Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111240460 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111240460.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky Bc. H. J., rod. J., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 35, proti odporcovi R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/ XX, U., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode k maloletému dieťaťu - T. R. J., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/465/2011-73 zo dňa 24.5.2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov, maloletého T. R. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, otcovi uložil povinnosť platiť výživné 170 eur mesačne a upravil styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stretávať sa so synom každý párny víkend od soboty 9.00 hod. do nedele 19.00 hod., každoročne druhý júlový týždeň a prvý augustový týždeň + počas Vianočných sviatkov, Nového roka a Veľkonočných sviatkov podľa dohody rodičov a maloletého. Vychádzal z toho, že medzi manželmi sú vážne vzťahové problémy, ktoré nie je možné prekonať a udržiavať manželstvo nie je žiaduce ani v záujme maloletého dieťaťa. Manželský zväzok je v súčasnosti len formálnym zväzkom, nakoľko účastníci spolu nekomunikujú; pokiaľ aj dôjde k riešeniu spoločných problémov, skončí sa to hádkou. Pri úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťu okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletého, pričom samotný maloletý vyjadril názor, že chce bývať s matkou. Vyjadrenie maloletého T. R. považoval za vieryhodné a neovplyvnené matkou, keďže dieťa je vo veku 16 rokov, kedy vie posúdiť situáciu a vie sa relevantne vyjadriť ku všetkým skutočnostiam. Pri určení výživného okresný súd prihliadol na odôvodnené potreby dieťaťa, vrátane výdavkov na jeho voľnočasové aktivity a ustálil, že príjem otca (550 eur) umožňuje tomuto platiť výživné vo vyššie uvedenej sume. O trovách konania rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zrušenia a vrátenia vecí na ďalšie konanie alebo jeho zmeny tak, že manželstvo bude rozvedené a maloletý syn bude zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov. V pomerne rozsiahlom podaní namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, práva na spravodlivý súdny proces, nedostatočné dokazovanie a nesprávne zistený skutkový stav a tiež zaujatosť konajúcej sudkyne. Poukazoval na to, že okresný súd prevzal tvrdenia navrhovateľky bez toho, aby ich riadne prešetril (napr. výsluchmi svedkov). Rovnako naďalej tvrdil, že bolo nutné na ozrejmenie tak pomerov v rodine, ako i vzťahu maloletého k obom rodičom, nariadiť znalecké dokazovanie; v tejto súvislosti uviedol, že syn je manipulovaný matkou. Odporca podrobne rozoberal jednotlivé vyjadrenia protistrany, ktoré označil za nepravdivé a skreslené; v celom rozsahu (vzťahy medzi manželmi, starostlivosť o domácnosť, starostlivosť o syna) poprel opisovanie priebehu manželstva navrhovateľkou. Rovnako poprel, žeby počas manželstva mal vzťah/ pomer s inou ženou; naopak, manželka - navrhovateľka počas celého manželstva udržiavala vzťah/ kontakt s iným mužom. Odporca nesúhlasil s postupom okresného súdu/konajúcej sudkyne, ktorá sa nekriticky stotožňovala s druhou procesnou stranou, protokolovala priebeh pojednávania jednostranne, (aj) z ktorého titulu vzniesol námietku zaujatosti, čo sudkyňa nielen neriešila, ale ani nezaprotokolovala do zápisnice. Napokon namietal, že určené výživné nereflektuje jeho príjmy a majetkové pomery a absolútne nezohľadňuje príjem matky. Navrhovateľka žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že vyjadrenie odporcu po vyhlásení rozsudku, že zvažuje podať námietku zaujatosti, nakoľko zákonná sudkyňa mu nenechala priestor na vyjadrenie a zamietla jeho návrh na ďalšie dokazovanie, nie je možné kvalifikovať ako námietku zaujatosti. Zdôraznila, že v občianskom súdnom konaní sa neuplatňuje vyšetrovacia zásada, ktorá je dominantnou v trestnom konaní. Navrhovateľka viaceré vyjadrenia odporcu, resp. jeho reakcie na jej vyjadrenia, označila za zavádzajúce; napríklad o vzťahu k inej žene, nakoľko v návrhu na rozvod manželstva z roku 2003 sám (terajší) odporca popisoval jeho blízky a sexuálny vzťah k priateľke. Rozhodne navrhovateľka poprela akúkoľvek manipuláciu maloletého syna z jej strany. Zdôraznila, že nielen podľa ustanovení Zákona o rodine (§ 43), ale i podľa medzinárodných dokumentov je nutné umožniť dieťaťu vyjadriť jeho vlastný názor a tento následne rešpektovať. Vzhľadom k celkovému správaniu odporcu, ktorý absolútne nerešpektuje názory iných osôb a hlavne maloletého syna T. R., by prípadná striedava starostlivosť bola v rozpore so záujmami a potrebami maloletého. Vo vzťahu k určenému výživnému navrhovateľka dodala, že odporcom tvrdené výdavky vo vzťahu k synovi (dobíjanie kreditu, stavebné sporenie, úhrada stravného v škole) neboli nijako preukázané. Kolízny opatrovník v celom rozsahu zotrval na jeho dovtedajších vyjadreniach. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. V konaní o rozvod manželstva nie je povinnosťou súdu do detailov prešetriť (doslova v zmysle kriminalistického vyhľadávania i možných dôkazov) stav konkrétneho manželstva, ale ustáliť mieru a charakter rozvratu manželstva. Za týmto účelom je spravidla dostatočné vyjadrenie/vypočutie manželov. Pokiaľ z obsahu ich prednesov je zrejmý zásadný rozpor prezentovaný navonok napr. diametrálne odlišným popisom a vnímaním tých istých skutočností, nie je nevyhnutné podrobné vyšetrovanie jednotlivých dielčich súvislostí. Práve absolútne rozdielne prežívanie i bežných každodenných záležitostí v dlhodobejšom horizonte vedie k odcudzeniu sa manželov do tej miery, že nie je možné narušený vzťah reparovať a manželský zväzok sa stáva čisto formálnym. Z vyjadrenia oboch procesných strán, vrátane podrobného vyjadrenia odporcu v rámci odvolania, je v súdenej veci zrejmý takýto trvalý a hlboký rozvrat manželstva účastníkov, preto krajský súd výrok napadnutého rozsudku o rozvode manželstva považuje za vecne správny. Napokon odporca sa už v odvolaní ani nebráni samotnému rozvodu manželstva, jeho ambíciou je „len“ dosiahnuť pravdivejšie (z jeho pohľadu) popísanie priebehu manželstva a správania sa oboch manželov v ňom. V tejto súvislosti odvolací súd opakuje, že účelom rozvodového konania nie je prešetrovanie priebehu manželstva a následný podrobný popis takýchto zistení v odôvodnení „rozvodového rozsudku“. Zároveň v rámci odôvodnenia súdneho rozhodnutia je nutné dôsledne rozlišovať tie jeho časti, v ktorých sú popísané vyjadrenia jednotlivých účastníkov (eventuálne popis iných dôkazov) a tie časti, ktoré obsahujú samotné závery a konštatovania súdu. Napadnuté rozhodnutie tak vo vzťahu k vyjadreniam navrhovateľky, ako i vo vzťahu k vyjadreniu odporcu, obsahuje pomerne podrobné a hlavne presné popísanie ich vyjadrení. V „hodnotiacej časti“ rozsudku okresný súd nepriraďuje jednotlivým vyjadreniam účastníkov znaky pravdivosti resp. nepravdivosti, „iba“ konštatuje nezvratný rozpad manželského zväzku účastníkov. Krajský súd, zhodne so súdom prvého stupňa, nepovažoval za nutné doplnenie dokazovania o vykonanie znaleckého dokazovania osobitne vo vzťahu k vyjadreniam maloletého T. R.. Je nepochybné, že sa jedná o dieťa vo veku blížiacom sa veku dospelosti, kedy je dieťa spôsobilé nielen citlivo vnímať atmosféru v rodine a vzťahy medzi rodičmi - manželmi, ale tieto vnemy aj konkrétne vyjadriť/prezentovať. Otec neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali vyjadrenia maloletého a len (púhy) nesúhlas s ich obsahom rozhodne nie je dôvodom na nariadenie znaleckého dokazovania. Nielen vo vzťahu k tejto čiastkovej otázke, ale i vo vzťahu k odporcovmu spochybňovaniu celého konania je dôležité pripomenúť, že do obsahu základného práva podľa článku 46 od. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predpokladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Neobstojí ani odporcove tvrdenie o zaujatosti zákonnej sudkyne v konaní pred okresným súdom. Odhliadnuc od toho, že dôvodom vylúčenia sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní v prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 O.s.p.), riadne vznesenie námietky zaujatosti nebolo preukázané. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 24.5.2012 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku vo veci otec - odporca uviedol, že zvažuje podať námietku zaujatosti, na čo bol sudkyňou poučený, že takúto námietku po zaplatení súdneho poplatku môže vzniesť. Zároveň je zaprotokolované i ďalšie odporcove vyjadrenie, ktorým vyhlásil, že dal námietku pred vynesením rozsudku, avšak ostatní účastníci už boli mimo pojednávacej miestnosti. Z uvedeného je zrejmé, že odporcove vyjadrenia boli protokolované. Ak odporca nesúhlasil s obsahom zápisnice, mal uvedený nesúhlas prejaviť už v rámci priebehu dotknutého pojednávania, resp. v rámci nahlas diktovaného mechanického záznamu; pokiaľ by sudkyňa jeho námietkam nevyhovela, resp. ich ignorovala (ako to tvrdí), je viac ako pravdepodobné, že by takýto postup bol dôvodom na podanie jeho sťažnosti predsedovi súdu. Odporca ani len netvrdí, žeby uvedeným spôsobom postupoval, naopak z vyjadrenia druhej procesnej strany vyplýva, že súvislosti „vznesenia námietky“ zodpovedajú uvedenému obsahu zápisnice o pojednávaní. Je vhodné tiež doplniť, že odporca námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni okresného súdu nepodal ani v rámci odvolacieho konania. Okresný súd vecne správne rozhodol taktiež o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Okrem vyjadrenia rodičov je v danom smere dôležité i vyjadrenie samotného maloletého a predovšetkým vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Práve z ich jednoznačného postoja (maloletý výslovne opakovane nesúhlasil so striedavou starostlivosťou) je možné uzavrieť, že eventuálna striedavá starostlivosť by nebola v záujme maloletého dieťaťa a jeho zverením do takejto starostlivosti by nedošlo ani k lepšiemu zaisteniu potrieb dieťaťa. Krajský súd pre úplnosť považuje za vhodné uviesť, že zverenie maloletého T. R. do osobnej starostlivosti navrhovateľky neznamená, žeby otec - odporca nebol spôsobilý zabezpečovať osobnú starostlivosť o syna. Vzhľadom na osobné preferencie maloletého a jeho aktuálne citové väzby je však zverenie do osobnej starostlivosti matky najprospešnejším riešením pre jeho ďalší zdravý vývin. Zverením maloletého T. R. do osobnej starostlivosti navrhovateľky odporca nestráca jeho rodičovské oprávnenia a je predovšetkým len na ňom samotnom ako dokáže ďalej rozvíjať a upevňovať vzťah so synom. Z postoja účastníkov pritom nevyplýva, žeby matka - navrhovateľka vytvárala akékoľvek prekážky stretávania otca s maloletým T. R.. Súdom prvého stupňa určený rozsah stretávania sa otca so synom, je len základným - „povinným“ - rámcom týchto kontaktov a je v záujme maloletého i otca, aby stretnutia boli čo najpodnetnejšie, a to pre obe strany. Je nepochybné, že rozvod manželstva rodičov zasiahne do určitej miery aj vzťahy rodičov s dieťaťom, ale je rozhodne neprípustné, aby ktorýkoľvek z rodičov prenášal sklamanie z neúspešného partnerského vzťahu na dieťa. Za primerané stavu veci krajský súd považuje i rozhodnutie súdu prvého stupňa o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu je zrejmé, že jeho (aktuálny) čistý mesačný príjem činí cca 550 eur. Pokiaľ by v celom rozsahu boli akceptované otcom tvrdené pravidelné výdavky, išlo v úhrne o sumu približne 200 eur mesačne. Aj pri zohľadnení takejto čiastky (bez ohľadu na to, že v konaní neboli všetky tvrdené položky dostatočne preukázané) je určené výživné 170 eur mesačne primerané schopnostiam a možnostiam otca. Rovnako je táto čiastka primeraná odôvodneným potrebám maloletého, ktorý je vo veku 16 rokov, t.j. vo veku zásadného fyzického dospievania z chlapca na muža. S uvedeným procesom sú spojené nemalé výdavky na bezprostrednú výživu (v užšom slova zmysle) t.j. na zabezpečenie stravovania, ošatenia a vecí osobnej hygieny. V súvislosti so stavebným sporením, ktoré má byť odporcom založené a financované v prospech maloletého, krajský súd dodáva, že akákoľvek tvorba úspor pre maloleté dieťa je v zásade prospešná. Prioritou je však zabezpečenie aktuálnych potrieb dieťaťa, a preto, ak dôjde k situácii, žeby úspory mali ísť na úkor plnenia bezprostredného výživného, je nutné uprednostniť riadne uspokojovanie momentálnych potrieb dieťaťa pred tvorbou úspor do budúcnosti. Inými slovami, prioritné je zabezpečiť aktuálne podmienky pre všestranný a zdravý rozvoj osobnosti maloletého a tieto uprednostniť pred možným budúcim profitom maloletého z tvorby úspor. Napokon okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov prvostupňového konania, keď náležite aplikoval ustanovenie § 144 O.s.p. V zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. dotknuté ustanovenie sa vzťahuje i na odvolacie konanie, z ktorého titulu krajský súd vyslovil, že účastníkom náhradu jeho trov nepriznáva. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .