Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242542 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111242542.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté deti: Z. I., nar. XX.X.XXXX a V. I., nar. XX.X.XXXX, obidve bytom u matky, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky F. I., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, I., zastúpenej JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom F. X, I. a otca: P. I., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, Q., zastúpeného JUDr. Jankou Chorvátovou, advokátkou so sídlom O. XXX/XX, I., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v štádiu konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 30P/420/2011-140 zo dňa 20.01.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 30P/420/2011-140 zo dňa 20.01.2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Z. a mal. V. každý párny týždeň v piatok od 14.30 hod. do 16.30 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod. vždy za prítomnosti matky. Predbežné opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 22.12.2011 podala matka maloletých detí na Okresný súd Žilina spolu s návrhom na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s deťmi aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. a V. každý párny týždeň v piatok od 14.30 hod. do 16.30 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod., vždy za prítomnosti matky. Návrh matka doplnila podaním doručeným súdu dňa 12.01.2012. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/142/2010-119 zo dňa 10.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.11.2011, súd schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi v párny týždeň v piatok od 14.30 hod. do 16.30 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod., 24.12. od 11.30 hod. do 14.30 hod., to všetko prvé tri mesiace za prítomnosti matky, od štvrtého mesiaca sa otec bude stretávať s deťmi bez prítomnosti matky. Prvé stretnutie otca s maloletými sa uskutoční 16.10.2011. V predmetnom konaní súd pri schvaľovaní dohody rodičov vychádzal z toho, že otec sa stretne počas troch mesiacov počnúc dňom 16.10.2011 s maloletými deťmi spolu pätnásťkrát, ku dňu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia to malo byť 10 stretnutí po 2 hodiny. Za uvedené obdobie sa otec stretol s deťmi len dvakrát, pričom prvýkrát stretnutie trvalo namiesto dvoch hodín len hodinu a pol a druhýkrát bol otec s maloletou Z. cca 5 minút a s maloletou V. asi 10 až 15 minút. Uvedené obdobie troch mesiacov malo slúžiť k tomu, aby si deti na otca zvykli a vytvorili si k nemu vzťah, pretože aj v predchádzajúcom období sa otec s dcérami riadne nestretával - za posledné tri roky sa s nimi stretol cca trikrát ročne a deti sú v jeho prítomnosti sú nervózne a nesvoje. Otcovi bol tento čas poskytnutý na to, aby sa naučil starostlivosti o maloleté dcéry, ktorú vôbec neovláda. Od útleho veku detí rodičia nežijú spolu, a ani počas spolužitia otec o starostlivosť detí nejavil záujem s odôvodnením, že je to ženská robota. Dcéra V. má pritom iba 4 roky a vôbec nie je samostatná a vyžaduje si trpezlivý a starostlivý prístup. Dcéra Z. má síce 6 rokov, no trpí vážnym ochorením na diabetes I. typu s pridruženými ochoreniami na celiakiu a hypercholesterolémiu. Od počiatku celú starostlivosť o maloletú Z. vykonávala matka, ktorá sa naučila podávať jej inzulín, pripravuje pre ňu vhodnú stravu a vymeriava jej presné dávky jedla v presných časových intervaloch, ktoré je nutné dodržiavať. Za tým účelom chodieva za dcérou viackrát denne do základnej školy. Meria jej 4 až 5-krát denne hladinu cukru v krvi a podľa potreby vykonáva adekvátne opatrenia za účelom dosiahnutia jeho optimálnych hodnôt v krvi. Matka sa naučila zvládať kritické situácie, kedy bola dcéra ohrozená na živote a upadala v dôsledku cukrovky napr. do kómy. Otec neovláda ani jednu z týchto činností, a ani od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výchove a výžive maloletých detí neprejavil záujem, aby ho to matka naučila. Ani raz nebol matke nápomocný a nepomáhal jej zvládať tieto situácie, ani pri nich neasistoval. Hoci pred súdom tvrdil, že plánuje absolvovať zaškolenie, ktoré by ho aspoň v hrubých rysoch naučilo, ako manipulovať s inzulínovou pumpou, do dnešného dňa sa ho nezúčastnil. O takéto zaškolenie nepožiadal ani matku. Z týchto dôvodov otec vôbec nevie, ako má s maloletou Z. zaobchádzať a postarať sa o ňu. Navyše maloletú Z. je nevyhnutné chrániť aj pred prechladnutím a infekčnými ochoreniami, ktoré pacientov s jej diagnózou nadmieru ohrozujú. Zároveň je nevyhnutné aj adekvátne fyzicky zaťažovať jej organizmus telesným pohybom, čo vyplýva aj z lekárskych správ, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Otec je absolútne nepripravený na stretnutie s deťmi bez prítomnosti matky a tým by vážne ohrozil zdravie V. a život a zdravie Z.. Z. je pritom osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Takto rozhodnúť je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení predbežného opatrenia súd rozhoduje. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení. Použitie predbežného opatrenia prichádza do úvahy tak pred začatím konania, ako aj počas konania, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu predbežného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Z obsahu spisového materiálu mal okresný súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 18C/37/2008-52 zo dňa 06.06.2008 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené a súd schválil medzi nimi uzatvorenú rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť platiť výživné. Rozsudkom OS v Žiline, č.k. 21P/142/2010-119 zo dňa 10.10.2011 súd schválil medzi rodičmi dohodu o úprave styku otca s deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v párny týždeň v piatok od 14.30 hod. do 16.30 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod., 24.12 od 11.30 hod. do 14.30 hod., všetko tri prvé mesiace za prítomnosti matky, od štvrtého mesiaca sa otec bude stretávať s deťmi bez prítomnosti matky. Prvé stretnutie otca s maloletými sa uskutoční 16.10.2011. Na pojednávaní dňa 10.10.2011 kolízny opatrovník odporučil schváliť rodičovskú dohodu o úprave styku otca s deťmi, pričom je nevyhnutné, aby si otec postupne zvykal na maloleté, prípadne sa naučil podávať Z. inzulín. Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, oddelenia posudkových činností vyplýva, že miera funkčnej poruchy maloletej Z. je 60 % a maloletá sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Okrem toho z lekárskych správ nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že maloletá Z. je sledovaná v diabetologickej ambulancii pre diabetes I. typu. Otec sa k návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia nevyjadril. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že je potrebné zabezpečiť, aby počas stretávania otca s mal. deťmi nedošlo k ohrozeniu maloletých detí, najmä mal. Z. ako uviedla matka v návrhu. Pri rozhodovaní zobral pritom do úvahy skutočnosť, že sa jedná o predbežnú úpravu styku otca s deťmi. Matka nechce brániť otcovi v stretávaní s deťmi, ale je potrebné zabezpečiť si takú úpravu styku, ktorá je v záujme mal. detí. Pre nariadenie tohto predbežného opatrenia stačí, aby bol nárok osvedčený - spravdepodobnený. Okresný súd pri rozhodovaní o zmene úpravy styku otca s mal. deťmi vychádzal z návrhu matky, keďže otec sa k návrhu nevyjadril, pričom zohľadnil najmä zdravotný stav mal. Z., vek mal. V.. Vychádzal pritom z posledného rozhodnutia súdu o úprave styku, podľa ktorého sa mal otec stretávať s deťmi počas prvých troch mesiacov za prítomnosti matky, tieto stretnutia však otec riadne nerealizoval, pričom podľa vyjadrenia matky sa s deťmi stretol len dvakrát. Okresný súd je toho názoru, že je potrebné pre zdravý vývin detí, pre ich celkový rozvoj po stránke citovej, rozumovej