Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111231243 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111231243.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté deti: Z. D., nar. XX. XX. XXXX, O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako opatrovníkom, deti rodičov - matky: W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. - I., ul. F. č. XX/X, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Škamla, s. r. o., so sídlom Žilina, ul. Makovického č. 15, a otca: Z. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. - I., ul. F. č. XX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/262/2011-145 zo dňa 13. júna 2012, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 7C/222/2010-61 zo dňa 06. 04. 2011, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol, maloleté deti Z. a O. zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu Z. výživným vo výške 73 eur mesačne a na výživu O. výživným vo výške 50 eur mesačne. Maloletý Z. bol žiakom základnej školy a O. žiakom materskej školy. Matka poberala invalidný dôchodok vo výške 243 eur mesačne a otec bol zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval 579 eur. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd posudzoval zmenu pomerov od posledného rozhodovania súdu o výživnom, zistil okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Súd zistil, že matka naďalej poberá invalidný dôchodok, v súčasnej dobe vo výške 255 eur. Žije spoločne s priateľom, pričom v roku 2011 sa spoločne presťahovali do jednoizbového bytu a zvýšili sa im náklady na bývanie. Predtým s priateľom bývali v rodinnom dome u priateľa, kde nemohli naďalej bývať. Jej priateľ je zamestnaný, uviedla, že má minimálnu mzdu. Uviedla, že asi tri mesiace dozadu brala pôžičku vo výške 700 eur, ktorú spláca mesačne vo výške 108 eur. V súčasnej dobe bývajú v F. a deti naďalej chodia do školy a do škôlky do Rudiny, preto platia cestovné mesačne 10 eur. Uviedla, že Z. sa zistila epilepsia a tetánia. V súčasnej dobe je Z. v diagnostickom centre, kde mu za stravu na mesiac platila 79,80 eur. Otec je v súčasnej dobe zamestnaný. U predchádzajúceho zamestnávateľa ukončil pracovný pomer, pretože nedostával mzdu v plnej výške každý mesiac. V súčasnej dobe zarába okolo 530 eur v čistom, pretože pracuje aj cez soboty. Býva v dome spolu s priateľkou, ktorý má v spoluvlastníctve s matkou detí. Výdavky má v súvislosti s bývaním, za elektriku 60 eur mesačne, na zakúpenie tuhého paliva si odkladá 50 eur mesačne. Spláca pôžičku, ktorú bral na vyplatenie kúpnej ceny rodinného domu, ktorý kupovali s matkou detí za trvania manželstva, vo výške 100 eur mesačne. Cestovné do práce platí 20 eur. Podľa názoru súdu, keďže matka podávala návrh po uplynutí pol roka od posledného určenia výživného, od tejto doby, nedošlo k takej zmene pomerov na strane detí ani na strane rodičov, aby súd pristúpil k zvýšeniu výživného. Matka žiadala zvýšiť výživné od apríla 2011, pričom práve v tom čase súd rozhodol o výške výživného. Matka s rozhodnutím súdu súhlasila, nepodala v tom čase odvolanie. Čo sa týka maloletého Z., ten je v súčasnej dobe v diagnostickom centre, matka mu prispieva na stravu a zakupuje lieky, pričom otec je zaviazaný prispievať mu na výživu 73 eur mesačne. Matka zaplatila za stravu za mesiac 79,80 eur. O. navštevuje materskú školu, predškolskú triedu, neplatí preto poplatok za škôlku, výdavky má so stravou, okrem toho výdavky na inú činnosť v škôlke za obdobie november 2011 až máj 2012 predstavovali 16 eur. Otcov príjem sa nezvýšil, naopak o niečo sa od posledného rozhodovania súdu znížil. Matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, pričom na nákladoch spoločnej domácnosti sa podieľajú spoločne. Matka poberá na deti rodinné prídavky, na jedno dieťa vo výške 22,54 eur z čoho môže tiež uhradiť časť odôvodnených potrieb detí. Z naposledy určeného výživného matka uhradí odôvodnené potreby detí, pričom ona si plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou a uspokojovaním bytových potrieb detí. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu nebola preukázaná zmena pomerov, súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. V zákonnej lehote proti rozsudku podala odvolanie matka detí. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a otca zaviazal k povinnosti platiť výživné na maloletého Z. v sume 150 eur mesačne a na maloletého O. v sume 100 eur mesačne. Uvádzala, že s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí, lebo súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní dostatočne preukázala zmenu pomerov. Od posledného rozhodovania bývala s maloletými deťmi u priateľa, kde platili aj nájomné vo výške 250 eur spolu s priateľom, pričom jej podiel na platbách predstavoval 125 eur mesačne. V danom čase existovali len minimálne náklady spojené s cestovaním maloletého O. do škôlky. Matka poberala invalidný dôchodok vo výške 243 eur a dostávala prídavky na deti vo výške 22,54 eur, teda celkový jej príjem predstavoval 288,08 eur. V čase posledného rozhodovania súdu maloletý Z. býval u matky. Odo dňa posledného rozhodovania súdu sa pomery zmenili. Matka býva spolu s priateľom v prenajatom byte, pričom jej podiel na nájomnom predstavuje 210 eur a 130 eur na energie. Maloletý O. denne do škôlky, jeho cestovné náklady predstavujú sumu 20 eur mesačne. V septembri 2012 maloletý O. nastupuje do základnej školy, čím sa spájajú doteraz neexistujúce náklady na školské pomôcky, ZRPŠ, ošatenie a stravovanie. Maloletý Z. je umiestnený v diagnostickom centre, pričom náklady na jeho stravovanie v centre predstavujú sumu 79,80 eur mesačne a od septembra budú predstavovať sumu 114 eur mesačne. Ďalších 5 eur je vreckové mesačne, 10 eur kredit na mobilný telefón a 10 eur cestovné náklady. Maloletý Z. má nové zdravotné problémy - epilepsia a tetánia, s čím sú spojené nové náklady na lieky vo výške minimálne 35 eur za mesiac. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 255 eur a prídavky na deti 22,54 eur, teda jej príjem predstavuje 300 eur mesačne. Naopak otcovi príjmu ku dňu posledného rozhodovania o výživnom predstavovali 579 eur a k dnešnému dňu predstavujú 530 eur. Náklady otca sa znížili v dôsledku toho, že v rodinnom dome býva so svojou priateľkou a na nákladoch spojených s bývaním sa podieľajú spoločne. Otcove príjmy sa znížili o 39 eur a jeho náklady sa rovnako znížili najmenej o 55 eur mesačne. Z toho je zrejmé, že došlo k výraznej zmene pomerov. Matka vynakladá značné prostriedky na zabezpečenie bytovej potreby maloletých, ako aj svojej vlastnej a ďalšie vo vzťahu k nárastu nákladov maloletých z dôvodu zhoršenia sa zdravotného stavu maloletého Z.. Pokiaľ požadovala zvýšenie výživného od 01. 04. 2011 a voči predchádzajúcemu rozhodnutiu o určení výživného sa neodvolala, toto nemôže byť na je ujmu v tomto konaní. Jednoznačne sa zmenili pomery odôvodňujúce zmenu súdneho rozhodnutia. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že stanovená výška výživného je v záujme maloletého dieťaťa a navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Otec dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky dieťaťa vyjadril nesúhlas s jeho obsahom. Uvádzal, že jeho priemerný mesačný príjem je 530 eur. Nie je pravdou, že jeho priateľka sa podieľa na nákladoch spojených s bývaním. Matka maloletých detí neustále útočí na pobyt jeho priateľky u neho, vyhadzuje ju, vyhráža sa jej políciou či už vo forme SMS, telefonátov alebo ústne a on nepovažuje za potrebné, aby priateľka sa podieľala na financovaní výdavkov pokiaľ sa týka bytu, kde trvalý pobyt má ešte jeho bývalá manželka. Priateľka je už 3 mesiace bez príjmu, evidovaná na úrade práce, jej príjem je minimálny a pobyt u neho je nestály, keďže môže čakať, že ju matka maloletých detí donúti odísť. Pokiaľ sa týka maloletých detí, tie si berie väčšinou na víkendy on, pokiaľ mu to práca a voľný čas dovoľujú. Matka maloletých detí zamlčala, že prebrala výživné na deti, následne ich nechala u neho po dobu dvoch týždňov, čomu on bol rád, avšak po príchode detí domov matka nemala ani len jeden cent na stravu a opätovne pýtala od neho peniaze najmä na cigarety pre seba. Poukazoval na to, že jeho matka, teda stará matka maloletých detí, jeho priateľka a jeho sestra a veľa známych mu pomáhajú, aby zabezpečil deťom hlavne oblečenie. Zdôraznil, že dostáva od nich nové alebo krásne a zánovné aj značkové veci. Vždy pokiaľ sú u neho, je navarené, napečené a chodí s nimi na výlety, riadne sa o deti stará. Taktiež im zakúpil školské potreby, ktoré potrebovali a ktoré od neho pýtali. Starší syn je podľa neho neprávom umiestnený v Diagnostickom ústave v Ružomberku. Uvádzal, že priateľ matky deti napáda slovne aj fyzicky, deti sa sťažujú najmä syn Z., ktorý už má svoj vek a prestáva tolerovať správanie priateľa matky u nich doma. Pokiaľ je maloletý syn Z. s ním, nemá žiadne problémy. Zistil, že aj u mladšieho syna O. je starostlivosť zo strany matky nie dobrá. Je smutné, že 7-ročné dieťa si nedokáže zaviazať šnúrky od topánok, nevie čo je kniha. Pozná len počítač, násilné hry na PC a keď je u neho je veľmi rád, keď ide na školský dvor na ihrisko a keď sa s ním hrá napr. pexeso. Pokúsi sa, aby maloletý mu bol zverený do starostlivosti. Priateľ matky pracuje v Kia motors a môže jej finančne prispievať na domácnosť. Následne popísal svoje mesačné výdavky, ktoré predstavujú minimálne 458 eur. Tvrdil, že na jeho osobné potreby zostáva asi 80 eur a čaká kedy sa ozve exekútor, keďže jeho bývalá manželka má v dome trvalý pobyt a exekúcie a nemá záujem to nejakým spôsobom riešiť. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 29. 09. 2011 domáhala, aby súd prehodnotil výživné na maloleté deti Z. a O., pretože výživné, ktoré bolo určené na Z. vo výške 73 eur na O. vo výške 50 eur nepokryje všetky výdavky detí.. Navrhla zvýšiť výživné na maloleté deti od 01. 04 .2011 na Z. vo výške 150 eur a O. vo výške 100 eur mesačne. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného, nakoľko výživné bolo určené pred pol rokom a jeho príjmy sa nezvýšili. Naopak musel odísť zo zamestnania, nakoľko mu zamestnávateľ nevyplácal mzdu riadne a načas a pracuje v inom zamestnaní, kde jeho mzda nedosahuje ani 500 eur. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jedenej či druhej strane (t. j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napr. o také zvýšenie či zníženie, keď došlo k odôvodnenému poklesu zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvnili celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky detí maloletých detí nie je dôvodné. Krajský súd podrobne preskúmal všetky otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z toho vyvodil aj správny právny záver. Vec právne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p., to znamená, že napadnutý rozsudok okresného súdu zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie. Matka ako odvolateľka neuviedla žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Všetky ňou produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi súd I. stupňa vysporiadal a odvolací súd si ich osvojil. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukazovala matka, pričom závery súdu sú riadne odôvodnené. S poukazom na uvedené konštatovanie odvolací súd v ďalších podrobnostiach, vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, poukazuje na jeho podrobné odôvodnenie (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Na doplnenie je potrebné uviesť, že o výživnom na maloleté deti bolo rozhodované v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/222/2010 a rozsudok o rozvode manželstva účastníkov je zo dňa 06. 04. 2011. Od tejto doby nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia v tomto konaní. Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .