Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/218/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5193898729 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5193898729.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľov: 1/a PhMr. T. Y., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X - F., ul. K W. č. XXXX/X, 1/b Ing. N. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, ul. B. č. XXX, navrhovatelia 1a/ a 1b/ zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom Žilina, Vajanského č. 1/2765, IČO: 36 851 906, 2/ N. H., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. - T. I., ul. D. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. Andrejom Maarom, advokátom so sídlom H., ul. S. č. X, proti odporcovi: MEDIKA š. p. „v likvidácii", so sídlom Bratislava, ul. Bojnická č. 10, zastúpený JUDr. Alexandrom Florišom, advokátom, správcom konkurznej podstaty úpadcu MEDIKA, š. p. „v likvidácii", so sídlom Bratislava, so sídlom Trnava, ul. Paulínska č. 24, o určenie vlastníctva a vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/790/1993-273 zo dňa 21. februára 2002, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými súd určil, že do dedičstva po nebohej D. D., rod. K., zomrelej XX. XX. XXXX v 1-ici a do dedičstva po nebohom N. K., zomrelom XX. XX. XXXX v 1-ici patria dom č. XXX postavený na zastavanej ploche KN parc. č. 1689, zastavaná plocha KN parc. č. 1689 o výmere 1156 m2 v kat. úz. F., zapísané na Okresnom úrade katastrálnom odbore v Žiline na LV č. XXXX - pôvodne zapísanej v pozemkovej knihe protokol č. 1634 ako poschodový dom č.p. XXX, dvor, skladište s obytným domom č. p. XXXX m. č. 786/2 o výmere 1167 m2 a odporcu zaviazal k povinnosti vypratať navrhovateľom v rade 1/a, 1/b po 1/4-ine a v rade 2/ v 1-ici nehnuteľnosti a to dom č. XXX s príslušenstvom postavený na zastavanej ploche KN parc. č. 1689 zastavaná plocha KN parcela č. 1689 o výmere 1156 m2 zapísanej na LV č. XXXX do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, o trovách konania a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok, p o t v r d z u j e . Výrok rozsudku, ktorým v ostatnej časti návrh zamietol, zostáva n e d o t k n u t ý . O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že do dedičstva po nebohej D. D., rod. K., zomrelej XX. XX. XXXX v 1-ici a do dedičstva po nebohom N. K., zomrelom XX. XX. XXXX v 1-ici patria dom č. XXX postavený na zastavanej ploche KN parc. č. 1689, zastavaná plocha KN parc. č. 1689 o výmere 1156 m2 v kat. úz. F., zapísané na Okresnom úrade katastrálnom odbore v Žiline na LV č. XXXX - pôvodne zapísanej v pozemkovej knihe protokol č. 1634 ako poschodový dom č.p. XXX, dvor, skladište s obytným domom č.p. 1934 m.č. 786/2 o výmere 1167 m2. Odporcu zaviazal k povinnosti vypratať navrhovateľom v rade 1/a, 1/b po 1/4-ine a v rade 2/ v 1-ici nehnuteľnosti a to dom č. XXX s príslušenstvom postavený na zastavanej ploche KN parc. č. 1689 zastavaná plocha KN parcela č. 1689 o výmere 1156 m2 zapísanej na LV č. XXXX do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti súd návrh zamietol. Odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľom trovy konania vo výške 71.270,- Sk na účet právnej zástupkyne navrhovateľov JUDr. Márii Badovej v G. a.s. pobočka F., č. ú. XXXXXXX - XXX/XXXX do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne mu uložil zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 101.000,- Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu bola v 1-ici stará matka navrhovateľov C. K.. Ďalším spoluvlastníkom bol N. K., otec navrhovateľky 2/ a D. D., matka navrhovateľov PhMr. Y. a Ing. N. D., každý v 1-ine. Predmetné nehnuteľnosti im boli v dôsledku rasovej persekúcie podľa výmeru Župného úradu v Trenčíne zo dňa 11. 04. 1942 č. 8230/2/1942 a zo dňa 01. 06. 