Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/84/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111230622 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111230622.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľky: A. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E. A., X. XXXX/X, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou W. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E. A., X. XXXX/X, proti odporcovi: O. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou, so sídlom Y., Ul. O. A. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/249/2011-85, zo dňa 28. mája 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od 27.9.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.9.2011 do 31.5.2012 vo výške 761 eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur k rukám navrhovateľky, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/261/2005-82 zo dňa 26.6.2006.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 110 eur mesačne, s účinnosťou od 27.9.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.9.2011 do 31.5.2012 vo výške 435,72 eur súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur k rukám navrhovateľky, pod následnom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/261/2005-82 zo dňa 26.6.2006.
Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Súd posudzuje zmenu pomerov od
posledného rozhodovania súdu o výživnom, zisťuje okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Súd zistil, že navrhovateľka je v školskom roku 2011/2012 študentkou 2. ročníka Katolíckej univerzity v Ružomberku. Zvýšili sa výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, výdavky má v súvislosti s bývaním, mesačne platí 60 eur, cestovné do školy jedna cesta zo Žiliny do Ružomberka predstavuje 1,55 eur a z Kysuckého Nového Mesta do Žiliny 0,37 eur. Za obedy v škole platí 1,86 eur za jeden obed. Na začiatku roka zakupuje učebnice okolo 50 eur. Výdavky má so stravou, ošatením. Nosí okuliare, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky. Navrhovateľka býva s matkou v spoločnej domácnosti. Spoločne s nimi býva manžel matky a brat navrhovateľky A., ktorý pracuje na živnosť a manžel jej matky je zamestnaný. Jej matka je tiež zamestnaná. Na strane odporcu došlo k zvýšeniu jeho príjmu. V súčasnej dobe jeho príjem predstavuje okolo 563 eur mesačne. Býva sám v rodinnom dome, kde platí elektriku 72,69 eur, kúri tuhým palivom, ktoré zakupuje raz do roka, mesačne kupuje plynovú bombu v hodnote 14,50 eur. Spláca úver, ktorý bral na vyplatenie manželky, teda matky navrhovateľky, asi pred desiatimi rokmi, mesačne vo výške 49,80 eur. Cestovné do práce predstavuje 43,20 eur. Nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností okrem rodinného domu, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Súd zvýšil výživné na navrhovateľku na sumu 110 eur mesačne s účinnosťou od 27.9.2011, teda od podania návrhu a podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam odporcu, s prihliadnutím na jeho nevyhnutné výdavky, ktoré má v súvislosti s bývaním, bežné výdavky, teda strava, ošatenie, cestovným do práce a splátkou úveru. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky, preukázaných výdavkov odporcu, jeho príjmu, prihliadol na skutočnosť, že odporcovi ubudla vyživovacia povinnosť k synovi A.. Prihliadol tiež na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si plní tiež jej matka, aj uspokojovaním bytových potrieb. Navrhovateľke je vyplácaný aj rodinný prídavok vo výške 22,54 eur, z ktorého môže uhradiť tiež časť svojich potrieb. Súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj keď sa dieťa po skončení strednej školy rozhodne pokračovať v ďalšom štúdiu.
Naposledy bolo určené výživné vo výške 1.700,-Sk, čo predstavuje 56,43 eur. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.9.2011 do 31.5.2012 vo výške 435,72 eur (8 mesiacov krát 53,57 eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným plus alikvótna časť za mesiac september- 1,79 x 4 dni) súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur k rukám navrhovateľky, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na výšku nedoplatku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na sumu 200 eur mesačne, zamietol. Výrok súdu o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
Voči citovanému rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Poukázala na to, že študuje na vysokej škole a jej mesačné náklady vysoko presahujú 220 eur mesačne, čo by bola suma, ktorú by mala na svoju výživu, ak by jej aj matka prispievala rovnakou sumou, ako súd zaviazal platiť odporcu. Pravdou však je, že matka zabezpečuje všetku jej výchovu a výživu, žije s ňou v spoločnej domácnosti a hradí jej všetky náklady s ňou a s domácnosťou spojené. Pokiaľ by jej nepomáhal jej súčasný manžel, nemohla by na vysokej škole študovať. Otec sa obmedzuje iba na nevyhnutný kontakt. Poukazuje na to, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nekontaktuje sa ani s jej ďalšími dvoma súrodencami a rodinné prostredie im vytvára iba mama. Otec sám obýva rodinný dom, z ktorého sa museli odsťahovať. Okrem platenia výživného jej vôbec ničím neprispieva, navyše výživné platí nepravidelne. Má za to, že príjem otca je dostatočný na to, aby jej prispieval sumou vyššou minimálne vo výške 150 eur mesačne.
Odporca vo vyjadrení uvádza, že nie je pravdou, že by sa nekontaktoval so svojimi staršími synmi, ktorí sú už v súčasnosti dospelí. Pokiaľ ide o navrhovateľku, s touto sa odporca snaží stretávať a dohodnúť o výživnom, avšak táto trvala na súdnom rozhodnutí. Jeho príjem a príjem splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky je takmer totožný s tým, že splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky, teda matka, je poberateľkou daňového bonusu a prídavkov na dieťa titulom zverenia navrhovateľky do jej výchovy. Výživné stanovené prvostupňovým súdom zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu, ktorý nie je schopný platiť vyživovaciu povinnosť vo vyššej výške vzhľadom na svoj príjem ako aj výdavky. Namieta tvrdenie splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, že by sa o ňu celodenne v plnej miere starala, nakoľko navrhovateľka študuje na vysokej škole mimo bydliska matky a navyše je plnoletá. Pokiaľ ide
o námietku, že výživné musí zohľadňovať vývoj životných nákladov, v tomto smere odporca udáva, že zvýšené výživné zodpovedá aktuálnemu vývoju životných nákladov navrhovateľky s tým, že on bude musieť svoje náklady obmedziť na minimum. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom podľa § 156 ods.3 O.s.p.rozsudok okresného súdu zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vyvodil však z neho nesprávny záver, pokiaľ ide o stanovenie výšky zvýšeného výživného, ktoré je odporca povinný prispievať navrhovateľke.
Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2006, sa podstatne zmenili pomery účastníkov, preto je potrebné výživné, ktoré je odporca povinný prispievať navrhovateľke, zvýšiť v rozsahu zodpovedajúcom zmene pomerov na strane účastníkova a zároveň tak, aby to zodpovedalo potrebám oprávnenej osoby - navrhovateľky a možnostiam a schopnostiam odporcu ako povinnej osoby.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľky, výživné nebolo upravované dlhú dobu (do rozhodnutia súdu uplynula doba viac ako 6 rokov). Je nepochybné, že náklady na výživu navrhovateľky sa zvýšili prihliadnuc na všeobecne známy nárast životných nákladov. Podstatná zmena pomerov však spočíva v skutočnosti, že navrhovateľka začala navštevovať vysokú školu, ktorú navštevuje mimo miesta svojho trvalého bydliska. Okrem toho, že navrhovateľke vznikajú pravidelné výdavky v súvislosti so zaobstarávaním študijnej literatúry a študijných pomôcok, vznikajú jej náklady aj na cestovné a bývanie v Ružomberku, kde počas týždňa žije v súvislosti s návštevou vysokej školy. Nepochybne vzrástli náklady na výživu navrhovateľky, pokiaľ ide o stravovanie, oblečenie obuv, hygienické potreby, zdravotnícku starostlivosť. Navrhovateľka je vo veku, keď je predpoklad výdavkov aj na duchovné, ako aj kultúrne potreby, ako napríklad návšteva kina, divadla, koncertov a podobne. Zároveň náklady takto vynakladané možno považovať za efektívne, rozvíjajúce osobnosť navrhovateľky a spôsobilé jej v budúcnosti zabezpečiť uplatnenie na trhu práce.
Je potrebné, aby sa na takýchto zvýšených výdavkoch podieľali obidvaja rodičia.
Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, matka sa na týchto zvýšených výdavkoch podieľa dobrovoľne. Navyše zabezpečuje navrhovateľke potrebu bývania, čo je potrebné zohľadniť pri plnení si jej vyživovacej povinnosti. Naproti tomu nemožno zohľadniť osobnú starostlivosť o navrhovateľku, keďže navrhovateľka je dospelou osobou a matka jej ju nie je povinná zabezpečovať.
Pokiaľ ide o pomery otca, tento v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem vo výške 12.000,- Sk mesačne, t.j. vo výške cca 400 eur mesačne, v súčasnosti jeho čistý príjem predstavuje 563 eur mesačne, t.j. jeho čistý príjem vzrástol od poslednej úpravy výživného o 163 eur. Otcovi tiež odpadla vyživovacia povinnosť k synovi. V súčasnosti (ako aj matka) má vyživovaciu povinnosť iba k navrhovateľke, čo okrem nárastu potrieb navrhovateľky, zvýšenia príjmu otca, je taktiež podstatným dôvodom pre zvýšenie výživného.
Vzhľadom na preukázané potreby navrhovateľky, správne zistené prvostupňovým súdom, po zohľadnení vyživovacej povinnosti matky, dospel krajský súd k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať navrhovateľke, počnúc od podania návrhu, t.j. od 27.9.2011, výživným vo výške 150 eur mesačne. Takto určené výživné je spôsobilé zabezpečiť predpokladané, pravidelne sa vyskytujúce, ako aj náhodné potreby navrhovateľky. Preto krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Nedoplatok na výživnom krajský súd vyčíslil za obdobie od zvýšenia výživného, t.j. od 27.9.2011 do 31.5.2012, t.j. do času vyhlásenia prvostupňového rozsudku, keďže tento rozsudok je predbežne vykonateľný a krajský súd nemal vedomosť o skutočnom plnení výživného zo strany odporcu. Dlh na výživnom bol vyčíslený ako rozdiel medzi novourčeným a pôvodným výživným, ktorý rozdiel predstavuje 93,57 eur mesačne (110 eur - 56,43 eur) a 3,11 eur denne (5 eur - 1,89 eur). Dlh bol vyčíslený za 8 kalendárnych mesiacov po 93,57 eur a 4 dni po 3,11 eur, spolu 761 eur, ktorý dlh súd zaviazal otca splácať v splátkach po 30 eur až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, so zročnosťou uvedenou vo výroku rozsudku.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka mala v konaní prevažný úspech, trovy konania si však neuplatnila a z obsahu spisu vznik trov nevyplýva, preto krajský súd rozhodol, že sa jej náhrada trov konania (prvostupňového aj odvolacieho) nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.