KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Žilina14. 11. 2012plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20CoE/124/2012 z 14. 11. 2012

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Žilina z 14. novembra 2012, sp. zn. 20CoE/124/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5305205169.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/124/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305205169
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5305205169.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci oprávneného: Ing. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X,
XXX XX F. - T., proti povinnému: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XXXX/XX, I. - Y. I., zomretý
XX.XX.XXXX, v exekučnom konaní pre vymoženie istiny 40 642,61 € s príslušenstvom, vo veci odvolania
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 11Er/590/2005-188 zo dňa 01.02.2012, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 11Er/590/2005-188 zo dňa 01.02.2012 z r u š u j e a
vec v r a c i a Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd uložil oprávnenému, aby zaplatil súdnej exekútorke JUDr. Margite
Rojčekovej, W. ul. XXXX, S. trovy exekúcie v sume 758,93 €. V odôvodnení rozhodnutia poukázal, že
exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku bola zastavená uznesením č.k. 11Er/590/2005
zo dňa 02.11.2011, nakoľko bolo preukázané, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel a jeho
jedinou dedičkou sa stala oprávnená, čím došlo k zániku záväzku vymáhanej pohľadávky, splynutím
práva a povinností v jednej osobe, a to v osobe oprávnenej. Z tohto dôvodu predmetná exekúcia
nemohla ďalej pokračovať. Uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2011,
vo výrokovej časti tohto uznesenia okresný súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

Okresný súd poukázal na vyúčtovanie trov exekúcie exekútorkou dňa 24.11.2011 vo výške 1 022,66 €.
Pri rozhodovaní o trovách konania poukázal okresný súd na ust. § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2
a § 199 Exekučného poriadku, ako aj § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2008,
ako aj ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, t.j. § 14 ods. 1 a 2, ako aj § 15,
§ 22 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2 a § 25 cit. vyhlášky a rozhodol tak, že z celkovej uplatnenej odmeny
priznal trovy exekúcie vo výške 758,92 €, ktoré pozostávajú z časovej odmeny, uplatnenej v sume
199,16 € podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 vyhlášky, a to 30 hodín práce x 200,- Sk. Súd
pri priznaní časovej odmeny na účelnosť, ako aj nevyhnutnosť vykonávania jednotlivých úkonov na
vymoženie pohľadávky oprávneného, ktoré súdna exekútorka uskutočnila v súvislosti s predmetnou
exekúciou a bol toho názoru, že uvedené úkony boli súdnou exekútorkou vynaložené na zabezpečenie
účelu súdnej exekúcie a zároveň priznaný rozsah práce zodpovedá aj skutočne vynaloženej práci na
vykonanie jednotlivých a preto priznal túto časovú odmenu, uplatnenú v plnej výške.

Ďalej priznal paušálnu odmenu vo výške 3,32 € podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods.
1 vyhlášky, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 €, ostatné uplatnené
paušálne úkony za doručenie upovedomenia na začatie exekúcie, doručenie príkazu - účet 7-krát a
doručenie príkazu - účet 5-krát nepriznal. Celkovo v tejto časti uplatnenej výšky trov exekúcie 46,47 €
priznal súd iba 1 úkon vo výške 3,32 € za získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uplatnených



hotových výdavkov vo výške 606,58 € priznal sumu 429,63 € v súlade s § 22 a § 23 vyhlášky, ktoré, ako
uviedol okresný, pozostávajú z poštovného poplatku za zverejnenie inzerátu vo viacerých periodikách v
súvislosti s vykonávanými dražbami nehnuteľností, vyplatenej odmeny za vykonávaný znalecký úkon -
ohodnotenie nehnuteľností, priznaných znalcov, náhrady cestových nákladov a náhrady za stratu času
v súvislosti s vykonanými pracovnými cestami v dňom 08.03.2007, 28.08.2007 a 19.01.2008. Súd z
hotových výdavkov nepriznal sumu 176,95 €, a to konkrétne za overovanie exekučných titulov 41,63
€, pracovná cesta S. - mesto dňa 21.11.2006 v sume 2,69 €, hotové výdavky, záložné právo 66,39 €,
telefonát od roku 2005 do 2008 v sume 16,60 €, režijné náklady vo výške 43,15 €. Taktiež nepriznal
náhrady cestovného a náhradu za stratu času v súvislosti s vykonanými pracovnými cestami v dňoch
05.03.2007 - cestovné 2,04 € náhrada za stratu 1,33 €, pracovná cesta dňa 06.03.2007 - cestovné 1,79
€ a náhrada za stratu času 1,33 €, ktoré považoval za neúčelne vynaložené náklady. Konštatoval, že
zo záznamu z týchto pracovných ciest mal súd preukázané, že miestom vykonania pracovných ciest
bola S., kde mala súdna exekútorka aj sídlo svojho úradu a účelom týchto ciest bolo mesto a polícia,
teda súčinnosť v oceňovaní nehnuteľností a v druhom prípade zabezpečenie zámočníka a snímok z
katastra. Okresný súd konštatoval, že na uvedené pracovné cesty, ktoré sa uskutočnili v mieste sídla
exekútorského úradu, nebolo potrebné vynaložiť uplatnené hotové výdavky a preto je neúčelné si ich
uplatňovať a ich priznať.

