Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/295/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111232058 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111232058.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: QSCert, spol. s r.o., so sídlom Strážska cesta 7892, 960 01 Zvolen, IČO: 36 040 631, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom R. I. X, XXX XX W., proti žalovanému: REKON, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 2897/37, 010 01 Žilina, IČO: 36 392 821, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.501,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 201/2011-56 zo dňa 3.4.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 19Cb 201/2011-56 zo dňa 3.4.2012 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 94,80 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Pavla Halaja, advokáta so sídlom R. I. X, XXX XX W.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.501,03 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.501,03 Eur od 8.9.2010 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania v sume 90,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 609,89 Eur, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že vo veci bolo vytýčené pojednávanie na termín 3.4.2012, na ktoré sa žalovaný nedostavil. Žalovaný mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané, pričom svoju neúčasť ospravedlnil poukazom na skutočnosť svojej dočasnej práceneschopnosti a záujmom sa osobne zúčastniť na všetkých pojednávaniach v označenej veci tak, ako to vyplynulo okresnému súdu z písomného podania žalovaného zo dňa 13.3.2012 (č.l. 33). Prílohou podania žalovaného bolo aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené s účinnosťou od 9.3.2012 (č.l. 34 spisu). S odkazom k ust. § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p. okresný súd vyrozumel žalovaného o tom, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie (č.l. 36 spisu). Žalovaný opätovne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, čo doložil lekárskou správou - nález podľa č.l. 38 spisu a zároveň uviedol, že trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní. Prílohou tohto písomného podania žalovaného z 23.3.2012 bola aj lekárska správa - nález vystavená MUDr. T. F., všeobecným lekárom pre dospelých dňa 9.3.2012, podľa ktorého menovaná potvrdzuje, že zdravotný stav Ing. Pavla Jakuša - štatutárny zástupca žalovaného mu neumožňuje sa dostaviť na súdne pojednávanie. Okresný súd opätovne upovedomil žalovaného o tom, že jeho žiadosť z 23.3.2012 o odročenie pojednávania a ani jej prílohy nespĺňajú náležitosti v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p., na základe čoho nebude žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania vytýčeného na termín 3.4.2012 o 10,30 hod. vyhovené. Na základe skonštatovania splnenia procesných podmienok podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. okresný súd vec prejednal a meritórne rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Pre úplnosť okresný súd dodal, že žalovaný je právnickou osobou, ktorá môže s odkazom na ust. § 21 ods. 1 O.s.p., § 24, § 25, § 27 úpravy Občianskeho súdneho poriadku pred súdom konať prostredníctvom štatutárneho zástupcu, povereného zamestnanca, všeobecného alebo právneho zástupcu. Znenie ust. § 119 ods. 3 O.s.p. presne vymedzuje obsahové náležitosti vyjadrenia sa ošetrujúceho lekára účastníka alebo zástupcu účastníka, ktorý odôvodňuje svoju neúčasť na pojednávaní svojím zdravotným stavom v tom smere, že za takéto vyjadrenie považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára účastníka alebo jeho zástupcu, podľa ktorého sa účastník alebo zástupca účastníka nemôže pojednávania zúčastniť bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Takúto obsahovú náležitosť vyjadrenie ošetrujúceho lekára štatutárneho zástupu žalovaného podľa lekárskej správy - nález z 9.3.2012 (č.l. 38 spisu) nenapĺňa. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a za aplikácie ust. § 591, § 595 ods. 