KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina24. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/196/2012 z 24. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 24. júna 2012, sp. zn. 5Co/196/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5111228436.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/196/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111228436
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111228436.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: K.
V., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XXXX/XX, X., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Ján Mrázovský
& JUDr. Michaela Kojtálová s. r. o. so sídlom Mariánske nám. 2, Žilina, proti odporcovi: K. V., nar. XX.
X. XXXX, bytom O. XXXX/XX, X., právne zast. JUDr. Jana Ftorková, advokátka so sídlom V. D. XA,
X., o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
2C/209/2011-49 zo dňa 2. 2. 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil vyživovaciu povinnosť K. V., nar. XX. X. XXXX voči K.
V., nar. XX. X. XXXX, určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 4C/167/2008 zo dňa 27. 11. 2008
s účinnosťou od 31. 8. 2011. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd I. stupňa svoj rozsudok odôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 78 zákona o rodine a vykonané
dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že odporca ukončil stredoškolské štúdium a
získal predpoklady na výkon povolania, na ktoré sa pripravoval a je evidovaný na úrade práce ako
nezamestnaný od 26. 8. 2011. V čase od 1. 1. 2012 do 30. 6. 2012 vykonáva absolventskú prax.
Navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku v sume 310,- € mesačne. Súd zistil naplnenie
dôvodov pre zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi, z ktorého dôvodu návrhu
navrhovateľa vyhovel ku dňu podania návrhu 31. 8. 2011. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vychádzal z ust. § 150 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie odporca prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušiť a vec
vrátiť súdu I. stupňa na ďalšie konanie alternatívne zmeniť a návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti zamietnuť a priznať odporcovi trovy právneho zastupovania v odvolacom konaní v sume
142,61 € na účet právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom odvolaní
poukazoval na to, že sa mu nepodarilo zamestnať a z príjmu z pracovného pomeru si zabezpečovať
prostriedky na svoj život po ukončení stredoškolského štúdia absolvovaním Obchodnej akadémie v
Žiline. Od 26. 8 2011 po absolvovaní stredoškolského štúdia je evidovaný na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Žiline v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom od 26. 8. 2011 žiadne hmotné



zabezpečenie v nezamestnanosti nepoberal, nakoľko mu na hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti
nevznikol nárok a odvody do poisťovne za neho v zmysle platnej právnej úpravy znáša štát. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Žiline mu ako občanovi evidovanom na úrade práce, ako nezamestnanému,
mu umožnil absolvovať absolventskú prax, ktorú vykonáva v zmysle Dohody o absolventskej praxi zo
dňa 7. 12. 2011. Miestom výkonu práce absolventskej praxe v období od 1. 1. 2012 do 30. 6. 2012
je firma MADO, spol. s. r. o., v ktorej získava praktické skúsenosti s prácou s počítačom, telefónom,
internetom a obchodným vestníkom. V čase rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa dňa 2. 2. 2012
mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky. Odmena za výkon absolventskej praxe by mu mala
byť vyplatená za január 2012 do 15. 2. 2012 v sume 189,- €, za január 2012 od 15. 2. 2012 podľa
jeho názoru ukončenie štúdia na strednej škole nie je možné považovať za právnu skutočnosť, s ktorou
je spojený zánik vyživovacej povinnosti. Príjem na základe dohody o vykonaní absolventskej praxe by
bolo možné zohľadniť len v rámci vyhodnotenia zmeny pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti. Zdôraznil, že dohoda o výkone absolventskej praxe uzavretá na dobu určitú.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné
samostatne sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolnosti konkrétneho prípadu, pričom za
rozhodujúce skutočnosti na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať
sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby. Samotná skutočnosť, že dieťa ukončilo
strednú školu nestačí k tomu, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti, keďže neexistuje reálna
možnosť sa zamestnať a to nielen vo vyštudovanom odbore, ale vzhľadom na vysokú nezamestnanosť
spoločnosti v akejkoľvek pracovnej pozícii predložil dôkazy o tom, že si intenzívne hľadá zamestnanie,
ktoré sa mu doposiaľ napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo získať s výnimkou absolventskej praxe. Od
skončenia strednej školy odporca okrem sumy 78,- €, ktoré získal z brigádnickej činnosti až do februára
2012 nemal žiadne finančné prostriedky na svoju obživu. Jeho základné životné potreby zabezpečovala
matka. Pokiaľ by aj matka mala rovnaký prístup k vyživovacej povinnosti svojho syna ako navrhovateľ,
odporca by sa stal bezdomovcom, nakoľko nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, s ktorými
by pokrýval svoje základné životné potreby.

K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu I. stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa potvrdiť ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že rozhodnutie údu I. stupňa
vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vo veci a zo správneho vykonania zhodnotenia
jednotlivých dôkazov. I. stupňový súd dostatočne skúmal odporcovu schopnosť samostatne sa živiť a na
základe skutkových zistení dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré je v súlade s aplikačnou
praxou. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť, sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa, teda vychádza
z definitívnosti získania predpokladu na výkon povolania. Odporca ukončil obchodnú akadémiu v máji
2011 a v ďalšom štúdiu na vysokej škole nepokračuje, teda sa prestal sústavne pripravovať na povolanie-
V súčasnosti je v evidencii nezamestnaných a vykonáva absolventskú prax v rozsahu 20 hodín týždenne
za odmenu 189,- € mesačne. Zastáva názor, že po absolvovaní praxe získa potrebné skúsenosti a prax
v odbore, ktoré mu umožňuje nájsť si uplatnenie na trhu práce. Rozporoval skutočnosti uvádzané v
odvolaní odporcu, že by sa od augusta 2011 žiadnym spôsobom nepodieľal na jeho výžive. Naopak,
aj naďalej si plní svoju vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom vo výške 49,79 € mesačne. Má
za to, že I. stupňový súd správne posúdil, keď pri rozhodovaní o zrušení vyživovacej povinnosti vzal
do úvahy aj jeho možnosti a schopnosti. Ide o podstatnú okolnosť na jeho strane ako navrhovateľa,
keďže neexistujú nijaké značné resp. nadštandardné možnosti na to, aby vyživovacia povinnosť trvala
i v prípade nastania predpokladov jej predpokladaného zániku. Svoju vyživovaciu povinnosť si voči
odporcovi riadne plní, avšak zastáva názor, že odporca je schopný v súčasnosti zabezpečovať si svoje
životné potreby sám a to vzhľadom na svoj vek a ukončené stredoškolské štúdium. V prípade, že by sa
stotožni s názorom odporcu, jeho neschopnosť samostatne sa živiť z dôvodu, že nedisponuje žiadnymi
finančnými prostriedkami a úpenlivo sa usiluje o získanie zamestnania, tak by prisvedčil hypotéze,
že vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať až do doby, pokiaľ absolvent určitého stupňa štúdia po
skončení nenájde uplatnenie na trhu práce a to bez ohľadu na jeho vek alebo iné okolnosti prípadu. Podľa
jeho názoru ukončením stredoškolského štúdia je odporca pripravený a schopný na výkon povolania a
teda nadobudol schopnosť samostatne sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v súlade s ust. § 156 ods. 3



O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k
záveru, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust.
§ 132 a nasl. O.s..p., dospel k správnym skutkovým aj právny záverom.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že došlo k naplneniu dôvodov pre zánik
vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi ukončením štúdia a nadobudnutím schopnosti
odporcu samostatne sa živiť.

Súdna prax spája vznik schopnosti samostatne sa živiť so vznikom nároku na príslušné dávky systému
sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na budúce povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce.
Aplikačná prax vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť, sú dané podmienky
ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na
výkon povolania.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca ukončil štúdium a prihlásil sa na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti vykonáva absolventskú prax. Navrhovateľ je poberateľom
invalidného dôchodku v sume 310,- €.

K námietkam odporcu, uvedeným v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom netrvá neobmedzene. Ustanovenie § 62 ods. 1 O.s.p. zákona o rodine jasne udáva, že plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Odporca ukončil stredoškolské štúdium a získal predpoklady na výkon povolania,
na ktoré sa pripravoval a je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si zdroje príjmov pre svoje
životné potreby.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1, § 151
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ ako úspešný účastník v odvolacom konaní si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5111228436)

  1. 2. 2. 2012Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/209/2011 z 2. 2. 2012potvrdené
  2. 24. 6. 2012Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/196/2012 z 24. 6. 2012 (toto rozhodnutie)