Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/356/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305206133 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5305206133.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Juraj K., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Rojčekom, so sídlom U., D. č. X, proti odporcom: 1/ I. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom F., W. č. XXXX, 2/ J. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom F., W. č. XXXX (právni nástupcovia po pôvodnom odporcovi I. Z., nar. XX.X.XXXX, zomr. 10.4.2010, naposledy bytom J. R. J., J. č. XXX), obaja zastúpení zákonnou zástupkyňou Q. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom F., W. č. XXXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova č. 4, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, v konaní o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/171/2005-205 zo dňa 17. júla 2008, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola právnemu predchodcovi odporcov uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 230.375,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, mení tak, že návrh navrhovateľa zamieta. Odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov sa náhrada trov prvostupňového, druhostupňového a dovolacieho konania nepriznáva. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil pôvodnému odporcovi I. Z. podľa § 444 Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 230.375,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku 608.125,- Sk návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň týmto rozsudkom uložil pôvodnému odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 82.099,- Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Milana Rojčeka do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd tiež uložil pôvodnému odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku sumu 13.824,- Sk a titulom trov preddavkovaných štátom 400,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný odporca, ktorý navrhol toto rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že navrhovateľovi bude uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku sumu 13.824,- Sk a titulom trov preddavkovaných štátom sumu 400,- Sk, ako aj trovy právneho zastúpenia vzniknuté pôvodnému odporcovi v sume 85.401,- Sk. Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ žaloval sumu 838.500,- Sk. Okresný súd vyhovel návrhu v časti 230.375,- Sk a zamietol návrh v časti 608.125,- Sk. Navrhovateľ mal v konaní úspech 27,5% a odporca 72,50%. Okresný súd podľa názoru pôvodného odporcu nesprávne vyhodnotil úspech v súdnom konaní a nesprávne vec právne posúdil. Vzhľadom na percentuálne vyjadrenie úspechu v konaní mal okresný súd priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia pôvodnému odporcovi. Jednotlivé položky, z ktorých pozostávala celková suma náhrady trov konania, boli v podanom odvolaní špecifikované. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj vedľajší účastník. Navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že návrh navrhovateľa bude zamietnutý v celom rozsahu ako nedôvodný a žiadnemu účastníkovi nebude priznaná náhrada trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru vychádza napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd si nesprávne vyložil a následne aj nesprávne aplikoval vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vyjadril názor, že okresný súd nesprávne určil mieru spoluviny navrhovateľa na vzniku dopravnej nehody zo dňa 27.9.2003 na jednu tretinu. Vysoký stupeň alkoholického opojenia navrhovateľa bol jednou z hlavých príčin vzniku dopravnej nehody porovnateľnou z jej ďalšou príčinou - prekročenou rýchlosťou zo strany pôvodného odporcu. Ďalej uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil námietku premlčania vznesenú zo strany právneho zástupcu pôvodného odporcu voči nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť, nakoľko pôvodný žalobný návrh bol zo strany navrhovateľa podaný na súde dňa 29.9.2005, ale ním sa navrhovateľ domáhal len náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Návrh rozšíril navrhovateľ až na pojednávaní dňa 30.11.2005 podaním zo dňa 29.11.2005. Na základe uvedeného považoval návrh v časti o zvýšenie odškodnenia bolesti za oneskorený, po márnom uplynutí premlčacej doby. Náhrada bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sú dva samostatné nároky, ktoré treba vyhodnotiť osobitne, pričom pri zvyšovaní ich základného bodového ohodnotenia treba vychádzať z postulátu, že už samo základné bodové ohodnotenie týchto nárokov v sebe zahŕňa odškodnenie nepriaznivých následkov a poškodení, ktoré navrhovateľ utrpel. Tiež sa domnieval, že zvýšiť treba základné bodové ohodnotenie, nie bodové ohodnotenie navýšené znalcom v znaleckom posudku podľa § 6 ods. 2 vyhlášky. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na 10-násobok je možné iba v prípade úplnej straty možnosti spoločenského uplatnenia, pričom v danej veci nedošlo u navrhovateľa k najťažšiemu poškodeniu zdravia. Navrhovateľ nepreukázal, že by pred nehodou aktívne vyvíjal nejaké spoločenské, športové alebo kultúrne aktivity. Nikde riadne nepracoval, bol sociálne odkázaný, bez akýchkoľvek návykov; deň, kedy došlo k škodovej udalosti strávil navrhovateľ popíjaním v pohostinstve. Následky poškodenia zdravia, ktoré majú byť základom pre priznanie náhrady spoločenského uplatnenia musia byť reálne, nie očakávané, hypotetické alebo výsostne subjektívne. Pre korektné určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné v prvom rade zistiť, aké mal navrhovateľ predpoklady pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a až následne je možné určiť prípadné zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V tomto smere je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatočné, postráda pomenovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa zakladajúcich potrebu postupu súdu podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Vedľajší účastník vyjadril na záver nesúhlas s rozhodnutím o náhrade trov konania. Podľa jeho názoru bola v danej veci dôvodná aplikácia ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ bol úspešný len v rozsahu 27,47% z pôvodnej žalovanej istiny, napriek tomu mu okresný súd priznal náhradu trov súdneho konania vo výške 65%. Okresný súd tento postup odôvodnil tým, že rozhodnutie vo veci záviselo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.); dané ustanovenie je pre výpočet náhrady trov konania aplikovateľné iba v prípade postupu súdu podľa § 136 O.s.p. (Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy). Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu pôvodného odporcu v časti náhrady trov konania navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru pôvodný odporca spôsobil dopravnú nehodu tým, že neprimerane prekročil rýchlosť takmer o 37 km/h a tým spôsobil navrhovateľovi škodu z ublíženia na zdraví. Jeho zavinenie bolo preukázané v trestnom konaní, kde už i sám znalec Ing. C. T. uviedol, že rýchlosť pôvodného odporcu (86,40 km/h) bola vyššia ako povolená rýchlosť v danom úseku, z ktorého dôvodu už nedokázal zrážke zabrániť. Nakoľko pôvodný odporca spôsobil navrhovateľovi preukázateľnú škodu na zdraví, je povinný mu túto nahradiť a zaplatiť trovy konania. Vyjadril názor, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepochybil. Hoci mal navrhovateľ len úspech čiastočný a výška náhrady škody závisela od znaleckého posudku a od úvahy súdu, trovy konania vyčíslil iba zo súdnym rozhodnutím priznanej sumy. Bolo by v rozpore s ústavnými právami účastníka, aby ten, ktorému vznikla preukázateľná škoda a ktorý si bol nútený uplatňovať nárok v súdnom konaní, bol povinný ešte znášať trovy konania toho, voči ktorému si nárok uplatňuje. Pokiaľ ide o odvolanie vedľajšieho účastníka, navrhovateľ navrhol rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť. Okresný súd postupoval správne pri určení miery spoluviny navrhovateľa na vzniknutej škode; hlavnou príčinou vzniku nehody bola neprimeraná rýchlosť pôvodného odporcu. Podieľanie sa na vzniku dopravnej nehody rovnakou mierou, ako to uviedol vedľajší účastník, je neakceptovateľné a neprimerané. Tiež vyjadril nesúhlas so vznesenou námietkou premlčania. O výške škody sa dozvedel dňa 28.9.2005, z ktorého dôvodu je zrejmé, že 2-ročná premlčacia doba bola zachovaná. Tvrdenia vedľajšieho účastníka o neprimeranosti posúdenia výšky odškodného, neodôvodnenie rozhodnutia súdu, malé, resp. žiadne bolesti poškodeného, žiadne dopady nehody na život navrhovateľa považoval za účelové, zavádzajúce a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ, ktorý je v produktívnom veku, bude doživotne obmedzený v spoločenskom, pracovnom a súkromnom živote; bolesťami trpel nielen po úraze, ale bude nimi trpieť stále. Navrhovateľ ďalej poukázal na rozhodnutia slovenských súdov, ktoré v obdobných prípadoch priznali účastníkovi podstatne vyššie odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Pôvodný odporca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. toto rozhodnutie vo výroku o povinnosti pôvodného odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu zmenil tak, že návrh zamietol. O podaných odvolaniach rozhodol už skôr krajský súd rozsudkom č. k. 6Co/333/2008-251 zo dňa 25.11.2009 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 230.375,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zmenil tak, že návrh zamietol. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol, ostal nedotknutý. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania nepriznal. Zároveň týmto rozsudkom nepriznal náhradu trov konania štátu. Odvolací súd napokon zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca súdny poplatok v sume 13.824,- Sk. Na základe dovolania podaného navrhovateľom Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1Cdo/40/2010-284 zo dňa 26.7.2011 rozhodol tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.11.2009 sp. zn. 6Co/333/2008 vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu. V danom rozsahu bola vec vrátená Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Predmetom aktuálneho odvolacieho konania tak bolo preskúmanie výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí časti návrhu a výrokov o trovách účastníkov a štátu. Po vrátení veci na ďalšie konanie bolo zistené, že pôvodný odporca dňa 10.4.2010 zomrel. Z tohto dôvodu rozhodol krajský súd uznesením č. k. 6Co/356/2011-310 zo dňa 4.5.2012 o pokračovaní v konaní z dedičmi pôvodného odporcu. Z obsahu uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. 