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 120 ods. 1, 3, § 132 O.s.p. skonštatoval, že bola preukázaná skutková a právna dôvodnosť žaloby v celom rozsahu. Medzi účastníkmi konania boli uzavreté dve zmluvy o certifikácii manažérskeho systému č. Z-SMK 2322/08-1 dňa 6.6.2008, č. Z-SEM 2322/08-1 dňa 30.6.2008 (ďalej len zmluva č. 1, zmluva č. 2). Podľa zmluvy č. 1 sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať certifikačný audit na systém manažérstva kvality podľa normy ISO 9001:2000, (ďalej len certifikačný audit), vystavenie certifikátu systému manažérstva kvality normy ISO 9001:2000 a dva kontrolné audity so zameraním na dodržiavanie podmienok systému manažérstva, kvality podľa normy ISO 9001:2000. Za vykonanie druhého kontrolného auditu bola dohodnutá cena 25.000,- Sk. Podľa zmluvy č. 2 sa žalobca zaviazal zrealizovať vykonanie certifikačného auditu na systém environmentálneho manažérstva podľa normy ISO 14001:2004 (certifikačný audit), vystavenie certifikátu environmentálneho manažérstva podľa normy ISO 14001:2004 a dva kontrolné audity so zameraním na dodržiavanie podmienok systému environmentálneho manažérstva podľa normy ISO 14001:2004. Za vykonanie druhého kontrolného auditu bola dohodnutá cena 13.000,- Sk. Faktúrou č. 42010326 splatnou 7.9.2010 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 987,52 Eur za druhý kontrolný audit v zmysle Zmluvy o certifikácii manažérskeho systému č. Z-SMK 2322/08-1 na certifikáciu a preverenie systému manažérstva kvality podľa ISO 9001/2008, faktúrou č. 42010327 splatnou 7.9.2010 znejúcou na 513,51 Eur vyúčtoval žalobca žalovanému cenu druhého kontrolného auditu podľa Zmluvy o certifikácii manažérskeho systému č. Z-SEM 2322/08-1 na certifikáciu a preverenie systému environmentálneho manažérstva ISO 14001:2004. Okresný súd skonštatoval, že žalobca predložením listinných dôkazov, a to správou zo záverečného jednania z 19.8.2010 (č.l. 18 spisu) štyrmi správami o zistených nezhodách ako prílohy k protokolu z auditu K-2322/10, písomným vyhotovením programu auditu k protokolu K-2322/10 a listom žalovaného označeným ako odstránenie nezhôd z kontrolného auditu z 15.10.2010 vrátane príloh: nezhoda č. 1 trikrát, č. 2 dvakrát, č. 3 dvakrát, č. 4 šesťkrát, ktoré listinné dôkazy sú súčasťou prílohovej obálky spisu na č.l. 43 spisu a ktoré okresný súd vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. spolu s vykonaným dôkazom výsluchom žalobcu cestou jeho zástupcu, jednoznačne preukázali riadne splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako vykonávateľa kontroly podľa zmlúv č. 1 a č. 2, a to konkrétne podľa článku I. bod 1 týchto zmlúv vykonať i druhý kontrolný audit so zameraním na dodržiavanie podmienok označených systémov ISO. Z hľadiska hmotného práva okresný súd vyhodnotil právne vzťahy založené zmluvami č. 1, č. 2 ako zmluvy o kontrolnej činnosti podľa § 591 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe skonštatovania o dohode o podstatných náležitostiach pre tento zmluvný typ. Pokiaľ žalovaný v rámci obrany namietal, že žalobca nepreukázal realizáciu zazmluvnenej služby v celom rozsahu, tak ako bola vyúčtovaná faktúrami č. 4201326, č. 42010327, okresný súd skonštatoval, že táto obrana žalovaného bola vyvrátená a okresným súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky okresný súd vychádzal z dojednania zmluvy č. 1 a č. 2, tak ako bola obsahom čl. III. bod 2 písm. c/ týchto zmlúv a vo väzbe na ktoré cenové dojednanie týkajúce sa odplaty za realizáciu druhého kontrolného auditu, boli vystavené daňové doklady č. 42010326 a č. 42010327. Žalovaná istina bola žalobcovi priznaná ako dohodnutá odplata za zrealizovanú kontrolnú činnosť na základe aplikácie ust. 591 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Okresný súd súčasne skonštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Z čl. III. bod 6 zmluvy č. 1 a č. 2 vyplynula jednoznačná dohoda o spôsobe platenia dohodnutej odplaty prostredníctvom daňového dokladu - faktúry. V konaní nebola sporná okolnosť, podľa ktorej sa daňové doklady - faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval odplatu za druhý kontrolný audit, dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Vo väzbe na to žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania v zákonnej sadzbe odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetných daňových dokladov. V právnej rovine okresný súd v tejto časti aplikoval ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov konania v sume 90,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 609,89 Eur. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., keďže žalovaný mal za to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne nebol úplne zistený skutkový stav veci, pokiaľ nebol vypočutý konateľ žalovaného, a tým konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.. Žalovaný poukázal na to, že konateľ žalovaného sa riadne a dôvodne ospravedlnil, pričom dôvody na jeho strane boli nesporné a okresnému súdu preukázané. I napriek tejto skutočnosti okresný súd tieto dôvody neakceptoval a konal v neprítomnosti žalovaného. Takýmto postupom súd prvého stupňa odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Žalovaný žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Mal za to, že okresný súd vo veci konal v súlade s účelom občianskeho súdneho konania, ktorý je vyjadrený aj v ust. §§ 1, 2, 3 a 6 O.s.p.. Pokiaľ aj žalovaný uviedol ako odvolací dôvod „inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“, túto vadu žalovaný nekonkretizoval, a preto na takúto námietku nie je možné prihliadať. V súvislosti s námietkou žalovaného v nedostatočne zistenom skutkovom stave žalobca poukázal na to, že žalovaný neuviedol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. I napriek tomu pred okresným súdom bolo vykonané podrobné dokazovanie oboznámením sa s listinami preukazujúcimi opodstatnenosť podanej žaloby. Podľa názoru žalobcu žalovaný účelovo odďaľuje právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania vo výške 94,80 Eur za jeden úkon právnej služby, písomné vyjadrenie k odvolaniu 1x 71,37 Eur, režijný paušál 7,63 Eur + DPH 15,80 Eur, súčtom 94,80 Eur trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline, č.k. 13Cob/295/2012-76 zo dňa 15.10.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 6. novembra 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol preskúmavaný napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 23.05.2012. Žalovaný uviedol ako odvolací dôvod odňatie možnosti konať pred súdom, pokiaľ bola vec prejednaná a rozhodnutá v neprítomnosti žalovaného, ako aj, že bol neúplne zistený skutkový stav veci s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z titulu odvolacej námietky žalovaného, že postupom okresného súdu mu bolo odňaté právo konať pred súdom, sa krajský súd oboznámil s priebehom prvostupňového konania a zistil, že súdne konanie sa začalo doručením žaloby na Okresný súd v Žiline dňa 7.10.2011. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/201/2011-29 zo dňa 11. januára 2012 bolo žalovanému uložené, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril k samotnej žalobe s tým, že predmetné uznesenie spolu so žalobou a prílohami boli žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 28 rub spisu, doručené dňa 31.1. 2012. Žalovaný v podaní zo dňa 14.2.2012 (č.l. 30 spisu) zaslal vyjadrenie k doručenej žalobe a pripojených príloh. Následne okresný súd vo veci nariadil súdne pojednávanie na 3.4.2012 o 10,30 hod. Žalovanému bolo predvolanie v zmysle doručenky na č.l. 31 rub spisu doručené 7.3.2012, t.j. riadne a včas, resp. v dostatočnom časovom predstihu tak, aby žalovaný mohol zabezpečiť svoju účasť na nariadenom súdnom pojednávaní, a to buď osobne konateľom žalovaného, alebo prostredníctvom zástupcu, prípadne povereného pracovníka, ktorý by tým bol poverený štatutárnym orgánom (ust. § 115 ods. 2 O.s.p.). Po obdržaní predvolania žalovaný osobne doručil na Okresný súd v Žiline ospravedlnenie z titulu práceneschopnosti konateľa žalovaného, ktorý má záujem byť prítomný na všetkých pojednávaniach v tejto veci so žiadosťou o stanovenie nového termínu pojednávania. Súčasťou tohto