Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111230479 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111230479.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky: O. A., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., ul. M. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Štefanom Schnellym, advokátom, so sídlom v X., ul. E. M. č. XXXX/XX, proti odporcovi: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. P. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Rybárom, advokátom, so sídlom v X., ul. A. T. č. XX, o návrhu na určenie výživného na manželku, odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/325/2011-75 zo dňa 23.2.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 71, § 75 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že návrh navrhovateľky nie je opodstatnený. Ak by návrhu navrhovateľky súd vyhovel, znížil by zásadným spôsobom hmotnú a kultúrnu úroveň odporcu. Mal preukázané, že navrhovateľka dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť, čím si podstatne zvýšila svoje výdavky. Odišla zo spoločnej domácnosti k svojmu priateľovi. Spoločnú domácnosť mala navrhovateľka s odporcom v rodinnom dome svojich rodičov. V čase podania návrhu bola navrhovateľka nezamestnaná, ale v priebehu konania v mesiaci 11/2011 sa zamestnala, pričom jej dohodnutá mzda predstavuje výšku 500,- €. Odporca v súčasnosti pracuje na živnosť v osobnej doprave. Navrhovateľka vo svojom návrhu vyčíslila aj výdavky na maloleté deti, na tie si však otec vyživovaciu povinnosť plní podľa rozhodnutia vo výške 150,- € na každé dieťa. Určením výživného na manželku by nebola životná úroveň účastníkov rovnaká a určenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odchodom navrhovateľky k priateľovi si sama svojim konaním zvýšila svoje výdavky, dobrovoľne sa dostala do stavu, ktorý označila za stav núdze. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a to tak, že odporcovi uloží povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300,- € mesačne, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 26.9.2011. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že dôvodom opustenia spoločnej domácnosti bolo neznesiteľné správanie sa odporcu voči nej, ktorý ju urážal, osočoval, ohováral pred svojimi kamarátmi ako i zákazníkmi v Bistre U kmotra. Psychický teror zo strany odporcu sa neustále voči nej stupňoval a najmä pre zachovanie si zdravého psychického ako i duševného vývoja maloletých detí účastníkov konania sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť. Závery súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť dobrovoľne, považuje za závery predčasné a zistenie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Ďalej poukázala na to, že súd nevykonal dôkazy, ktoré ona navrhovala. Súd pri svojom rozhodovaní neakceptoval vážny zdravotný stav navrhovateľky, ktorý si vyžiadal už dve operácie ako i dlhodobú PN navrhovateľky od mesiaca november 2011, ktorá naďalej trvá a nie je známy predpoklad ani termín jej ukončenia vzhľadom na prebiehajúcu liečbu. Jediným zdrojom príjmu navrhovateľky počas trvania PN sú nemocenské dávky vo výške 187,- € mesačne, ktoré nepostačujú ani na úhradu základných životných potrieb. Je toho názoru, že príjem odporcu je podstatne vyšší než ako uvádzal vo výške 500,- - 550,- € mesačne s poukazom na jeho výdavky. Poukázala na procesné pochybenie súdu, ktorý účastníkom konania ani právnym zástupcom v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. pred skončením pojednávania nedal priestor, aby účastníci konania zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. K odvolaniu navrhovateľky proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Žilina ako vecne správne potvrdiť. Vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že navrhovateľka bývala spoločne s odporcom a s deťmi v rodinnom dome rodičov navrhovateľky, ktorý patril a v súčasnosti aj naďalej patrí do výlučného vlastníctva jej rodičov. Odporca po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou z uvedeného domu dobrovoľne odišiel a nasťahoval sa k svojej matke, čím pominul jediný navrhovateľkou uvádzaný dôvod opustenia spoločnej domácnosti, ktorým malo byť neznesiteľné správanie sa odporcu voči nej. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by odporca navrhovateľku k odchodu zo spoločnej domácnosti nútil s poukazom na tú skutočnosť, že obaja manželia bývali v dome vo výlučnom vlastníctve rodičov navrhovateľky. Z uvedeného nie je zrejmé, z akých dôvodov sa navrhovateľka nevrátila späť do rodinného domu rodičov a naďalej býva v prenajatom poschodí rodinného domu, kde platí nájom a inkaso. Navrhovateľka pracovala u svojho manžela a k skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou. Navrhovateľke musela byť známa skutočnosť, že pokiaľ opustí spoločnú domácnosť, tak ako nezamestnaná nebude schopná plniť svoje finančné záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Pokiaľ navrhovateľka uvádza, že v prenajatom byte uhrádza nájomné a inkaso, tak poukázal na fakt, že je jej k dispozícii dom jej rodičov, v ktorom bývala v spoločnej domácnosti spolu s odporcom predtým, než sa spoločne s deťmi odsťahovala. Podľa navrhovateľky nedošlo odchodom zo spoločnej domácnosti k navýšeniu životných nákladov, nakoľko už keď účastníci konania bývali spoločne v rodinnom dome rodičov navrhovateľky, prispievali na úhradu nákladov spojených s bývaním v porovnateľnej výške, ako v súčasne dobe uhrádza navrhovateľka. Uvedený výdavok však nie je možné považovať za nevyhnutne vynaložený, nakoľko navrhovateľka môže bývať v dome svojich rodičov, kde spolu s odporcom bývali a podľa neho neplatili žiadny nájom. Na základe tejto skutočnosti neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že v súčasnosti sú ňou vynakladané finančné prostriedky porovnateľné s nákladmi, ktoré boli spojené s bývaním u jej rodičov. Taktiež nie je zrejmé, z akého dôvodu platí uvedenú sumu svojmu priateľovi, nakoľko tento má na časti domu spoluvlastnícky podiel. K uzatvoreniu Bistra nedošlo účelovo, ale z dôvodu, že on ako aj Bistro sa nachádzalo v hospodárskej strate. Bol vo svojej podnikateľskej činnosti stratový, o čom svedčia exekučné tituly, na ktorých existenciu poukázal na pojednávaní. Ukončenie a neukončenie podnikateľskej činnosti žiadnym spôsobom nesúvisí s priznaním nároku na výživné navrhovateľke. Skutočnosť, že navrhovateľka bez akéhokoľvek vysvetlenia, či predchádzajúceho varovania, teda konkrétneho relevantného dôvodu opustila spoločnú domácnosť a nasťahovala sa spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi k priateľovi, s ktorým udržiavala dlhodobý intímny pomer pred rozvodom účastníkov konania, je možné objektívne posudzovať ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že priznanie výživného manželky na základe vykonaného dokazovania by bolo v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k svojmu priateľovi, ku ktorej skutočnosti sa navrhovateľka vo svojom odvolaní vôbec nevyjadrila. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii navrhovateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporca ako úspešný účastník v odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.