1942 č. 16343/2/942 vyvlastnené v prospech spoločnosti CHEMOSAN HELLCO účastnícka spoločnosť v Žiline. Neskôr podľa vyhl. Ministerstva priemyslu zo dňa 07. 03. 1946 č. 961 a č. 70 zo dňa 20. 01. 1947 a v zmysle § 17 Dekrétom prezidenta republiky z 24. 10. 1947 č. 100 Zb. prešlo vlastníctvo uvedených nehnuteľností na Spojené farmaceutické závody n. p. Praha. Toto sa stalo i napriek tomu, že spoluvlastník nehnuteľnosti N. K. si dňa 29. 11. 1946 uplatnil reštitučný nárok u Okresného súdu v Žiline č. k. D 1614/1946, ktorý bol tak prerokovaný, že reštitučný nárok na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania majú D. D. v 1-ici a N. K. v 1-ici. Uvedené nehnuteľnosti im doposiaľ vrátené neboli. Svoj nárok navrhovatelia opierajú o Dekrét prezidenta republiky zo dňa 19. 05. 1945 poukazujúc na to, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené ich právnym predchodcom z dôvodu rasovej persekúcie. Navrhovateľka v 2/ rade na dôkaz toho, že je dedičkou po svojom otcovi N. K. predložila dedičnú listinu notariátu - pozostalostného súdu VI. Mannheima zo dňa 29. 07. 1991. Právna predchodkyňa navrhovateľov 1/a, 1/b D. D. listom zo dňa 17. 08. 1994 uviedla, že okrem iného za II. svetovej vojny vyšli protižidovské zákony nehnuteľnosti prešli do vlastníctva slovenského štátu. Po skončení vojny v roku 1945 zistili, že dom im bol v roku 1942 vyvlastnený. Vyvlastnená finančná hodnota bola odhadnutá na 476.000,- Sk zložená na meno jej matky C. K. na Ministerstvo financií do Bratislavy. Tiež im bolo oznámené, že môžu obdržať 1:50, t. j. okolo necelých 10.000,- Kčs. Peniaze neprijali. Reštitučný nárok si uplatnili na Okresnom súde v Žiline v rokoch 1949 - 1950. Z rovnopisu rozhodnutia Nc 7/123/48 Okresného súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 1949, ktorý predložili navrhovatelia bolo zistené, že Okresným súdom v Žiline v nesporovej záležitosti N. K. a D. D. zastúpenej Dr. Arnoštom Žabkayom, advokátom, proti čsl. štátu zastúpeného Finančnou prokuratúrou v Bratislave, Lúčobne a farmaceutické závody n.p. v Bratislave, Fond znárodneného hospodárstva zastúpený Finančnou prokuratúrou v Bratislave, spojeným Farmaceutickým závodom n. p. Praha o reštitúciu nehnuteľnosti bolo vydané uznesenie, že reštitučnej žiadosti sa čiastočne vyhovuje. Podľa čl. 4 zák. č. 79/48 Zb. okresný súd ustálil, že právna predchodkyňa žiadateľov C. K. ako pôvodná vlastníčka nehnuteľnosti zapísaných vo vložke 1634 kat. úz. F. stratila tieto nehnuteľnosti následkom neplatného majetkového zásahu z doby neslobody. V ostatnom nároku na vrátenie nehnuteľnosti do pôvodného vlastníckeho stavu so zreteľom na ustanovenie čl.4 ods. 1/ a 2/ zák. č. 79/48 Zb. okresný súd nevyhovuje. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd dospel k záveru, že vo veci samotnej môže rozhodovať len podľa čl. 4 ods. 1/ zák. č. 79/48, že je nesporné, že nehnuteľnosti podľa vyhl. č. 238/41 slov. zák. prepadli v prospech bývalého slovenského štátu a len proti tomuto boli firmou HELLCO vyvlastnené. Súd skúmal oprávnenosť vyhlášky č. 238/41 a musel právom uznať, že táto vyhláška bola svojim obsahom persekučným zásahom do majetkových práv židovských občanov. Len týmto zásahom stratila C. K. nárokované nehnuteľnosti a preto oprávnene žiada, aby uznané právom, že tento majetkový zásah treba považovať za neplatný. Nakoľko proti bývalému slovenskému štátu boli nehnuteľnosti ďalej vyvlastnené firmou HELLCO, tento ďalší prevod cestou reštitučnou bolo by možné zrušiť iba za predpokladu, že by zákonité ustanovenia dotýkajúce sa revízie administratívnych rozhodnutí akým bolo aj vyvlastňovanie boli platné aj na Slovensku. Dekrét prezidenta republiky o revízii administratívnych rozhodnutí ale doteraz platný nie je na Slovensku a preto tieto rozhodnutia nemožno považovať za také, o platnosti ktorých je možné rozhodovať podľa zák. č. 128/46 Zb. V dôsledku toho okresný súd reštitučnej žiadosti vyhovel iba čiastočne tým, že uznal právom, že prevod vlastníctva na bývalý slovenský štát treba považovať za neplatný, zatiaľ čo v ostatnom reštitučnej žiadosti z tých istých dôvodov ako sú uvedené nevyhovel. Krajský súd v Žiline ako civilný rekurzný súd v reštitučnej žiadosti Nc 723/48 v neverejnom zasadnutí dňa 18.4.1950 rekurzu nevyhovel a napadnuté uznesenie prvého súdu potvrdil. Na dôkaz toho, že na Okresnom súde v Žiline sa viedlo konanie Nc 7 123/48 boli navrhovateľmi predložené aj rovnopisy zápisníc z Okresného súdu v Žiline, týkajúce sa jednotlivých pojednávaní, ktoré boli tiež zadovážené zo Štátneho oblastného archívu v Bytči, z Finančnej prokuratúry Žilina, z ktorých bolo zistené, že vyvlastnenie nehnuteľnosti bolo prevedené v roku 1942, kedy firma HELLCO vyvlastnila predmetný dom proti pôvodnej majiteľke. Až do vyvlastnenia mala firma HELLCO dom v nájme a platila nájomné 30.000,- Kčs ročne, teda 2.500,- Kčs mesačne. Z prípisu Fondu znárodneného hospodárstva zo dňa 06. 01. 1950 adresovanému Finančnej prokuratúre v Bratislave bolo oznámené finančnej prokuratúre, že uznesenie Okresného súdu v Žiline z 30. 11. 1949 č. k. Nc 7 123/48-22 sa finančnej prokuratúre vracia s tým, že sa pokladá za správne a že opravný prostriedok proti nemu nemá byť podaný. Na základe rozhodnutia Čd 893/42 došlo k poznačeniu zahájenia vyvlastňovacieho pokračovania cieľom získania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnej obci F. v poz. záp. 1634 m.č. 786/2 k účelom rozšírenia podniku a na základe vyvlastňovacieho výmeru Čd. 3404/42 došlo k vyvlastneniu nehnuteľnosti v prospech firmy CHEMOSAN HELLCO, úč. spol. v Žiline a súčasne výmerom Čd 4511/42 bola potvrdená jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Z prípisu Mestskej sporiteľne v Žiline zo dňa 10.6.1942, ktorý bol adresovaný dr. Pavlovi Hložnému, advokátovi v F., bolo oznámené, že Mestská sporiteľňa v Žiline obdržala prostredníctvom DUTSCHE HANDELS-UND KREDIT Bank, filiálka v Žiline sumu 463.187,- Sk, ktorá bola uložená do súdneho depozitu na vkladnú knižku č. 13.047 znejúcej na meno CHEMOSAN - HELLCO, úč. spol. v Žiline c/a Okresný súd v Žiline vo veci nehnuteľnosti v Žiline k číslu Čd. 3404/42. V zmysle Dekrétu prezidenta republiky z 19. 05. 1945 § 1 - akékoľvek majetkové prevody a akékoľvek majetkovo-právne konania, či sa týkajú majetku hnuteľného alebo nehnuteľného, verejného alebo súkromného sú neplatné, pokiaľ boli uzavreté po 29.9.1938 pod tlakom okupácie alebo národnej, rasovej alebo politickej persekúcie. Spôsob uplatnenia nárokov plynúcich dekrétom prezidenta republiky pokiaľ sa tak nestalo už týmto dekrétom. V zmysle § 24 ods. 1, 2, 3, 4 dekrétu prezidenta republiky majetok daný pod národnú správu, ktorý patril robotníkom, roľníkom, živnostníkom, drobným a stredným podnikateľom, úradníkom, príslušníkom voľných povolaní a osobám v podstatnom sociálnom postavení, ktorého stratili v dôsledku národnej politickej alebo rasovej persekúcie, pokiaľ nejde o osoby uvedené v § 4 vyňatý z národnej správy a ihneď vrátený predchádzajúcim majiteľom, resp. ich dedičom. Tiež osoby uvedené v § 4 ods. a/ pokiaľ ide o robotníkov, roľníkov, živnostníkov, drobných a stredných podnikateľov, úradníkov, príslušníkov voľných povolaní a osoby v podobnom sociálnom povolaní, resp. ich dedičia môžu žiadať za vyňatie svojho majetku z národnej správy a za jeho vrátenie, ak môžu hodnoverne preukázať, že boli obeťami politickej alebo rasovej persekúcie a zostali verní demokraticko-republikánskej štátnej myšlienke československej republiky. O tom rozhoduje na žiadosť orgán príslušný podľa § 7. Ostatný zaistený majetok zostane pod národnou správou až do novej zákonodarnej úpravy. V danom prípade súd po prevedenom dokazovaní návrhu navrhovateľov v časti vyhovel, keďže navrhovatelia preukázali, že ich právni predchodcovia uplatnili reštitučný nárok v rokoch 1949 až 1950, o čom predložili rozhodnutie Okresného súdu v Žiline Nc 7/123/48, v ktorom sa konštatovalo, že ich právna predchodkyňa C. K. ako pôvodná vlastníčka nehnuteľnosti zapísaných vo vložke č. 1634 kat. úz. F. stratila tieto následkom neplatného majetkového zásahu z doby neslobody. Vyhl. č. 238/41, v zmysle ktorej nehnuteľnosti prepadli v prospech bývalého slovenského štátu a boli vyvlastnené pre obchodnú spoločnosť CHEMOSAN HELLCO bola svojim obsahom zásahom do majetkových práv židovských občanov. Jednou z listín preukazujúcich rasovú persekúciu vykonanú na ich právnych predchodcoch bolo i dedičské rozhodnutie Okresného súdu v Žiline D 1614/46 po neb. C. K., z ktorého je nepochybné, že v čase keď sa toto konanie viedlo mal súd preukázané, že sú tu dôvody rasovej persekúcie a ich rodičom priznal reštitučný nárok po 1-ici v predmetných nehnuteľnostiach. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že k zápisu do pozemkovej knihy došlo na základe vyvlastňovacieho výmeru vydaného pod Čd. 3404/1942, ktorý nebol doručený pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti. Bol vydaný podľa zák.č. 63/1935 Zb., ktorý bol zrušený zák.č. 40/1961. Keďže tento výmer nebol doručený pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti, nemohol nikdy nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a pokiaľ aj došlo k zápisu do pozemkovej knihy došlo na základe listiny, ktorá nebola verejnou listinou. V tomto prípade neplatí ani intabulačný princíp, na základe ktorého zápisom do pozemkovej knihy sa nadobúdalo vlastnícke právo a to z toho dôvodu, že tento intabulačný princíp patril iba pre zmluvné vzťahy a vyvlastňovacie rozhodnutie nie je zmluvným vzťahom. Je rozhodnutím príslušného správneho orgánu. Vzhľadom k tomu išlo o absolútne neplatný právny úkon, t.j. skutočnosti podľa tohto právneho úkonu nenastali, právny stav sa vracia do pôvodného stavu a aj v dôsledku tohto súd návrhu navrhovateľov vyhovel. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a keďže navrhovatelia boli v konaní úspešní a uplatňovali trovy konania, zaviazal súd na ich zaplatenie odporcu, ktorý vo veci úspešný nebol. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia boli zo zákona oslobodení od zaplatenia súdnych poplatkov a v konaní boli úspešní, zaviazal súd odporcu na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý činí 4 % z hodnoty nehnuteľnosti - hodnota nehnuteľnosti je trhová cena je 4 milióny Sk, súdny poplatok v zmysle zák.71/1992 Zb. platného pri podaní návrhu činil 100.000,- Sk a súdneho poplatku 1.000,- Sk, keďže navrhovatelia prípisom zo dňa 4.7.2001 žiadali zmenu petitu návrhu. Tento súdny poplatok bol v zmysle zák.č.71/1992 Zb. v spojitosti so zák.162/2001 Zb. Celkom súdny poplatok činil 101.000,- Sk, ktorý je potrebný zaplatiť na účet tunajšieho súdu tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľov zamietol. Namietal, že v rozsudku nie je označený v súlade so zápisom v obchodnom registri a takto označený účastník nemá právnu subjektivitu. Okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že predmetné nehnuteľnosti boli vyvlastnené za náhradu podľa zák.č.63/1935 Zb. v sume 463.187,-Sk. Prijatie finančných prostriedkov pôvodní vlastníci odmietli. Vyvlastňovací výmer č.8.230 III/1942 z 11.4.1942 Župného úradu v Trenčíne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť na základe výmeru č. 4511/42 zo dňa 1.6.1942. Spochybnenie tohto výmeru zo strany súdu je právne irelevantné a nezakladá jeho neplatnosť. Návrh právnych predchodcov navrhovateľov na vrátenie nehnuteľností do pôvodného stavu formou reštitúcie zamietol Okresný súd v Žiline uznesením č.k. Nc VII.123/1948 zo dňa 30.11.1949.Krajský súd v Žiline potvrdil vydané uznesenie a rekurz žalobcov zamietol . Súd konštatoval, že nakoľko boli nehnuteľnosti proti Slovenskému štátu ďalej vyvlastnené firmou HELLCO, tento ďalší prevod reštitúcie by bolo možné zrušiť iba za predpokladu revízie administratívneho rozhodnutia, akým je nesporne vyvlastňovacie rozhodnutie. Keďže takýto stav nenastal je predmetný vyvlastňovací výmer k dnešnému dňu právoplatný a vykonateľný .Z toho dôvodu podľa neho okresný súd pochybil, pokiaľ určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľov. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, pokiaľ nezistí, že odvolanie odporcu bolo podané oneskorene a v tom prípade žiadali, aby odvolanie bolo odmietnuté. Uvádzali, že tvrdenia odporcu, ktorými namieta skutkové zistenia okresného súdu uvedené v odôvodnení rozsudku nezodpovedajú skutočnému stavu veci. Z Výmeru vydaného Župným úradom v Trenčíne č.8230/II/1942 zo dňa 11.4.1942, Čd 3404/42 je nepochybne zrejmé, že týmto výmerom boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu vyvlastnené pre firmu Chemosan-Hellco, uč. spol. v Žiline. Výmer obsahoval poučenie, že je proti výmeru prípustné odvolanie, ktoré sa má podať k Župnému úradu v Trenčíne do 15 dní od doručenia výmeru. V predmetnom výmere je uvedený aj rozpis osôb, ktorým sa tento výmer doručuje, ale v rozpise nie sú uvedení vlastníci predmetných nehnuteľnosti, ktorí boli zapísaní v pozemkovej knihe v prot. č. 1634 pod B2, 3ab, kat. územia F.. Podľa ust.§ 3 ods. 3 zákona č. 63/1935 Zb. bol povinný príslušný úrad upovedomiť o došlom návrhu vlastníka nehnuteľností a tomuto aj rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľností doručiť. T citovaného zákonného predpisu je nepochybne zrejmé, že za vyvlastnené nehnuteľnosti patrí vlastníkom náhrada. Pokiaľ súd zistil, že náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť bola stanovená sumou 463.187,- Sk. Ak túto náhradu vlastníci nemohli prevziať, lebo predmetný výmer o vyvlastnení nehnuteľností im nikdy nebol doručený. V odvolaní uvádza odporca rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. Nc VII 123/48-22 jeho citáciu uviedol neúplne, lebo vo výroku uznesenia sa konštatuje, že reštitučnej žiadosti sa vyhovuje a právni predchodcovia navrhovateľov stratili nehnuteľnosti zapísané v prot. č.1634 v kat. území F. následkom neplatného majetkového zásahu v dobe neslobody. Mali za to, že nie je potrebná akákoľvek revízia administratívneho rozhodnutia- vyvlastňovacieho výmeru, lebo nepochybne nikdy nedošlo k právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Odporca sa preto nemôže domáhať intabulačného princípu, lebo tento platil iba pre prípad pokiaľ došlo k zmene vlastníka titulom zmluvy. Spomínané administratívne rozhodnutie nie je zmluvným vzťahom, išlo o absolútne neplatný právny úkon, a skutočnosti uvedené vo výmere nie je možné považovať za také, ktoré by zakladali právny nárok odporcu na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutých výrokoch potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov: Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovatelia svojim návrhom žiadali, aby súd určil, že do dedičstva po neb. D. D., zomrelej dňa XX. XX. XXXX a po neb. N. K. zomrelom XX. XX. XXXX patrí každému z nich v 1-ici do dedičstva dom č. XXX s príslušenstvom postavený na zastavanej ploche parcela č. KN parcela č. 1689 zastavaná plocha KN parcela č. 1689 o výmere 1156 m2 v kat. úz. F., zapísané na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Žiline na LV č. XXXX a pôvodne zapísané v pozemkovej knihe v protokole č. 1634 ako poschodový dom č. p. XXX, dvor, skladište s obytným domom č.p. XXXX m.