aj fyzickej, aby sa stretávali s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti, avšak úprava styku s týmto rodičom musí byť v záujme mal. detí. Zároveň poukázal na to, že predbežným opatrením rieši dočasnú úpravu styku, ktorá za súčasného stavu zodpovedá záujmom detí a nedôjde ani k pretrhnutiu citových väzieb medzi otcom a deťmi. Otec by mal realizovať stretnutia s deťmi tak, ako sa naposledy zaviazal, pretože obmedzenie stretávania s deťmi prítomnosťou matky počas troch mesiacov malo viesť k tomu, aby si deti s ním vytvorili určitý vzťah, aby sa po uplynutí tejto doby mohli stretávať s otcom bez prítomnosti matky. Otec toto obdobie riadne nevyužil. Pri rozhodovaní vo veci samej bude súd prioritne prihliadať na záujem maloletých detí. Dôkladné posúdenie všetkých okolností spočíva hlavne v šetrení pomerov na strane otca aj matky, vzájomný vzťah rodičov a maloletých detí, ako aj podrobné skúmanie všetkých tvrdení účastníkov. Takéto dokazovanie však svojím rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie o predbežnom opatrení. V tomto prípade by dokazovanie v potrebnom rozsahu bolo v rozpore s účelom predbežného opatrenia. Účinnosť tohto predbežného opatrenia zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po právnej stránke okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 102 ods. 1 a § 76 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 28 ods. 2, § 25 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1 Zákona o rodine pri aplikácii ust. § 167 ods.2 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, čím by ponechal v platnosti pôvodnú dohodu rodičov schválenú súdom v predchádzajúcom súdnom konaní ohľadne styku otca s maloletými deťmi. Podľa jeho názoru nie sú dané dôvody na nariadenie predbežného opatrenia ako rozhodnutia predbežnej povahy. Schválenú rodičovskú dohodu neplní matka maloletých detí, ktorá mu bráni realizovať súdom schválený styk s obidvomi maloletými deťmi. Tvrdil, že sa k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyjadril podaním, ktoré pripojil k opravnému prostriedku. Je to práve matka, ktorá bránila otcovi a naďalej bráni stretávať sa s jeho maloletými deťmi. Matka deti manipuluje, neumožnila otcovi deti v zmysle schválenej rodičovskej dohody vziať ku sebe a otec dňa 24.01.2012 v tejto veci podal návrh na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré je vedené na OS v Žiline pod sp.zn. 21Em/1/2012. K tomuto riešeniu pristúpil po vyčerpaní všetkých jemu dostupných možností. V záujme stretnutia sa s deťmi v určený čas kontaktoval otec aj políciu, naposledy v dňoch 22.01.2012, 08.01.2012 a 02.12.2011. Bolo to aj skôr, ale o týchto podnetoch nie je vykonaný záznam, keďže nemal v rukách písomné vyhotovenie rozsudku. Matka od samého počiatku platnosti rodičovskej dohody schválenej v konaní vedenom na OS v Žiline pod sp.zn. 21P/142/2010 odmieta deti otcovi odovzdávať a neumožňuje mu stretávať sa s dcérami. Spravidla sa vyhovára najčastejšie na ochorenie dcér, otec však zistil, že v čase tvrdenej choroby chodila staršia Z. do školy. Túto skutočnosť mu potvrdila aj jej triedna učiteľka. Keď je jedna dcéra chorá, matka automaticky nedá otcovi na styk ani druhú dcéru a naopak. V čase tvrdenej choroby dcéry bola dcéra napr. v divadle zo školy. V tejto veci otec kontaktoval tak školu, ako aj ošetrujúcu detskú lekárku. Matka svoje postoje nemení a naďalej bráni otcovi stýkať sa s deťmi. Dňa 27.11.2011 sa podarilo otcovi stretnúť s dcérami v lesoparku v Žiline, podľa rozhodnutia súdu sa toto stretnutie konalo za prítomnosti matky. Aj v tomto čase matka s deťmi manipulovala; inak to však bolo pre otca veľmi príjemné stretnutie. Od toho času otec s deťmi nebol. Matka mu zabránila byť s deťmi aj cez vianočné sviatky a prázdniny a neumožnila mu dať deťom aspoň vianočné darčeky. Otec kontaktoval vo veci i pracovníčku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline. Matka na stretnutí však nakričala tak