu konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 122 ods.1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ ako spoločník mal právo nahliadať do dokladov spoločnosti a taktiež mal právo požadovať informácie. Ak navrhovateľ nevykonával a nevyužíval svoje práva spoločníka v zmysle § 122 Obchodného zákonníka, zavinil si sám, že taký dôkaz, na ktorý poukazoval, nemohol predložiť, resp. označiť. Súd má za to, že tu nie sú skutočnosti a dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol navrhovateľ použiť v pôvodnom konaní. Teda nie je splnená podmienka v zmysle ust. § 228 ods.1 a/ O.s.p. na povolenie obnovy. Z uvedených dôvodov súd návrh na obnovu konania nepovolil a zamietol ho v súlade s ust. § 234 O.s.p. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v súhrnnej výške 1.780,56 Eur špecifikovaných v odôvodnení rozsudku. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Má za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd totiž na pojednávaní dňa 13.7.2012 výslovne uznesením zamietol návrh navrhovateľa na predloženie zmluvy o úvere medzi spoločnosťami Invest Svederník s.r.o. a Consulta Wirtschafts-und Finanzberatungs na preukázanie toho, že v pôvodnom konaní poukazoval navrhovateľ práve na túto druhú zmluvu. Súd prvého stupňa však v odôvodnení svojho rozsudku v zmluve o úvere preukazujúcej prevzatie dlhu navrhovateľa spoločnosťou Invest Svederník s.r.o. na strane 4 ods. 9 uvádza, že je nepochybné, že táto zmluva bola uvádzaná aj v rozsudku Okresného súdu Žilina v konaní 4C/48/2009, z čoho vyplýva, že bola daná vedomosť o existencii danej zmluvy, dokonca súd prvého stupňa rozvažuje nad tým, či je pravdepodobné alebo nepravdepodobné to, že existujú dve zmluvy na rovnakú pohľadávku. Z výsledku týchto úvah potom súd vychádza ako z rozhodujúcej skutočnosti, na základe ktorej zamietol návrh navrhovateľa na obnovu konania, a to všetko napriek tomu, že navrhovateľ navrhoval predloženie druhej zmluvy o úvere. Súd prvého stupňa tak zamietol vykonanie navrhnutého dôkazu a tento dôkaz potom nahradil výsledkami svojich úvah. Navrhovateľ preto prekladá odvolaciemu súdu zmluvu o úvere zo dňa 10.8.2007 medzi Consulta Wirtschafts-und Finanzberatungs ako veriteľom a Invest Svederník s.r.o. ako dlžníkom. Na predmetný úver 350.000,- Eur tak boli v skutočnosti uzavreté dve zmluvy obe toho istého dňa 10.8.2007, pričom tá druhá z nich, ktorú navrhovateľ predložil s návrhom na obnovu konania obsahujúca prevzatie dlhu a ktorú uzavrela aj odporkyňa, bola vlastne súhrnom zmluvy o úvere predkladanej s týmto odvolaním a zmluvy o pôžičke zo dňa 23.5.2006 medzi navrhovateľom a odporkyňou. Navrhovateľ pritom v pôvodom konaní 4C/48/2009 poukazoval na existenciu práve tejto zmluvy o úvere, ktorú predkladá s odvolaním a nie na zmluvu, o ktorú opiera svoj návrh na obnovu konania, ako to vo svojom rozsudku uvádza súd prvého stupňa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem toho prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, to, že mal navrhovateľ ako spoločník právo požadovať od konateľa spoločnosti Invest Svederník s.r.o. informácie a nahliadať do dokladov spoločnosti, ešte neznamená, že aj požadované informácie v skutočnosti dostal a že mohol nahliadnuť do predmetných zmlúv. Naopak z písomného vyhlásenia Tomáša Mila vyplýva, že navrhovateľ sa o prevzatí dlhu na základe zmluvy o úvere dozvedel až tesne pred podaním návrhu na obnovu konania. Vykonaným dôkazom je tak preukázané, že konateľ neposkytol navrhovateľovi požadované informácie a doklady v čase pôvodného konania. Navrhovateľ tak nezavinil, že dôkaz, na ktorý poukazoval, nemohol predložiť v pôvodnom konaní, pretože ho nemohol predložiť zo zavinenia konateľa spoločnosti Invest Svederník s.r.o. Nemožno tiež súhlasiť ani s úvahou súdu, že z dôvodu blízkeho príbuzenského vzťahu medzi navrhovateľom a Tomášom Milom, konateľom Invest Svederník s.r.o., ktorý je synom navrhovateľa, je pravdepodobná väčšia komunikácia medzi nimi. Blízky príbuzenský vzťah nemá v tomto prípade právnu relevanciu. Rodičia nenesú právnu zodpovednosť za pochybenia svojich plnoletých detí, nemožno túto skutočnosť považovať za vinu navrhovateľa. Navrhovateľ riadne predložil súdu prvého stupňa dôkaz preukazujúci prevzatie jeho dlhu spoločnosťou Invest Svederník s.r.o., ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Sú tak splnené podmienky prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Navrhovateľ považuje tiež konanie odporkyne za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, na čo súd prvého stupňa neprihliadal. Odporkyňa totiž na rozdiel od navrhovateľa bola účastníčkou zmluvy o úvere zo dňa 10.8.2007. Napriek tomu však podala žalobu proti navrhovateľovi. Poukazuje tiež na to, že okresný súd mal o obnove konania rozhodnúť uznesením a nie rozsudkom. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že povolí obnovu konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/48/2009 a navrhovateľovi prizná náhradu trov konania. Odporkyňa vo vyjadrení udáva, že nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože právny zástupca len zvažoval zabezpečiť zmluvu o úvere zo dňa 10.8.2007 a návrh na doplnenie dokazovania nežiadal. Poukazuje na to, že zmluva, ktorá bola predložená v odvolacom konaní, je pre povolenie obnovy konania irelevantná, pretože odporkyňa nebola jej účastníčkou. Účastníkom zmluvy o úvere bola len v prípade druhej zmluvy o úvere. Táto zmluva však bola spomínaná v rozsudku Okresného súdu Žilina v konaní č. 18C 200/2011 samotným navrhovateľom, ktorý o nej zrejme vedel a mohol ju použiť pri tomto konaní na svoju obranu, avšak tak zo svojej viny neučinil. Prípadné prevzatie dlhu spoločnosťou Invest Svederník s.r.o. by bolo právne neúčinné, pretože ku dňu 2.6.2006 absentoval súhlas veriteľa na prevzatie dlhu, resp. postúpenie pohľadávky, pretože Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 31.5.2006 bol podpísaný až 11.8.2007, teda o viac ako rok po uzavretí zmluvy o pôžičke medzi odporkyňou a navrhovateľom, teda bez súhlasu veriteľa nemohol pán V. postúpiť svoj dlh ako pohľadávku inému subjektu. Žiada, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd sa v predmetnej veci dopustil pochybenia, keď o návrhu o povolenie obnovy konania rozhodol procesnou formou rozsudku, hoci nejde o rozhodnutie vo veci samej a bolo potrebné rozhodnúť formou uznesenia. Táto vada však sama o sebe nespôsobila vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a preto sama o sebe nie je dôvodom jeho zrušenia. Krajský súd považuje odvolanie navrhovateľa za dôvodné. Okresný súd v nedostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodený právny záver možno preto považovať za predčasný. Je základným právom účastníka navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhoduje o tom, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nevykoná podľa toho, ako sú tieto dôkazy relevantné vo vzťahu k predmetu dokazovania, ktorý sa odvíja od uplatneného nároku. V danej veci sa navrhovateľ domáhal povolenia obnovy konania z dôvodu, že je tu dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktorý môže privodiť preňho priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej. Za tento dôkaz označil zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 8.8.2007 medzi spoločnosťou CONSULTA Wirtschafts-und Finanzberatungs - AG ako veriteľom v rade 1/ F. W. N. von H. ako veriteľom v rade 2/ a spoločnosťou Invest Svederník s.r.o. ako dlžníkom. Spornou skutočnosťou v tomto konaní, ktorá sa stala predmetom dokazovania, bolo, či navrhovateľ o tomto dôkaze vedel v pôvodnom konaní a či v pôvodnom konaní tento dôkaz bez svojej viny nemohol použiť. Okresný súd došiel k záveru, že navrhovateľ o predmetnej zmluve vedel v pôvodnom konaní a mohol ju navrhnúť ako dôkaz. Vychádzajúc predovšetkým z vyjadrenia samotného navrhovateľa v konaní 4C/48/2009 (v tomto konaní vystupoval ako odporca), keď uvedenú zmluvu spomínal. Navrhovateľ tvrdil, že v uvedenom konaní spomínal inú zmluvu o úvere a to uzatvorenú medzi spoločnosťou Consulta a Invest Svederník na sumu 350.000,- Eur, navrhol ju vykonať ako dôkaz na preukázanie, že bola aj samostatná zmluva o úvere pre danú sumu. Okresný súd vykonanie tohto dôkazu zamietol. Krajský súd má za to, že vykonanie tohto dôkazu je potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci a nevykonanie tohto dôkazu znemožnilo navrhovateľovi uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia. To prispelo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci. Zo samotnej skutočnosti, že navrhovateľ bol spoločníkom v spoločnosti Invest Svederník s.r.o. a mal možnosť nahliadať do dokladov spoločnosti, nemožno vyvodiť záver, že predmetnú zmluvu mohol predložiť v pôvodnom konaní. Zavinenie na nepredložení dôkazu v pôvodnom konaní v zmysle ust. § 228 predpokladá tzv. procesné zavinenie, nejde o zavinenie vo vzťahu k vedomosti alebo nevedomosti o dôkaze. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie prvostupňového súdu predčasné. Krajský súd toto rozhodnutie preto zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu vyporiadať sa s predloženým listinným dôkazom zo strany navrhovateľa, ktorý dôkaz prvostupňový súd nepripustil a navrhovateľ ho predložil v odvolacom konaní, a to so zmluvou o úvere nachádzajúcou sa na č.l. 163 až 165 spisu. Predložený dôkaz súvisí s vyhodnotením skutočnosti, na akú zmluvu poukazoval navrhovateľ v pôvodnom konaní. Z hľadiska dikcie ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. musí okresný súd posúdiť, či v prípade listinného dôkazu nachádzajúceho sa na č.l. 5-7 spisu ide o dôkaz, ktorý navrhovateľ bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a či zároveň tento dôkaz môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Následne okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bol prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.