podania žalovaného bolo doložené aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti Ing. Jakuša Pavla - neschopný práce od 9.3.2012. Okresný súd však podaním, ktoré sa nachádza na č.l. 36 spisu, upozornil žalovaného, že nie je možné jeho žiadosti zo dňa 13.3.2012 o odročenie pojednávania vyhovieť (ust. § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Po tomto oznámení okresným súdom opätovne žalovaný doručil osobne na Okresný súd v Žiline dňa 23.3.2012 podanie, ktorým znova žiadal odročiť pojednávanie vytýčené na 3.4.2012 o 10,30 hod., keďže žalovaný trvá na svojej osobnej účasti a súčasne prikladá doklad o práceneschopnosti a lekársku správu - nález o zdravotnom stave, ktorý neumožňuje účasť na pojednávaní. Rovnako ako okresný súd aj krajský súd sa oboznámil s touto lekárskou správou vystavenou 9. marca 2012 všeobecným lekárom pre dospelých MUDr. T. F., ktorá sa nachádza na č.l. 38 spisu, z ktorej však vyplýva len to, že sa potvrdzuje zdravotný stav Ing. Jakuša Pavla, ktorý neumožňuje menovanému dostaviť sa na súdne pojednávanie. Podľa ust. 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Okresný súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením podaním zo dňa 27. marca 2012, ktoré sa nachádza na č.l. 41 spisu, upovedomil žalovaného prostredníctvom jeho konateľa, že nebude vyhovené návrhu na odročenie pojednávania, pretože doložená lekárska správa - nález zo dňa 9. marca 2012 neobsahuje náležitosti vyjadrenia vyžadované ust. § 119 ods. 3 O.s.p., keďže v ňom nie je zo strany ošetrujúceho lekára skonštatované, že konateľ žalovaného nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Súčasne bol žalovaný upovedomený aj o možnosti konať nielen štatutárnym orgánom, ale aj splnomocneným alebo právnym zástupcom, prípadne zamestnancom, ktorý by bol tým poverený. Krajský súd sa stotožňuje s procesným postupom okresného súdu, ktorý bol v súlade s ust. § 119 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v spojení s § 101 ods. 2 O.s.p. a pokiaľ vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom, t.j. nedošlo k porušeniu jeho procesných a ani Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv. Pre odročenie súdneho pojednávania v zmysle návrhu žalovaného pre práceneschopnosť konateľa žalovaného nebola splnená zákonná podmienka vyjadrená v ust. § 119 ods. 3 O.s.p., keď žalovaný nepredložil lekársku správu - nález ošetrujúceho lekára, podľa vyjadrenia ktorého účastník, v danom prípade konateľ žalovaného, nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Takéto vyjadrenie zo strany ošetrujúceho lekára nebolo žalovaným okresnému súdu poskytnuté a pokiaľ bolo len doložené potvrdenie, že zdravotný stav konateľa žalovaného neumožňuje dostaviť sa na súdne pojednávanie, tak táto lekárska správa - nález obsahovo nespĺňa zákonnú požiadavku, vyjadrenú v ust. § 119 ods. 3 posledná veta O.s.p.. Vzhľadom k uvedenému preto nebol preukázaný zdravotný stav žalovaného, resp. konateľa žalovaného, ktorý by odôvodňoval odročenie súdneho pojednávania. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práva, právom chránených záujmov. Podľa názoru krajského súdu, ktorý je v zhode s postupom okresného súdu však k odňatiu možnosti konať pred súdom žalovanému nedošlo. Žalovanému od momentu začatia súdneho konania doručením žaloby na okresný súd dňa 7.10.2011 (ust. § 82 ods. 1 O.s.p.) až do meritórneho prejednania veci okresným súdom dňa 3.4.2012, bol vytvorený dostatočný časový priestor k realizácii procesných práv žalovaným, k označovaniu a predkladaniu dôkazov, t.j. bola vytvorená možnosť žalovanému za účelom obhájenia práv žalovaným a jeho chránených záujmov. Okresný súd mal splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal v neprítomnosti žalovaného podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. 