neho, ako aj na pracovníčky úradu a odišla. Pokiaľ otec neprišiel v určený čas po deti, bolo tak tomu pre jeho chorobu (jeho PN trvala v čase od 26.10.2011 do 16.11.2011). Rovnako doložil do spisu aj trestné oznámenia ohľadne nerešpektovania rodičovskej dohody zo strany matky zo dňa 2.12.2011, 16.12.2011, 24.12.2011, 08.01.2012 a 22.01.2012. Podľa informácií otca od lekárky ako aj triednej učiteľky Z., deti boli zdravé, o tomto stave ho však matka neinformovala. Triedna učiteľka mu uviedla, že dňa 20.01.2012 Z. bolelo bruško a volali matke. V škole chýbala iba týždeň od 16.10.2011. Navyše učiteľka mu oznámila, že matka si neželá, aby učiteľka podávala otcovi nejaké informácie, ktoré by podľa nej mohli poškodiť dcére. Dňa 08.01.2012 mal mať otec prvé stretnutie s deťmi už bez prítomnosti matky, ktorému však matka zabránila. Dňa 16.01.2012 otec poslal matke správu, že si po deti nepríde z dôvodu plnenia pracovných povinností, čomu nemal ako zabrániť. Dňa 22.01.2012 zavolal matke, či môže prísť po deti a po jej súhlase ich čakal pred panelákom. Následne mu zavolala, že Z. s ním nechce ísť a dala ju k telefónu, v ktorom počul vynúteným hlasom odmietnutie od dcéry. Nezrealizované stretnutia otca s deťmi v období troch mesiacov vo zvyšnom čase boli len z toho dôvodu, že matka im zabránila. Dňa 10.12.2011 matka nedala otcovi deti s tvrdením, že sú choré. Otec im išiel dať darček k Mikulášovi a deti nejavili známky choroby. Dňa 15.12.2011 matka poslala otcovi SMS nech po deti nechodí, pretože V. je chorá, berie antibiotiká a Z. má program v škole. Dňa 24.12.2011 mala mať V. zápal ucha, horúčky a matka mu sľúbila, že sa ozve, keď deťom bude lepšie. Následne kontaktoval otec matku 30.12.2011 a chcel, aby si deti išli k nemu do Q. za jej prítomnosti prevziať darčeky, čo však matka odmietla. Matka detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zopakovala tvrdenia uvedené v návrhu na vydanie predbežného opatrenia a konštatovala, že otec sa účelovo postavil k rozsudku Okresného súdu Žilina vydanému v konaní pod sp.zn. 21P/142/2010 a snažil sa jeho zmysel obísť tak, že po uplynutí troch mesiacov jednoducho deti vezme od matky a bude sa s nimi stretávať bez jej prítomnosti, bez toho, aby vopred vynaložil akúkoľvek námahu na zvládnutie starostlivosti o deti, vybudovanie vzájomného vzťahu s nimi, na zaučenie podávania inzulínu, získanie vedomostí o spôsobe stravovania a celkového životného štýlu mal. Z. pri ochorení diabetom, komplikovaným celiakiou a hypercholesterolémiou. Detská lekárka MUDr. B. I. vysvetlila otcovi vážny zdravotný stav mal. Z. a zvlášť náročnú starostlivosť o ňu vzhľadom k diagnózam, pričom je nevyhnutná v starostlivosti o ňu a vyžaduje si prax a skúsenosti. Z toho vyplýva, že i krátkodobé zverenie mal. Z. do starostlivosti otca ako osobe bez praxe by pre dcéru mohlo byť rizikové. Poukazovala pritom na lekársku správu MUDr. I. zo dňa 17.06.2011. Otec sleduje len dosiahnutie svojich vlastných cieľov bez ohľadu na dopad na deti, ich záujmy a zdravie. Matka uviedla, že mal. Z. bola napríklad dňa 10.01.2012 na pokraji kolapsu - začalo ju vypínať, hlava jej upadala dozadu, zrenice mala úplne stiahnuté, celé telo mala vláčne a matka ju ledva udržala a stále viac padala, bežala s ňou na rukách a doma jej podala glukózu, na čo sa začala preberať, ale vydávala len neartikulované zvuky. Nevie si však predstaviť, ako by otec takýto stav zvládol. Popierala, že by otcovi bránila v styku s deťmi. Je len pochopiteľné, a to aj očakávala otca, že keď boli deti choré, že s nimi nebude chodiť po vonku, pričom otec odmieta k nim do bytu ísť. Na stretnutia otec vodí tak svoju matku, ako aj svoju novú priateľku, čo negatívne vplýva na celú atmosféru vo vzťahu k deťom, ako aj rodičom samotným. Podanie návrhu na výkon rozhodnutia pod sp.zn. 21Em/1/2012 matka považuje za účelové s cieľom vyvolať na ňu nátlak. Rovnaký cieľ vidí aj v snahe odporcu o odňatí detí matke a zverení detí do