č. 786/2 o výmere 1167 m2. Zároveň žiadali, aby odporca bol povinný vypratať navrhovateľom v rade 1/a, b/ po 1-ine, v rade 2/ v 1-ici nehnuteľnosti a to dom č. XXX s príslušenstvom postavený na zastavanej ploche KN parcela č. 1689, zastavanú plochu KN parcela č. 1689 o výmere 1156 m2 v kat. úz. F. a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Alternatívne žiadali, aby súd určil, že navrhovatelia v rade 1/a, b/ po 1-ine teda PhMr. T. Y. v 1-ine, Ing. N. D. v 1-ine, navrhovateľka v 2/ rade Ing. N. H. v 1-ici sú podielovými spoluvlastníkmi domu č. XXX s príslušenstvom, postavenom na zastavanej ploche KN parcela č. 1689 zastavanej plochy KN parcely č. 1689 o výmere 1156 m2 v kat. úz. F., zapísané na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Žiline na LV č. XXXX a pôvodne zapísané v pozemkovej knihe v protokole č. 1634 ako poschodový dom č.p. XXX, dvor, skladište s obytným domom č. p. XXXX m.č. 786/2 o výmere 1167 m2. Odporca je povinný vydať navrhovateľom v rade 1/a, b/ po 1- ine, v rade 2/ v 1-ici nehnuteľnosti a to dom č. XXX s príslušenstvom postavený na zastavanej ploche KN parcela č. 1689, zastavanú plochu KN parcela č. 1689 o výmere 1156 m2 v kat. úz. F. do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Poukazovali na to, že ich právni predchodcovia zapísaní v pozemkovej knihe ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej v PK v protokole č. 1634 m.č. 786/2 - poschodový dom č. XXX a dvor, skladište s obytným domom č.p. XXXX pod B3 ako maloletá D. K. a maloletý N. K. po 1-ici, ktoré nadobudli na základe uznesenia Okresného súdu D 1614/1946 po svojej neb. matke C. K., rod. G.. Uvedené nehnuteľnosti sú uvedené na Okresnom úrade, katastrálny odbor v Žiline na LV č. XXXX ako stavby na pozemku, dom č. XXX postavený na zastavanej ploche KN parcele č. 1689, zastavaná plocha KN parcela č. 1689 o výmere 1156 m2 v kat. úz. F. pod B1 na meno žalovanej SR v správe MEDIKA š.p. v likvidácii Bratislava. Vyššie uvedené nehnuteľnosti v dôsledku rasovej persekúcie boli podľa výmeru Župného úradu v Trenčíne dňa 11. 04. 1942 vyvlastnené v prospech obchodnej spoločnosti CHEMOSAN HELLCO, účastnícka spoločnosť v Žiline. Neskôr vlastníkom nehnuteľnosti sa stal spojený farmaceutický závod v Prahe a v súčasnej dobe odporca. Ďalej uviedli, že v priebehu konania pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci, t. j. D. D., rod. K. dňa XX. XX. XXXX zomrela. Do jej práv nastúpili ako právni nástupcovia na základe potvrdenia Obvodného súdu pre Prahu 3 č. k. 13D 1255/97 navrhovatelia PhMr. T. Y. a Ing. N. D.. Právny predchodca 2/ N. K. zomrel dňa XX. XX. XXXX v I. a do jeho práv nastúpila na základe dedičskej listine vydanej pozostalostným súdom VI. v Mannheime odporkyňa 2/ N. H.. Navrhovatelia žiadali, aby podiely z predmetných nehnuteľností po ich právnych predchodcoch boli zahrnuté do dedičského konania a to na základe skutočnosti, že dňa 29. 11. 1946 bol uplatnený reštitučný nárok, ktorý bol prejednaný v dedičskom konaní po neb. C. K. vedenom pod D 1614/1946, v rámci ktorého reštitučný nárok pripadol N. K. a D. D., každému v 1-ici. S poukázaním na ustanovenie § 1 Dekrétu prezidenta republiky č. 5 z 19. 05. 1945 majú za to, akékoľvek majetkové prevody a majetkovoprávne konania, ktoré sa týkajú majetku hnuteľného či nehnuteľného, verejného či súkromného sú neplatné, pokiaľ boli uzavreté po 29.9.1938 pod tlakom okupácie alebo národnej, rasovej alebo politickej persekúcie. Jednou z listín preukazujúcich rasovú persekúciu vykonanú na ich právnych predchodcoch je i dedičský spis vedený na Okresnom súde v Žiline po C. K. D 1614/46, z ktorého je nepochybné, že sú tu dôvody rasovej persekúcie a ich rodičom súd priznal reštitučný nárok. Zároveň poukazovali na tú skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že v dedičských konaniach po neb. D. D., rod. K. a neb. N. K. neboli prejednané podiely vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach, pričom tieto podiely nikdy neboli prevedené na inú osobu sú za to, aby tento ich podiel patril do dedičstva po nich Odporca najskôr žiadal návrh zamietnuť, keďže navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, o ktoré sa v návrhu opierali, neskôr celú vec ponechal na rozhodnutie súdu vzhľadom k prevedenému dokazovaniu. Voči navrhovateľom si uplatňoval trovy konania. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov a najmä oboznámením sa s listinnými dôkazmi a návrhu navrhovateľov vyhovel . Alternatívny návrh o určenie, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi k predmetným žalovaným nehnuteľnostiam zamietol. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na správne zistený skutkový stav pred prvostupňovým súdom, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodnutí aj odvolací súd. Nepochybne bolo v konaní preukázané, že administratívny akt - vyvlastňovací výmer vydaný Župným úradom v Trenčíne pod č. 8230/II/1942 dňa 11. 04. 1942, zapísaný pod Čd 3404/42 do pozemkovej knihy bol vydaný v dôsledku rasovej perzekúcie. Taktiež bolo preukázané z príslušných spisových materiálov ako dôkazných prostriedkov, že pri vydaní predmetného Výmeru ako administratívneho aktu nebolo dodržané procesné predpisy platné v čase jeho vydávania zákon č.63/1935 Zb. Okresný súd preto postupoval správny pokiaľ vyhodnotil uvedený administratívny akt ako absolútne neplatný právny úkon, na ktorý sa nemôžu viazať žiadne právne následky. Bolo tiež preukázané uznesením Okresného súdu Žilina č. k. Nc VII 123/48-22, že okresný súd pri prejednávaní reštitučného nároku právnych predchodcov navrhovateľov konštatoval, že ich reštitučnej žiadosti vyhovuje, lebo stratili nehnuteľnosti zapísané vo vl.1634 v kat. území F., následkom neplatného majetkového zásahu do ich vlastníctva v dobe neslobody. Odvolací súd s poukazom na znenie žaloby poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. II ÚS 231/2009, podľa ktorého Slovenský právny poriadok nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva v prípade, ak neboli využité možnosti uplatnenia nárokov na základe reštitučných predpisov, aby boli podané žaloby, podľa ktorých sa žiada určiť, teda deklarovať existencia vlastníckeho práva. Aj podľa odvolacieho súdu právni predchodcovia navrhovateľov nestratili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobnom návrhu, lebo zápis do pozemkovej knihy podľa Čd 3404/1942 bol vykonaný na základe neplatného právneho úkonu- neprávoplatného a nevykonateľného výmeru Župného úradu v Trenčíne zo dňa 11.4.1942 č. 8.230 III/1942. Pokiaľ v odvolaní odporca uvádzal, že nebol označený v rozhodnutí prvostupňového súdu v súlade so zápisom v obchodnom registri, je potrebné uviesť, že v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 21. 02. 2002 podľa výpisu z obchodného registra pri Okresnom súde Bratislava I, oddiel Pš , vložka č.39/B ,obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Pš, vložka 15/S a obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Po, vložka č.29/V bol odporca označený správne . Odvolací súd považoval pre uvedené skutočnosti odvolanie odporcu za nedôvodné. Rozsudok okresného súdu potvrdil v napadnutých výrokoch ako vecne správny. V zamietajúcej časti, ktorá sa týkala alternatívneho návrhu navrhovateľov zostal rozsudok okresného súdu ako nenapadnutý odvolaním nedotknutý. Pokiaľ odporca podal odvolanie aj čo do výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, odvolací súd v tomto smere poukazuje na právoplatné uznesenie Okresného súdu v Žiline č. k. 14C 790/03-346, zo dňa 18. 11. 2004, ktorým odporcovi nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie a preto aj v tomto výroku odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Podľa ust.§ 151 ods. 3 O. s. p. v spojení s ust.§ 224 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodne o trovách konania osobitným rozhodnutím. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .