Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111231561 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111231561.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. H. č. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom Q., ul. H. č. X proti odporcovi: C. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale C. H. č. X/XX, prechodne bytom D., ul. C. č. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 18. apríla 2012 č. k. 30P/267/2011-61, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 18. 04. 2012 č. k. 30P/267/2011-61 zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu N. výživným vo výške 150 eur mesačne, s účinnosťou od 01. 08. 2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám N.. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 08. 2011 do 30. 04. 2012 vo výške 752,49 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur k rukám N., pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky a N. zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/273/2006-64 zo dňa 11. 12. 2006. Súd konštatoval, že posudzoval zmenu pomerov od posledného rozhodovania o výživnom zisťujúc okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/273/2006-64 zo dňa 11. 12. 2006, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že otec (v odvolacom konaní označovaný ako odporca) sa zaviazal prispievať na výživu dcéry N. (v odvolacom konaní označovanej ako navrhovateľka) výživným vo výške 2.000,- Sk mesačne. Odporca v tom čase uviedol, že pracuje ako mäsiar s priemerným zárobkom 800 eur. Matka bola zamestnaná a jej príjem predstavoval okolo 10.000,- Sk. Súd považoval za nepochybné, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v súčasnej dobe je študentkou 3. ročníka gymnázia. Vzhľadom na vek zvýšili sa jej výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, a taktiež so štúdiom na strednej škole (zakúpenie učebných pomôcok, exkurzie, výlety). Musí nosiť strojček na zuby, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky, chodieva na kontroly, za ktoré mesačne platí približne 30 eur. Odporcovi bol návrh matky na zvýšenie výživného doručený 25. 08. 2011. Výzvu, aby odporca oznámil svojho zamestnávateľa, doložil daňové priznanie, preukázal svoje majetkové pomery, svoje výdavky, doklady preukazujúce, že hradí výdavky navrhovateľky, prezval osobne dňa 24. 10. 2011. Napriek tomu doklady o svojom príjme, o výdavkoch, súdu nedoložil. Osobne prevzal zásielku o termíne pojednávania dňa 19. 03. 2012, na ktoré sa nedostavil. Dňa 12. 04. 2011 (správne malo byť uvedené 2012) matka odporcu oznámila jeho neúčasť na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania, pričom odporca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod jeho neúčasti na pojednávaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti, považoval súd prístup odporcu za nezodpovedný. S poukazom na to, že odporca má príjmy z inej než závislej činnosti, je v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) povinný preukázať súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Odporca nepreukázal svoje príjmy a výdavky, z toho dôvodu súd vychádzal z daňového priznania odporcu za rok 2010 (príjmy podľa § 5 predstavovali sumu 10.370,02 eur - vyňaté príjmy zo zahraničia, príjmy podľa § 6 predstavovali sumu 12.728,51 eur, výdavky predstavovali sumu 11.349,40 eur a základ dane predstavoval sumu 11.749,13 eur). Ďalej súd konštatoval, že matka dieťaťa má zdravotné problémy, od 16. 04. 2012 je práceneschopná, je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 279,10 eur. Do apríla 2012 pracovala ako učiteľka v škôlke, kde dala výpoveď, keďže sa odsťahovali zo Q.. Matka dieťaťa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Odporca nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Súd zvýšil výživné na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01. 08. 2011, od začiatku mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného, teda od času ako žiadala matka. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám dcéry účastníkov konania, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam odporcu. Odporca iným spôsobom na výživu dcéry neprispieva (navrhovateľka uviedla, že okrem výživného jej nič nekupuje, prispel jej polovicou na tenisky, 1x s ňou bol u lekára v Trenčíne a zaplatil sumu 50 eur). Súd pri určení výšky výživného vychádzal z potencionality príjmov odporcu, s prihliadnutím na jeho dosahované príjmy v predchádzajúcom období. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou uspokojovania bytových potrieb dcéry. Na záver súd poukázal aj na to, že o výživnom bolo naposledy v decembri v roku 2006 a s poukazom na § 78 ods. 3 Zákona o rodine, vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 08. 2011 do 30. 04. 2012 vo výške 752,49 eur (9 mesiacov krát 83,61 eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur k rukám navrhovateľky, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vzhľadom na výšku nedoplatku. Súd zaviazal prispievať odporcu na výživu navrhovateľky bežným výživným, a tiež nedoplatok na výživnom k jej rukám, keďže táto v priebehu konania dovŕšila plnoletosť. Vo zvyšnej časti návrh matky a navrhovateľky, ktorým žiadali zvýšiť výživné na sumu 200 eur mesačne od 01. 08. 2011, súd zamietol. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Navrhovateľka ani odporca si trovy konania neuplatnili. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby znovu konal a rozhodol. Uviedol, že k návrhu matky dieťaťa sa písomne vyjadril. Pokiaľ súd pojednával v jeho neprítomnosti, tak to bolo napriek tomu, že on sa ospravedlnil a zároveň požiadal aj o odročenie pojednávania. Uvedeným preto došlo zo strany súdu k pochybeniu v tom, že sa ako účastník k veci nemohol vyjadriť a zároveň nemohol ani navrhnúť dokazovanie a súdu predložiť dôkazy. Tieto jeho práva mu boli úkonmi súdu odňaté i napriek tomu, že súd mal vedomosť o dôvodoch jeho neprítomnosti ako aj o tom, že vzhľadom k dôvodom neprítomnosti navrhol pojednávanie odročiť na iný termín. Ďalej odporca uviedol, že matka dieťaťa žiadnym spôsobom nezdôvodnila potrebu zvýšenia výživného, nezdokladovala skutočnosť, že náklady na dieťa sa zvýšili o požadovanú sumu dožadovaného sa navýšenia výživného. Jednalo by sa totiž o zvýšenie nákladov na dieťa v rozsahu cca 280 eur mesačne, kde po rozdelení sumy nákladov medzi rodičov by sa dopracovalo k sume požadovaného navýšenia výživného od odporcu na sumu 200 eur mesačne. Ani matka teda neuvádza v akom rozsahu sa zvýšili náklady na dieťa a ani súd sa s uvedeným nevysporiadal, keďže nikde v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyčíslil a ani inak nevyjadril odôvodnenosť zvýšenia výživného. Okrem toho súd žiadnym spôsobom neprihliadol na jeho možnosti a majetkové pomery. V súčasnej dobe nemá objektívne príjem a ani možnosti, ktorými by bolo v jeho možnostiach plniť vyživovaciu povinnosť vo výške ako bola uvedená v rozsudku. Čo sa týka matky uviedol, že táto napriek tomu, že poukazuje na zlé majetkové, sociálne a zárobkové pomery používa luxusné osobné motorové vozidlo značky AUDI Q7, v meste Q. vlastní byt, v roku 2012 bola na luxusnej dovolenke na Bali, účty za telefón má aj v niekoľko 100-eurových sumách a pod. Okrem toho sa sama vzdala zamestnania, čo mal súd I. stupňa pri rozhodovaní zohľadniť. Náklady na dieťa mimo výživného nehradí len matka, ale dcére prispieva i on (lekárske úkony v Trenčíne). Dcéra mala možnosť si u neho privyrobiť keď prevádzkoval bufet na Kúpalisku v Topoľčanoch. Dcére prispel aj na cestu do Francúzska a pod. Podľa odporcu súd pri rozhodovaní vychádzal z jeho daňového priznania za predchádzajúce obdobie a nie z podkladov preukazujúcich jeho príjem v rozhodnom období. K svojej osobe uviedol, že v roku 2010 pracoval sezónne v Nórsku, bol živnostníkom. Príjem v podstate nemá žiadny, nakoľko všetok príjem bol nútený spotrebovať v súvislosti s úhradami dlhov a exekúcií, ktoré dlhy a exekúcie stále má, ako aj nákladmi v Nórsku. Nakoľko v súčasnej dobe je v Nórsku, keďže sa začala sezóna vykonávania prác, súdom požadované podklady chcel súdu predložiť po návrate, a to požadované daňové priznania a podklad k zamestnávateľovi, ako aj jeho majetkové pomery, čo rovnako súdu včas oznámil. Dávky nepoberá žiadne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Daňové priznanie za rok 2011 bude mať vypracované do 31. 05. 2012, nakoľko požiadal správcu dane o odklad lehoty na podanie daňového priznania. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na tieto objektívne neprihliadal najmä s poukazom na to, že v danej veci je možné konanie začať aj bez návrhu, preto sa súd neriadi výlučne návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov, ale má objektívne posúdiť celý skutkový stav a s poukazom na to súd I. stupňa dospel na základe vykonaných (resp. nevykonaných) dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Predovšetkým sa v plnom rozsahu stotožnila s postupom súdu I. stupňa tak ako ho odôvodnil v odôvodnení rozsudku. Uviedla, že odporca výzvu súdu ignoroval ako účastník konania svoje procesné práva náležite nevyužil napriek tomu, že bol ako účastník konania o svojich procesných právach riadne poučený. Odporca preukázateľne na výzvu súdu nereagoval, konajúcim súdom vyžiadané listinné dôkazy, prípadne iné návrhy na vykonanie dokazovania nepredložil. Okresný súd nariadil pojednávanie na dátum 18. 04. 2012, pričom odporca prevzal predvolanie osobne dňa 19. 03. 2012, teda mesiac pred dátumom nariadenia pojednávania. Na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť riadne neospravedlnil. Aj keď matka odporcu oznámila dňa 12. 04. 2012 jeho neúčasť na pojednávaní a zároveň požiadala v jeho mene aj o odročenie pojednávania, jeho neúčasť nebola riadne odôvodnená. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 119 O. s. p. Podľa navrhovateľky z konania odporcu od samého momentu začatia súdneho konania je zrejmé, že nemal záujem využívať svoje procesné práva a bol ako účastník konania nečinný, čo založilo konajúcemu súdu oprávnenie postupovať v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Mala za to, že neprítomnosť odporcu nebola prekážkou toho, aby súd mohol uskutočniť pojednávanie v jeho neprítomnosti, nakoľko doručenie predvolania bolo preukázané a konajúci súd mohol na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli navrhnuté zo strany jej, ako aj dôkazov, ktoré súd vykonal z vlastnej iniciatívy riadne rozhodnúť a konanie súdu v žiadnom prípade nebolo na ujmu riadnemu zisteniu skutočného stavu veci. Odporcovi ako účastníkovi konania teda v žiadnom prípade nebola odňatá možnosť pred súdom konať. Označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ako základná povinnosť účastníkov konania nebola zo strany odporcu splnená výlučne z dôvodov na jeho strane. Podľa navrhovateľky odporcom v odvolaní uvádzané skutočnosti a dôkazy, ktoré z vlastnej viny neuplatnil pred súdom I. stupňa, v jeho odvolaní nemôžu byť v zmysle ust. § 205a O. s. p. odvolacím dôvodom. Ďalej navrhovateľka uviedla, že potrebu zvýšenia zdôvodnila, a tiež preukázala, pričom poukázala na tú skutočnosť, že má 18 rokov kedy už len z tejto skutočnosti prirodzene vyplýva dôvodnosť nutnosti zvýšenia výživného, nakoľko jej životné nároky v porovnaní s nárokmi vo veku 13 rokov bola stanovená výška výživného na sumu 66,39 eur, sa museli logicky zvýšiť. Špecifikácia jej nákladov je súčasťou súdneho spisu. Konajúci súd z vykonaného dokazovania náležitým spôsobom zistil schopnosti a možnosti každého z rodičov a pri stanovení výšky výživného vychádzal z preukázaných nákladov, z dostupných dokladov preukazujúcich majetkové pomery odporcu (daňové priznanie za rok 2010). Zároveň poukázala na to, že odporca toho času znovu sa nachádza v Nórsku, kde pracuje, pričom v zmysle všeobecne dostupných informácií je priemerná mesačná mzda zamestnanca vo výške 5.275,78 eur mesačne. Ako prílohu predložila štatistiku notárskych miest (www.ssb.no/lonnansatt- en/main.html <http://www.ssb.no/lonnansatt-en/main.html>). Okrem toho podľa navrhovateľky povaha zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti vyžaduje, aby povinná osoba vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečila výživu dieťaťa. Okrem toho odporca z vlastnej viny - nečinnosti nepreukázal súdu svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní ohľadom údajného prispievania na náklady navrhovateľky nad rámec súdom stanoveného výživného. Jeho tvrdenia sa zhodujú s jej tvrdeniami čo sa týka úhrady lekára v Trenčíne. Navyše odporca s platbami výživného meškával, resp. výživné po dlhý čas neplatil, pričom matka navrhovateľky bola nútená niekoľkokrát podávať na odporcu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ust. § 207 Trestného zákona. Tvrdenia odporcu, že matka navrhovateľky uviedla v podanom návrhu na začatie konania skresľujúce údaje vo vzťahu k svojej osobe sú účelové a v zásade bezpredmetné, nakoľko je prirodzené, že počas doby medzi podaním návrhu a vyhlásením rozsudku môže dôjsť k zmene skutočností a pre rozsudok súdu je v zmysle ust. § 154 O. s. p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a to z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci podaným návrhom došlým súdu dňa 28. 07. 2011 sa matka navrhovateľky domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 66,39 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01. 08. 2011 na tom skutkovom základe, že o výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. 10P/273/2006-64 zo dňa 11. 12. 2006, ktorým bola schválená rodičovská dohoda na sumu 2.000,- Sk mesačne (66,39 eur s účinnosťou od 01. 01. 2007). V návrhu uviedla, že v čase zvýšenia výživného na navrhovateľku táto navštevovala II. stupeň základnej školy, v súčasnej dobe sa jej zvýšili výdavky spojené s jej štúdiom (od septembra 2011 bude študentkou 2. ročníka Gymnázia v Žiline), ako i so záujmovou činnosťou (navštevuje tanečnú školu, jazykovú školu, súkromné hodiny hry na klavír), ďalej spojené s lekárskou starostlivosťou (navštevuje zubného ortopéda). Ona ako matka dieťaťa je toho času bez práce (dňom 27. 07. 2011 jej končí pracovný pomer s Mestským úradom v Žiline - je učiteľkou v materskej škole, zatiaľ nie je vedená ak uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR, v blízkej dobe sa zaeviduje). Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok, z ktorého musí uhrádzať výdavky na lieky. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že odporcovi bol dňa 24. 10. 2011 doručený návrh na začatie konania a bol vyzvaný, aby sa v lehote 5 dní vyjadril ku skutkovým a právnym tvrdeniam navrhovateľky. Dňa 31. 10. 2011 zaslal odporca súdu vyjadrenie. V tomto poukázal na to, že matka dieťaťa žiadnym spôsobom nezdôvodnila potrebu zvýšenia výživného a nezdokladovala skutočnosť, že náklady na dieťa sa zvýšili o požadovanú sumu dožadovaného sa navýšenia výživného. Ďalej podľa neho náklady na dieťa mimo výživného nehradí len matka, ale aj on jej prispieva (hradil lekárske úkony u lekára v Trenčíne, náklady s odstránením estetických vád, navrhovateľka mala možnosť si u neho privyrobiť pokiaľ prevádzkoval bufet). Okrem toho podľa jeho vedomostí matka dieťaťa je stále zamestnaná (v materskej škole v Žiline). K svoje osobe uviedol, že: „...v roku 2010 pracoval sezónne v Nórsku, bol živnostníkom, príjem v podstate nemá žiadny, nakoľko všetok príjem bol nútený spotrebovať v súvislosti s úhradami z dlhov a exekúcii, ktoré stále má, ako aj nákladmi v Nórsku. V súčasnej dobe je znovu v Nórsku, nakoľko sa začala sezóna vykonávania prác, doklady požadované súdom predloží po návrate, a to požadované daňové priznania a podklad k zamestnávateľovi, ako aj jeho majetkové pomery. Dávky nepoberá žiadne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhol preto návrh na začatie konania podaný matkou dieťaťa zamietnuť...“. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 18. 04. 2012, pričom odporca prevzal predvolanie dňa 19. 03. 2012. Z úradného záznamu napísaného na okresnom súde dňa 12. 04. 2012 vyplýva, že telefonicky ospravedlnila stará matka dieťaťa svojho syna, teda odporcu, z neprítomnosti na pojednávaní dňa 18. 04. 2012, nakoľko musel odcestovať do Nórska, kde si musí vybaviť nejaké úradné záležitosti. Zároveň uviedla, že odporca chce byť osobne prítomný na pojednávaní, preto žiada pojednávanie dňa 18. 04. 2012 odročiť na nový termín. Okresný súd pojednával v neprítomnosti odporcu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa nemôže zúčastniť pojednávania, pričom mal dostatok času od prevzatia zásielky o termíne pojednávania, aby tak učinil a doložil súdu doklady preukazujúceho jeho príjmy a výdavky. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti odporcu. Dcéra účastníkov konania v priebehu konania nadobudla plnoletosť. Na pojednávaní dňa 18. 04. 2012 sa pripojila k návrhu matky a žiadala, aby súd zvýšil výživné aj po dovŕšení jej plnoletosti na sumu 200 eur mesačne, pretože okrem výživného, ktoré má určené, iným spôsobom jej odporca neprispieva. Odporca v prvom rade v odvolaní namietal postup súdu, keď súd pojednával v jeho neprítomnosti napriek tomu, že sa ospravedlnil a zároveň požiadal aj o odročenie pojednávania. Z toho dôvodu podľa neho došlo k pochybeniu v tom, že sa ako účastník k veci nemohol vyjadriť a zároveň nemohol ani navrhnúť dokazovanie a súdu predložiť dôkazy. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok Ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O. s. p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Podľa ust. § 119 ods. 1, 2 O. s. p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. V prípade, že účastník prevzal predvolanie na pojednávania s dostatočným časovým predstihom, iba absolvovanie rehabilitačnej liečby bez doloženia jej naliehavosti práve v deň konaného pojednávania, nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 223/2005). V danom prípade z obsahu spisu a to z úradného záznamu zo dňa 12. 