Súčasne priznal okresný súd v sume 126,49 € v súlade s § 196 Exekučného poriadku z priznanej odmeny
a hotových výdavkov v sume 632,43 € DPH vo výške 126,49 €.

Proti tomuto rozhodnutiu podala riadne a včas odvolanie oprávnená, ktorá s priznaním výšky trov
exekúcie nesúhlasila. Považovala výšku náhrady za nesprávnu, tvrdila, že v priebehu exekúcie v roku
2008 ako zálohu za predpokladané trovy exekúcie zaplatila exekútorovi sumu 3 x 100,- Sk, čo je v
prepočte 99,58 € a preto jej nie je jasné, prečo súdna exekútorka vo svojom vyúčtovaní túto skutočnosť
neuviedla a nezohľadnila. Ďalej tvrdila, že exekútorka v danej veci nekonala bez zbytočných prieťahov
a svojou nedostatočnou aktivitou prispela k tomu, že vec nebola ukončená pred úmrtím povinného
a nebola teda vo svojich nárokoch uspokojená. Tvrdila, že je zo zákona povinná zaplatiť exekútorke
odmenu, avšak primerané tomu, čo vo veci exekútorka vykonala. Ďalej tvrdila, že pri stanovovaní
odmeny súd vychádza z vyúčtovania, ktoré predložila exekútorka, kde podľa jej názoru exekútorka len
nedopatrením neuviedla uhradené zálohy a preto konečná suma odmeny je určená nesprávne. Súčasne
žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o priznaní trov konania zmenil tak, aby suma odmeny
bola stanovená správne.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal napadnuté rozhodnutie okresného súdu, riadne a včas
podaným odvolaním oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a
napadnuté rozhodnutie zrušil pri aplikácii § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a to z nasledovných dôvodov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je podľa článku 46 ods. 1 ústavy je
aj právo účastníka konania, teda aj oprávneného, na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu
musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo
veciach sp.zn. IV.ÚS 115/03, sp.zn. III.ÚS 60/04 - www.concourt.sk <http://www.concourt.sk>). Túto
požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti
najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať
podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom
na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko zo dňa 29.05.1997, Recueil III/1997). Európsky súd
pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby



súd v rozsudku reagoval na každý argument, prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten
argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 09.12.1994,
Annuaire, séria A, č. 303/A a č. 303/B). Aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu
bližšie rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp.zn. III.ÚS 209/04, sp.zn. IV.ÚS 112/05, sp.zn. I.ÚS
380/08, sp.zn. III.ÚS 182/2010, či sp.zn. II.ÚS 537/2010 - www.concourt.sk <http://www.concourt.sk>,
Balani/Španielsko) .

Vychádzajúc z uvedeného, obsahom práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky je aj právo účastníkov súdneho konania na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Oprávnená, ako vyplýva z dôvodov odvolania, považovala priznanú výšku odmeny exekútora za
nesprávnu a žiadala, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu, či výška priznanej
odmeny súdnej exekútorky je súladná so zákonom.

Súd poukazuje tú skutočnosť, že z obsahu spisového materiálu bolo preukázané, že exekúcia bola
začatá dňa 04.08.2005, kedy návrh na vykonanie exekúcie oprávnená doručila súdnej exekútorke JUDr.
Margite Rojčekovej.

S poukazom na ust. § 238 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. bolo potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov
konania aplikovať ustanovenia zák.č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2005 a taktiež v súlade
s ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo potrebné aplikovať ust. tejto vyhlášky v znení účinnom do
30.04.2008. Citácia ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v napadnutom rozhodnutí OS, ust. § 196
Exekučného poriadku však zneniu zák.č. 233/1955 Zb. k 31.08.2005 nezodpovedá.

Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška)
v znení účinnom k 30.04.2008 v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Krajský súd konštatuje, že rozhodnutie prvého stupňa nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust.
§ 167 ods. 2 O.s.p., keď okresný súd všeobecne, nekonkrétne zdôvodnil priznanie časovej odmeny,
uplatnenej exekútorkou, v celkovej sume 199,16 € podľa § 14a ods. 1 a § 14 ods. 2 vyhlášky, a to za
30 hodín práce x 200,- Sk.

Ako vyplýva z obsahu časovej špecifikácie jednotlivých úkonov zo dňa 29.09.2008, okresný súd sa
jednotlivými úkonmi, exekútorom špecifikovanými, nezaoberal, ani neskúmal, či je možné odmenu
podľa jednotlivých úkonov priznať. V tomto smere je rozhodnutie okresného súdu nezdôvodnené a
nezodpovedá citovaným ust. O.s.p..

Krajský súd ďalej dodáva, že oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Odvolací súd poznamenáva, že je potrebné rozlišovať medzi úkonmi exekučnej
činnosti, ktoré bezprostredne smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného a administratívnymi
prácami vykonávanými v súvislosti s exekúciou (napr. vedenie registrov, archivácia, založenie spisu,
vrátenie poverenia, vyčíslenie a zaúčtovanie trov exekúcie a pod.). Tieto úkony majú len administratívny
charakter a nemožno ich považovať za exekučné úkony, nakoľko ich účelom nie je vymoženie
pohľadávky. Pri takýchto úkonoch čas spojený s ich vykonaním nie je čas vynaložený na vykonávanie
exekúcie a preto za takéto úkony nie je možné súdnemu exekútorovi priznať odmenu. Administratívne
práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ich odmena je už zahrnutá v odmene súdneho
exekútora.



Súd ďalej poukazuje, že exekútor vyčísľuje trovy exekúcie a preukazuje ich výšku. Súdny exekútor,
ako osoba znalá práva, si riadnym predložením vyúčtovania trov exekúcie a doložením relevantných
dokladov, preukazujúcich ich vynaloženie, sleduje svoj vlastný záujem, teda to, aby mu preukázateľne
vynaložené trovy exekúcie boli nahradené, preto je výlučne v jeho dispozícii, aby skutočne vynaložené
náklady s konkrétnou exekúciou preukázal.

Krajský súd poukazuje, že okresný súd nedostatočne rozhodnutie o priznaných trovách exekúcie
zdôvodnil, keď vôbec sa nezaoberal špecifikáciou vyčíslených jednotlivých úkonov časovej špecifikácie
a bez ich zdôvodnenia, vo vzťahu k jednotlivým položkám, priznal v súlade s vyúčtovaním plnú výšku
odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky za 30 hodín x 200,- Sk v sume 6 000,- Sk, čo predstavuje sumu,
vyčíslenú exekútorom, vo výške 199,16 €.

Obdobne vo vzťahu k priznaným náhradám hotových výdavkov, ktoré súd priznal vo výške 429,60 €,
v súlade s § 22 a § 23 vyhlášky, z odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia absentuje
akákoľvek špecifikácia hotových výdavkov, ktoré v tejto sume priznal. Zdôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je v tejto časti všeobecne, nekonkrétne a neviaže sa k špecifikácii hotových výdavkov,
ktoré, ako vyplýva z vyúčtovania trov exekúcie, sú na č. listu 163 spisu.

Súd zdôrazňuje, že bolo potrebné, aby exekútor preukázal, že hotové výdavky súvisia výlučne s
prejednávanou exekúciou a neviažu sa k hotovým výdavkov vo vzťahu k iným exekučným konaniam.