10D/154/2010-17 zo dňa 8.7.2010 vyplynulo, že dedičské konanie súd zastavil podľa 175h ods. 2 O.s.p., nakoľko bola zistená existencia len nepatrného majetku poručiteľa - I. Z.. Tento majetok okresný súd vydal E. Z., sestre poručiteľa, pretože sa postarala o pohreb. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Z princípu univerzálnej sukcesie, ktorá ovláda dedenie, vyplýva, že na dedičov prechádzajú všetky záväzky (povinnosti) poručiteľa, ktoré nezanikajú jeho smrťou. Poručiteľovými dlhmi, ktoré v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka prechádzajú na dedičov, sú preto nielen povinnosti (záväzky), ktoré sa zakladajú na dôvode, ktorý nastal ešte za života poručiteľa, ale i povinnosti (záväzky), ktoré majú pôvod v právnom úkone, v protiprávnom úkone alebo inej právnej skutočnosti, z ktorých by mal plniť (svojmu veriteľovi alebo inej oprávnenej osobe) poručiteľ, keby tomu nezabránila jeho smrť. Okolnosť, kedy na základe takej povinnosti vzniklo veriteľovi (inej oprávnenej osobe) právo na plnenie, je tu nepodstatná. Rovnako nie je rozhodujúce, či sú povinnosti (záväzky) poručiteľa a ich rozsah známe dedičom v dobe nadobudnutia dedičstva alebo vyjdú najavo neskôr. Zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Prechod aktív a pasív dedičstva je daný právnym nástupníctvom po poručiteľovi a vyplýva z podstaty univerzálnej sukcesie. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon formuluje zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol. Ako bolo uvedené vyššie, pôvodný odporca I. Z. zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný v zmysle § 175h ods. 2 O.s.p. osobe, ktorá sa postarala o pohreb. V prípade, že by potomkovia pôvodného odporcu, aktuálne vystupujúci v konaní v procesnej pozícii odporcov 1/ a 2/, nejaký majetok nadobudli, vznikla by im povinnosť formulovaná v ustanovení § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka niesť zodpovednosť za dlhy poručiteľa. Potomkovia odporcu nenadobudli žiaden majetok poručiteľa, a preto na nich nemohla prejsť ani povinnosť uhradiť prípadné dlhy pôvodného odporcu. Z dôvodu, že dlhy pôvodného odporcu neprešli na jeho potomkov, aktuálnych odporcov 1/ a 2/, nemohol ich krajský súd zaviazať na úhradu žalovanej sumy. Návrh na začatie konanie preto odvolací súd bez ďalšieho vecného skúmania zamietol. Pokiaľ navrhovateľ na pojednávaní dňa 20.6.2012 argumentoval tým, že aj za danej situácie je uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ prípustné, pretože v prípade úspešnosti navrhovateľa by odporcovia 1/ a 2/ neboli postihnutí žiadnym plnením, s týmto názorom odvolací súd nesúhlasil. Pokiaľ mienil navrhovateľ dosiahnuť plnenie od vedľajšieho účastníka, mohol takýto nárok uplatniť v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pri uplatnení takého nároku by mal poisťovateľ (v aktuálnom konaní vystupujúci ako vedľajší účastník) rovnaké postavenie ako osoba, ktorá škodu spôsobila a navrhovateľ by mohol požadovať náhradu vzniknutej škody (s obmedzeniami vyjadrenými v § 4 a § 7 zákona č. 381/2001 Z. z.). V povinnom zmluvnom poistení platí totiž zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa (priamy nárok). Poškodený má síce právo na plnenie tak proti škodcovi, ako aj proti jeho poisťovateľovi, avšak plnenie môže dostať iba raz. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným predpisom (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t. j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Ich vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu, v akom splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh a tým aj povinnosť druhého. Ak mohol eventuálne vzniknúť nárok navrhovateľa priamo voči vedľajšiemu účastníkovi, nemohol súd len na základe takejto skutočnosti, vyvodiť nárok navrhovateľa voči odporcom, pretože to nedovoľuje stav vyplývajúci z hmotného práva popísaný vyššie (§ 470 Občianskeho zákonníka. Krajský súd následne rozhodol o trovách štátu. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V konaní boli úspešní odporcovia, navrhovateľ však bol na základe ustanovenia § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Z tohto dôvodu znáša svoje trovy štát sám. O trovách prvostupňového, druhostupňového a dovolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 2 a § 243d ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V konaní boli úspešní odporcovia a vedľajší účastník. Pôvodný odporca bol jedným z aktérov dopravnej nehody, ktorá skutočnosť následne založila právo navrhovateľa na náhradu škody. Krajský súd nepovažoval za spravodlivé za takýchto podmienok odporcom a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcov, hoci boli v konaní úspešní, priznať náhradu trov konania. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.