Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111229906 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111229906.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y. T., nar. XX.XX.XXXX a V. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, deti rodičov matky: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, a otca: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. W. Y., ul. H. T. č. XXXX/XX o návrhu matky na zvýšenie výživného a otca na zníženie výživného k maloletým deťom, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 9P/20/2011-207 zo dňa 7.12.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zvýšil výžine na maloleté deti Y. a V. T. od 1.9.2011 a vyčíslil nedoplatok za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2011, m e n í tak, že súd zvyšuje výživné otca na maloletú Y. T. na sumu 105,- eur mesačne a na maloletú V. T. na sumu 85,- eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2011, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2011 do 31.5.2012 na maloletú Y. T. vo výške 496,89 eur a na maloletú V. T. vo výške 316,89 eur, súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- eur, na každé dieťa splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletých detí pod následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/470/2007-46 zo dňa 18.2.2008 vo výrokoch, o určení výživného na maloleté deti Y. T. a V. T.. Vo výroku, ktorým súd návrh otca U. T. na zníženie výživného od 7.12.2011 na maloletú Y. a V. zamietol, odvolaním nenapadnutom, ostáva n e d o t k n u t ý . Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zvýšil výživné otca na maloleté deti Y. a V. zo sumy 49,70 eur na sumu 90,- eur u maloletej Y. a na sumu 70,- eur u maloletej V. s účinnosťou od 1.9.2011, pričom k tejto povinnosti zavial otca s tým, že výživné bude poukazovať k rukám matky maloletých detí vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Súd zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2011 na maloletú Y. vo výške 120,63 eur a povolil splátky po 10,- eur mesačne, splatné spolu s bežným výživným a na maloletú V., za to isté obdobie nedoplatok vo výške 60,63 eur, pričom tento povolil splácať v splátkach po 5,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným. Ďalším výrokom súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú Y. a V. s účinnosťou od 7.12.2011 na sumu 40,- eur na každé dieťa mesačne zamietol. Prvostupňový súd konštatoval, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/470/2007-46 zo dňa 18.2.2008, ktorým naposledy súd o výživnom na maloleté deti Y. a V. rozhodoval. Vtedy bolo určené výživné na každé dieťa po 49,70 eur mesačne (1.500,- Sk). Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd s prihliadnutím na ust. § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že od posledného rozhodnutia upravujúceho výšku výživného, došlo k zmene pomerov, či už na strane rodičov, alebo maloletých detí, keď sa čiastočne zmenil príjem rodičov, ale najmä vzrástli odôvodnené potreby detí, vzhľadom na ich vek, školské aktivity, prípadne inú záujmovú činnosť. Pri zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti na sumu 40,- eur mesačne konštatoval, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by takéto rozhodnutie súdu odôvodňovala. Naopak v tejto veci považoval súd za dôvodné zvýšiť výživné na maloleté deti. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obidvaja rodičia. Matka maloletých detí žiadala, aby súd prehodnotil možnosti a schopností rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti zvýšenia výživného na dcéry Y. a V. tak, aby otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 120,- eur mesačne, na maloletú Y. a vo výške 100,- eur mesačne na maloletú V.. Samotný otec na pojednávaní pred prvostupňovým súdom uviedol len svoj „oficiálny príjem“, preto má odvolateľka za to, že súd by mal prihliadať na jeho možnosť získať aj príjem neoficiálny. Tiež žiadala zmeniť výrok o zameškanom výživnom tak, aby toto bol otec povinný zaplatiť jej v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Otec maloletých detí podal odvolanie s odôvodnením, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neadekvátne posúdil súčasne majetkové pomery, výšku príjmu a výdavkov oboch rodičov. Súd nebral do úvahy jeho potreby, ako aj zhoršený zdravotný stav zapríčinený dopravnou nehodou, čo súdu dokladoval. Jeho príjem je vyšší z dôvodu nadčasov tak, že na iné vedľajšie príjmy nemá čas. Navrhol, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť u obidvoch dcér na sumu 60,- eur mesačne, na každé dieťa (v petite odvolania žiadal výživné znížiť, avšak z obsahu je zrejmé, že nenapadol výrok, ktorým súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného na sumu 40,- eur mesačne k maloletým deťom, ale žiada prehodnotiť výroky o zvýšení výživného). K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá zopakovala svoju požiadavku, aby odvolací súd zvýšil výživné na maloletú Y. na sumu 120,- eur mesačne a na maloletú V. na sumu 100,- eur mesačne. K odvolaniu matky maloletých detí sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že skutočne jeho príjem tak, ako ho potvrdil súčasný jeho zamestnávateľ je jediný, vrátane odpracovaných víkendov a nadčasov. Jeho životná úroveň sa od posledného rozhodnutia súdu nezmenila, naopak jeho príjem je menší. Prvostupňový súd by nemal opomínať, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dospelej dcére U.. Poukazoval na to, že matka maloletých detí nadobudla majetok väčšej hodnoty a motorové vozidlo, pričom aj po rozvode manželstva netrval na vyporiadaní BSM a spoločný majetok ostal v užívaní dovtedajšej rodiny. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Výrok prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného odvolaním nenapadnutý ostal nedotknutý. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, mal i odvolací súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/470/2007-46 zo dňa 18.2.2008, kedy súd rozhodol o rozvode manželstva rodičov maloletých detí a v tom čase maloletého N., U., Y. a V. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť na maloleté deti prispievať výživné sumou 2.200,- Sk mesačne na maloletého N., 2.000,- Sk mesačne na maloletú U. a po 1.500,- Sk mesačne na maloletú V. a Y.. Pri rozhodovaní súd vychádzal aj z dôkazov, vykonaných v konaní toho istého súdu sp. zn. 30P/285/2007, kde rozhodoval súd o zverení do výchovy a určení výživného pred rozvodom manželstva, rozsudkom zo dňa 28.1.2008. V čase posledného rozhodovania o výživnom maloletá Y. navštevovala 7. ročník základnej školy a maloletá V. bola žiačkou 5. ročníka Základnej školy v Kysuckom Novom Meste. Obe navštevovali Základnú umeleckú školu. Matka maloletých detí bola vlastníčkou rodinného domu a pozemku prislúchajúcemu k domu. Pracovala vo firme LAURIN MEDICA, s.r.o., Kysucké Nové Mesto s priemerným čistým mesačným zárobkom 365,- eur. Otec maloletých detí v tom čase pracoval ako živnostník. Podľa daňového priznania za rok 2007 jeho príjmy predstavovali 280.812,-Sk, výdavky 214.513,- Sk. Základ dane predstavoval 66.299,-Sk. Vychádzajúc z týchto údajov, bol jeho príjem v priemere za 12 mesiacov roku 2007 183,- eur. V čase rozhodovania prvostupňového súdu, maloletá V., navštevovala 9. triedu Základnej školy v Kysuckom Novom Meste, maloletá Y. bola študentkou 2. ročníka Obchodnej akadémie v Žiline. Naďalej navštevuje Základu umeleckú školu v Kysuckom Novom Meste, kde sa venuje spevu. Matka maloletých detí pracuje vo firme LAURIN MEDICA, s.r.o. s príjmom v priemere 443,- eur až 486,92 eur v čistom mesačne. Otec maloletých detí je zamestnaný INA Kysuce, a.s., so sídlom v Kysuckom Novom Meste a jeho príjem v čistom sa pohybuje od 425,- eur do 758,40 eur mesačne v čistom (priemer 562,- eur mesačne). V roku 2010 mal ešte príjem zo živnosti a to 8.036,42 eur a výdavky 4.811,07 eur, základ dane 3.225,35 eur. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise mal súd ďalej preukázané, že maloletej Y. sa zhoršil zdravotný stav, v tejto súvislosti navštevuje zdravotnícke zariadenie aj mimo miesta trvalého bydliska v Žiline, prípadne v Martine. Vychádzajú z takto zistených skutočností, postupoval prvostupňový súd správne, keď v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo na strane účastníkov konania k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a dospel k správnemu záveru, že je odôvodnené zvýšiť výživné na maloletú Y. a V., avšak odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie o zvýšení výživného nebolo primerané možnostiam a schopnostiam otca a nevychádzalo v celom rozsahu zo zásad stanovených Zákonom o rodine o určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. Je nepochybné, že najmä na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov, čo pripustil aj otec, keď navrhol zvýšiť výživné na sumu 60,- eur mesačne na každé dieťa. Odvolací súd má za to, že v možnostiach otca je prispievať zvýšené výživné na potreby maloletých detí a to sumou 105,- eur mesačne u maloletej Y. a 85,- eur mesačne u maloletej V.. Oproti predchádzajúcemu stavu súd prihliada aj na skutočnosť, že otcovi odbudla jedna vyživovacia povinnosť, keď syn N. ukončil štúdium a je schopný sám sa živiť. Maloletá V. je v poslednom ročníku základnej školy, maloletá Y. od posledného rozhodnutia je študentkou vyššieho stupňa školy, navyše sa u nej prejavili zdravotné problémy. Odvolací súd tiež poukazuje na vyjadrenie otca, ktorý pred prvostupňovým súdom uviedol svoj „oficiálny príjem“ a aj keď tvrdí, že nedosahuje príjem zo živnostenskej činnosti, ktorú predtým vykonával ako murár s poukazom na svoj zdravotný stav, v spise sa v tejto súvislosti nachádzajú len potvrdenia o úraze z roku 2008. Nevyplývajú z toho však žiadne zdravotné problémy, ktoré by u otca mali pretrvávať aj v súčasnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Y. na sumu 105,- eur mesačne, na maloletú V. na sumu 85,- eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2011 (tak, ako to správne stanovil aj prvostupňový súd) s tým, že stanovil aj výšku zameškaného výživného, za predpokladu, že otec aj doteraz platil pôvodne stanovené výživné. Za obdobie od 1.9.2011 do 31.5.2012 mu teda za 9 mesiacov vznikla po zvýšení výživného povinnosť uhradiť výživné maloletej Y. vo výške 945,- eur, pri platení pôvodného výživného zaplatil sumu 448,11 eur a preto vznikol nedoplatok vo výške 496,89 eur. Pri maloletej V. po zvýšení výživného mu vznikla povinnosť za 9 mesiacov zaplatiť výživné 765,- eur, pri pôvodne zaplatenom výživnom 448,11 eur, mu teda vznikol nedoplatok 316,89 eur. Pri zameškanom výživnom na obe deti povolil súd splátky vo výške 15,- eur mesačne na každé dieťa, ktoré je otec povinný platiť pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí. Pokiaľ prvostupňový súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, správnosť tohto výroku ako vyplynulo z jeho odvolania nenamietal, keď sám žiadal, aby súd zvýšil výživné na sumu po 60,- eur mesačne na každé dieťa. Z týchto dôvodov uvedený výrok prvostupňového súdu ostal nedotknutý. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal, pretože konanie v tomto prípade mohlo začať aj bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.