Odvolací súd ďalej poukazuje, že v konaní nebol pripojený exekučný spis a preto z hľadiska možnosti
kontroly preskúmavaného uznesenia nemá možnosť odvolací súd posúdiť opodstatnenosť priznaných
trov, teda účelnosť týchto nákladov, vynaložených pri vedení exekúcie, pretože tieto, okrem iného,
nie sú ani uvedené a konkretizované v odôvodnení napadnutého uznesenia tak, aby boli dostatočne
špecifikované druhom úkonu, časom trvania a podobne. Odvolací súd nemal k dispozícii exekučný spis,
nemal tak ani možnosť ustáliť, či priznané hotové výdavky, napr. poštovné bolo vynaložené účelne a či
nebola napr. odmena súdneho exekútora za niektoré úkony uplatnená duplicitne.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukazuje, že v exekučnom spise EX 549/2005 mal skutočnosti,
na základe ktorých rozhodol, za preukázané, avšak, ako vyplýva z predloženého spisu Okresného
súdu Čadca 11Er/590/2005, súčasťou predloženého spisu odvolaciemu súdu nebol exekučný spis
EX 549/2005 a k vyčísleniu trov exekúcie exekútorkou zo dňa 22.11.2011 boli pripojené ako prílohy:
prehľad peňažných operácií pre spis EX 549/2005 - č. listu 163 spisu, návrh na zastavenie exekučného
konania zo dňa 29.09.2008 - č. listu 164 spisu, sumarizácia skutočných trov, datovaná 29.09.2008,
časová špecifikácia jednotlivých úkonov podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., datovaná dňom
29.09.2008, prehľad operácií pre EX 549/2005 zo dňa 29.09.2005, ďalej obsah spisu zo dňa 17.09.2008
- daňový doklad, vyúčtovanie odmeny hotových výdavkov a náhrady za stratu času pri vypracovaní
znaleckého posudku O17/07 zo dňa 19.03.2007, doklad o zaplatení v hotovosti 7120011851 - dodávateľ
Petit Press, a.s. pre odberateľa JUDr. Margita Rojčeková, faktúra Žilinského večerníka a.s. č. 1267/07,
faktúra č. 017/07 dodávateľa Ladislav Paštrnák, tlačové konzorcium Kysuce č. 0585/2008, technický
preukaz motorového vozidla č. 745380, záznam z pracovnej cesty zo dňa 05.03.2007, 06.03.2007,
08.07.2007, doklady o čerpaní pohonných hmôt, záznam z pracovnej cesty zo dňa 14.01.2008, doklady
o čerpaní pohonných hmôt, záznam z pracovnej cesty zo dňa 28.08.2007, doklad o čerpaní pohonných
hmôt, iné doklady, ktoré by špecifikovali vyúčtované trovy exekúcie v obsahu spisu Okresného súdu
Čadca sp.zn. 11Er/590/2005 sa nenachádzajú.

K námietke odvolateľky, že v rozhodnutí nebolo zohľadnené zaplatenie zálohy na trovy exekúcie, súd
uvádza, že táto námietka je nedôvodná, nakoľko argument platenia zálohy na trovy exekúcie môže
byť akceptovaný až v štádiu platenia trov exekúcie, teda po tom, čo celkové trovy budú exekútorovi
rozhodnutím súdu priznané.



Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne zdôvodnené a
preto je nesúladné s ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2. Vydaním takéhoto nezdôvodneného
rozhodnutia bola odňatá účastníkovi konania - oprávnenej možnosť konať pred súdom a preto boli
splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia pri aplikácii § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

V ďalšom konaní okresný súd je povinný v dôvodoch sa vysporiadať s uplatneným nárokom exekútorky
na priznanie trov exekúcie v zmysle jej vyúčtovania z 22.11.2011, vrátane jej príloh, pričom okresný súd
je oprávnený priznať odmenu exekútora v súvislosti so zastavením exekúcie, pri aplikácii § 14 a § 15
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008
a bude vychádzať zo zásady účelnosti vynaložených trov exekúcie, teda prizná len tie trovy exekúcie,
ktoré jednoznačne smerovali k vymoženiu pohľadávky exekúcie, pričom bude vychádzať aj zo znenia §
25 cit. vyhlášky a právneho názoru, vysloveného v tomto rozhodnutí.

Krajský súd poukazuje, že síce prvostupňový súd konštatoval, že vychádzal z obsahu exekučného spisu,
avšak odvolaciemu súdu tento exekučný spis spolu so spisom okresného súdu nebol predložený. Preto
nie je možné, aby odvolací súd správne posúdil priznané trovy konania exekútorovi, bez konfrontácie s
obsahom exekútorského spisu. Bez exekučného spisu nie je možné posúdiť ani účelnosť vynaloženia
konkrétnych hotových výdavkov v súvislosti s predmetnou exekúciou.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, ktoré vznikli
účastníkom konania v súvislosti s odvolacím konaním, s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p., a to v
novom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5305205169)

  1. 2. 11. 2011Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 11Er/590/2005 z 2. 11. 2011zrušené
  2. 14. 11. 2012Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20CoE/124/2012 z 14. 11. 2012 (toto rozhodnutie)