119 ods. 1, 2, 3 O.s.p.. Žalovaný z titulu tvrdenia práceneschopnosti konateľa žalovaného nepredložil okresnému súdu podľa ust. § 119 ods. 3 O.s.p. také vyjadrenie ošetrujúceho lekára, podľa obsahu ktorého sa žalovaný, resp. konateľ žalovaného, nemohol zúčastniť nariadeného pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Súčasne žalovaný bol zo strany okresného súdu poučený o nevyhovení procesného návrhu na odročenie súdneho pojednávania, ako aj, že v takomto prípade sa žalovaný môže dať zastúpiť právnym zástupcom alebo splnomocneným zástupcom, prípadne zamestnancom, ktorý by bol k tomu poverený štatutárnym orgánom. Občiansky súdny poriadok vo všeobecnosti umožňuje účastníkovi súdneho konania, ktorý sa nemôže osobne zúčastniť nariadeného pojednávania, aby svoje práva obhajoval prostredníctvom zvoleného zástupcu. Túto možnosť, na ktorú bol žalovaný poučený, nevyužil. Ak postupom okresného súdu bolo žalovanému umožnené realizovať jeho procesné práva, obhajovať svoje záujmy, a napriek tomu to žalovaný nevyužil, tak nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu, a to prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného, mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Kumulatívne, tak ako vyžaduje ust. § 119 ods. 2, 3 O.s.p., neboli splnené zákonné podmienky pre odročenie súdneho pojednávania, a preto okresný súd vec mohol prejednať v neprítomnosti žalovaného. Naviac krajský súd uvádza, že žalovaný k termínu súdneho pojednávania dňa 3.4.2012 nepreukázal, že práceneschopnosť konateľa žalovaného, ktorá bola podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti od 9.3.2012, trvala aj k dátumu pojednávania dňa 3.4.2012. Nie každá práceneschopnosť konateľa právnickej osoby je dôležitým dôvodom na odročenie súdneho pojednávania, čo potvrdzuje aj ust. § 119 ods. 3 O.s.p.. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že právnická osoba, ktorou je žalovaný, podľa ust. § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka, koná nielen štatutárnym orgánom, ale môže za ňu konať aj zástupca. Súčasne aj z procesného práva, a to z ust. § 21 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že právnická osoba, ako účastník súdneho konania, môže svoju účasť na súdnom pojednávaní zabezpečiť nielen štatutárnym orgánom, ale aj zamestnancom, ktorý tým by bol poverený štatutárnym orgánom. Na základe aj týchto hmotno-právnych a procesno-právnych ustanovení mal žalovaný vytvorenú možnosť, aby zabezpečil svoju účasť na súdnom pojednávaní, a to prostredníctvom zástupcu alebo zamestnanca k tomu poverenému, tak ako na túto možnosť bol žalovaný poučený aj v zmysle podania okresného súdu. Je potrebné zdôrazniť, že boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, a to s ohľadom aj na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je vyjadrená nielen v ust. § 18 O.s.p., ale aj v čl. 47 Ústavy SR. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho konania spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia, alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetkých účastníkov súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu, ktorá je upravená aj v ust. § 18 O.s.p. aplikovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom súdneho konania, t. z. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca ako strana v spore pri rovnosti so žalovaným má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a je to práve súd, ktorý aj podľa ust. § 6 O.s.p. postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. V záujme zabezpečenia výkonu týchto práv a rovnosti strán v spore je preto potrebné dôvod pre odročenie pojednávania posudzovať so zreteľom k naplneniu týchto zásad a práv, a vážnosť takéhoto dôvodu kvalifikovať tak s ohľadom k tejto zásade rovnosti, k samotnému účastníkovi súdneho konania a celkového priebehu sporu. Aj na základe týchto zásad krajský súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného. Naviac, termín súdneho pojednávania na deň 3.4.2012 v zmysle doručenky na č.l. 31 rub spisu bol žalovanému doručený v dostatočnom časovom predstihu, a to dňa 7.3.2012, čo znamená, že k termínu súdneho pojednávania mohol využiť všetky prostriedky k tomu, aby zabezpečil svoju účasť prostredníctvom zástupcu alebo povereného zamestnanca žalovaného. Nevyužitie daných práv žalovaným postupom okresného súdu, nemôže byť na ujmu výkonu práv, ktorými rovnako disponuje žalobca ako druhý účastník súdneho konania. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“. K odňatiu možnosti konať pred súdom vo vzťahu k žalovanému nedošlo ani vzhľadom na charakter sporovej právnej veci. V konečnom dôsledku podľa ust. § 125 O.s.p., výsluch žalovaného ako účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov, a pokiaľ v konaní pred okresným súdom boli produkované iné dôkazy, a to listinné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani v tejto rovine nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Tak žalobca, ako aj žalovaný pred okresným súdom mali danú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti, a prekladať súdu dôkazy, tieto označovať, ktoré navrhujú, aby boli vo veci vykonané. Nie je možné v zúženom slova zmysle pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností toho ktorého účastníka konania tieto viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu celého súdneho konania žalobca, aj žalovaný môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Krajský súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu, výsledkom ktorého bolo prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného na pojednávaní konanom dňa 3.4.2012, nedošlo ani k porušeniu Ústavou SR garantovaných práv v zmysle čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Odňatie možnosti konať pred súdom nebolo ani v procesnej rovine, a ani v hmotno-právnej rovine, keďže podľa rozsahu vykonaného dokazovania, ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p., bola dôvodnosť žalobcovho nároku preukázaná jednotlivými listinnými dôkazmi, na ktoré poukazoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vo vecno- právnej rovine sa krajský súd stotožnil so závermi okresného súdu, pre ktorú skutočnosť poukazuje na jeho odôvodnenie za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. K úplnosti krajský súd zdôrazňuje, že v záujme aplikácie zásady rovnosti strán v súdnom konaní podľa ust. § 18 O.s.p. a zabezpečenia rýchlej a účinnej ochrany práv v súdnom konaní podľa ust. § 6 O.s.p., je nevyhnutné dbať aj na práva žalobcu, ktorý rovnako, ako žalovaný, je oprávnený domáhať sa, aby jeho vec bola verejne prejednaná bez zbytočných prieťahov, ku ktorým právam žalobcu je takisto nevyhnutné prihliadať, t.j. nielen k právam žalovaného spôsobom, ktorý by bol na ujmu práv žalobcu. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že tak žalobca, ako aj žalovaný majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Zásada rovnosti strán vyjadrená v ust. § 18 O.s.p. sa potom premieta do spôsobu vedenia konania, jeho priebehu. Krajský súd konštatuje, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného v rovine nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože výsledky vykonaného dokazovania spoľahlivo preukázali dôvodnosť uplatnenej žalobcovej pohľadávky spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania. Pri vykonávaní dôkazov okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 132 O.s.p. a na druhej strane žalovaný nevyvrátil dôvodnosť žalobcovej pohľadávky. V konečnom dôsledku žalovaný ani neuviedol v čom má za to, že je neúplne zistený skutkový stav veci, keď už v zmysle odôvodnenia tohto rozhodnutia krajského súdu bolo uvedené, že výsluch účastníka, a to žalovaného podľa ust. § 125 O.s.p. je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorými možno zistiť stav veci a v prípade existencie súhrne listinných dôkazov, ktoré boli vykonané pred okresným súdom, bola preukázaná relevantnosť žalobcovej pohľadávky v celom rozsahu. V rámci posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd nezistil ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby, písomné vyjadrenie k odvolaniu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky 1x 71,37 Eur + 1x 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH = 15,80 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 94,80 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu (ust. § 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.