04. 2012 (č. l. 56 spisu) vyplýva, že osoba, ktorá sa predstavila ako stará matka dieťaťa, t. j. matka odporcu ospravedlnila jeho neúčasť na pojednávaní z dôvodu odcestovania do Nórska za účelom vybavenia nejakých úradných záležitostí s tým, že odporca chce byť osobne prítomný na pojednávaní, a preto žiada pojednávanie odročiť na nový termín. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení sa odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý prejednal vec v neprítomnosti odporcu. Odporca, ktorý je účastníkom konania o odročenie pojednávania osobne nepožiadal. Naviac ani dodatočne nepreukázal dôvod (povinnosť vyplýva z doterajšej súdnej praxe) tvrdeného naliehavého odcestovania. Okrem toho je potrebné uviesť, že odporca sa vyjadril k návrhu matky dieťaťa už dňa 31. 10. 2011 a ani do dňa termínu pojednávania, t. j. 18. 04. 2012 požadované doklady o svojich pomeroch nepredložil. Jeho tvrdenie o nemožnosti navrhnúť dokazovanie a predložiť dôkazy považoval preto odvolací súd za účelové. V ďalšej časti odvolania odporca vytýkal súdu neúplne zistený skutkový stav, ktorý viedol k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Pre posúdenie predpokladov k zmene právoplatného rozsudku o výživnom (§ 78 Zákona o rodine) musí byť založený záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho je potrebné zmeniť i výšku výživného. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa (fyzickým dospievaním, začínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať i zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu alebo dôvodného poklesu jeho zárobku, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd porovnávajúc okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe mal tiež preukázané, že od času posledného rozhodnutia, od vydania ktoré uplynulo takmer 6 rokov došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa (dieťa, ktoré bolo vo veku 13 rokov, je plnoleté, navštevuje strednú školu) ako aj na strane rodičov dieťaťa (príjmy rodičov dieťaťa vzrástli). Z tohto dôvodu preto rozsahu výživného nezodpovedá suma doterajšieho určeného výživného (t.j. 66,39 eur). Za primeranú zákonným hľadiskám (odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti a možnosti povinného) aj odvolací súd považoval sumu 150 eur mesačne s počiatkom platenia od 01. 08. 2010. Preskúmaním veci tak odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne a úplne zistil skutkový stav (vychádzajúc z dostupných dokladov ohľadom pomerov odporcu), náležite vyhodnotil zmenu pomerov a jej počiatok a správne právne posúdil aj rozsah výživného. V bližších dôvodoch preto poukazuje na podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko so závermi okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Pokiaľ ide o odvolanie odporcu skutočnosti, ktoré v ňom uvádzal sú rovnaké ako v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania a v ktorých sa snažil poukazovať skôr na majetkové pomery matky navrhovateľky ako na svoje. Čo sa týka tvrdeného vzdania sa zamestnania zo strany matky navrhovateľky ani odvolací súd nezistil, že by k uvedenému došlo zo subjektívnych dôvodov. Zmena zamestnania súvisela so zmenou bydliska matky dieťaťa, ku ktorej došlo v priebehu súdneho konania. Čo sa týka navrhovateľky táto štúdiom na strednej škole sa pripravuje na budúce povolanie a preto výdavky v tomto smere (stravovanie, oblečenie, obuv, hygienické potreby, cestovné, výdavky spojené s návštevou školy) sú nespochybniteľné a súd ich mal aj z výsluchu navrhovateľky i jej matky preukázané. Pokiaľ ide o pomery odporcu potvrdil, že pracuje sezónne ako živnostník v Nórsku a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Bolo preto možné vychádzať z predpokladaných príjmov odporcu (daňového priznania za rok 2010). Odporca ani dodatočne nepredložil doklady týkajúce sa daňového priznania za rok 2011 (uviedol, že malo byť vypracované do 31. 05. 2012, nakoľko požiadal správcu dane o odklad lehoty) a za tohto stavu nebolo možné konštatovať, že by bol dôvod na zmenu rozhodnutia okresného súdu. Odvolací súd preto odvolanie odporcu nepovažoval za dôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v prospech navrhovateľky, ktorá mala v konaní plný úspech. Navrhovateľka si však trovy odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a preto jej odvolací súd ich náhradu ani nepriznal. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.