Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112222989 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5112222989.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: K. U., nar. X.X.XXXX, bytom B. č. XXX, t. č. X. G., P. č. XXXX, proti odporcovi: K. U., nar. X.X.XXXX, bytom B. č. XXX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 29/34, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: X. U., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, v konaní o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 37P/282/2012-46 zo dňa 24. augusta 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým dočasne zveril maloletého X. do osobnej starostlivosti matky, potvrdzuje. Vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť výživné, uznesenie okresného súdu mení tak, že otec je povinný platiť na výživu dieťaťa sumu 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku o úprave styku uznesenie okresného súdu mení tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky každý párny víkend počas dvoch mesiacov od vykonateľnosti tohto rozhodnutia, a to v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. Po uplynutí dvoch mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Matka je povinná v určenom čase maloletého na styk pripraviť a otcovi umožniť uskutočnenie styku s maloletým. Vo zvyšnej časti návrh otca a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením nariadil podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., § 28 ods. 2, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) predbežné opatrenie, na základe ktorého dočasne zveril maloletého X. do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky), otcovi (odporcovi) uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- eur mesačne a umožnil mu stýkať sa s dieťaťom každú sobotu od 12.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a v mieste bydliska matky. Po preskúmaní vzájomných návrhov otca a matky a posúdení všetkých doručených vyjadrení dospel okresný súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti k maloletému dieťaťu vzhľadom na nemožnosť dohody medzi rodičmi, ktorá skutočnosť môže byť v konečnom dôsledku v neprospech dieťaťa. Je pritom potrebné, aby bol dieťaťu zabezpečený styk s oboma rodičmi i jeho výživa. Preto súd prikročil k dočasnej úprave rodičovských práv a povinností. Aktuálne zabezpečuje riadnu starostlivosť matka, otec dobrovoľne prispieva na výživu dieťaťa. Maloletý bude od septembra navštevovať materskú školu vo Veľkých Levároch. Medzi matkou a maloletým, ako aj medzi ním a súčasným partnerom matky je vytvorený pozitívny citový vzťah. V záujme zachovania doterajšieho vhodného výchovného prostredia okresný súd dieťa zveril matke. Matka deklarovala, že nemá záujem brániť stretnutiam otca s maloletým, avšak trvá na tom, aby tieto prebiehali aspoň spočiatku za jej prítomnosti, nakoľko má obavu o maloletého z dôvodu vyhrážok zo strany otca, ako aj obáv z manipulácie dieťaťa. Vzhľadom na vek dieťaťa a jeho možnú ovplyvniteľnosť okresný súd upravil styk otca s dieťaťom za prítomnosti matky, a to v mieste jej bydliska a v nevyhnutom rozsahu tak, aby sa vzájomné vzťahy medzi dieťaťom a otcom zachovali. Pri určení výšky výživného vychádzal súd prvého stupňa zo sumy, ktorú otec uhradil v auguste 2012, ako aj zo skutočnosti, že tento riadne pracuje. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá poukázala na skutočnosť, že čas, v ktorom sa má otec stretávať s maloletým, je nevyhovujúci, pretože narúša denný režim dieťaťa, najmä poludňajší spánok. Z tohto dôvodu žiadala upraviť čas stretnutí tak, že otcovi bude umožnené stýkať sa s dieťaťom v čase od 9.00 hod. do 13.00 hod. Nakoľko otcov mesačný príjem dosahuje sumu 1.500,- eur, žiadala upraviť výživné na sumu 500,- eur mesačne. V odvolaní tiež poukázala na konflikty, ku ktorým došlo pri realizácii styku otca s dieťaťom. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec, ktorý napadol všetky výroky prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že vzťahy medzi manželmi nie sú dobré. V žiadnom prípade nesúhlasil so zverením dieťaťa matke, a to ani predbežným opatrením. Zdôraznil, že podľa rozhodnutia súdu má matka k maloletého k dispozícii 24 hodín 7 dní v týždni, pričom otcovi je vyhradených len šesť hodín, počas ktorých sa môže s dieťaťom stretnúť. Uznesenie okresného súdu považoval za poškodzujúce zdravý vývoj maloletého, pretože ho citovo odlučuje od jeho otca. V prípade narodenia ďalšieho dieťaťa matke by maloletý X. ešte viac utrpel, pretože by sa stal cudzím, ba až neželaným prvokom v domácnosti matky. Dieťa bolo vytrhnuté zo známeho prostredia, kde sa mu dostávalo lásky, citového pokoja a stability; zo strany súdu sa vôbec neskúmalo, aký vplyv mala táto skutočnosť na vývoj dieťaťa. Otec žiadal, aby sa prvky rodičovskej zodpovednosti rozložili rovnomernejšie medzi oboch rodičov. Na záver poukázal na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal umožniť otcovi stretávať sa s dieťaťom každý víkend v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Uvedený čas styku žiadal určiť pre stretnutia s dieťaťom každý druhý víkend v mesiaci. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojom stanovisku vyjadrenom v podanom odvolaní. Navyše zdôraznila, že aktuálne je maloletý šťastný v novom prostredí, predtým bolo dieťa svedkom viacerých výstupov otca., ktoré na neho zle vplývali. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky tiež odkázal na svoj odvolací návrh, ktorý však spresnil tak, že žiadal určiť jeho styk s dieťaťom na každý víkend v mesiaci v požadovanom čase. Nesúhlasil so skrátením času, v ktorom by sa mal stýkať so synom. Prítomnosť matky spôsobuje pri styku len konfrontačné situácie, čo vytvára nepriaznivú atmosféru. Na záver zdôraznil, že styk s dieťaťom, ktorý sa mal uskutočniť dňa 15.9.2012, sa nerealizoval bez toho, aby mu to matka dieťaťa oznámila. Kolízny opatrovník sa k podaným odvolaniam nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vo výroku o predbežnom zverení dieťaťa do starostlivosti matky. Vo výroku o výživnom a o úprave styku rozhodnutie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Podaním zo dňa 25.7.2012 sa domáhal otec nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by mu bol umožnený styk s maloletým X. každý víkend v čase od piatka od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala aj matka, a to podaním zo dňa 20.7.2012, pričom žiadala maloleté dieťa predbežne zveriť do jej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na dieťa v sume 500,- eur mesačne. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný podľa § 102 ods. 1 O.s.p. v rámci konania o rozvod manželstva, ktorého predmetom je aj úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Uznesením č. k. 37P/282/2012-51 zo dňa 24.8.2012 okresný súd začal konanie o úpravu práv a povinností k maloletému X. na čas do rozvodu. V týchto spojených konaniach okresný súd vydal napadnuté predbežné opatrenie. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí sa rodiny Žilina zo dňa 10.8.2012 vyplynulo, že matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti (z B.) do X. G., kde žije so svojím priateľom, pričom neumožňuje styk otca s dieťaťom. Zo správy tiež vplynulo, že otec poukázal matke platby výživného v júli 2012 v sume 50,- eur a 60,- eur, následne v auguste sumu 100,- eur. Podľa informácie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky sú podmienky bývania a prostredie, v ktorom sa aktuálne dieťa nachádza, vyhovujúce, maloleté dieťa pekne komunikuje s priateľom matky Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že použitie tohto inštitútu je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto vyžadujú dočasnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do pomerov medzi účastníkmi. Dokazovanie v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného predbežného opatrenia. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Citované ustanovenia zákona dávajú rodičom, ktorí spolu nežijú, možnosť dohodnúť sa na zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov a o úprave ďalších práv a povinností k nemu. Takáto dohoda rodičov sa potom stane súčasťou súdneho rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Otázku zverenia dieťaťa, styku, či výšky vyživovacej povinnosti treba posudzovať veľmi starostlivo, pričom rozhodujúce budú tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (napr. jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove, ekonomické pomery a pod.), ako aj pomery na strane rodičov. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa musia súdy riadiť vždy záujmom dieťaťa. Je potrebné, aby súd našiel vždy bezpečný podklad pre hodnotenie osobných a povahových vlastností rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Musí zistiť, aký majú rodičia vzťah k dieťaťu a ako sa o neho doteraz starali. Zistí tiež, ako rodičia žijú, aké mali a majú zamestnanie, z akého prostredia pochádzajú, aký majú pomer k práci. Z obsahu podaní otca a matky, ako aj zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky vyplynulo, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú tak narušené, že nedokážu vzájomne komunikovať a dohodnúť sa na podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého, na jeho zverení a úprave ďalších práv a povinností k nemu. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplýva žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by osvedčovala negatívne správanie sa otca či matky k maloletému, zanedbávanie alebo iné zlé zaobchádzanie s dieťaťom, prípadne iná okolnosť, ktorá by mala mať za následok obmedzenie styku rodiča s maloletým. Vážne narušené vzťahy medzi rodičmi maloletého nemôžu mať za následok obmedzovanie styku jedného z rodičov s maloletým a bránenie tomuto rodičovi zúčastňovať sa na výchove dieťaťa. Treba zdôrazniť, že pre zdravý vývoj dieťaťa je žiaduce, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť oboch rodičov, hoci títo majú aktuálne problém nadviazať efektívnu komunikáciu. Matka sa o dieťa v súčasnosti stará, zabezpečuje všetky jeho potreby, podľa predložených dôkazov má dieťa zabezpečené harmonické prostredie pre svoj vývoj. Odvolací súd nezistil potrebu v danej časti konania rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o dočasnom zverení maloletého matke meniť, pretože na strane matky neboli na základe zjednodušeného dokazovania zistené nedostatky v starostlivosti o dieťaťa. Pokiaľ otec poukazoval v konaní na hrozbu psychickej ujmy dieťaťa, ktoré bolo vytrhnuté z pôvodného prostredia, táto nie je podľa názoru odvolacieho súdu preukázaná. Dieťa je stále s matkou, ktorá sa oň riadne stará, je spokojné v stabilnom prostredí. Následne sa však krajský súd nestotožnil s reštriktívnou úpravou styku otca s dieťaťom, ako ju ustálil prvostupňový súd. Skutočnosť, že vzťahy medzi matkou a otcom sú narušené a nedokážu už spolu žiť, neznamená, že otec bude obmedzený v realizácii svojich rodičovských práv. S dieťaťom trávil čas až do momentu odsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti dňa 25.6.2012. Maloletý X. musel vo svojom živote vnímať prítomnosť svojho otca, ktorú skutočnosť bolo nutné zobrať na zreteľ pri rozhodovaní o rozsahu styku rodiča a dieťaťa. Nakoľko matka čiastočne narušila prirodzený dlhodobý kontakt otca a syna, pre obnovenie vzťahov s otcom považoval krajský súd za vhodné upraviť styk tak, že otcovi bude umožnené stýkať sa so synom prvé dva mesiace každý párny víkend v sobotu 5 hodín za prítomnosti matky (spolu teda 4 styky za prítomnosti matky) a následne po uplynutí tohto obdobia každý párny víkend nepretržite od piatku do nedele bez prítomnosti matky. Prítomnosť matky v prvom období styku považoval krajský súd za vhodnú vzhľadom na vek dieťaťa i s ohľadom na isté obdobie, v ktorom boli stretnutia otca a dieťaťa značne obmedzené, a to hlavne pre postoj matky. Po obnovení vzťahu a zvyknutí si dieťaťa na pravidelné stretnutia budú tieto prebiehať bez prítomnosti matky. Určenie širšieho rozsahu styku, ako to požadoval otec vo svojom návrhu (stretnutie každý víkend v mesiaci), nepovažoval krajský súd za dôvodný. Maloletý je v útlom veku, kedy sa javí vhodnejšie zabezpečiť mu stabilitu výchovného prostredia. Na prítomnosť matky je zvyknutý, určený rozsah styku zabezpečí upevnenie vzťahu otca a syna. Styk otca počas každého víkendu by obmedzoval matku pri organizovaní voľných chvíľ (výlety aj mimo bydliska). Z tohto dôvodu krajský súd vo zvyšku návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Za nenáležitú považoval námietku matky, ktorá naopak požadovala styk otca s dieťaťom zúžiť; vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd naopak usúdil, že rodič dieťaťa by sa mal podieľať na výchove syna a nie je na mieste realizáciu jeho práv obmedzovať. Berúc do úvahy potrebu poludňajšieho spánku dieťaťa však súd druhého stupňa určil začiatok styku otca s dieťaťom počas prvých dvoch mesiacov (každú sobotu v párnom týždni) na 13.00 hod.. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami účastníkov vo vzťahu k výroku rozhodnutia o povinnosti otca platiť výživné. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutá miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Na základe uvedeného preto krajský súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 50,- eur mesačne. Vychádzal pritom z faktu, že otec v júli zaplatil na výživu syna celkovo sumu 110,- eur a v auguste sumu 100,- eur. Ak má výživné pokryť len nevyhnutné náklady na výživu dieťaťa, ako to formuluje citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, nebolo náležité určovať výšku výživného v sume vyššej ako je to nutné. Matka pracuje, na úhradách potrieb domácnosti sa podieľa aj jej priateľ, z čoho vyplýva, že uvedená suma výživného bude predbežne postačovať na financovanie potrieb dieťaťa. Na záver je nutné zdôrazniť, že v danom prípade sa jedná o dočasnú úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Okresný súd bude v ďalšom konaní pri použití riadnych prostriedkov dokazovania zisťovať všetky skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie o veci samej. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 171 ods. 2 O.s.p.). O trovách konania o predbežnom opatrení rozhodne súd v súvislosti s rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1, § 145 O.s.p.) Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.