jeho výchovy. Každé nerealizované stretnutie bolo buď kvôli chorobe, resp. nepriaznivému zdravotnému stavu. Matka si ho nevymýšľala, ale vychádzalo z reálnej skutočnosti. V tomto smere žiadala vykonať dopyt na MUDr. B. I., ktorá je detskou lekárkou mal. Z.. Rovnako tak žiadala vykonať dopyt na učiteľku mal. Z. T. B. a vychovávateľku Mgr. I. B., ako aj na učiteľky mal. V. M. K. a T. Q. ohľadne toho, či v danom období boli choré, či mali v škole zdravotné problémy, pre ktoré bola matka volaná, aby po dieťa prišla a pod.. Matka poprela, že by zakázala triednej učiteľke podávať informácie o maloletej Z. otcovi. Vzhľadom na množstvo vymeškaných hodín dcérou Z. (od začiatku školského roku je ich až 72), ak je to možné, po porade s lekárom umožní matka dcére zúčastniť sa vyučovania. V čase rekonvalescencie však nie sú vhodné prechádzky po vonku a pod.. Matka popísala viaceré zdravotné problémy, ktoré deti mali v období troch mesiacov, kedy sa mali stretávať s otcom za jej prítomnosti. Zdôraznila, že s dcérami žije v byte svojich rodičov, k čomu sa vedia vyjadriť aj oni. Pohľad matky na stretnutie otca v lesoparku dňa 27.11.2011 bol úplne odlišný od otca. Deti boli hodinu a pol vonku, kde bola zima a V. bola vyložená otcom na šmýkľavku, odmietla však tvrdenie otca, že by s deťmi manipulovala. Tvrdila, že osočenia voči jej osobe boli práve zo strany odporcu, jeho matky a priateľky. Matka taktiež poprela, že by stretnutie na ÚPSVaR v Žiline dopadlo podľa popisu otca. S pracovníčkami úradu sa porozprávala a objasnila im celú situáciu. Z. sedela vo vedľajšie kancelárii a aj pracovníčky videli, že dieťa k otcovi nechce ísť a keď všetko prebrali, povedala, že dcére musí dať jesť a dávkovať, a odišla. Otec teda nesplnil vôbec predpoklady na realizáciu styku s maloletými deťmi bez prítomnosti matky, na styk s deťmi bez jej účasti je absolútne nepripravený a neschopný ho učiniť bez toho, aby deti neohrozil. Ním podávané trestné oznámenia na matku nemajú žiadnu výpovednú hodnotu - sú účelové a ide o schválnosti, ako aj zastrašovanie matky z jeho strany. Kolízny opatrovník maloletých detí vyjadril svoj súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Zároveň uviedol, že vzhľadom na vážny zdravotný stav maloletej Z. považuje za potrebné pravidelné stretávanie sa dieťaťa s otcom za prítomnosti matky po dobu troch mesiacov. V prípade častejšej chorobnosti oboch detí je potrebné nahradiť nezrealizované stretnutie ihneď, ako sa zdravotný stav detí zlepší (napr. po nástupe do školy). Z dôvodu protichodných tvrdení a zložitých vzťahov medzi rodičmi detí odporúčal kolízny opatrovník vyhovieť návrhu otca na vykonanie psychologického vyšetrenia znaleckým posudkom. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, konštatuje, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 167 ods. 2 v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia ďalej dodáva: Podľa § 102 ods.1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predbežné opatrenie podľa § 76 ods.1 písm. f/ O.s.p. je svojím obsahom univerzálne. Umožňuje nariadiť predbežné opatrenie s cieľom dočasne upraviť pomery účastníkov a vylúčiť obavu zo zmarenia súdneho výkonu rozhodnutia. Podstata tohto predbežného opatrenia sa sústreďuje do troch aktivít: 1. odporca má niečo vykonať, 2. odporca sa má niečoho zdržať, 3. odporca má niečo znášať. Je potrebné poznamenať, že je len na navrhovateľovi, aby preukázal opodstatnenosť takéhoto návrhu. Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že matka osvedčila nárok, ktorý uplatňuje návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Rozsiahle dokazovanie nie je vzhľadom na charakter predbežného opatrenia namieste. Za situácie, keď sa otcovi nepodarilo zrealizovať styk s maloletými deťmi v rozsahu stanovenom predchádzajúcim súdnym rozhodnutím pre prvé tri mesiace za prítomnosti matky, je minimálne v rozpore so záujmami maloletých detí, aby už styk bol realizovaný bez prítomnosti matky, a to tak s ohľadom na zdravotný stav maloletej Z., ako aj s prihliadnutím na citovú väzbu maloletej V. k sestre. Vo vzťahu k obidvom rodičom však treba zdôrazniť, že ciele výchovy dieťaťa sú sformulované v článku 29 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je tiež súčasťou nášho právneho poriadku. Z psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho všestranný vývoj na fungujúcu, citovo a psychosociálne zrelú ľudskú osobnosť s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a (povinnosť) chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho osobne starať. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove obidvoch maloletých detí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že sú rozvedení. Matka nesmie otcovi brániť v styku s deťmi. V tomto útlom veku sú deti manipulovateľné, ovplyvniteľné a je vysoko pravdepodobné, že matka aj otec svoju vzájomnú animozitu z rozpadnutého manželstva riešia prostredníctvom svojich maloletých detí, čo na obidve dcéry pôsobí veľmi negatívne. Aj keď otec neovláda ošetrovanie, resp. poskytnutie pomoci maloletej Z., matke nič nebránilo, aby ho v období troch mesiacov zaučila narábať s diabetickou pumpou, rovnako jej nič nebránilo poučiť otca o spôsobe stravovacieho režimu maloletej Z. a pod.. Skutočnosť, že do vzájomných konfliktov rodičov sú zaťahované deti, nevrhá dobré svetlo ani na jedného z rodičov. S poukazom na nepriaznivé reakcie a ataky rodičov medzi sebou treba uvažovať aj pri rozhodnutí vo veci samej, aby sa deti stretávali s otcom nie v byte rodičov matky detí, ale na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny za účasti psychológa. Je pritom povinnosťou matky deti pripraviť na to, že budú časť svojho voľného času tráviť so svojím otcom, ktorý je taktiež nositeľom rodičovských práv vo vzťahu k nim. Aj správanie otca vo vzťahu k realizácii výkonu predchádzajúceho rozhodnutia je neadekvátne. Súčinnosť polície pri stretnutí s maloletými deťmi by mala byť len krajným riešením a rozhodne nemôže z psychologického hľadiska dobre vplývať tak na matku, ako aj na deti. Obidvaja rodičia by tiež mali vylúčiť aj prítomnosť iných osôb pri stretávaní sa otca s maloletými deťmi, kým ich vzťahy nie sú normalizované. Je prinajmenšom nevhodné, ak v čase styku otca s deťmi je prítomná jeho matka a priateľka, prípadne rodičia matky maloletých detí. Obidvaja rodičia sú povinní prekonať vzájomnú averziu a v záujme zdravého vývoja maloletých detí je nevyhnutné, aby si vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú viesť k realizácii práva otca stýkať sa s deťmi, ktoré nemá zverené do výchovy. Matka nemôže otcovi brániť v styku s deťmi. Práve naopak, je povinná vytvárať podmienky pre hladký priebeh týchto stretnutí. Rovnako je potrebné, aby otec nerobil prieky a v prípade, že je niektoré z detí choré, stretol sa s nimi v byte, v ktorom matka s deťmi žije. Ak matka bude naďalej brániť otcovi v styku s deťmi, je možné, že súd rozhodne o ich zverení do výchovy otca. Rovnako nie je vylúčená do budúcna u rodičov aj striedavá rodičovská starostlivosť. Všetky tieto možnosti však bude zvažovať súd až v rozhodnutí vo veci samej po vykonanom dokazovaní s ohľadom na prvoradý záujem obidvoch maloletých detí. Rodičia sú povinní práva svojich detí nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť. Iný postup je kontraproduktívny a vedie k odcudzeniu otca s maloletými deťmi a ochladeniu ich vzájomných vzťahov, čo nie je vôbec žiaduce. S poukazom na skutočnosť, že otec styk za prvé tri mesiace, upravený predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, riadne nerealizoval a nie je schopný v súčasnej dobe zabezpečiť potrebnú starostlivosť maloletej Z. s ohľadom na jej zdravotný stav, ako aj s prihliadnutím na silnú citovú väzbu obidvoch maloletých detí, s odkazom na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne p o t v r d i l . Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.